CHE 500-550

501. O elektrofilnu adiciu ide pri vzniku: acetylbenzemu z benzenu. styrenu z etylbenzenu. acetofenonu z acetylbenzenu. chlorderivatov z alkenov.

502. K elektrofilnym adiciam patri: vznik trinitrotoluenu. reakcia brometanu a etanolatu draselneho. reakcia etenu s HCl. vznik vinylbenzenu z benzenu.

503. K aromatickym zlucenin nepatri: hydrochinon. rezorcinol. piperidin. p-benzochinon.

504. Benzylchlorid je: chlorderivat fenolu. funkcny derivat kyseliny benzoovej. jednovazbova skupina odvodena od kyseliny benzoovej. chlorderivat odvodeny od toluenu.

505. Benzen reaguje podla reakcnej schémy: A. B. C. D.

506. Do polohy orto- a para- orientuju dalsiu substituciu: -NH2. -NO2. R-. -COOH.

507. Do polohy meta- orientuju ďalšiu substituciu: -Cl. -SO3H. -NO2. -OH.

508. Na prípravu meta-chlornitrobenzenu je najvhodnejsi: toluen. fenol. chlórbenzen. nitrobenzen.

509. Najľahšie bude prebiehať elektrofilna substitucia na: benzene. nitrobenzene. aniline. aminobenzene.

510. Vyberte, ktora elektrofilna substitucia bude prebiehať najtazsie: nitracia benzenu. sulfonacia nitrobenzenu. chloracia toluenu. nitracia fenolu.

511. Anilin: vznika oxidaciou nitrobenzenu. je rovnako zasadity ako alifaticky sekundarny amin. vznika redukciou nitrobenzenu. vznika oxidaciou anilinu.

512. Vyberte čo plati o kyseline ftalovej: pripravime ju redukciou p-benzochinonu. pripravime ju hydrataciou ftalanhydridu. vznika dehydrogenaciou hydrochinonu. vznika oxidaciou o-xylenu.

513. Vyberte správne reakcie: A. B. C. D.

514. Pri nitracii benzenu do druheho stupna vznika prevazne: 1,2-dinitrobenzen. 1,3-dinitrobenzen. m-dinitrobenzen. zmes orto a para dinitrobenzenu v pomere 1:1.

515. Nitraciou fenolu vznika prevazne: zmesorto a meta dinitrofenolu. o-nitrofenol a p-nitrofenol. 2,4,6-trinitrofenol. 3,5-dinitrofenol.

516. 1,2-nitrotoluen alebo 1,4-nitrotoluen pripravíme reakciou: toluenu s nitracnou zmesou. metylaciou nitrobenzenu. metylaciou benzenu a jeho naslednou nitraciou. nitraciou benzenu a jeho naslednou metylaciou.

517. Hexachlorcyklohexan pripravíme: elektrofilnou adiciou chlóru na cyklohexen. adiciou chlóru na benzen v prítomnosti UV žiarenia. elektrofilnou substituciou chloru na benzen. radikalovou substituciou chlóru na benzen v prítomnosti UV žiarenia.

518. Adiciou chloru na benzen vznika: chlorbenzen. dichlorhexen. 1,2,3,4,5,6-hexachlorcyklohexan. cyklicky substituovany alkan.

519. O arenoch plati: benzen sa z ropy ziskava dehydrogenaciou cyklohexanu. toluen sa používa na vyrobu sacharinu, kyseliny benzoovej a vybusnin. kumen je surovinou na vyrobu fenolu a acetaldehydu. benzen je biela krystalicka latka.

520. Medzi charakteristicke vlastnosti aromatickych zlucenin nepatri: rovinne usporiadanie atomov v cykle. nizka vnutorna energia. nizka stabilita. delokalizacia σ-vazieb.

521. Vyberte nesprávne tvrdenie: bromacia benzenu prebieha tazsie ako bromacia fenolu. acetylacia toluenu prebieha ľahšie ako acetylacia nitrobenzenu. nitracia anilinu prebieha tazsie ako nitracia benzenu. metylacia benzaldehydu prebieha ťažšie ako metylacia benzenu.

522. Vyberte správne vyroky: reakcia vzniku acetylbenzenu z benzenu je alkylacia. reakcia benzenu s H2SO4 je elektrofilna substitucia. nitracia benzenu je reakcia vzniku anilinu. reakcia benzenu s Cl2 za katalyzy FeCl3 je radikalova adicia.

523. Vyberte správne vyroky: oxidaciou kumenu vznika fenol. hydrogenaciou styrenu vznika etylbenzen. oxidaciou toluenu vznika kyselina benzoova. redukciou hydrochinonu vznika p- benzochinon.

524. Vyberte spravne reakcne schemy: A. B. C. D.

525. Derivaty uhlovodikov: su uhlovodiky, ktore maju v molekule atom uhlika nahradeny inym atomom, napr. chlorom. su uhlovodiky, ktore maju v molekule vzdy len jeden atom vodika nahradeny inym atomom alebo skupinou atomov. su zlúčeniny odvodené od uhlovodikov, ktore maju v molekule jeden alebo viac atomov vodika nahradeny inym atomom alebo skupinou atomov. mozu byt napr. dusikate a kyslikate.

526. O vlastnostiach halogenderivatov uhlovodikov plati: s rastucim poctom halogenov v molekule klesa horlavost. chloroform ma narkoticke ucinky. nižšie halogenderivaty su dobre rozpustne vo vode. chlorid uhlicity sa pouzival na cistenie odevov a na hasenie.

527. Halogenderivaty uhlovodikov: su bezfarebne latky dobre rozpustne vo vode. su velmi dobre rozpustadla nepolarnych latok, najma tukov. so stupajucim poctom atomov halogenov v molekule rastie ich horlavost. tetrachlormetan sa pouzival na hasenie.

528. Chloroform: je krystalicka latka sladkasteho zapachu. na svetle sa rozkladá za vzniku fosgenu. pri inhalacii sposobuje docasny utlm mozgovej kory. používa sa na hasenie.

529. Jodoform: vznika reakciou acetaldehydu s jodom v prítomnosti alkalickeho hydroxidu. vznika radikalovou substituciou vodikov metanu jodom. pouziva sa na definfekciu. je pre cloveka toxický.

530. Pre freony plati: su heterocykly, ktore maju v molekule aspoň dva halogeny, z ktorých jeden musi byt fluor. CCl2F2 je dobrym rozpúšťadlom najma tukov. vo vyšších vrstvach atmosfery sa rozkladaju za vzniku fluoru a sposobuje rozklad ozonu. vo vyšších vrstvach atmosfery sa rozkladaju za vzniku radikalu chloru a sposobuju rozklad ozonu.

531. Freony: su derivaty uhlovodikov, ktore v molekule obsahuju aspon dva rozne hocijake halogeny. su derivaty uhlovodikov, ktore v molekule obsahuju aspon dva rozne halogeny, z ktorých jeden musi byt fluor. su napr. dibromdifluormetan. su napr. dichlordibrommetan a dichlortrijodmetan.

532. Vyberte nesprávne tvrdenie: dichloreten, hexachlorcyklohexan, chloroform, tetrachlormetan, chlorbenzen su latky, ktore poškodzujú zdravie. dichloreten, hexachlorcyklohexan,chloroform,tetrachlormetan,chlorbenzen maju karcinogenne účinky. dichloreten, hexachlorcyklohexan, chloroform, tetrachlormetan, chlorbenzen sa používajú ako anestetikum pod nazvom halotan. cim viac atómov v fluoru v molekule halogenderivatu, tym je menej toxický.

533. Vazba C-halogen: zanika homolyticky. zanika heterolyticky. moze vzniknut elektrofilnou substituciou vodika v alkanoch. sa stiepi posobenim nukleofilneho cinidla.

534. Reaktivita halogenderivatov uhlovodikov: zavisi len od typu halogenu v molekule. zavisi len od polarity vazby C-halogen. závisí od energie, polarity a polarizovatelnosti vazby C-halogen. stupa v poradi C-F<C-Cl<C-Br<C-I.

535. Charakteristike reakcie halogenderivatov uhlovodikov su: elektrofilne substitucie, pretože na atome halogenu su volne elektronove pary. nukleofilne substitucie, pretoze na uhliku vedla halogenu je δ+. nukleofilne adicie. radikalove substitucie.

536. Reaktivita halogenderivatov uhlovodikov pri Sn závisí: len od halogenu, ktorý je naviazany na atome uhlika. len od počtu uhlikov v molekule halogenderivatu. od typu halogenu, hybridizacie atomu uhlika, skupiny viazanej na C s halogenom. najma od toho, ci je halogen naviazany na primarny, sekundarny alebo terciarny atom uhlika.

537. O reaktivite halogenderivatov uhlovodikov plati: najreaktivnejsi je jodderivat, pretože vazba C-I sa moze najviac polarizovat. najmenej reaktívne su halogenderivaty alkanov. klesa v poradi halogenalkany>halogenareny>halogenalkeny. najreaktivnejsie su halogenareny.

538. Reakciou chlóretanu s etoxidom draselnym vznika: etylester. dietyleter. chloptan. dichlorid kyseliny etanovej.

539. Dietyleter moze vzniknut reakciou: metoxidu sodneho a 1-chlorpropanu. etoxidu draselneho a chloretanu. CH3CH2OK a C2H5Cl. NaOH a C2H5Cl.

540. Chlorid uhlicity: ma trivialny nazov fosgen. je nepolarne rozpustadlo. vznika reakciou acetylidu vapenateho a vodou. je nehorlavy.

541. Halogenderivaty uhlovodikov mozeme pripravit: radikálovou substituciou z alkanov. elektrofilnou substituciou z alkenov. elektrofilnou adiciou z nenasytenych uhlovodikov. elektrofilnou substituciou z arenov.

542. O halogenderivatoch uhlovodikov platí: nukleofilne substitucie prebiehaju lahsie na halogenalkanoch ako na halogenalkenoch. ak je halogen naviazany na aromaticke jadro, neprebiehajú substitucie nukleofilne ale elektrofilne. Sn na arylhalogenidoch a nenasytenych alkylhalogenidoch prebiehaju neochotne. mozeme ich pripraviť polymerizaciou alkenov.

543. Eliminacia u halogenderivatov uhlovodikov: nie su mozne. prebiehaju len pri zvýšenej teplote a v prítomnosti dostatočne zasaditych cinidiel. prebiehaju pri zvysenej teplote a v prítomnosti koncetrovanej kyseliny sirovej. su charakteristicke reakcie halogenderivatov.

544. Elimaciou HCl z chloretanu vzniká: acetylen. etylen. alken. alkan.

545. Vyberte reakcie, ktore mozu prebiehať: alken + HBr => bromalkan. alken + Br2 => dibromalkan. alkan + Br2 => chloralkan. alken + H2O => keton.

546. Reakciou benzylchloridu s metoxidom sodnym vznika: ester. propylbenzen. metylbenzen. eter.

547. Dietyleter moze vznikat reakciou: metoxidu sodného a 1-chlorpropanu. metoxidu draselneho a chloretanu. CH3CH2OK a C2H5Cl. C2H5OH a C2H5Cl.

548. Medzi nukleofilne substitucie patri reakcia: A. B. C. D.

549. Vyberte správne reakcne schemy: A. B. C. D.

550. Reakcia alkylhalogenidu s alkoxidom je: elektrofilna adicia. nukleofilna adicia. nukleofilna substitucia. eakcia vzniku eteru.