CHEM 101-125

101. Hmotnostný zlomok látky A v roztoku s hmotnosťou m, objemom V a hustotou ρ je vyjadrený vzťahom: w(A) = n(A).M(A)/m. w(A)= n(A).M(A)/ρ.V. w(A) = m(A)/V. w(A) = m(A)/m. w(A) = m(A)/V.ρ. w(A)= n(A).m(A)/V. w(A) = ρ.m(A)/m. w(A)= ρ.m(A)/V.

102. Jednotkou látkovej koncentrácie môže byt: mol. mmol/l. mol/l. kg/mol. bezrozmerná veličina. mol.dm⁻³. mol/dm⁻³. mol.cm⁻³.

103. Pre látkové množstvo platí: 1 mmol obsahuje 6,022.10²⁰ častíc. 1 mol látky obsahuje toľko gramov základných častíc, koľko ich je v 12 g nuklidu ¹²C. 1 mol molekúl ideálneho plynu zaberá pri normálnych podmienkach objem 22,4 m³. látkové množstvo zlúčeniny je dané podielom hmotnosti zlúčeniny a jej mólovej hmotnosti. látkové množstvo zlúčeniny v roztoku je podiel hmotnosti roztoku a mólovej hmotnosti zlúčeniny. n = m.M. jednotka mol je definovaná pre presne špecifikované častice, t. j. atómy, molekuly, skupiny častíc atď. látkové množstvo zlúčeniny v roztoku je súčin látkovej koncentrácie a objemu roztoku.

104. Zloženie roztoku môžeme vyjadriť: mólovým zlomkom ako podiel látkového množstva rozpustenej látky a súčtu látkových množstiev všetkých látok v roztoku. hmotnostnou koncentráciou, ktorej jednotkou je g/l. hustotou roztoku ρ v g/cm⁻³. hmotnostným zlomkom ako podiel hmotnosti rozpustenej látky a hmotnosti rozpúšťadla. objemovým zlomkom ako podiel objemu danej látky a objemu rozpúšťadla. molalitou ako podiel látkového množstva rozpustenej látky a hmotnosti rozpúšťadla. mólovou koncentráciou ako podiel látkového množstva rozpustenej látky a objemu roztoku. molalitou, ktorá má jednotku mol/l.

105. Objemový zlomok látky A v roztoku s objemom V, hmotnosťou m a hustotou ρ je vyjadrený vzťahom: φ(A) = V(A)/m. φ(A) = V(A).m/ρ. φ(A) = V(A)/V. φ(A) = V(A).ρ/m. φ(A) = V/V(A). φ(A) = V(A).ρ/V.m. φ(A) = V(A)/ρ.V. φ(A) =V.m/V(A).ρ.

106. Látkovú koncentráciu látky A v roztoku s objemom V, hustotou ρ, hmotnosťou m a hmotnostným zlomkom w môžeme vyjadriť vzťahom: c(A) = m(A)/V. c(A) = n(A)/m.ρ. c(A) = n(A).ρ/m. c(A) = w.ρ/m. c(A) = w.ρ/M. c(A) = m(A).M/V. c(A) = m(A)/M.V. c(A) = m(A).ρ/M.m.

107. Potrebujeme pripraviť roztok s hmotnosťou m a hmotnostným zlomkom w. K dispozícii máme dva rôzne roztoky s hmotnosťami m₁, m₂ a hmotnostnými zlomkami w₁ a w₂, rozpúšťadlo a čistú látku. Správne zloženie roztoku získame podľa rovnice: zmiešavacej: m₁.w₁ + m₂.w₂ = m.w, kde m₂ =m+m₁. zrieďovacej: m₁.w₁ + m₂.w₂ = m.w, kde m = m₁ + m₂ a hmotnostný zlomok rozpúšťadla = 1. zmiešavacej: m₁.w₁ + m₂.w₂ = m.w, kde m = m₁+ m₂. zahusťovacej: m₁.w₁ + m₂.w₂ = m.w, kde m = m₁ +m₂ a hmotnostný zlomok čistej látky = 1. zrieďovacej: m₁.w₁ + m₂.w₂ = m.w, kde m = m₁ + m₂ a hmotnostný zlomok rozpúšťadla = 0. zmiešavacej: m₁.w₁ + m₂.w₂ = m.w, kde m = m₁ ∙ m₂. zahusťovacej: m₁.w₁ + m₂.w₂ = m.w, kde m = m₁ + m₂ a hmotnostný zlomok čistej látky = 0. zmiešavacej: m₁.w₁ + m₂.w₂ = m.w, kde m₁ = m - m2.

108. Rozpustnosť látky je údaj potrebný: na prípravu nasýteného roztoku. na kryštalizáciu. na prepočet molárnej koncentrácie na hmotnostný zlomok. na prepočet hmotnostného zlomku na molárny. len na výpočet pH roztoku. na prípadné posúdenie jej toxicity. len na výpočet hustoty roztoku. súvisiaci s rozpúšťacím teplom.

109. Zloženie (vlastnosti) roztokov môžeme vyjadriť: viacerými spôsobmi. rozpustnosťou látky mᵣ, na základe ktorej delíme látky na rozpustné a nerozpustné. hustotou roztoku, pre ktorú platí ρ = V/m. molalitou látky v mol/dm³. motnostným zlomkom φ. najpresnejšie koncentráciou, pretože udáva množstvo častíc rozpustenej látky a jej jednotkou je mol.dm⁻³. rozpustnosťou látky m, ak je 0,1 <mᵣ < 1, hovoríme o málo rozpustných látkach. látkovou koncentráciou v jednotkách mol.dm⁻³.

110. Vyberte správny výrok, ktorý platí pre rozpustnosť látok: rozpustnosť látky mᵣ je hmotnosť látky, ktorá sa rozpustí v 100 g rozpúšťadla. rozpustnosť látok nezávisí od teploty roztoku. fosforečnany, uhličitany a siričitany alkalických kovov sú vo vode nerozpustné. všetky hydroxidy sú vo vode rozpustné. vode sú dobre rozpustné oxidy s nevýraznými acidobázickými vlastnosťami. väčšina halogenidov prvkov sa vyznačuje dobrou rozpustnosťou vo vode. súčin rozpustnosti nás informuje presnejšie o rozpustnosti látky ako mᵣ. fluoridy alkalických zemín sú väčšinou nerozpustné.

111. O atómovom jadre platí, že: predstavuje približne polovicu hmotnosti celého atómu. jeho priemer je približne 10 000 krát menší ako priemer celého atómu. jeho priemer je približne 100 000 krát menší ako priemer celého atómu. počet protónov udáva nukleónové číslo Z. jeho stálosť udáva pomer N/Z. predstavuje takmer celú hmotnosť atómu. protóny a netróny sú zložené z kvarkov. jeho stálosť udáva pomer Z/N.

112. Vyberte správne tvrdenie o elementárnych časticiach: hmotu tvorí 12 elementárnych častíc. hmotu tvorí 6 kvarkov a 6 leptónov. elektrón patrí medzi kvarky. antičasticou protónu je pozitrón. pozitrón je antičasticou elektrónu. vzájomné pôsobenie elementárnych častíc je spôsobené štyrmi druhmi interakcií. gluóny sprostredkúvajú elektromagnetickú interakciu. kvarky sa označujú písmenami gréckej abecedy.

113. Rádionuklidy: predstavujú izotopy rádia ₈₈Ra. charakterizuje ich doba polpremeny (polčas rozpadu). poznáme približne 50 prírodných rádionuklidov. predstavujú nestabilné nuklidy, ktoré sa premieňajú na iné nuklidy za uvoľnenia žiarenia. označujú sa aj ako transurány. ich premenu na iné nuklidy sprevádza elektromagnetické žiarenie. poznáme približne 50 prírodných a umelých rádionuklidov. napr. astát a francium sa vyskytujú v zemskej kôre.

114. Polčas rozpadu (doba polpremeny) rádionuklidu: závisí na množstve pôvodného nuklidu. závisí iba od teploty a tlaku. nezávisí od vonkajších podmienok. dosahuje čas maximálne 2 dní. môže trvať až milióny rokov. nezávisí na množstve pôvodného nuklidu. s rastom teploty klesá. môže trvať pri niektorých rádionuklidoch len pár sekúnd.

115. Elektrický náboj elementárnych častíc: protónu a elektrónu je rovnaký, líši sa znamienkom. môže byť iba kladný alebo záporný. môže byť aj nulový. nikdy nemá nulovú hodnotu. má hodnotu e = 1,602. 10⁻¹⁹ C. súčet nábojov protónov a neutrónov sa rovná náboju elektrónu. súčet nábojov protónov a neutrónov sa rovná náboju elektrónov (v absolútnej hodnote). celkový kladný náboj voľných atómov je väčší ako celkový záporný.

116. Hlavné kvantové číslo n: charakterizuje len tvar orbitálu. udáva energiu elektrónu. nadobúda hodnoty 0 až nekonečno. platí pre neho vzťah Eₙ= - B/n², B = 13,6 eV. udáva počet elektrónov na orbitáli. má vplyv na tvar aj veľkosť hraničnej plochy výskytu elektrónu. zhoduje sa s číslom periódy. udáva počet protónov v atóme.

117. Vedľajšie kvantové číslo 𝑙: určuje energetickú odlišnosť orbitálov a rozhoduje o ich tvare. udáva veľkosť hraničnej plochy výskytu elektrónu. je pre degenerované orbitály rovnaké. nadobúda hodnoty + 1/2, resp. -1/2. nadobúda hodnoty od 0 až po n -1. má číselné hodnoty 0, 1, 2 až n +1. môže nadobúdať' hodnoty označované písmenami s, p, d, f. nerozhoduje o hodnotách magnetického kvantového čísla.

118. Magnetické kvantové číslo m: určuje orientáciu orbitálu v priestore. môže nadobúdať hodnoty od – 𝑙, cez 0 až po +𝑙. môže nadobúdať celkom 2𝑙 + 1 hodnôt, čo zodpovedá počtu orbitálov určitého tyрu. vyjadruje moment hybnosti elektrónu. udáva počet elektrónov na valenčnej vrstve. určuje priestorovú orientáciu elektrónu. udáva celkový obsah energie elektrónu. nadobúda pre 𝑙= 3 hodnoty -1,-2,-3, 0, 1, 2, 3.

119. Protónové číslo Z: udáva hmotnosť protónu. pri premene β⁺ sa zmení o -1. určuje veľkosť' náboja protónu. je dané počtom protónov v zlúčenine. pri rádioaktívnej premene β⁻ sa mení na Z + 1. udáva počet protónov v atómovom jadre. nemení sa pri rádioaktívnej premene 𝛾. udáva počet protónov a neutrónov v atómovom jadre.

120. Desať elektrónov v elektrónovom obale obsahuje: anión ₈O²⁻. anión ₉F⁻. katión ₂₀Sr²⁺. anión ₁₇CI⁻. atóm ₇N. katión ₁₁Na⁺. katión ₁₉K⁺. atóm ₁₀Ne.

121. Elektrónová hladina L môže obsahovať: s a p orbitály. maximálne 8 elektrónov. s, p, d orbitály. len s orbitály. maximálne 18 elektrónov. len d orbitály. 2n² elektrónov (n = hlavné kvantové číslo). p a d orbitály.

122. Nuklidy: sú látky, ktorých atómy obsahujú jadrá s nerovnakým protónovým číslom. sú iné názvy pre rádioaktívne prvky. sú napr. ¹⁷₈O, ¹²₅B, ¹¹²₄₈C. sú všetky chemické indivíduá. sú látky, ktorých atómy obsahujú jadrá s rovnakým nukleónovým, ale rôznym protónovým číslom. sú látky, ktorých atómy obsahujú jadrá s určitým protónovým a nukleónovým číslom. vodíka (¹₁H, ²₁H, ³₁H) sú izotopy. sú látky obsahujúce atómy s rôznou elektrónovou konfiguráciou.

123. Neutrón: je záporne elektricky nabitá častica. je súčasťou atómového jadra. spolu s protónom je nukleón. je častica schopná premeny na protón, za súčasnej emisie žiarenia β⁺. je častica, ktorá môže vzniknúť pri nadbytku protónov v jadre. je elektroneutrálna častica. nepatrí medzi nukleóny. je častica s približne dvojnásobnou hmotnosťou ako protón.

124. Vyberte správne tvrdenie: zo zápisu ²⁷₁₃Al sa dá určiť, že atóm má 14 neutrónov a 13 elektrónov. ⁶⁴₃₀Zn, ⁶⁶₃₀Zn, ⁶⁷₃₀Zn, ⁷⁰₃₀Zn sú nuklidy s rovnakým počtom neutrónov v jadre. ⁵⁸₂₇Co a ⁶⁰₂₇Co sú izotopу. ⁴⁰₁₉K a ⁴⁰₂₀Ca sú izobary. zo zápisu ⁴⁸₂₂Ti sa dá určiť, že nukleónové číslo je 26. zo zápisu ¹⁴₇N sa dá určiť, že v jadre je rovnaký počet protónov a neutrónov. nuklidy majúce rovnaké nukleónové číslo sú izotopy. ₁₂Mg²⁺ obsahuje 12 elektrónov.

125. Elektrónová konfigurácia atómu v základnom stave: je schematické znázornenie orbitálov. vyjadruje prechod elektrónu z vyššej energetickej hladiny na nižšiu. znamená obsadzovanie jednotlivých stavov s najnižšou energiou elektrónmi. vyjadruje závislosť tvaru orbitálu od vzdialenosti od jadra. udáva energiu atómu v excitovanom stave. znamená, že atóm neprijal energiu a nie je v excitovanom stave. atóm prijíma energiu, mení sa jeho energetický stav a elektrónová konfigurácia. je stav, kedy má atóm najnižšiu energiu.