CHE 850-900
|
|
Title of test:
![]() CHE 850-900 Description: test che |



| New Comment |
|---|
NO RECORDS |
|
851. O sacharoze mozeme povedať: nazyva sa repny cukor a je to najsladsi sacharid. ma v molekule glykozidovu vazbu, ktora vznikla naviazanim poloacetaloveho hydroxylu glukozy s primárnym hydroxylom na druhom atome uhlíka fruktozy. ma v molekule glykozidovu väzbu, ktorá vznikla naviazanim poloacetaloveho hydroxylu glukozy s poloacetalovym hydroxylom na druhom atome uhlíka fruktozy. typ glykozidovej vazby sacharozy je α-->β2. 852. O riboze plati: je súčasť DNA. je ketopentoza. nachadza sa v ATP. je medziprodukt glykolyzy. 853. Mliečny cukor je: redukujuci disacharid. galaktoza. aldohexoza. laktoza. 854. Redukujuce vlastnosti ma: hydrolyzat skrobu. laktoza. maltaza. sacharoza. 855. Sacharoza je neredukujuci disacharid preto, lebo: glykozidova vazba vznikla medzi dvomi poloacetalovymi hydroxylmi. nema v molekule volny poloacetalovy hydroxyl. nereaguje a Fehlingovym cinidlom. nemoze tvoriť estery. 856. Pri reakcii glukozy s Fehlingovym cinidlom: sa glukoza redukuje. kation mednaty sa redukuje na kation medny. vznika cervena zrazenina Cu2O. sa meď oxiduje. 857. Podstatou dôkazu prítomnosti glukózy Fehlingovym cinidlom je: ze glukoza sa oxiduje. kation mednaty sa oxiduje. kation mednaty sa redukuje. poloacetalovy hydroxyl sa redukuje. 858. Dihydroxyaceton: je najjednoduchšia ketoza. oxiduje sa na kyselinu glycerovu. vznika v organizme pri glykolýze. vznika oxidaciou glycerolu na sekundarnom uhliku. 859. Maltoza: je glukopyranozyl - glukopyranoza. sa sklada z dvoch molekul α-D-glukopyranozy naviazanych vazbou α(1-->4). je sladovy cukor a vznika stiepenim škrobu amylazou. sa sklada z galaktopyranozy a glukopyranozy. 860. Maltoza: je neredukujuci disacharid, lebo nemá voľný poloacetalovy hydroxyl. v molekule ma glykozidovu väzbu α(1-->4), preto ma voľný poloacetalovy hydroxyl. je redukujuci monosacharid. je redukujuci disacharid. 861. Mliecny cukor: ma rovnaké zloženie ako maltoza, líši sa len typom glykozidovej vazby. je zložený z β-D- galaktopyranozy a α-D-glukopyranozy. ma v molekule vazbu α(1-->4) a β(1-->4). ma v molekule väzbu β(1-->4). 862. O laktoze platí: v molekule ma volny poloacetalovy hydroxyl, preto je redukujúci disacharid. je rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. glykozidova väzba β(1-->4) je pricinou, ze nema redukčné účinky. pôsobením maltazy sa stiepi na glukozu a galaktozu. 863. Vyberte správne tvrdenie o disacharidoch: su biele krystalicke latky dobre rozpustne vo vode. maltoza je najsladsi disacharid. laktoza a maltoza su redukujuce disacharidy, lebo v molekule maju voľný poloacetalovy hydroxyl. vo vodnom roztoku disociuju na monosacharidy. 864. Skrob: je polysacharid rastlinného pôvodu. sklada sa z amylozy a amylopektinu. obsahuje glykozidove vazby α(1-->4) a β(1-->). obsahuje glykozidove väzby α(1-->4) a α(1-->6). 865. Skrob, celuloza a glykogen: sa lisia len miestom vyskytu. nelisia sa zlozenim. lisia sa typom glykozidovej vazby. vsetky obsahuju glykozidove väzby α (1-->4) a α(1-->6). 866. Skrob a glykogen: su zlozene z α-D-glukofuranozy. obsahujú glykozidove väzby α (1-->4) a α(1-->6). sa lisia vyskytom, skrob je rastlinný polysacharid a glykogen je živočíšneho pôvodu. sa lisia rozpustnostou vo vode. 867. Vyberte správne tvrdenie: glykogen a amylopektin sa z chemického hladiska lisia len poctom glykozidovych vazieb α(1-->6). amylopektin a glykogen sú vetvene, na rozdiel od celulózy a amylozy. na rozdiel od glykogenu amylopektin ma sladku chut. glykogen je redukujuci sacharid. 868. Vyberte, čo neplati: amyloza obsahuje glykozidove vazby len typu α(1-->4). amylopektin sa od glykogénu z chemického hľadiska líši iba poctom vazieb α(1-->6). glykogen a celuloza maju rovnaké vlastnosti, lebo obsahujú vazby α(1-->4) a β(1-->6). glykogen je silne rozvetveny. 869. Glykogen: je polysacharid živočíšneho pôvodu. je zásobna látka a ukladá sa v tukových tkanivách. moze byt svalový a pečeňový. sa nachádza aj v niektorých rastlinách. 870. Maltoza: v ľudskom organizme vzniká zo škrobu posobenim amylazy. vznika oxidaciou manitolu. maltazou sa stiepi na oxid uhličitý, vodu a energiu. je redukujuci disacharid. 871. Celuloza na rozdiel od skrobu: je rozpustna vo vode. obsahuje glykozidove vazby β(1-->4). je pre človeka nestráviteľna, lebo amylaza stiepi len α-glykozidove vazby. mozno ju dokázať roztokom jodu. 872. Pre polysacharidy plati: glykogen na rozdiel od skrobu a celulozy dokazeme Fehlingovym cinidlom. polysacharidy nemajú redukcne účinky. nemaju sladkú chuť. glykogen je zasobna latka živočíchov. 873. Derivatom sacharidu je: manitol. kyselina glutarova. kyselina glukarova. sacharoza. 874. Glukoza z disacharidov a polysacharidov môže vzniknut: redukciou. hydrolyzou v kyslom prostredí. hydrolyzou v prítomnosti enzymu disacharidazy resp. amylazy a disacharidy. pôsobením trypsinu. 875. V živočíšnom organizme sa netvori: arabinoza. laktoza. riboza. celuloza. 876. O celuloze plati: je linearny polysacharid. vo vode tvori koloidny roztok. je najrozšírenejší polysacharid v biosfere. vyuziva sa na výrobu viskozoveho hodvabu. 877. V metabolizme sacharidov ma dôležitú ulohu: tiamin. pyridoxin. retinol. vitamin K. 878. Oxidaciou monosacharidu: v prítomnosti enzymov vznikaju uronove kyseliny. pôsobením silných oxidačných činidiel vznikaju aldarove kyseliny. vznikaju aldonove kyseliny. sa stiepi uhlikovy reťazec a vznikaju nižšie aldehydy a ketony. 879. Sacharoza : sa sklada z α-D-glukopyranozy a β-D-fruktofuranozy. je neredukujuci disacharid lebo v molekule nema poloacetalovy hydroxyl. je redukujuci disacharid lebo glykozidova vazba vznikla medzi poloacetalovym hydroxylom glukózy a poloacetalovym hydroxylom fruktozy. ani po hydrolyze nedava pozitívnu reakciu s Fehlingovym cinidlom. 880. Acylglyceroly su: estery vyšších karboxylovych kyselin a terciarneho alkoholu. estery vyšších karboxylovych kyselin a trojsytneho alkoholu. estery vyšších karboxylovych kyselin. etery vyšších karboxylovych kyselin a jednosytnych alkoholov s dlhým uhlikovym reťazcom. 881. Medzi funkcie lipidov v organizme nepatri: su zdrojom energie a zasobnou latkou. zabezpečuju tepelnu izolaciu a vytvaraju prostredie, v ktorom sa rozpustaju nepolarne latky ako B-vitaminy. obaluju nervove vlakna a tvoria bunkove membrany. su súčasťou jadrovej RNA. 882. O jednoduchych lipidoch plati. obsahujú esterovo viazanu glukozu. obsahuju vazbu -O-CO-. mozu obsahovať zvysok H3PO4. su prijimane v potrave v podobe acylglycerolov. 883. Lipidy v organizme cloveka: su súčasťou bunkovych membran. vytvaraju prostredie, v ktorom sa rozpúšťajú nepolarne latky, ako napr. vitaminy a liečivá. sa zúčastňujú na proteosynteze. trialglyceroly sa stiepia pôsobením lipazy na glycerol a mastne kyseliny. 884. Zlozene (komplexne) lipidy delime podla zlozenia na: fosfolipidy. glykolipidy. živočíšne a rastlinné. tuhe a kvapalné. 885. Podľa obsahu alkoholovej zložky jednoduché lipidy delime na: acylglyceroly. vosky. tuky. oleje. 886. Súčasťou lipidov môžu byť karboxylove kyseliny, ktoré: maju lineárny rozvetveny reťazec. maju v molekule parný počet atomov uhlika. su jednosytne. su nasytene a nenasytene. 887. Medzi nenasytene mastne kyseliny patri kyselina: linolova. arachova. maslova. olejova. 888. Neesencialne mastné kyseliny su: kyselina arachidonova. kyselina asparagova. kyselina stearova. kyselina palmitova. 889. Vyberte ktorá mastná kyselina je esencialna pre človeka: C17H31COOH. C17H29COOH. C15H31COOH. C18H30O2. 890. Dve a viac dvojitých väzieb v molekule ma kyselina: olejova. linolenova. arachidonova. elaidova. 891. Vyberte esencialne mastné kyseliny: CH3-(CH2)7-CH=CH-(CH2)7-COOH. CH3-(CH2)4-CH=CH-CH2-CH=CH-(CH2)7-COOH. CH3-CH2-CH=CH-CH2-CH=CH-CH2-CH=CH-(CH2)7-COOH. CH3-CH2-CH=CH-CH(CH3)-CH=C(CH3)-CH(CH3)-CH=CH-(CH2)7-COOH. 892. O vlastnostiach lipidov plati: su hydrofobne. v studenej vode su nerozpustne, ale v teplej vode sa rozpúšťajú. nemusime ich prijimat v potrave, lebo nas organizmus si ich vie všetky vytvoriť. vo vode su nerozpustne, môžu tvoriť micely. 893. Estery vyšších karboxylovych kyselin a glycerolu: su stiepene amylazou. maju konzistenciu, ktorá zavisi od pomeru nasýtených a nenasýtených vyšších karboxylovych kyselin. su súčasťou steroidov. môžu byť v organizme enzymovo rozlozene na svoje zlozky. 894. Teplota topenia lipidov: zavisi len pd dlzky retazca esterifikovanej karboxylovej kyseliny. zavisi len pd poctu nenasýtených väzieb v molekule. zavisi od dlzky retazca esterifikovanej karboxylovej kyseliny a od počtu nenasýtených väzieb. je tym nižšia, čím je reťazec karboxylovych kyselin kratší a čím ma viac nenasýtených väzieb v molekule. 895. O mastných kyselinach plati, že sú to: všetky karboxylove kyseliny, ktoré su nerozpustne vo vode. nerozvetvene karboxylove kyseliny, ktoré majú aspoň 16 atomov uhlika a parný počet uhlíkov. nerozvetvene karboxylove kyseliny s minimalne šestnástimi atomami uhlíka v molekule. aromaticke karboxylove kyseliny. 896. Esenciálne mastné kyseliny: si organizmus vie vytvoriť dehydrogenaciou nasýtených karboxylovych kyselin a nemusime ich prijímať v potrave. maju v molekule aromaticky kruh alebo heterocyklus. maju v molekule dve a viac dvojitých väzieb. sú dôležité pri metabolizme nasýtených mastných kyselin a cholesterolu. 897. Úplnou hydrogenaciou kyseliny C19H31COOH vznikne: kyselina olejova. kyselina linolova. kyselina arachova. nasyteny uhlovodik. 898. Reakciou C17H29COOH+2H2 vznika: kyselina linolova. kyselina olejova. kyselina oktadecenova. nasytena mastná kyselina. 899. O lipidoch plati: nenasytene karboxylove kyseliny v molekulach nestuzenych lipidov su cis- izomery. pri ciastocnom stuzovanim lipidov vznikajú trans-izomery mastných kyselín. oleje lisované za studena nie su vhodné na fritovanie. tie, ktore obsahuju vysoke percento nenasýtených mastných kyselín su termostabilné. 900. Acylglyceroly: môžu byť mono-, di, tri-acylglyceroly. su jednoduché, ak v molekule obsahuju len nasýtené mastné kyseliny. su zmiesane ak je glycerol esterifikovany aspoň dvomi rôznymi mastnými kyselinami. obsahuju v molekule okrem vyššej karboxylovej kyseliny aj jednosytny alkohol s dlhym uhlikovym reťazcom. |




