Chem 2

Prechodnú tvrdosť vody: spôsobuje prítomnosť hydrogénuhličitanov prvkov I. A a II. A skupiny. spôsobuje prítomnosť Ca(HCO3)2 a Mg(HCO3)2. odstránime pridaním sódy alebo varom. odstránime chlórovaním vody.

Trvalá tvrdosť vody: sa dá odstrániť pridaním Na2CO3. je spôsobená prítomnosťou hlavne CaSO4 a MgSO4. sa môže odstrániť pridaním sódy podľa rovnice CaSO4 + Na2CO3 → Na2SO4 + CaCO3. sa nedá odstrániť.

Sulfán: je zapáchajúci jedovatý plyn. vzniká rozkladom bielkovín. má len redukčné účinky. je kvapalina, pretože medzi molekulami sulfánu sa tvoria vodíkové väzby.

Sulfán: má len redukčné účinky, pretože síra je v oxidačnom čísle – II. je kvapalina nepríjemného zápachu, lebo medzi molekulami sulfánu sa tvoria vodíkové väzby. sa vo vode rozpúšťa a tvorí kyselinu sulfánovú. má atómy vodíka a síry viazané polárnou kovalentnou väzbou.

Schopnosť tvoriť dlhé reťazce: má len uhlík. môže aj kremík aj bór. môžu atómy, ktoré majú elektronegativitu väčšiu ako 2,00. majú všetky biogénne prvky.

Vyberte pravdivý výrok o uhlíku: atómy uhlíka v grafite majú hybridizáciu sp2. atómy uhlíka v diamante majú hybridizáciu sp3. atómy uhlíka v grafite sú viazané 4 kovalentnými nepolárnymi väzbami. sadze a živočíšne uhlie sú amorfné modifikácie uhlíka.

Oxid uhoľnatý: je pre človeka jedovatý, lebo sa nevratne viaže na hemoglobín. vzniká napríklad pri horení metánu za nedostatočného prístupu vzduchu. používa sa aj na nepriamu redukciu kovov, napríklad pri výrobe železa. sa rozpúšťa vo vode a tvorí slabú kyselinu uhličitú.

Oxid uhoľnatý: je len oxidačné činidlo. je len redukčné činidlo. má oxidačné aj redukčné účinky. sa využíva pri výrobe železa na nepriamu redukciu oxidu železitého.

O oxide uhličitom platí: je lepšie rozpustný v studenej vode ako v teplej. vo vode sa nerozpúšťa, lebo jeho molekuly netvoria dipóly. vzniká dokonalým spaľovaním uhlia alebo uhľovodíkov. má redukčné účinky.

Oxid uhličitý: je reaktívnejší ako CO. jeho molekula je nepolárna. má oxidačné aj redukčné účinky. sa nachádza v ľudskom organizme.

Zlúčenina COCl2: sa používa v medicíne ako súčasť narkózy. vzniká zlučovaním oxidu uhoľnatého s chlórom. je veľmi dobré rozpúšťadlo hlavne organických zlúčenín. je fosgén, je veľmi jedovatý a používal sa ako bojový plyn.

O uhlíku platí: má redukčné účinky. s prvkami s nižšou elektronegativitou tvorí karbidy. zlučovaním so sírou vzniká sírouhlík CS2. sa v prírode nenachádza voľný, lebo je veľmi reaktívny.

Amorfná modifikácia uhlíka je: tuha. sadze. diamant a aktívne uhlie. tuha a sadze.

Prvky p: sú prvky, ktoré majú na valenčnej vrstve v orbitále p 1 až 8 elektrónov. sú prvky všetkých A skupín. sú prvky III.A až VIII. A skupiny. sú napríklad vodík, dusík, síra a fluór.

O p prvkoch platí: všetky sú kovy. od III. A po VII.A skupinu rastie elektronegativita a kyselinotvorný charakter. majú všeobecnú konfiguráciu valenčnej vrstvy ns2 np1-6. sú kovy, nekovy a polokovy.

Prvky II. A skupiny: všetky sú kovy alkalických zemín. majú nižšie hodnoty prvej ionizačnej energie ako alkalické kovy. majú vyššie hodnoty prvej ionizačnej energie ako alkalické kovy. sú menej reaktívne ako prvky I.A skupiny.

Pary prchavých zlúčenín s prvkov farbia plameň: Li na karmínovočerveno. Na na zeleno. draslík na slabo fialovo a rubídium na ružovofialovo. sodík na žlto.

O prvkoch III. A skupiny platí: všetky sú kovy. bór tvorí len kovalentné väzby. hliník okrem kovalentných zlúčenín tvorí aj hydratovaný katión [Al(H2O)6]3+. tálium má podobné vlastnosti ako alkalické kovy.

Prvky VI. A skupiny: sa nazývajú chalkogény. okrem kyslíka sú všetky za normálnych podmienok tuhé látky. v prírode sa vyskytujú len vo forme zlúčenín. na orbitále p majú šesť elektrónov.

Kyselina sírová: je silná kyselina a v koncentrovanom stave je silne hygroskopická. koncentrovaná má slabé oxidačné účinky. tvorí soli sírany a dihydrogénsírany. tvorí soli sírany a hydrogénsírany.

O kyseline sírovej platí: vyrába sa reakciou SO3 s vodou. pri riedení klesajú jej kyslé účinky a rastú oxidačné účinky. pri riedení lejeme vždy vodu do kyseliny. v koncentrovanom stave má silné oxidačné účinky.

Oxid siričitý: vzniká neúplným spaľovaním síry alebo fosílnych palív. má len oxidačné účinky. má oxidačné aj redukčné účinky. ak sa nachádza v ovzduší, spôsobuje kyslé dažde.

Vyberte reakcie, v ktorých oxid siričitý má redukčné účinky: 2 SO2 + O2 → 2 SO3. SO2 + H2O → H2SO3. SO2 + H2S → 3 S + 2 H2O. SO2 + 2 NaOH → Na2SO3 + H2O.

Prvky V. A skupiny: sú N, F, As, Sn, Bi. na orbitále p majú tri nespárené elektróny. valenčnú vrstvu si stabilizujú vytvorením troch kovalentných väzieb. tvoria anióny M3-.

Dusík: jeho molekula N2 je mimoriadne stabilná, čoho prejavom je značná inertnosť dusíka. má maximálnu väzbovosť štyri. maximálne kladné oxidačné číslo je V a záporné –V. stabilizuje si valenčnú vrstvu len vytvorením troch nepolárnych kovalentných väzieb.

Pre dusík platí: má vždy väzbovosť 3. jeho maximálna väzbovosť je 4. môže sa zlučovať s kyslíkom a tvoriť oxidy, v ktorých má oxidačné číslo –III až VI. za normálnej teploty je nereaktívny.

Molekula dusíka je stabilnejšia ako atóm dusíka, lebo: v molekule dusíka majú oba atómy dusíka elektrónovú konfiguráciu najbližšieho vzácneho plynu. molekula dusíka má väčšiu hmotnosť ako atóm dusíka. molekula dusíka je nepolárna. vznik molekuly N2 je reakcia exotermická.

Amoniak: má vzorec NH4. má vzorec NH3. má zásaditý charakter. v koordinačných zlúčeninách vystupuje ako centrálny atóm.

O amoniaku platí: môže sa pripraviť reakciou dusíka s vodíkom. jeho molekuly sa navzájom spájajú vodíkovými väzbami. najčastejšie sa správa ako kyselina. pri laboratórnych podmienkach je bezfarebný plyn; nerozpúšťa sa vo vode.

Amoniak: je hlavným konečným produktom rozkladu bielkovín u človeka. s kyselinami tvorí amónne soli. je podľa Brőnsteda kyselina. je podľa Brőnsteda zásada.

Pri vzniku katiónu NH4 +: vzniká vodíková väzba. vzniká iónová väzba. vzniká donorno-akceptorová väzba. vznikajú tri kovalentné väzby a jedna koordinačne kovalentná väzba.

Vyberte správne reakcie: 2 NH3 + 6 HCl → 2 NCl3 + 3 H2. 4 NH3 + 5 O2 → 4 NO + 6 H2O. NH + H O → NH - + H O+. NH3 + HBr → NH4Br.

Kyslíkaté zlúčeniny dusíka: sú oxidy, v ktorých má dusík oxidačné číslo I, II, III, IV alebo V. všetky okrem N2O sú toxické. N2O sa nazýva rajský plyn. sú veľmi nestále a za normálnych podmienok sa rozkladajú.

Kyselina dusitá: má vzorec HNO2. je silná kyselina. jej soľ dusitan sodný sa používa v potravinárskom priemysle. tvorí soli dusitany a hydrogéndusitany.

Kyselina dusičná: má silné oxidačné aj redukčné účinky. reaguje takmer so všetkými kovmi, okrem zlata a platiny. vzniká reakciou oxidu dusitého s vodou. tvorí soli dusičnany a dusitany.

Vyberte správne reakcie kyseliny dusičnej: Cu + HNO3 → Cu(NO3)2 + H2. 2 NaOH + HNO3 → Na2NO3 + H2O. 3 Cu + 8 HNO3 → 2 NO + 3 Cu(NO3)2 + 4 H2O. 4 Zn + 10 HNO3(aq) → 4 Zn(NO3)2 + NH4NO3 + 3 H2O.

Fosfor: sa nachádza vo forme vápenatých a horečnatých solí v kostiach a zuboch. sa nachádza aj v polysacharidoch. je súčasťou nukleových kyselín. je dôležitou súčasťou bielkovín.

Biely fosfor: je veľmi reaktívny a jedovatý. je menej reaktívny ako červený fosfor. má oveľa nižšiu zápalnú teplotu ako červený. vedie elektrický prúd rovnako ako čierny.

Biely fosfor: nie je jedovatý. pri horení bieleho fosforu vzniká P4O6 a P4O10. tvorí molekuly P2. tvorí molekuly P4.

O fosfore platí: patrí medzi p[i]3[/i] prvky. s vodíkom tvorí fosfidy. patrí medzi biogénne mikroprvky. tvorí tri alotropické modifikácie, biely, červený a čierny fosfor.

Kyselina trihydrogénfosforečná: vzniká reakciou oxidu fosforečného s vodou. tvorí soli dihydrogénfosforečnany, hydrogénfosforečnany a fosforečnany. patrí medzi najsilnejšie kyseliny. už pri izbovej teplote má silné oxidačné účinky.

Vyberte, čo neplatí o kremíku: na rozdiel od uhlíka, kremík netvorí stabilné reťazce, väzba Si-Si je slabšia ako väzba C-C. tvorí veľmi stabilné zlúčeniny, v ktorých sa striedajú atómy – Si – O –. je typický nekov. s vodíkom tvorí silicidy, ktoré sú analógmi alkánov.

O oxide kremičitom platí: tavením s alkalickými hydroxidmi vznikajú kremičitany. reaguje s fluorovodíkom podľa rovnice SiO2 + 4 HF → SiF4 + 2 H2O. patrí medzi iónové oxidy. je dobre rozpustný vo vode.

Amfotérny charakter hydroxidu hlinitého dokazujú rovnice: Al(OH)3 + 3 H2SO4 → Al(SO4)3 + 6 H2O. Al(OH)3 + 3 H3O+ → [Al(H2O)6]3+. Al(OH)3 + NaCl → Na[Al(OH)4] + HCl. Al(OH)3 + OH- → [Al(OH)4]-.

Prvky III.A skupiny: si stabilizujú valenčnú vrstvu prijatím troch elektrónov. sú všetko kovy. tvoria len kovalentné väzby. okrem bóru sú kovy.

O kovoch všeobecne platí: ich atómy sú v kryštálovej mriežke viazané kovovou väzbou. všetky kovy reagujú s kyselinami, pričom vzniká soľ a voda. fyzikálne vlastnosti kovov závisia od počtu valenčných elektrónov, ktoré sa zapájajú do kovovej väzby. majú vysoké hodnoty ionizačnej energie.

Kovy možno získať: redukciou z ich oxidov. len redukciou uhlíkom. redukciou uhlíkom, hliníkom alebo elektrolyticky. oxidáciou.

Vyberte rovnicu priamej redukcie železa: Fe2O3 + 2 CO → 2 CO2 + 2 Fe. Fe2O3 + 3 C → 3 CO + 2 Fe. FeO + CO → CO2 + Fe. FeO + CO2 → Fe + CO3.

Hliník sa vyrába z bauxitu: redukciou uhlíkom. aluminotermicky. elektrolýzou taveniny oxidu hlinitého s kryolitom pri vysokej teplote. elektrolýzou kryolitu.

Vápnik: sa v ľudskom organizme nachádza vo forme katiónov Ca2+ alebo viazaný vo forme fosforečnanov. sa zapája do hlavných regulačných mechanizmov činnosti buniek. je dôležitý pri udržovaní normálnej dráždivosti srdcového svalu, nervov, je antagonistom draslíka. sa nachádza spolu s horčíkom v chlorofyle.

Prvky d : sú prvky, ktorých atómy majú valenčné elektróny v orbitáloch ns1-2(n-1)d1-10. majú na poslednej elektrónovej vrstve 1 až 2 elektróny. poskytujú do kovovej väzby elektróny z orbitálov s, p, d, preto majú dobré fyzikálne vlastnosti. v periodickej sústave prvkov sa nachádzajú len v tretej a štvrtej perióde.

Pre d prvky platí: majú veľmi dobré fyzikálne vlastnosti (okrem Hg, Zn, Cd), pretože na kovovej väzbe sa podieľajú valenčné elektróny najmä z neúplne obsadených d orbitálov. môžu sa vyskytovať v oxidačných číslach –I, -III, II, III, V, VI,. bezfarebné sú katióny d prvkov, ktoré majú prázdny alebo dobudovaný d orbitál. v koordinačných zlúčeninách vystupujú ako akceptory elektrónov.

Prvky d : v komplexných zlúčeninách sú donormi elektrónového páru. vystupujú v komplexných zlúčeninách ako centrálne atómy. majú na valenčnej vrstve v orbitále np 6 elektrónov a na orbitále (n-1)d 1-10 elektrónov. na predposlednej vrstve majú 18 elektrónov.

Centrálny atóm má oxidačné číslo II v zlúčenine: K3[Cr(H2O)4(CN)6]. [Pt(NH3)6]3[Fe(CN)6]2. [Cu(NH3)4]Cl2. [Ni(H2O)3](NO3)2.

Komplexne viazaný katión kovu sa nachádza v molekule: kyseliny cholovej. žlčových farbív bilirubínu a biliverdínu. chlorofylu. vitamínu B12.

Železo sa nachádza ako: katión Fe2+ v hemoglobíne. katión Fe3+ v cytochrómoch. katión Fe2+ v chlorofyle. katión Fe3+ v žlčových farbivách.

Chemická väzba: je sila, ktorá viaže atómy v molekule. je tvorená voľným elektrónovým párom. vzniká medzi atómami alebo molekulami. môže byť jednoduchá, dvojitá, trojitá alebo štvoritá.

Väzbová energia: je rovnako veľká ako aktivačná energia. je rovnako veľká ako disociačná energia. sa uvoľní alebo spotrebuje pri vzniku chemickej väzby, podľa toho, či ide o exotermickú alebo endotermickú reakciu. je energia, ktorá sa uvoľní pri vzniku chemickej väzby.

O chemickej väzbe možno povedať: je tým pevnejšia, čím väčšia väzbová energia sa uvoľní pri jej vzniku. že vzniká medzi atómami s vysokou elektronegativitou. na jej rozštiepenie je potrebné dodať disociačnú energiu. je tým pevnejšia, čím menšia energia sa uvoľní pri jej vzniku.

O chemickej väzbe platí: pri vzniku chemickej väzby sa energia spotrebuje alebo uvoľňuje podľa typu reakcie. pri vzniku chemickej väzby sa uvoľní väzbová energia. čím väčšia väzbová energia sa uvoľní pri jej vzniku, tým je väzba pevnejšia. je tým pevnejšia, čím väčšia disociačná energia je potrebná na jej štiepenie.

Vyberte správne výroky o chemickej väzbe: v kovalentnej väzbe je elektrónový pár spoločný pre oba zlúčené atómy. kovalentná väzba môže byť len jednoduchá. môže sa štiepiť vplyvom činidiel homolyticky alebo heterolyticky. môže byť jednoduchá, dvojitá alebo trojitá.

Stabilita molekuly závisí: od počtu atómov v molekule. len od polarity väzby. od veľkosti väzbovej energie, ktorá sa spotrebuje pri jej vzniku. od veľkosti väzbovej energie, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku.

Kovalentná väzba: môže byť väzba σ alebo π. môže byť len jednoduchá. je jednoduchá alebo násobná. môže byť nepolárna, polárna.

Nepolárna kovalentná väzba sa nachádza v molekulách: NaCl, CH4, NH3. Cl2, N2, O2. H2O, NH3, HCl. HCl, H2O, CO.

O kovalentnej väzbe platí: vzniká len medzi rovnakými atómami. atómy z väzby zdieľajú spoločný elektrónový pár. sa nachádza medzi molekulami vody. je napríklad väzba peptidová.

Atómy sa zlučujú: preto, aby dosiahli el. konfiguráciu najbližšieho vzácneho plynu. aby sa zvýšila ich vnútorná energia. aby mali na valenčnej vrstve čo najviac nespárených elektrónov. preto, aby sa znížila vnútorná energia vzniknutého systému.

Polarita chemickej väzby: je posun elektrónového obalu atómu na stranu elektronegatívnejšieho atómu. je posun väzbového elektrónového páru na stranu elektronegatívnejšieho atómu. sa vypočíta z rozdielu protónových čísiel viazaných atómov. sa určuje z rozdielu elektronegativít zlúčených atómov.

Koordinačná väzba: vzniká vtedy, ak jeden atóm je donorom a druhý akceptorom elektrónového páru. sa nachádza v molekule amoniaku. vzniká tak, že jeden atóm poskytne do väzby elektrónový pár a druhý atóm prázdny orbitál. môže byť iónová.

Centrálnym atómom v daných zlúčeninách je: jód v K3[AgI4]. Fe v KFe(SO4)2. Ni v [Ni(NH3)6]SO4. K v K3[Fe(CN)6].

Väzba sigma: vzniká aj prekryvom orbitálov d-d. vzniká vtedy, ak najväčší prekryv orbitálov je na spojnici atómových jadier. vzniká len medzi orbitálmi px. nachádza sa v jednoduchej, dvojitej aj trojitej kovalentnej väzbe.

Násobná kovalentná väzba: je pevnejšia ako jednoduchá. je kratšia ako jednoduchá. je tvorená jednou väzbou σ alebo tromi väzbami π. predstavuje zníženú elektrónovú hustotu.

V bromide amónnom: sa nachádza jedna väzba π, 4 väzby σ. sú dve iónové väzby a 3 polárne kovalentné väzby. sú 3 kovalentné polárne väzby, jedna iónová a jedna koordinačne kovalentná väzba. sa nachádzajú len kovalentné väzby.

Vyberte dvojice, v ktorých sa nachádza koordinačná väzba: CH4;CHCl3. HO+;NH+. [Cu(NH3)4]Cl2 ; KCr(SO4)2. [Ni(H2O)3](NO3)2 ; NH4Cl.

Vyberte správny výrok: väzba σ vzniká prekrytím orbitálov na spojnici atómových jadier. väzba π vzniká prekrytím orbitálov nad a pod spojnicou atómových jadier. väzba π sa nachádza napríklad v molekulách Cl2, H2, N2, O2. väzba σ aj väzba π môžu existovať nezávisle na sebe.

Vyberte správny výrok: jednoduchá kovalentná väzba vzniká medzi atómami ak rozdiel v hodnote ich elektronegativít je menší ako 1,7. molekula CO aj CO2 sú polárne. koordinačná väzba, ktorá sa volá aj donorno-akceptorná, vzniká tak, že obidva väzbové elektróny poskytne len jeden atóm. vodíková väzba, ktorá sa volá aj vodíkový mostík, je silnejšia ako kovalentná väzba.

Vodíková väzba: je príčinou relatívne vyššieho bodu varu zlúčenín, ktoré ju tvoria, napr. aj vody. sa nachádza medzi molekulami všetkých uhľovodíkov. vzniká aj v molekulách bielkovín. podmieňuje dobrú rozpustnosť etanolu vo vode.

Molekula amoniaku: má tvar pravidelného štvorstenu, pretože atóm dusíka má na valenčnej vrstve 3 nespárené elektróny. má väzbové uhly 107o. môže s molekulami vody tvoriť vodíkové väzby. má väzbové uhly 109o.

Vyberte, čo platí pre iónový kryštál: v kryštálovej mriežke medzi katiónmi a aniónmi pôsobia silné elektrostatické príťažlivé sily. v pevnom skupenstve veľmi dobre vedie elektrický prúd. je tvrdý, krehký, s vysokou teplotou topenia. je dobre rozpustný v benzéne.

O iónových zlúčeninách platí: sú rozpustné v polárnych zlúčeninách. ich taveniny vedú elektrický prúd. ich kryštály sú dobré vodiče tepla a elektrického prúdu. sú sypké.

Atómový kryštál: tvoria atómy uhlíka v hybridizácii sp2, sp3. je veľmi stabilný, pretože medzi atómami pôsobia pevné polárne kovalentné väzby. tvoria aj zlúčeniny SiO2, SiC. má vysokú teplotu topenia, nevedie elektrický prúd a je veľmi tvrdý.

Grafit, tuha: vedie elektrický prúd. je tvorená atómami uhlíka v hybridizácii sp2, takže každý atóm C tvorí tri pevné kovalentné väzby. je stierateľná, pretože nespárené elektróny na valenčnej vrstve sú čiastočne delokalizované a jednotlivé vrstvy sú viazané len slabými van der Waalsovými silami. tvorí molekulový kryštál.

Kryštál oxidu uhličitého: tvorí typický molekulový nepolárny kryštál. je stabilný pri vyšších teplotách. v kryštálovej mriežke sú molekuly CO2 viazané vodíkovými väzbami. je nestabilný, prchavý.

Vodíková väzba: sa nachádza napríklad v molekule vody. vzniká medzi molekulami, v ktorých je atóm vodíka naviazaný polárnou väzbou na atóm kyslíka, fluóru alebo dusíka. sa nachádza v molekulách bielkovín. nemá žiadnu úlohu pri translácii.

Vodíková väzba: sa uplatňuje pri replikácii DNA. je medzi molekulami aminokyselín v primárnej štruktúre proteínov. je príčinou vzniku glykozidovej väzby. sa nachádza v sekundárnej a terciárnej štruktúre proteínov.

Van der Waalsove sily: sú veľmi slabé medzimolekulové sily, ktoré vznikajú medzi okamžitými dipólmi. uplatňujú sa napríklad pri terciárnej štruktúre bielkovín. sú asi 100 krát slabšie ako chemická väzba. sú silnejšie ako vodíková väzba.

Van der Waalsove sily: sú také slabé, že nemajú vplyv na vlastnosti nepolárnych molekulových kryštálov. sa nachádzajú v molekulách nukleových kyselín. sa uplatňujú pri terciárnej štruktúre proteínov. sa nachádzajú v molekulách polysacharidov.

Chemický dej je dej: pri ktorom sa mení štruktúra látok, napríklad topenie ľadu. pri ktorom zanikajú vodíkové väzby. pri ktorom sa mení zloženie a štruktúra látky. pri ktorom pôvodné väzby v reaktantoch zanikajú a nové chemické väzby v produktoch vznikajú.

Predpokladom vzniku chemickej väzby medzi dvomi časticami je: len zrážka dvoch častíc. zrážka dvoch častíc, ktoré majú aktivačnú energiu. zrážka dvoch častíc, ktoré majú vhodnú orientáciu. aj vytvorenie prechodového komplexu.

Aktivačná energia: je vo vzťahu k rýchlosti chemickej reakcie. je energia, ktorá vzniká pri exotermických reakciách. pre endotermické reakcie je záporná. exotermických reakcií je menšia ako endotermických.

Hodnotu aktivačnej energie: vypočítame z rozdielu potenciálnej energie produktov a reaktantov. vypočítame z rozdielu potenciálnej energie prechodového komplexu a potenciálnej energie reaktantov. vypočítame z rozdielu potenciálnej energie prechodového komplexu a potenciálnej energie produktov. ovplyvňuje prítomnosť katalyzátora.

Chemické reakcie delíme na: jednoduché a zložité. anabolické a katabolické. protolytické, redoxné, zrážacie a komplexotvorné. adičné, substitučné, eliminačné.

Podstatou protolytickej reakcie je: prenos vodíka. prenos kyslíka. výmena H3O+ za OH-. prenos katiónu vodíka H+.

Protolytickú reakciu vyjadruje rovnica: N2 + 3 H2 → 2 NH3. HCl + H2O → H3O+ + Cl-. H2SO4 + Ca(OH)2 → CaSO4 + 2 H2O. CaCl2 + Na2SO4 → CaSO4 + 2 NaCl.

Vyberte protolytické reakcie: AgNO3 + KCl → AgCl + KNO3. 2 Na + 2 H2O → 2 NaOH + H2. 2 KOH + H2SO4 → K2SO4 + 2 H2O. NH3 + HCl → NH4Cl.

Medzi protolytické reakcie môžeme zaradiť: NH4 + + H2O → NH3 + H3O+. HCO3 - + H2O → H2CO3 + OH-. SO2 + H2O → H2SO3. CaO + H2O → Ca(OH)2.

Podstata redoxných reakcií je: prenos katiónu vodíka. prenos elektrónov. výmena oxidačných činidiel. dehydratácia.

V reakcii manganistanu draselného s peroxidom vodíka je oxidovadlo: draslík. kyslík. vodík. mangán.

V reakcii manganistanu draselného s peroxidom vodíka je redukovadlo: mangán. kyslík. vodík. draslík.

Oxidačné aj redukčné účinky má: HNO3. H2S. HClO. HCl.

Reakčné teplo: je teplo, ktoré si sústava pri reakcii vymieňa s okolím. vyjadrujeme v kJ/mol. závisí od skupenstva reagujúcich látok a od teploty. je teplo, ktoré treba dodať, aby látky mohli reagovať.