Prechodnú tvrdosť vody: spôsobuje prítomnosť hydrogénuhličitanov prvkov I. A a II. A skupiny spôsobuje prítomnosť Ca(HCO3)2 a Mg(HCO3)2 odstránime pridaním sódy alebo varom odstránime chlórovaním vody.
Trvalá tvrdosť vody: sa dá odstrániť pridaním Na2CO3 je spôsobená prítomnosťou hlavne CaSO4 a MgSO4 sa môže odstrániť pridaním sódy podľa rovnice CaSO4 + Na2CO3 → Na2SO4 + CaCO3 sa nedá odstrániť .
Sulfán: je zapáchajúci jedovatý plyn vzniká rozkladom bielkovín má len redukčné účinky je kvapalina, pretože medzi molekulami sulfánu sa tvoria vodíkové väzby.
Sulfán: má len redukčné účinky, pretože síra je v oxidačnom čísle – II je kvapalina nepríjemného zápachu, lebo medzi molekulami sulfánu sa tvoria vodíkové väzby sa vo vode rozpúšťa a tvorí kyselinu sulfánovú má atómy vodíka a síry viazané polárnou kovalentnou väzbou.
Schopnosť tvoriť dlhé reťazce: má len uhlík môže aj kremík aj bór môžu atómy, ktoré majú elektronegativitu väčšiu ako 2,00 majú všetky biogénne prvky.
Vyberte pravdivý výrok o uhlíku: atómy uhlíka v grafite majú hybridizáciu sp2 atómy uhlíka v diamante majú hybridizáciu sp3 atómy uhlíka v grafite sú viazané 4 kovalentnými nepolárnymi väzbami sadze a živočíšne uhlie sú amorfné modifikácie uhlíka.
Oxid uhoľnatý: je pre človeka jedovatý, lebo sa nevratne viaže na hemoglobín vzniká napríklad pri horení metánu za nedostatočného prístupu vzduchu používa sa aj na nepriamu redukciu kovov, napríklad pri výrobe železa sa rozpúšťa vo vode a tvorí slabú kyselinu uhličitú.
Oxid uhoľnatý: je len oxidačné činidlo je len redukčné činidlo má oxidačné aj redukčné účinky sa využíva pri výrobe železa na nepriamu redukciu oxidu železitého.
O oxide uhličitom platí: je lepšie rozpustný v studenej vode ako v teplej vo vode sa nerozpúšťa, lebo jeho molekuly netvoria dipóly vzniká dokonalým spaľovaním uhlia alebo uhľovodíkov má redukčné účinky.
Oxid uhličitý: je reaktívnejší ako CO jeho molekula je nepolárna má oxidačné aj redukčné účinky sa nachádza v ľudskom organizme.
Zlúčenina COCl2: sa používa v medicíne ako súčasť narkózy vzniká zlučovaním oxidu uhoľnatého s chlórom je veľmi dobré rozpúšťadlo hlavne organických zlúčenín je fosgén, je veľmi jedovatý a používal sa ako bojový plyn.
O uhlíku platí: má redukčné účinky s prvkami s nižšou elektronegativitou tvorí karbidy zlučovaním so sírou vzniká sírouhlík CS2 sa v prírode nenachádza voľný, lebo je veľmi reaktívny.
Amorfná modifikácia uhlíka je: tuha sadze diamant a aktívne uhlie tuha a sadze.
Prvky p: sú prvky, ktoré majú na valenčnej vrstve v orbitále p 1 až 8 elektrónov sú prvky všetkých A skupín sú prvky III.A až VIII. A skupiny sú napríklad vodík, dusík, síra a fluór.
O p prvkoch platí: všetky sú kovy od III. A po VII.A skupinu rastie elektronegativita a kyselinotvorný charakter majú všeobecnú konfiguráciu valenčnej vrstvy ns2 np1-6 sú kovy, nekovy a polokovy.
Prvky II. A skupiny: všetky sú kovy alkalických zemín majú nižšie hodnoty prvej ionizačnej energie ako alkalické kovy majú vyššie hodnoty prvej ionizačnej energie ako alkalické kovy sú menej reaktívne ako prvky I.A skupiny.
Pary prchavých zlúčenín s prvkov farbia plameň: Li na karmínovočerveno Na na zeleno draslík na slabo fialovo a rubídium na ružovofialovo sodík na žlto.
O prvkoch III. A skupiny platí: všetky sú kovy bór tvorí len kovalentné väzby hliník okrem kovalentných zlúčenín tvorí aj hydratovaný katión [Al(H2O)6]3+ tálium má podobné vlastnosti ako alkalické kovy.
Prvky VI. A skupiny: sa nazývajú chalkogény okrem kyslíka sú všetky za normálnych podmienok tuhé látky v prírode sa vyskytujú len vo forme zlúčenín na orbitále p majú šesť elektrónov.
Kyselina sírová: je silná kyselina a v koncentrovanom stave je silne hygroskopická koncentrovaná má slabé oxidačné účinky tvorí soli sírany a dihydrogénsírany tvorí soli sírany a hydrogénsírany.
O kyseline sírovej platí: vyrába sa reakciou SO3 s vodou pri riedení klesajú jej kyslé účinky a rastú oxidačné účinky pri riedení lejeme vždy vodu do kyseliny v koncentrovanom stave má silné oxidačné účinky.
Oxid siričitý: vzniká neúplným spaľovaním síry alebo fosílnych palív má len oxidačné účinky má oxidačné aj redukčné účinky ak sa nachádza v ovzduší, spôsobuje kyslé dažde.
Vyberte reakcie, v ktorých oxid siričitý má redukčné účinky: 2 SO2 + O2 → 2 SO3 SO2 + H2O → H2SO3 SO2 + H2S → 3 S + 2 H2O SO2 + 2 NaOH → Na2SO3 + H2O.
Prvky V. A skupiny: sú N, F, As, Sn, Bi na orbitále p majú tri nespárené elektróny valenčnú vrstvu si stabilizujú vytvorením troch kovalentných väzieb tvoria anióny M3-.
Dusík: jeho molekula N2 je mimoriadne stabilná, čoho prejavom je značná inertnosť dusíka má maximálnu väzbovosť štyri maximálne kladné oxidačné číslo je V a záporné –V stabilizuje si valenčnú vrstvu len vytvorením troch nepolárnych kovalentných väzieb.
Pre dusík platí: má vždy väzbovosť 3 jeho maximálna väzbovosť je 4 môže sa zlučovať s kyslíkom a tvoriť oxidy, v ktorých má oxidačné číslo –III až VI za normálnej teploty je nereaktívny.
Molekula dusíka je stabilnejšia ako atóm dusíka, lebo: v molekule dusíka majú oba atómy dusíka elektrónovú konfiguráciu najbližšieho vzácneho plynu molekula dusíka má väčšiu hmotnosť ako atóm dusíka molekula dusíka je nepolárna vznik molekuly N2 je reakcia exotermická.
Amoniak: má vzorec NH4 má vzorec NH3 má zásaditý charakter v koordinačných zlúčeninách vystupuje ako centrálny atóm.
O amoniaku platí: môže sa pripraviť reakciou dusíka s vodíkom jeho molekuly sa navzájom spájajú vodíkovými väzbami najčastejšie sa správa ako kyselina pri laboratórnych podmienkach je bezfarebný plyn; nerozpúšťa sa vo vode.
Amoniak: je hlavným konečným produktom rozkladu bielkovín u človeka s kyselinami tvorí amónne soli je podľa Brőnsteda kyselina je podľa Brőnsteda zásada.
Pri vzniku katiónu NH4 +: vzniká vodíková väzba vzniká iónová väzba vzniká donorno-akceptorová väzba vznikajú tri kovalentné väzby a jedna koordinačne kovalentná väzba.
Vyberte správne reakcie: 2 NH3 + 6 HCl → 2 NCl3 + 3 H2 4 NH3 + 5 O2 → 4 NO + 6 H2O NH + H O → NH - + H O+ NH3 + HBr → NH4Br.
Kyslíkaté zlúčeniny dusíka: sú oxidy, v ktorých má dusík oxidačné číslo I, II, III, IV alebo V všetky okrem N2O sú toxické N2O sa nazýva rajský plyn sú veľmi nestále a za normálnych podmienok sa rozkladajú.
Kyselina dusitá: má vzorec HNO2 je silná kyselina jej soľ dusitan sodný sa používa v potravinárskom priemysle tvorí soli dusitany a hydrogéndusitany.
Kyselina dusičná: má silné oxidačné aj redukčné účinky reaguje takmer so všetkými kovmi, okrem zlata a platiny vzniká reakciou oxidu dusitého s vodou tvorí soli dusičnany a dusitany.
Vyberte správne reakcie kyseliny dusičnej: Cu + HNO3 → Cu(NO3)2 + H2 2 NaOH + HNO3 → Na2NO3 + H2O 3 Cu + 8 HNO3 → 2 NO + 3 Cu(NO3)2 + 4 H2O 4 Zn + 10 HNO3(aq) → 4 Zn(NO3)2 + NH4NO3 + 3 H2O.
Fosfor: sa nachádza vo forme vápenatých a horečnatých solí v kostiach a zuboch sa nachádza aj v polysacharidoch je súčasťou nukleových kyselín je dôležitou súčasťou bielkovín.
Biely fosfor: je veľmi reaktívny a jedovatý je menej reaktívny ako červený fosfor má oveľa nižšiu zápalnú teplotu ako červený vedie elektrický prúd rovnako ako čierny.
Biely fosfor: nie je jedovatý pri horení bieleho fosforu vzniká P4O6 a P4O10 tvorí molekuly P2 tvorí molekuly P4.
O fosfore platí: patrí medzi p[i]3[/i] prvky s vodíkom tvorí fosfidy patrí medzi biogénne mikroprvky tvorí tri alotropické modifikácie, biely, červený a čierny fosfor.
Kyselina trihydrogénfosforečná: vzniká reakciou oxidu fosforečného s vodou tvorí soli dihydrogénfosforečnany, hydrogénfosforečnany a fosforečnany patrí medzi najsilnejšie kyseliny už pri izbovej teplote má silné oxidačné účinky.
Vyberte, čo neplatí o kremíku: na rozdiel od uhlíka, kremík netvorí stabilné reťazce, väzba Si-Si je slabšia ako väzba C-C tvorí veľmi stabilné zlúčeniny, v ktorých sa striedajú atómy – Si – O – je typický nekov s vodíkom tvorí silicidy, ktoré sú analógmi alkánov.
O oxide kremičitom platí: tavením s alkalickými hydroxidmi vznikajú kremičitany reaguje s fluorovodíkom podľa rovnice SiO2 + 4 HF → SiF4 + 2 H2O patrí medzi iónové oxidy je dobre rozpustný vo vode.
Amfotérny charakter hydroxidu hlinitého dokazujú rovnice: Al(OH)3 + 3 H2SO4 → Al(SO4)3 + 6 H2O Al(OH)3 + 3 H3O+ → [Al(H2O)6]3+ Al(OH)3 + NaCl → Na[Al(OH)4] + HCl Al(OH)3 + OH- → [Al(OH)4]-.
Prvky III.A skupiny: si stabilizujú valenčnú vrstvu prijatím troch elektrónov sú všetko kovy tvoria len kovalentné väzby okrem bóru sú kovy.
O kovoch všeobecne platí: ich atómy sú v kryštálovej mriežke viazané kovovou väzbou všetky kovy reagujú s kyselinami, pričom vzniká soľ a voda fyzikálne vlastnosti kovov závisia od počtu valenčných elektrónov, ktoré sa zapájajú do kovovej väzby majú vysoké hodnoty ionizačnej energie.
Kovy možno získať: redukciou z ich oxidov len redukciou uhlíkom redukciou uhlíkom, hliníkom alebo elektrolyticky oxidáciou.
Vyberte rovnicu priamej redukcie železa: Fe2O3 + 2 CO → 2 CO2 + 2 Fe Fe2O3 + 3 C → 3 CO + 2 Fe FeO + CO → CO2 + Fe FeO + CO2 → Fe + CO3.
Hliník sa vyrába z bauxitu: redukciou uhlíkom aluminotermicky elektrolýzou taveniny oxidu hlinitého s kryolitom pri vysokej teplote elektrolýzou kryolitu.
Vápnik: sa v ľudskom organizme nachádza vo forme katiónov Ca2+ alebo viazaný vo forme fosforečnanov sa zapája do hlavných regulačných mechanizmov činnosti buniek je dôležitý pri udržovaní normálnej dráždivosti srdcového svalu, nervov, je antagonistom draslíka sa nachádza spolu s horčíkom v chlorofyle.
Prvky d : sú prvky, ktorých atómy majú valenčné elektróny v orbitáloch ns1-2(n-1)d1-10 majú na poslednej elektrónovej vrstve 1 až 2 elektróny poskytujú do kovovej väzby elektróny z orbitálov s, p, d, preto majú dobré fyzikálne vlastnosti v periodickej sústave prvkov sa nachádzajú len v tretej a štvrtej perióde.
Pre d prvky platí: majú veľmi dobré fyzikálne vlastnosti (okrem Hg, Zn, Cd), pretože na kovovej väzbe sa podieľajú valenčné elektróny najmä z neúplne obsadených d orbitálov môžu sa vyskytovať v oxidačných číslach –I, -III, II, III, V, VI, bezfarebné sú katióny d prvkov, ktoré majú prázdny alebo dobudovaný d orbitál v koordinačných zlúčeninách vystupujú ako akceptory elektrónov.
Prvky d : v komplexných zlúčeninách sú donormi elektrónového páru vystupujú v komplexných zlúčeninách ako centrálne atómy majú na valenčnej vrstve v orbitále np 6 elektrónov a na orbitále (n-1)d 1-10 elektrónov na predposlednej vrstve majú 18 elektrónov.
Centrálny atóm má oxidačné číslo II v zlúčenine: K3[Cr(H2O)4(CN)6] [Pt(NH3)6]3[Fe(CN)6]2 [Cu(NH3)4]Cl2 [Ni(H2O)3](NO3)2.
Komplexne viazaný katión kovu sa nachádza v molekule: kyseliny cholovej žlčových farbív bilirubínu a biliverdínu chlorofylu vitamínu B12.
Železo sa nachádza ako: katión Fe2+ v hemoglobíne katión Fe3+ v cytochrómoch katión Fe2+ v chlorofyle katión Fe3+ v žlčových farbivách.
Chemická väzba: je sila, ktorá viaže atómy v molekule je tvorená voľným elektrónovým párom vzniká medzi atómami alebo molekulami môže byť jednoduchá, dvojitá, trojitá alebo štvoritá.
Väzbová energia: je rovnako veľká ako aktivačná energia je rovnako veľká ako disociačná energia sa uvoľní alebo spotrebuje pri vzniku chemickej väzby, podľa toho, či ide o exotermickú alebo endotermickú reakciu je energia, ktorá sa uvoľní pri vzniku chemickej väzby.
O chemickej väzbe možno povedať: je tým pevnejšia, čím väčšia väzbová energia sa uvoľní pri jej vzniku že vzniká medzi atómami s vysokou elektronegativitou na jej rozštiepenie je potrebné dodať disociačnú energiu je tým pevnejšia, čím menšia energia sa uvoľní pri jej vzniku.
O chemickej väzbe platí: pri vzniku chemickej väzby sa energia spotrebuje alebo uvoľňuje podľa typu reakcie pri vzniku chemickej väzby sa uvoľní väzbová energia čím väčšia väzbová energia sa uvoľní pri jej vzniku, tým je väzba pevnejšia je tým pevnejšia, čím väčšia disociačná energia je potrebná na jej štiepenie.
Vyberte správne výroky o chemickej väzbe: v kovalentnej väzbe je elektrónový pár spoločný pre oba zlúčené atómy kovalentná väzba môže byť len jednoduchá môže sa štiepiť vplyvom činidiel homolyticky alebo heterolyticky môže byť jednoduchá, dvojitá alebo trojitá.
Stabilita molekuly závisí: od počtu atómov v molekule len od polarity väzby od veľkosti väzbovej energie, ktorá sa spotrebuje pri jej vzniku od veľkosti väzbovej energie, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku.
Kovalentná väzba: môže byť väzba σ alebo π môže byť len jednoduchá je jednoduchá alebo násobná môže byť nepolárna, polárna.
Nepolárna kovalentná väzba sa nachádza v molekulách: NaCl, CH4, NH3 Cl2, N2, O2 H2O, NH3, HCl HCl, H2O, CO.
O kovalentnej väzbe platí: vzniká len medzi rovnakými atómami atómy z väzby zdieľajú spoločný elektrónový pár sa nachádza medzi molekulami vody je napríklad väzba peptidová.
Atómy sa zlučujú: preto, aby dosiahli el. konfiguráciu najbližšieho vzácneho plynu aby sa zvýšila ich vnútorná energia aby mali na valenčnej vrstve čo najviac nespárených elektrónov preto, aby sa znížila vnútorná energia vzniknutého systému.
Polarita chemickej väzby: je posun elektrónového obalu atómu na stranu elektronegatívnejšieho atómu je posun väzbového elektrónového páru na stranu elektronegatívnejšieho atómu sa vypočíta z rozdielu protónových čísiel viazaných atómov sa určuje z rozdielu elektronegativít zlúčených atómov
.
Koordinačná väzba: vzniká vtedy, ak jeden atóm je donorom a druhý akceptorom elektrónového páru sa nachádza v molekule amoniaku vzniká tak, že jeden atóm poskytne do väzby elektrónový pár a druhý atóm prázdny orbitál môže byť iónová.
Centrálnym atómom v daných zlúčeninách je: jód v K3[AgI4] Fe v KFe(SO4)2 Ni v [Ni(NH3)6]SO4 K v K3[Fe(CN)6].
Väzba sigma: vzniká aj prekryvom orbitálov d-d vzniká vtedy, ak najväčší prekryv orbitálov je na spojnici atómových jadier vzniká len medzi orbitálmi px nachádza sa v jednoduchej, dvojitej aj trojitej kovalentnej väzbe.
Násobná kovalentná väzba: je pevnejšia ako jednoduchá je kratšia ako jednoduchá je tvorená jednou väzbou σ alebo tromi väzbami π predstavuje zníženú elektrónovú hustotu.
V bromide amónnom: sa nachádza jedna väzba π, 4 väzby σ sú dve iónové väzby a 3 polárne kovalentné väzby sú 3 kovalentné polárne väzby, jedna iónová a jedna koordinačne kovalentná väzba sa nachádzajú len kovalentné väzby.
Vyberte dvojice, v ktorých sa nachádza koordinačná väzba: CH4;CHCl3 HO+;NH+ [Cu(NH3)4]Cl2 ; KCr(SO4)2 [Ni(H2O)3](NO3)2 ; NH4Cl.
Vyberte správny výrok: väzba σ vzniká prekrytím orbitálov na spojnici atómových jadier väzba π vzniká prekrytím orbitálov nad a pod spojnicou atómových jadier väzba π sa nachádza napríklad v molekulách Cl2, H2, N2, O2 väzba σ aj väzba π môžu existovať nezávisle na sebe.
Vyberte správny výrok: jednoduchá kovalentná väzba vzniká medzi atómami ak rozdiel v hodnote ich elektronegativít je menší ako 1,7 molekula CO aj CO2 sú polárne koordinačná väzba, ktorá sa volá aj donorno-akceptorná, vzniká tak, že obidva väzbové elektróny poskytne len jeden atóm vodíková väzba, ktorá sa volá aj vodíkový mostík, je silnejšia ako kovalentná väzba.
Vodíková väzba: je príčinou relatívne vyššieho bodu varu zlúčenín, ktoré ju tvoria, napr. aj vody sa nachádza medzi molekulami všetkých uhľovodíkov vzniká aj v molekulách bielkovín podmieňuje dobrú rozpustnosť etanolu vo vode.
Molekula amoniaku: má tvar pravidelného štvorstenu, pretože atóm dusíka má na valenčnej vrstve 3 nespárené elektróny má väzbové uhly 107o môže s molekulami vody tvoriť vodíkové väzby má väzbové uhly 109o.
Vyberte, čo platí pre iónový kryštál: v kryštálovej mriežke medzi katiónmi a aniónmi pôsobia silné elektrostatické príťažlivé sily v pevnom skupenstve veľmi dobre vedie elektrický prúd je tvrdý, krehký, s vysokou teplotou topenia je dobre rozpustný v benzéne.
O iónových zlúčeninách platí: sú rozpustné v polárnych zlúčeninách ich taveniny vedú elektrický prúd ich kryštály sú dobré vodiče tepla a elektrického prúdu sú sypké.
Atómový kryštál: tvoria atómy uhlíka v hybridizácii sp2, sp3 je veľmi stabilný, pretože medzi atómami pôsobia pevné polárne kovalentné väzby tvoria aj zlúčeniny SiO2, SiC má vysokú teplotu topenia, nevedie elektrický prúd a je veľmi tvrdý.
Grafit, tuha: vedie elektrický prúd je tvorená atómami uhlíka v hybridizácii sp2, takže každý atóm C tvorí tri pevné kovalentné väzby je stierateľná, pretože nespárené elektróny na valenčnej vrstve sú čiastočne delokalizované a jednotlivé vrstvy sú viazané len slabými van der Waalsovými silami tvorí molekulový kryštál.
Kryštál oxidu uhličitého: tvorí typický molekulový nepolárny kryštál je stabilný pri vyšších teplotách v kryštálovej mriežke sú molekuly CO2 viazané vodíkovými väzbami je nestabilný, prchavý.
Vodíková väzba: sa nachádza napríklad v molekule vody vzniká medzi molekulami, v ktorých je atóm vodíka naviazaný polárnou väzbou na atóm kyslíka, fluóru alebo dusíka sa nachádza v molekulách bielkovín nemá žiadnu úlohu pri translácii.
Vodíková väzba: sa uplatňuje pri replikácii DNA je medzi molekulami aminokyselín v primárnej štruktúre proteínov je príčinou vzniku glykozidovej väzby sa nachádza v sekundárnej a terciárnej štruktúre proteínov.
Van der Waalsove sily: sú veľmi slabé medzimolekulové sily, ktoré vznikajú medzi okamžitými dipólmi uplatňujú sa napríklad pri terciárnej štruktúre bielkovín sú asi 100 krát slabšie ako chemická väzba sú silnejšie ako vodíková väzba.
Van der Waalsove sily: sú také slabé, že nemajú vplyv na vlastnosti nepolárnych molekulových kryštálov sa nachádzajú v molekulách nukleových kyselín sa uplatňujú pri terciárnej štruktúre proteínov sa nachádzajú v molekulách polysacharidov.
Chemický dej je dej: pri ktorom sa mení štruktúra látok, napríklad topenie ľadu pri ktorom zanikajú vodíkové väzby pri ktorom sa mení zloženie a štruktúra látky pri ktorom pôvodné väzby v reaktantoch zanikajú a nové chemické väzby v produktoch vznikajú.
Predpokladom vzniku chemickej väzby medzi dvomi časticami je: len zrážka dvoch častíc zrážka dvoch častíc, ktoré majú aktivačnú energiu zrážka dvoch častíc, ktoré majú vhodnú orientáciu aj vytvorenie prechodového komplexu.
Aktivačná energia: je vo vzťahu k rýchlosti chemickej reakcie je energia, ktorá vzniká pri exotermických reakciách pre endotermické reakcie je záporná exotermických reakcií je menšia ako endotermických.
Hodnotu aktivačnej energie: vypočítame z rozdielu potenciálnej energie produktov a reaktantov vypočítame z rozdielu potenciálnej energie prechodového komplexu a potenciálnej energie reaktantov vypočítame z rozdielu potenciálnej energie prechodového komplexu a potenciálnej energie produktov ovplyvňuje prítomnosť katalyzátora.
Chemické reakcie delíme na: jednoduché a zložité anabolické a katabolické protolytické, redoxné, zrážacie a komplexotvorné adičné, substitučné, eliminačné.
Podstatou protolytickej reakcie je: prenos vodíka prenos kyslíka výmena H3O+ za OH- prenos katiónu vodíka H+.
Protolytickú reakciu vyjadruje rovnica: N2 + 3 H2 → 2 NH3 HCl + H2O → H3O+ + Cl- H2SO4 + Ca(OH)2 → CaSO4 + 2 H2O CaCl2 + Na2SO4 → CaSO4 + 2 NaCl.
Vyberte protolytické reakcie: AgNO3 + KCl → AgCl + KNO3 2 Na + 2 H2O → 2 NaOH + H2 2 KOH + H2SO4 → K2SO4 + 2 H2O NH3 + HCl → NH4Cl.
Medzi protolytické reakcie môžeme zaradiť: NH4 + + H2O → NH3 + H3O+ HCO3 - + H2O → H2CO3 + OH- SO2 + H2O → H2SO3 CaO + H2O → Ca(OH)2.
Podstata redoxných reakcií je: prenos katiónu vodíka prenos elektrónov výmena oxidačných činidiel dehydratácia.
V reakcii manganistanu draselného s peroxidom vodíka je oxidovadlo: draslík kyslík vodík mangán.
V reakcii manganistanu draselného s peroxidom vodíka je redukovadlo: mangán kyslík vodík draslík.
Oxidačné aj redukčné účinky má: HNO3 H2S HClO HCl.
Reakčné teplo: je teplo, ktoré si sústava pri reakcii vymieňa s okolím vyjadrujeme v kJ/mol závisí od skupenstva reagujúcich látok a od teploty je teplo, ktoré treba dodať, aby látky mohli reagovať.
|
