CHE 550-600

551. Nitrozlúčeniny sú deriváty uhľovodíkov, ktoré: majú atóm vodíka v molekule uhľovodíka nahradený -NO2. vznikajú S(N) z halogenderivátov uhľovodíkov a dusitanov. vznikajú reakciou alkoholu s kyselinou dusitou. majú v molekule nitrózoskupinu.

552. Nitrozlúčeniny vznikajú: elektrofilnou substitúciou na aromatickom jadre. napr. reakciou glycerolu s kyselinou dusičnou. redukciou primárnych amínov. reakciou primárnych amínov s kyselinou dusitou.

553. Nitrozlúčeniny vznikajú: reakciou halogenderivátov uhľovodíkov a alkalickych dusitanov. redukciou anilinu. priamou reakciou uhľovodíkov so zriedenou kyselinou dusičnou pri vysokej teplote. substituciou atómu uhlíka dusíkom a následnou oxidáciou.

554. O nitrozlúčeninách plati: skupina -NO2 je silným nukleofilom. skupina -NO2 vyvoláva záporný indukčný a záporný mezomerny efekt. patria medzi najmenej polárne organické zlúčeniny. skupina -NO2 sa ľahko oxiduje.

555. O nitroderivároch platí: nitrobenzén sa redukuje vodíkom za prítomnosti katalyzátora (Pt, Ni) na anilín. nitroderiváty, ktoré obsahujú v molekule viac nitroskupín sú výbušné. používajú dá hlavne na výrobu polymérov. používajú sa ma výrobu farieb, výbušnín a liekov.

556. Redukciou nitroarénov vznikajú: v kyslom prostredí amíny s charakteristickou skupinou -NH2. v neutrálnom prostredí hydroxylamíny s charakteristickou skupinou -NH-OH. v alkalickom prostredí hydrazozlúčeniny -NH-NH-. vždy vznikajú amíny bez ohľadu na pH prostredia.

557. Aminoderiváty: delíme na primárne, sekundárne a terciárne podľa typu uhlíka, na ktorom je naviazaná -NH2 skupina. sú primárne, sekundárne s terciarne podľa toho, koľko atómov vodíka v amoniaku teoreticky nahradíme uhlovodikovym zvyškom. majú amfoterny charakter. s kyselinami tvoria amoniove soli.

558. O vlastnostiach aminov neplatí: aminy s malým počtom atómov uhlíka v molekule sú rozpustné vo vode. molekuly rozpustnych aminov tvoria s molekulami vody vodíkové väzby. všetky aminy majú amoniakálny zápach. všetky aminy sú biele kryštalické látky.

559. Medzi primárne aminy patrí: (CH3)N. NH2-(CH2)6-NH2. CH3-CH(CH3)-NH2. pyrol.

560. Zásadité vlastnosti aminoderivátov: podmieňuje voľný elektrónový pár na atome dusíka. závisia od charakteru jednoväzbovej skupiny naviazanej na atome dusíka aminoskupiny. vzrastajú v poradí fenylamín <metylamín < dimetylamín. klesajú v poradí trietylamín > dietylamín > etylamín.

561. Z uvedených aminov je najzásaditejší: metylamín. dimetylamín. trimetylamín v dôsledku pôsobenia troch kladných indukčných efektov. anilín.

562. Charakter amínov nemá zlúčenina: cholín. anilín. pyrán. guanidín.

563. Zásaditý charakter anilínu ovplyvňuje: +I efekt. -I efekt. +M efekt. -M efekt.

564. Najzásaditejší charakter má: anilín. etándiamín. hexándiamín. dimetylamín.

565. O anilíne platí: má slabo kyslé vlastnosti. je sekundárny amin. má slabo zásadite vlastnosti. reakciou s kyselinou chlorovodikovou vzniká anilíniumchlorid.

566. Vznik anilínu z nitrobenzénu je: oxidácia. redukcia. diazotácia. kopulácia.

567. Anilín: vzniká oxidáciou nitrobenzénu. vzniká redukciou nitrobenzénu vodíkom. má vzhľadom na kladný mezomerny efekt -NH2 skupiny slabo kyslý charakter. má zásadity charakter.

568. Dve aminoskupiny v molekule má: alanín. anilín. glycin. lyzín.

569. O primárnych aminoch platí: reagujú s alkalickymi dusitanmi za vzniku azozlucenin. reagujú napr. s dusitanom sodnym v prostredí kyseliny chlorovodikovej za vzniku diazoniovej soli. reagujú s kyselinou dusitou za vzniku nitrozaminov. sú menej zásadité ako sekundárne aminy.

570. Sekundárne aminy: sú zasaditejšie ako primárne aminy. reagujú s dusitanom sodnym v prostredí kyseliny chlorovodikovej za vzniku n-nitrozaminov. reagujú s dusitanmi v kyslom prostredí za vzniku diazoniovych soli. reagujú len s koncentrovanými mineralnymi kyselinami za vzniku amoniovych soli.

571. Anilín pripravíme: redukciou nitrobenzénu. reakciou brómbenzénu s amoniakom. reakciou benzénu s alkalickými dusitanmi. oxidáciou nitrobenzénu.

572. O azozlúčeninách platí: vznikajú reakciou aromatických amínov s fenolmi. vznikajú reakciou diazoniovych soli len s aromatickymi fenolmi. používajú sa na výrobu farbív. obsahujú skupinu -N=N-, ktorá sa nazýva chromofórova skupina.

573. Vyberte správne tvrdenie: sekundárne aminy pôsobia ako elektrofilne činidlá. aminy pôsobia ako nukleofilne činidlá. diazotacia prebiaha len pri vysokých teplotách. primárne aminy reagujú s halogenderivátmi uhľovodíkov za vzniku sekundárnych aminov.

574. Diazoniove soli vznikajú: reakciou primárnych aromatických alebo alifatickych aminov s NaNO2 v prostredí HCl. vznikajú kopuláciou. oxidáciou primárnych aminov. reakciou primárnych aminov s alkalickym dusitanom v prostredí kyseliny chlorovodikovej.

575. Diazóniove soli: aromatické diazoniove soli sú stabilnejšie ako alifaticke. vznikajú pri nízkych teplotách. využívajú sa v organických syntezach. sú nekleofilne činidlá.

576. O vlastnostiach amino neplatí: metylamin sa uvoľňuje pri tepelnej úprave rybieho mäsa. kadaverín a putrescin sa nazývajú aj mŕtvolné jedy. z anilínu sa vyrábajú liečiva sulfónamidy. anilín je silne zásaditý, lebo elektrónový pár na dusíku sa zapája do konjugácie s benzénovým kruhom.

577. Medzi prírodné amíny nepatrí: adrenalín. furán. chinín. nikotín.

. k. j.