CHE 841-865

Sacharóza je: disacharid rastlinného pôvodu. zásobnou látkou pre človeka. súčasťou škrobu. látka, ktorá má pre človeka význam hlavne ako energetický substrát. produkt pôsobenia amylázy na amylózu. vo vode zle rozpustná. vo vode zle rozpustná. sirupovitá nekryštalizujúca látka.

Redukujúci disacharid vzniká: spojením poloacetálových hydroxylov obidvoch molekúl monosacharidov. spojením poloacetálového hydroxylu jednej molekuly monosacharidu s alkoholovým hydroxylom druhej molekuly monosacharidu. spojením glukózy a galaktózy α (1-1)-glykozidovou väzbou. oxidáciou glucitolu. oxidáciou kyseliny aldónovej. hydrolytickým štiepením škrobu amylázou. spojením purínu a ribózy. pôsobením sacharázy na sacharózu.

Polysacharidy: tvoria pravé roztoky. vo vode neionizujú. sú väčšinou vo vode nerozpustné. sú štiepené transferázami. sú sladkej chuti. majú schopnosť redukovať roztok AgNO₃. rozkladajú sa hydrolyticky. v tenkom čreve sa resorbujú nezmenené.

Škrob je: bežná súčasť potravy človeka. zlúčenina dávajúca s jódom modré sfarbenie. zlúčenina dávajúca s jódom modré sfarbenie. zlúčenina dávajúca s jódom modré sfarbenie. polysacharid s lineárnou molekulou. homopolysacharid. hydrolyzovaný amylázou. látka dávajúca pozitívnu Fehlingovu reakciu.

V molekule škrobu sú: väzby štiepiteľné hydrolázami. β-glykozidové väzby. 1,4-glykozidové väzby. 2,6-glykozidové väzby. fosfodiesterové väzby. fosfodiesterové väzby. diesterové väzby. α-glykozidové väzby.

Amylóza: je lineárny polysacharid stočený do závitnicе. je zložka glykogénu. obsahuje 1,4-glykozidové väzby. má rozvetvený reť'azec. je enzým štiepiaci škrob. je látka dávajúca pozitívnu reakciu s jódom. je látka hydrolyzovateľ'ná maltázou. dáva pozitívnu Molischovu reakciu.

Dextríny vznikajú: čiastočnou hydrolýzou škrobu. pôsobením sacharázy na glykogén. esterifikáciou škrobu. ako medziprodukty štiepenia glykogénu. štiepením škrobu amylózou. reakciou škrobu a celulózy. fosforyláciou glykogénu. rozpúšťaním glykogénu vo vode.

Škrob sa nenachádza: v pečeni. v zemiakoch. v obilninách. vo svale človeka. v neurocytoch. v semenách rastlín. v rastlinných bunkách. v červených krvinkách.

Medzi polysacharidy živočíšneho pôvodu patrí: pektíny. glykogén. celulóza. hemicelulóza. amylóza. amylopektín. arabinóza. lecitín.

Glykogén: je biely amorfný prášok. je prítomný v bunkách priečne pruhovaného svalu. je zásobná látka. je rozpustný vo vode. sajódom farbí na modro. nachádza sa v bunkách pečene. rozkladá sa v žalúdku pôsobením amylázy. v tenkom čreve sa štiepi pôsobením pankreatickej lipázy.

Glykogén: sa skladá z monomérov glukózy. sa skladá z amylózy a amylopektínu. v pečeni slúži na dopĺňanie glukózy v krvi. má rozvetvenú molekulu. je zásobná látka uložená v pečeni. obsahuje β-glykozidovú väzbu. je stráviteľný pre človeka. je hydrolyzovaný v čreve na redukujúce disacharidy.

Z polysacharidov je najrozšírenejší v biosfére: škrob. glykogén. dextríny. celulóza. amylopektín. amylóza. lignín. hemicelulóza.

Celulóza je: rastlinný polysacharid. živočíšny polysacharid. zásobná látka. stavebná látka rastlinných buniek. zložka lignínu. súčasť dreva. živica. surovina na výrobu viskózového hodvábu.

Molekula celulózy: je rozvetvená. je nerozvetvená. je zložená z glukózy. obsahuje 1,4- a 1,6-glykozidové väzby. je nerozpustná vo vode. obsahuje 1,4-glykozidové väzby. podlieha nitrácii. je pre človeka nestráviteľná.

Molekula celulózy obsahuje: α-glykozidové väzby. β-glykozidové väzby. 1,6-glykozidové väzby. 2,4-glykozidové väzby. oxidačné produkty glukózy. esterovo viazané molekuly karboxylových kyselín. voľné karboxylové skupiny. 1,4-glykozidové väzby.

Мolekula škrobu vzniká: esterifikáciou. polykondenzáciou. fosforyláciou. hydrolýzou. v rastlinných bunkách. v bunkách pečene. spojením viacerých molekúl glukózy diesterovou väzbou. z neredukujúcich monosacharidov.

Štiepenie molekuly amylózy enzýmom amylázou je: esterifikácia. hydrolýza. proteolýza. zmydelnenie. proces trávenia škrobu v tenkom čreve. fosforylácia. deaminácia. glykolýza.

Glykogén je: redukujúci sacharid. neredukujúci sacharid. látka, ktorá dáva pozitívnu reakciu s Fehlingovým činidlom. látka, ktorá dáva pozitívnu reakciu s Tollensovým činidlom. bežná súčasť svalových buniek. zásobná forma glukózy v ľudskom organizme. zásobná látka v zrnách obilnín. pre človeka nestráviteľný.

Pri výstavbe molekuly celulózy sa uplatňuje: glukóza. β-1,6-glykozidová väzba. kondenzačná reakcia. maltóza. fruktóza. β-1,4-glykozidová väzba. esterifikačná reakcia. amyláza.

Úplnou hydrolýzou škrobu vzniká produkt, ktorý: pozitívne reaguje s jódom. pozitívne reaguje s Tollensovým činidlom. môže slúžiť ako zdroj energie pre sval. sa môže vstrebávať v tenkom čreve človeka. vstupuje do glykolýzy. má redukčné vlastnosti. môže vytvárať estery s kyselinou fosforečnou. redukciou dáva glucitol.

Škrob dáva pozitívnu reakciu: s Molischovým činidlom. s roztokom jódu. so Selivanovým činidlom. s roztokom bázického fuchsínu. s tymolovým činidlom. s roztokom 1-naftolu v etanole. s roztokom síranu meďnatého. nitrochrómovú.

Väzba monomérov v molekule amylózy sa realizuje: väzbou vytváranou pomocou hydroláz. O-glykozidovou väzbou. α-1,6-glykozidovou väzbou. α-1,4-glykozidovou väzbou. väzbou hydrolyzovateľnou galaktozidázou. väzbou esterovou. väzbou, ktorú možno štiepiť kyselinami. väzbou, ktorá sa vyskytuje v molekule maltózy.

V molekule glykogénu nachádzame: 1,4-glykozidové väzby. 1,6-glykozidové väzby. N-glykozidové väzby. esterové väzby. ako monoméry molekuly glukózy a galaktózy. naviazané molekuly kyseliny fosforečnej. makroergické väzby. α-glykozidové väzby.

α-1,4-glykozidová väzba: sa dokazuje biuretovou reakciou. sa štiepi účinkom amylázy. sa štiepi účinkom kyselín. môže sa štiepiť enzýmom maltázou. je esterová väzba. je kovalentná väzba. je štiepiteľná pepsínom. vyskytuje sa v maltóze.

Čiastočnou hydrolýzou škrobu amylázou vzniká: produkt vstrebateľný v tenkom čreve človeka. dextríny. látka nachádzajúca sa fyziologicky v krvi človeka. glykogén. laktóza. amyláza. glukóza. zlúčenina, ktorá patrí medzi oligosacharidy.