Che 701-800

701. O karboxylových kyselinách môžeme povedať: v prírode sa väčšinou vyskytujú vo forme solí a derivátov. v prírode sa nachádza voľne kyselina trifluóroctová. kyselina jantárová sa vyskytuje v ovocí a vzniká aj pri metabolických dejoch v organizme. vznikajú v prírode len rozkladom živočíšnych organizmov.

702. Medzi karboxylové kyseliny nepatrí: kyselina pikrová. kyselina močová. kyselina arachová. kyselina benzénsulfónová.

703. Kyselina mravčia: je bezfarebná kvapalina štipľavého zápachu a má leptavé účinky. nachádza sa v telách mravcov, komárov, včiel a v žihľave, ale nemá praktické využitie. využíva sa pri metalizácii kovov, spracovaní kože a syntéze zložitejších zlúčenín. priemyselne sa vyrába z metanolu a oxidu uhoľnatého.

704. Vyberte nesprávne tvrdenie: konjugácia voľného elektrónového páru kyslíka –OH skupiny spôsobuje zmenšenie hodnoty δ+ na karboxylovom uhlíku a polarizáciu –OH skupiny. karboxylový uhlík v dôsledku konjugácie elektrónového páru kyslíka, je voči nukleofilným činidlám menej reaktívny ako karbonylový uhlík. charakteristické reakcie karboxylových kyselín sú nukleofilné adície. karboxylový uhlík je v hybridizácii sp.

705. Redukčné vlastnosti má: kyselina mravčia. kyselina ftalová. kyselina mliečna. kyselina citrónová.

706. Oxidáciou kyseliny mravčej vzniká: následne aj kyselina uhličitá. oxid uhličitý a voda. formaldehyd. kyselina karbámová.

707. Kyselina šťaveľová: je bezfarebná kvapalina. nachádza sa v rastlinách, ako napríklad šťaveľ, špenát. pre človeka je toxická, pretože šťaveľan sodný je súčasťou obličkových kameňov. šťaveľan vápenatý je zložkou obličkových kameňov.

708. Kyselina citrónová: je kyselina propántriová. je trojsýtna hydroxykyselina. má baktericídne účinky a používa sa v potravinárskom priemysle na konzerváciu potravín. znižuje zrážanlivosť krvi, lebo viaže vápenaté katióny v krvi.

709. Kyselina citrónová: nie je opticky aktívna. je kyselina propántriová. patrí medzi substitučné deriváty karboxylových kyselín. patrí medzi funkčné deriváty karboxylových kyselín.

710. Charakteristické reakcie karboxylových kyselín sú: neutralizácia. elektrofilné substitúcie. nukleofilné substitúcie. dehydrogenácie.

711. O esterifikácii platí: je reakcia karboxylovej kyseliny a alkalického hydroxidu. je reakcia alkoholov a karboxylových kyselín v kyslom prostredí. prebieha adično-eliminačným mechanizmom. je reakcia, pri ktorej môže reagovať len organická kyselina s alkoholom.

712. Neutralizácia je reakcia: karboxylovej kyseliny a R-OH. karboxylovej kyseliny s hydroxidmi. pri ktorej vzniká soľ kyseliny a voda. pri ktorej vzniká anhydrid kyseliny.

713. Pre esterifikáciu karboxylových kyselín platí: reakčnú zmes je potrebné chladiť, lebo reakcia je silne exotermická. katión vodíka ako katalyzátor zvyšuje reaktivitu karboxylového uhlíka a potláča disociáciu kyseliny. kyselina môže reagovať len s jednosýtnym alkoholom. rovnovážny stav reakcie je posunutý na stranu reaktantov, preto je potrebné odoberať produkty.

714. Vyberte kyselinu, v ktorej sa prejaví najvýraznejší – I efekt na karboxylový uhlík: trichlóretánová. dichlóretánová. 4-chlórpentánová. octová.

715. Zlúčenina CH3—CH2–O–CO–CH2–CH2–CH3 vznikne reakciou: CH3—CH2–CO–O–CO–CH2–CH2–CH3 s metanolom. CH3—CH2–CH2–CO– O–CO–CH2–CH2–CH3 s etanolom. CH3—CH2–CH2–COCl s etanolom. CH3—CH2–COOCl s propanolom.

716. Vyberte funkčné deriváty karboxylových kyselín: CH3CONa. CH3CONH2. CH3CH2CH(Cl)COOH. kyselina salicylová.

717. Označte zlúčeninu, ktorá predstavuje substitučný derivát karboxylovej kyseliny: glycín. etanoát sodný. kyselina vínna. chlorid kyseliny propiónovej.

718. Medzi substitučné deriváty karboxylových kyselín patrí: kyselina jablčná. kyselina jantárová. kyselina glutámová. kyselina glutárová.

719. Acylpyrín pripravíme reakciou: kyseliny ftalovej a etanolu. kyseliny benzoovej a kyseliny octovej. kyseliny salicylovej a kyseliny octovej. anhydridu kyseliny salicylovej a etánovej.

720. Esterifikácia je reakcia medzi: metanolom a anhydridom karboxylovej kyseliny. fenolom a chloridom kyseliny benzoovej. benzoylchloridom a kyselinou octovou. propanolom a benzoylchloridom.

721. Medzi viacsýtne karboxylové kyseliny nepatrí: kyselina malónová. kyselina glukárová. kyselina acetoctová. kyselina citrónová.

722. Propylester kyseliny octovej vzniká reakciou: kyseliny propánovej a chlóretánu. anhydridu kyseliny octovej a propán-1-olu. chloridu kyseliny etánovej a 1-propanolu. acetaldehydu a kyseliny octovej.

723. Kyslosť viacsýtnych karboxylových kyselín: závisí len od počtu karboxylových skupín v molekule. charakterizujeme hodnotou pKa. adipovej a glutárovej je väčšia ako mravčej. závisí od vzdialenosti karboxylových skupín v uhlíkovom reťazci.

724. Redukčné účinky má kyselina: mliečna. mravčia. fumarová. pyrohroznová.

725. Vyberte správne tvrdenie: kyselina mliečna má dobré oxidačné aj redukčné účinky. kyselina pyrohroznová vzniká dehydrogenáciou kyseliny malónovej. dehydrogenáciou kyseliny 2-hydroxypropánovej vzniká kyselina pyrohroznová. oxidáciou kyseliny octovej vzniká kyselina malónová.

726. O karboxylových kyselinách platí: dekarboxyláciou kyseliny propándiovej vzniká kyselina octová. dehydratáciou kyseliny jablčnej vzniká kyselina maleínová. dehydratáciou kyseliny vínnej vzniká kyselina akrylová. hydratáciou kyseliny linolovej vzniká kyselina olejová.

727. Podľa hodnôt pKa kyselín: jantárová 4,2 ; propénová 4,26 ; maslová 4,9 ; mravčia 3,68 ; octová 4,74 ; benzoová 4,19 rozhodnite, či platí: kyselina maslová je silnejšia ako kyselina jantárová. kyselina jantárová je najslabšia. kyselina mravčia je najsilnejšia. všetky patria medzi silné karboxylové kyseliny.

728. Pre substitučné deriváty karboxylových kyselín platí: majú rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti ako pôvodné karboxylové kyseliny. obidve charakteristické skupiny si zachovávajú svoje chemické vlastnosti a reaktivitu. ich chemické vlastnosti závisia od typu charakteristickej skupiny a vzdialenosti od –COOH skupiny v uhlíkovom reťazci. nemajú vôbec charakter karboxylových kyselín.

729. Aminokyseliny: sú funkčné deriváty karboxylových kyselín. všetky majú len zásadité vlastnosti, lebo obsahujú zásaditú skupinu –NH2. obsahujú charakteristické skupiny, ktoré sú schopné odštiepiť aj viazať protón. sú amfolyty.

730. Aminokyseliny sú amfolyty, pretože: vo vodnom prostredí nedisociujú. obsahujú v molekule kyslú aj zásaditú charakteristickú skupinu. sú schopné tvoriť vnútorný ión. môžu byť kyslé, zásadité alebo neutrálne.

731. Izoelektrický bod pI aminokyseliny: je hodnota pKa, pri ktorej sa aminokyselina v elektrickom poli nepohybuje. je rovnovážna konštanta aminokyseliny. je hodnota pH prostredia, pri ktorej aminokyselina v roztoku tvorí amfión. sa využíva pri elektroforetickej separácii aminokyselín.

732. O aminokyselinách platí: neesenciálne aminokyseliny nemusí človek prijímať v potrave, lebo si ich organizmus dokáže vytvoriť z dusíka, vodíka, uhlíka. aminokyseliny, ktoré majú v molekule aromatické jadro, heterocyklus alebo rozvetvený reťazec sú esenciálne. neesenciálne si organizmus dokáže vytvoriť transamináciou. esenciálne si organizmus dokáže vytvoriť z neesenciálnych aminokyselín transamináciou.

733. Hydroxykyseliny : získame napríklad oxidáciou kyseliny pyrohroznovej. sú napríklad kyselina mliečna a salicylová. je napríklad kyselina hyalurónová, ktorá sa používa v kozmetike do krémov proti vráskam. pripravíme napríklad aj oxidáciou glukózy.

734. Medzi dvojsýtne kyseliny patrí kyselina: linolénová. tereftalová. malónová. oxálová.

735. Medzi nenasýtené karboxylové kyseliny patrí kyselina: acetylsalicylová. pyrohroznová. fumarová. arachidónová.

736. Kyselina salicylová: je kyselina o-hydroxybenzoová. je funkčný derivát kyseliny benzoovej. reakciou s kyselinou etánovou vytvára acylpyrín. je funkčný derivát kyseliny octovej.

737. Vyberte molekuly, ktoré sú opticky aktívne: kyselina vínna. kyselina fumarová. kyselina jantárová. kyselina citrónová.

738. Kyslosť substitučných derivátov karboxylových kyselín závisí: od polohy substituenta vzhľadom na karboxylovú skupinu. od počtu halogénov na uhlíkovom reťazci karboxylovej kyseliny. len od dĺžky uhlíkového reťazca. od charakteru substituenta.

739. Najsilnejšia bude kyselina: 3-chlórbutánová. 2,2-dichlórbutánová. trichlóroctová. trifluóroctová.

740. Kyselina mliečna: je bezfarebná kvapalina. má v molekule chirálny uhlík. vzniká pri kvasení kapusty. pri nadmernej fyzickej záťaži sa vytvára vo svaloch a je považovaná za príčinu „svalovice“.

741. Anión CH3-COO- je: acyl. acetyl. acetát. pyruvát.

742. Funkčným derivátom kyseliny uhličitej je: guanidín. fosgén. močovina. kyselina močová.

743. Funkčné deriváty karboxylových kyselín vznikajú reakciou: karboxylovej kyseliny s PCl3 alebo s PCl5. karboxylovej kyseliny s alkoholom v kyslom prostredí. anhydridu karboxylovej kyseliny s vodou. acylchloridu s aldehydom.

744. O reaktivite funkčných derivátov karboxylových kyselín platí: amid je reaktívnejší ako ester. anhydrid je reaktívnejší ako amid. chloridy sú najreaktívnejšie a pri reakcii s alkoholmi nie je potrebný katalyzátor. karboxylové kyseliny sú reaktívnejšie ako ich funkčné deriváty.

745. O esteroch karboxylových kyselín môžeme povedať: všetky sú vo vode dobre rozpustné, lebo tvoria vodíkové väzby. medzi estery patria aj lipidy. používajú sa v potravinárstve ako esencie, napríklad rumová, hrušková alebo ananásová. ester kyseliny metakrylovej a metanolu sa používa na výrobu plexiskla.

746. Vyberte reakcie vzniku esteru karboxylových kyselín: karboxylová kyselina s amoniakom. chlorid karboxylovej kyseliny s alkoholom. anhydrid karboxylovej kyseliny s alkoholom. tioester karboxylovej kyseliny s fenolom.

747. Vyberte správne reakcie, pri ktorých vznikajú funkčné deriváty karboxylových kyselín: A. B. C. D.

748. Vyberte správne tvrdenie: chloridy a anhydridy karboxylových kyselín sú reaktívnejšie ako karboxylové kyseliny. esterifikácia chloridov a anhydridov karboxylových kyselín prebieha bez katalyzátora. zásaditou hydrolýzou esterov vzniká karboxylová kyselina a alkohol. zásaditou hydrolýzou vyšších mastných (karboxylových) kyselín vzniká mydlo.

749. Opticky aktívna zlúčenina je: A. B. C. D.

750. Ako liečivá sa používajú: hydroxyderivát kyseliny salicylovej, ktorý má antipyretické účinky. salicylamid, ktorý pôsobí ako analgetikum na CNS. chlorid kyseliny salicylovej, ktorý pôsobí ako analgetikum. kyselina p-aminosalicylová, ktorá sa používa pri liečbe tuberkulózy.

751. Vnútorný anhydrid vzniká: z dvoch molekúl kyseliny mravčej. z jednej molekuly kyseliny maleínovej. z jednej molekuly kyseliny tereftálovej. z jednej molekuly kyseliny jantárovej.

752. 1 mol anhydridu karboxylovej kyseliny vznikne z: 2 molov kyseliny ftalovej. 2 molov kyseliny etánovej. 1 molu kyseliny malónovej. 2 molov kyseliny adipovej.

753. Kyselina p-aminobenzoová: je súčasťou vitamínu kyseliny listovej. pôsobí na regeneráciu a syntézu červených krviniek. je rastovým faktorom niektorých mikroorganizmov. podporuje tvorbu a ukladanie lipidov do tukových tkanív.

754. Šťaveľan vápenatý: má vzorec (COOH)2Ca. je zložkou obličkových kameňov. má vzorec Ca(COO)2. je ester kyseliny šťaveľovej.

755. O kyseline šťaveľovej neplatí: vzniká oxidáciou metántiolu. redukciou dáva 1,2-etándiol. je biela kryštalická látka. neobsahuje chirálny uhlík.

756. Kyselinu mravčiu a octovú rozlíšime: Biuretovou reakciou. jodoformovou reakciou. reakciou s oxidačným činidlom, lebo redukčné účinky má len kyselina mravčia. reakciou s oxidačným činidlom, lebo redukčné účinky má len kyselina octová.

757. Všeobecný vzorec R–CO–O–CO–R zodpovedá: esteru. diketónu. anhydridu. organickému peroxidu.

758. Adíciou vody na kyselinu akrylovú vzniká kyselina: jablčná. mliečna. pyrohroznová. 2-hydroxypropánová.

759. Karboxylovú kyselinu obvykle pripravíme: kyslou hydrolýzou esterov. oxidáciou primárneho alkoholu do druhého stupňa. hydrolýzou triacylglycerolu v kyslom prostredí. oxidáciou ketónov.

760. Kyselina etánová: vzniká v prírode kvasením sacharidov. priemyselne sa vyrába oxidáciou butánu v prítomnosti katalyzátora. bezvodá (100%) tuhne pri 16°C na látku podobnú ľadu, preto sa koncentrovaná kyselina octová nazýva „ľadová“. v laboratórnych podmienkach sa pripravuje redukciou acetaldehydu.

761. Dekarboxyláciou kyseliny: ftalovej vzniká fenol. šťaveľovej vzniká kyselina metánová. acetoctovej vzniká kyselina octová. malónovej vzniká propánová.

762. Vyberte dvojsýtne karboxylové kyseliny a ich substitučné deriváty: kyselina malónová. kyselina oxáloctová. kyselina fumarová. kyselina valérová.

763. Ako nukleofilná substitúcia prebieha reakcia karboxylových kyselín s: PCl5 za vzniku chloridov karboxylových kyselín, resp. acylchloridov. NH3 za vzniku amóniových solí. NH3 za vzniku amidov. alkalickými hydroxidmi za vzniku esterov.

764. Vyberte reakcie prípravy funkčných derivátov karboxylových kyselín: CH3COOH + CH3COOH. HOOC-CH2-CH2-COOH + CH3-OH. redukcia HOOC-CH2-CH2-COOH na HOOC-CH2-CH2-CH2-OH. dekarboxylácia kyseliny ftalovej na benzoovú.

765. Heterocyklické zlúčeniny: sú cyklické zlúčeniny, ktoré majú v molekule nahradený aspoň jeden atóm vodíka dusíkom, kyslíkom alebo sírou. majú v cykle nahradený aspoň jeden atóm uhlíka iným heteroatómom, najčastejšie dusíkom, kyslíkom alebo sírou. sa používajú ako herbicídy a insekticídy. môžu obsahovať v molekule okrem uhlíka aj atómy kremíka, pretože kremík má tiež schopnosť tvoriť reťaze.

766. Heterocykly majú význam ako: stavebné jednotky nukleových kyselín. súčasť bielkovín, vitamínov, alkaloidov. súčasť fosfolipidov. surovina pre farmaceutický priemysel.

767. O vlastnostiach heterocyklov neplatí: musia mať v cykle najmenej tri atómy a najviac šesť. závisia len od charakteru heteroatómu. vzhľadom na prítomnosť heteroatómu majú všetky výraznejší aromatický charakter ako benzén. závisia od charakteru heteroatómu, veľkosti a charakteru cyklu.

768. Pre heterocykly platí: heterocykly, ktoré obsahujú v molekule dusík, majú vlastnosti amínov. ako cyklické étery môžeme označiť heterocykly s kyslíkom ako heteroatómom. všetky hetrocykly majú zásadité vlastnosti. nemôžu byť nasýtené a nenasýtené.

769. Medzi päťčlánkové heterocykly s jedným heteroatómom patrí: tiazol. pyrol. imidazol. tiofén.

770. Aromatický charakter heterocyklických zlúčenín: vzniká iba vtedy, ak počet π delokalizovaných elektrónov v cykle zodpovedá Hückelovmu pravidlu (4n+2)πe-. vzniká vždy tak, že heteroatóm zapojí do konjugácie svoj voľný elektrónový pár. furánu, tiofénu a pyrolu je rovnaký. klesá v poradí tiofén > pyrol > furán.

771. Pyrol je súčasťou: hemoglobínu a chlorofylu. bilirubínu a žlčových kyselín. žlčových farbív. vitamínu B12.

772. Žlčové farbivá: vznikajú rozkladom hemoglobínu. sú základom pre vznik žlčových kyselín. majú v molekule 4 furánové jadrá. obsahujú pyrolové jadrá.

773. Dva rovnaké heteroatómy obsahuje: tiofén. imidazol. tiazol. oxirán.

774. K derivátom pyrolu nepatrí: bilirubín. chlorofyl. myoglobín. kyselina cholová.

775. Pyrol nie je súčasťou molekuly: indolu. purínu. tryptofánu. porfínu.

776. Pyrolové jadrá sú súčasťou molekuly: hemoglobínu. vitamínu B12. žlčových kyselín. kyseliny močovej.

777. Substitúcie elektrofilné: spomedzi tiofénu, furánu a pyrolu najľahšie prebiehajú na tioféne. spomedzi tiofénu, furánu a pyrolu takmer vôbec neprebiehajú na furáne. prebiehajú tak, že na tiofén sa substituent naväzuje hlavne do polohy 2. na heterocykloch neprebiehajú.

778. Pyrolidín: vzniká hydrogenáciou pyrolu. vzniká oxidáciou pyrolu. má v molekule dva heteroatómy. má aromatický charakter.

779. O pyrole a pyridíne platí: majú zásadité vlastnosti. líšia sa vznikom aromatického charakteru. majú odlišné acidobázické vlastnosti. pyridín je zásaditý.

780. O pyridíne platí: voľný elektrónový pár sa nezapája do konjugácie. aromatický charakter vzniká tak, že päť nespárených elektrónov 5-ich atómov uhlíka a jeden nespárený elektrón atómu dusíka vytvárajú delokalizovaný oblak. do delokalizácie π-elektrónov sa z atómu dusíka zapája voľný elektrónový pár, preto sa zvyšuje elektrónová hustota a prejavuje sa zásaditý charakter. elektrofilné substitučné reakcie na pyridíne prebiehajú ľahšie ako na benzéne.

781. Heteroatóm pyridínu môže svojím voľným elektrónovým párom reagovať: s alkylhalogenidmi. s alkalickými hydroxidmi a vytvára sodné alebo draselné soli. s halogenidmi karboxylových kyselín. s aniónmi kyselín za vzniku pyridíniových solí.

782. Pyridín: na rozdiel od pyrolu má zásaditý charakter. dehydrogenáciou dáva piperidín. ľahko sa oxiduje. hydrogenáciou dáva piperidín.

783. Kyselina nikotínová: je derivátom pyrimidínu. v organizme sa mení na nikotínamid. je známa ako niacín. môže vznikať v organizme aj z tryptofánu, ak je dostatok vitamínu B1, B2 a B6.

784. Pyridín: reaguje s kyselinami za vzniku solí. redukciou dáva piperidín. nie je súčasťou izochinolínu. obsahuje v molekule dva atómy dusíka.

785. Vyberte molekuly, ktoré obsahujú kyslík: pyrol. pyridín. pyrán. porfín.

786. Kyselina barbitúrová je derivátom: pyridínu. piperidínu. pyrimidínu. pyrolu.

787. Kyselina barbitúrová vzniká: reakciou kyseliny maleínovej a močoviny. reakciou kyseliny malónovej a močoviny. oxidáciou pyrimidínu. redukciou tymínu.

788. Katalytická hydrogenácia prebieha najľahšie na: tioféne. furáne. pyrole. pyrolidíne.

789. Hydrogenáciou: furánu vzniká tetrahydrogénfurán. tiofénu vzniká tetratiofén. pyrolu vzniká piperidín. zaniká aromatický charakter heterocyklu.

790. O heterocykloch platí: pyridín je šesťčlánkový heterocyklus s dvoma atómami dusíka v molekule. uracil, cytozín a tymín sú deriváty pyrimidínu. kyselina nikotínová a nikotínamid sú deriváty pyrolu. kyselina barbitúrová vzniká kondenzáciou kyseliny malónovej a močoviny.

791. Dva kondenzované cykly v molekule obsahuje: kyselina močová a kofeín. adenín a guanidín. adenín a guanín. cytozín a kyselina barbitúrová.

792. Tautomérne formy tvorí: tymín. uracil. pyridín. kyselina močová.

793. Päťčlánkové heterocyklické zlúčeniny: majú v molekule atómy uhlíka v hybridizácii sp2 alebo sp3. majú v molekule len atómy uhlíka v hybridizácii sp2 preto sú rovinnými útvarmi s väzbovými uhlami 120°. nemôžu mať aromatický charakter. sú napríklad pyrol, tiofén, furán.

794. Síru ako heteroatóm obsahuje: furán. tiazol. tiofén. imidazol.

795. Vyberte správne tvrdenie: od pyrazolu a tiazolu sú odvodené niektoré liečivá, ktoré tlmia bolesť a znižujú teplotu. od tiazolu sú odvodené penicilíny, sulfónamidy a tiamín. pyrazol je súčasťou vitamínu H a histidínu. pyrazol obsahuje v molekule jeden atóm kyslíka a jeden atóm dusíka.

796. Šesťčlánkové heterocyklické zlúčeniny s jedným heteroatómom: všetky majú ako heteroatóm dusík. sú napríklad 2H-pyrán, 4H-pyrán a pyridín. väčšina má v molekule atómy uhlíka v hybridizácii sp. väčšina má v molekule atómy uhlíka v hybridizácii sp2.

797. Kyselina močová: vzniká u človeka ako produkt rozpadu pyrimidínových látok. je dobre rozpustná vo vode. je hlavnou zložkou moču. je konečným produktom látkovej premeny purínových látok u človeka.

798. O kyseline močovej a močovine platí: líšia sa rozpustnosťou vo vode. kyselina močová môže kryštalizovať v kĺboch. močovina je hlavnou zložkou moču. obidve vznikajú rozkladom purínových látok.

799. Alkaloidy: sú prírodné látky zásaditého charakteru. všetky vyvolávajú halucinácie. sú analeptiká pôsobiace na CNS. sú aj kofeín, teofylín, teobromín.

800. Alkaloidy sa používajú: kodeín, ktorý patrí medzi ópiové alkaloidy, tlmí kašeľ. ako analeptiká, stimulujú centrálnu nervovú sústavu. kofeín a morfín tlmia bolesť. nikotín tlmí bolesť hlavy.