Chem 5

Substitučné reakcie: sú charakteristické reakcie alkánov. sú charakteristické reakcie aromatických uhľovodíkov. prebiehajú vždy len adično-eliminačným mechanizmom. alkánov sú radikálové.

K eliminačným reakciám patrí: vznik eténu z etanolu. vznik vinylalkoholu z acetylénu. redukcia propénu na propán. vznik propénu z propánu.

Dehydrogenácia je: eliminačná reakcia. oxidácia. redukcia. reakcia vzniku acetaldehydu z etanolu.

O hydrogenácii platí: je oxidácia. je redukcia. je to naväzovanie molekuly vody. je eliminačná reakcia.

Pre reakcie organických zlúčenín neplatí: pri oxidácii dochádza k dehydrogenácii alebo deoxygenácii. redukčné reakcie sú hydratácie alebo hydrogenácie. samovoľný prešmyk je reakcia, pri ktorej dochádza k stabilizácii organickej molekuly. eliminácia je opak adície.

Izoméria: je jav, keď látky (izoméry) majú rovnaký molekulový vzorec ale odlišné vnútorné usporiadanie atómov v molekule. môže byť len priestorová. môže byť len optická. môže byť priestorová a konštitučná.

Štruktúrna (konštitučná) izoméria: je daná povahou a usporiadaním atómov, skupín atómov, typom väzieb a spôsobom viazania. je typ stereoizomérie. môže byť cis-/trans-. je daná prítomnosťou dvojitej väzby medzi atómami uhlíka.

Dve organické zlúčeniny považujeme za izomérne: ak majú úplne odlišné fyzikálne a chemické vlastnosti. ak majú úplne rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti a odlišné molekulové vzorce. ak majú odlišnú aspoň jednu fyzikálnu alebo chemickú vlastnosť ale rovnaký molekulový vzorec. len ak majú iné priestorové usporiadanie.

Vyberte konštitučné izoméry: rezorcinol a hydrochinón. dimetyléter a etanol. fenol a krezol. kyselina tereftalová a kyselina fumarová.

Podobné chemické vlastnosti majú: fenol a fenylalanín. manóza a galaktóza. acetón a antracén. kyselina asparágová a glycín.

Vyberte konštitučné izoméry : A. B. C. D.

Konfiguračná izoméria: cis-/trans- sa vyskytuje v molekulách organických zlúčenín, kde dvojitá väzba bráni rotácii okolo väzby C=C. e typ konštitučnej izomérie. môže byť cis-/trans- izoméria. cis-/trans- sa nachádza aj v molekulách necyklických alkánov.

Vyberte zlúčeninu, ktorá tvorí cis-/trans- izoméry: pent-1-én. hept-3-én. 2-metylpent-2-én. 1,1-dichlóretén.

Vyberte dvojice, ktoré tvoria cis-/trans- izoméry: kyselina mliečna a pyrohroznová. kyselina maleínová a fumarová. kyselina malónová a ftalová. kyselina olejová a elaidová.

Asymetrický uhlík: je uhlík v hybridizácii sp2. je uhlík v hybridizácii sp3. na ktorom sú naviazané aspoň dva substituenty. na ktorom sú naviazané 4 rôzne substituenty.

Optická izoméria: je typ izomérie, pri ktorej izoméry otáčajú rovinu polarizovaného svetla vždy o 90o doľava alebo doprava. je typ izomérie, pri ktorej izoméry otáčajú rovinu polarizovaného svetla o rovnaký uhol doľava alebo doprava. je podmienená prítomnosťou chirálneho uhlíka v molekule. je podmienená prítomnosťou uhlíka v hybridizácii sp.

Racemát: je zmes anomérov α a β v pomere 1 : 1. je zmes pravotočivého a ľavotočivého izoméru v pomere 1 : 1. nie je opticky aktívna zmes. je roztok neelektrolytu.

Vyberte, ktoré dvojice zlúčenín predstavujú tautoméry: CH3-CH2-COOH a CH3-O-CH3. CH2=CH-OH a CH3-CHO. CH3-O-CH3 a (CH3-CH2)2O. CH2=C(OH)-CH3 a CH3-CO-CH3.

Vyberte, ktoré látky predstavujú enol a keto formu: kyselina 2-hydroxypropánová a kyselina 2-oxopropánová. 2- hydroxy-6-oxopyrimidín a 2,6-dioxopyrimidín. glyceraldehyd a dihydroxyketón. uracil a tymín.

Geometrické izoméry tvorí: kyselina oktadekánová. kyselina linolová. 1-chlór-1-propén (1-chlórprop-1-én). propén.

Vyberte dvojice, ktoré sú navzájom cis- a trans- izoméry: kyselina asparágová a glutárová. kyselina maleínová a fumarová. acetaldehyd a acetón. kyselina olejová a elaidová.

Vyberte látky, ktoré tvoria cis- a trans- izoméry: pent-1-én. hex-2-én. vinylalkohol. kyselina buténdiová.

Chirálny atóm uhlíka sa nachádza v molekule: kyseliny jablčnej. glyceraldehydu. glycínu. kyseliny malónovej.

O konformačnej izomérii platí: e to typ stereoizomérie, pri ktorej dochádza k rotácii skupín atómov okolo jednoduchej väzby medzi atómami vodíka. v cyklohexáne vzniká vaničková a stoličková forma. nemôže byť napríklad v molekule glukózy. je podmienená existenciou dvojitej väzby.

Izoméry cis-/trans- netvorí: 1,2-dichlóretylén. kyselina buténdiová. 1-butén (but-1-én). cyklohexán.

Benzylchlorid je odvodený od: benzénu. fenolu. toluénu. metylbenzénu.

Vinyl je jednoväzbová skupina odvodená od: etánu. eténu. etylénu. acetylénu.

Alyl je jednoväzbová skupina: CH2=CH-CH2-. CH3-CH=CH-CH2-. CH2=CH-. odvodená od propénu.

Alkyly, R- : sú napríklad formyl, acetyl. sú napríklad benzyl, benzoyl. sú napríklad fenyl, naftyl. sú napríklad metyl, propyl.

Vyberte dvojicu tautomérov: etanal ; etanol. dimetylketón ; acetón. butanón ; but-1-én-2-ol. propanol ; dimetyléter.

Konštitučným izomérom rezorcinolu je: hydrochinón. benzochinón. pyrokatechol. pyrogalol.

Konštitučné izoméry sú: kyselina pyrohroznová ; kyselina 2-hydroxyakrylová. acetón ; dimetylketón. bután ; 2-metylbután. rezorcinol ; pyrogalol.

Asymetrický uhlík sa nachádza v molekule: A. B. C. D.

Medzi uhľovodíky patrí: cyklohexán. benzén. izoprén. chloroprén.

Medzi acyklické uhľovodíky nepatrí: 3-metylbután. cyklopentán. naftalén. 2-etylhexán.

Alkány: sú uhľovodíky, ktoré majú len lineárne reťazce s nepolárnymi jednoduchými väzbami. môžu byť lineárne, rozvetvené alebo cyklické. nerozvetvené necyklické majú homologický vzorec CnH2n+2. s nižším počtom uhlíkov sú rozpustné vo vode.

Atóm uhlíka v alkánoch: môže byť v hybridizácii sp3, sp2, sp. je vždy viazaný jednoduchými kovalentnými väzbami. je v molekulách nahradený aj atómom síry, dusíka alebo kyslíka. je štvorväzbový.

O alkánoch platí: fyzikálne vlastnosti závisia od počtu atómov uhlíka v molekule. v molekulách alkánov sú polárne a nepolárne kovalentné väzby. alkány s počtom atómov uhlíka C1-C2 sú rozpustné vo vode. alkány sú horľavé.

Alkány: sú veľmi reaktívne, lebo jednotlivé atómy sú viazané len nepolárnou jednoduchou väzbou. patria medzi málo reaktívne látky. sa nachádzajú v rope, zemnom plyne, uhlí. sa nachádzajú v prírode len vo forme derivátov uhľovodíkov.

Charakteristické reakcie alkánov sú: radikálové substitúcie. redoxné reakcie. radikálové adície. eliminácie.

Reakciou alkánov s: kyslíkom vzniká CO2 a voda. oxidačnými činidlami v prítomnosti katalyzátora vznikajú kyslíkaté zlúčeniny. HCl vznikajú chlórderiváty uhľovodíkov. aldehydmi vznikajú acetály.

Pre alkány platí: sú veľmi reaktívne, pretože jednoduché väzby medzi atómami uhlíka sú slabšie ako násobné. sú málo reaktívne nepolárne uhľovodíky. v prírode sa nenachádzajú voľné, ale iba vo forme svojich derivátov v rope. ich charakteristické reakcie sú radikálové substitúcie.

2-chlórpropán z propánu: vzniká radikálovou substitúciou. reakciou chlóru s propánom v prítomnosti ultrafialového žiarenia. reakciou chlóru s propánom v prítomnosti chloridu hlinitého. reakciou chlóru s propánom pri teplote 25oC.

Pre alkány platí: pri úplnom spaľovaní vzniká vždy oxid uhličitý a voda. reakciou s oxidačnými činidlami vznikajú alkoholy až karboxylové kyseliny. sú málo reaktívne. reakciou s oxidačnými činidlami priamo vznikajú estery.

Vyberte, ktoré reakcie môžu prebiehať: alkán a koncentrovaná kyselina chlorovodíková. propán a chlór v prítomnosti ultrafialového žiarenia. etán a hydroxid sodný. bután a chlorid sodný.

Reakcia butánu s hydroxidom draselným: neprebieha. prebieha za vzniku butanolu. je nukleofilná substitúcia. je elektrofilná substitúcia.

Charakteristické reakcie pre cykloalkány sú: nukleofilné adície. elektrofilné adície. radikálové substitúcie. eliminačné.

Charakteristické reakcie alkánov sú: adície nukleofilné, pretože na atómoch uhlíka je mierne zvýšená elektrónová hustota, čo sa prejavuje kladným indukčným efektom alkylovej skupiny. radikálové substitúcie, pretože nepolárna kovalentná väzba C-H tu zaniká len homolyticky. radikálové adície, pretože dochádza k adícii radikálu. nemajú charakteristické reakcie, pretože alkány sú nereaktívne.

Alkény: sú menej reaktívne ako alkány, pretože väzba C=C je pevnejšia ako jednoduchá. sú reaktívnejšie ako alkány. sú menej reaktívne ako alkíny, pretože dvojitá väzba je pevnejšia ako trojitá. môžu tvoriť polyméry.

Vyberte správne tvrdenie o alkénoch: sú heterocykly. charakteristické reakcie alkénov sú radikálové substitúcie. väzbu C=C môže štiepiť homolytické aj heterolytické činidlo, podľa podmienok reakcie. môžu tvoriť cis-/trans- izoméry.

Alkány od alkénov rozlíšime: reakciou s brómovou vodou. biuretovou reakciou. Selivanovým činidlom. reakciou s roztokom KMnO4.

Alkény: možno zaradiť do homologického radu podobne ako alkány. majú podobné fyzikálne a chemické vlastnosti ako alkány. majú podobné fyzikálne vlastnosti ako alkány. sú reaktívnejšie ako alkány a reakčným centrom je dvojitá väzba.

Medzi charakteristické reakcie alkénov patrí: elektrofilná substitúcia. elektrofilná adícia. nukleofilná adícia. dehydrogenácia.

Podľa Markovnikovho pravidla platí: pri elektrofilnej adícii sa elektrofil naväzuje na uhlík s menším počtom atómov vodíka. pri elektrofilnej adícii na asymetrický alkén sa elektrofil naväzuje na uhlík z dvojitej väzby, ktorý má väčší počet atómov vodíka. pri elektrofilnej adícii na asymetrický alkén sa nukleofil naväzuje na uhlík z dvojitej väzby s menším počtom atómov vodíka. elektrofilné činidlo sa naväzuje vždy na prvý uhlík.

Adícia HBr na asymetrický alkén v prítomnosti organického peroxidu: prebieha podľa Kharashovho pravidla. nie je možná. prebieha podľa Zajcevovho pravidla. prebieha tak, že radikál halogénu sa naviaže na uhlík dvojitej väzby s väčším počtom atómov vodíka.

Vyberte reakcie, v ktorých prevažne vzniká daný produkt: A. B. C. D.

Vyberte reakciu prípravy 1,2-dichlórbutánu: A. B. C. D.

O alkínoch platí: v molekule majú dva atómy uhlíka v hybridizácii sp. sú menej reaktívne ako alkény. charakteristické reakcie alkínov sú elektrofilné substitúcie. nereagujú s alkoholmi.

Charakteristické reakcie alkínov sú: nukleofilné substitúcie. elektrofilné adície. dehydrogenácie. napríklad adície halogénvodíkov.

Alkíny môžu reagovať s: alkalickými hydroxidmi. halogénmi v prítomnosti katalyzátora typu AIX3. vodou. halogénvodíkmi.

Vyberte správne reakcie: halogenáciou alkínov vznikajú deriváty alkénov alebo alkánov. hydratáciou alkínov vznikajú dihydroxyderiváty alkánov. hydratáciou etínu vzniká acetaldehyd. hydrogenáciou alkénov vznikajú alkíny.

O alkínoch platí: môžu reagovať s vodou. niektoré tvoria acetylidy. majú mierne zásaditý charakter. atómy vodíka v etíne sú mierne kyslé.

Alkíny reagujú podľa reakčnej schémy: A. B. C. D.

Vyberte čo o väzbe C≡C neplatí: je reaktívnejšia ako C=C, pretože má väčšiu elektrónovú hustotu. napriek tomu, že má väčšiu elektrónovú hustotu nie je reaktívnejšia ako C=C. nie je reaktívnejšia ako C=C. zaniká len homolyticky.

Alkadiény: majú v molekule dve alebo viac dvojitých väzieb. podľa polohy dvojitých väzieb delíme na kumulované, izolované a konjugované. sú uhľovodíky s dvoma dvojitými väzbami, napríklad chloroprén. môžu polymerizovať.

Konjugované alkadiény: majú dve dvojité väzby v molekule oddelené jednou jednoduchou väzbou. majú v molekule elektróny π -väzieb delokalizované v dôsledku konjugácie π- elektrónov. ľahko prešmykujú na alkány. sú napríklad izoprén a 1,3-butadién.

Kumulované alkadiény: majú v molekule dve dvojité väzby, ktoré vychádzajú z jedného atómu uhlíka. nie sú stabilné a ľahko prešmykujú na alkíny. nie sú stabilné a ľahko sa štiepia na dva alkény. majú molekulový vzorec CnH2n.

Konjugovaný systém dvojitých väzieb sa nachádza v molekule uhľovodíka: 2,4,5-hexatriénu. chloroprénu. izoprénu. 1,3,5-hexatriénu.

Roztok KMnO4 pri reakcii s nenasýtenými alkénmi mení farbu: mení červenofialovú farbu, pretože dochádza k oxidácii dvojitých väzieb. sa odfarbuje, pretože dochádza k oxidácii mangánu. pretože sa MnVII redukuje na MnIV. pretože vznikajú rôzne oxidačné produkty, napríklad fenoly.

Z eténu môžeme vyrobiť zlúčeninu: vinylchlorid. etylénoxid. alylchlorid. formaldehyd.

Vyberte správny výrok: vinylchlorid získame z eténu chloráciou a elimináciou HCl. etylénoxid získame z eténu redukciou. kyslou hydrolýzou získame z etylénoxidu etén. kyslou alebo zásaditou hydrolýzou získame z etylénoxidu etándiol.

Etén vzniká: dehydrogenáciou etánu. redukciou etánu. dehydratáciou etanolu. dvojnásobnou redukciou acetaldehydu.

O eténe platí: nachádza sa v rope, uhlí a zemnom plyne. je bezfarebný plyn sladkastej vône. vyrábajú sa z neho napríklad chlórované rozpúšťadlá, plasty. používa sa na urýchľovanie dozrievania niektorého ovocia.

Elektrofilné adície: sú typické pre alkény aj alkíny. sú typické pre alkány aj alkény. začínajú atakom elektrofilu. sú typické pre aromatické uhľovodíky.

Pri reakcii 2-metyl-2-penténu (2-metylpent-2-énu) s vodou: vzniká 2-metylpentán-2-ol. vzniká terciárny alkohol. vzniká sekundárny alkohol. ide o nukleofilnú substitúciu.

Cyklohexén od cyklohexánu sa líši: reakciou s brómovou vodou. reakciou s Tollensovým činidlom. tým, že dáva pozitívnu jodoformovú reakciu. tým, že fialový roztok KMnO4 pri reakcii s cyklohexénom sa odfarbí a vznikne hnedá zrazenina.

2,2,3,3-tetrachlórbután vznikne reakciou: but-2-énu s HCl. but-2-ínu s dvomi molekulami chlóru. nukleofilnou adíciou chlóru. elektrofilnou adíciou chlóru na but-2-ín v prítomnosti napr. AlCl3.

O nenasýtených uhľovodíkoch neplatí: vznikajú dehydratáciou alkoholov. vznikajú dehydrogenáciou alkoholov. ich halogenáciou vznikajú alkíny. sú reaktívne, pričom reakčným centrom je dvojitá väzba.

Adíciou 1 molekuly vodíka na cyklohexadién vzniká: hexín. cyklohexán. cyklohexén. hexán.

Adíciou vody na acetylén vzniká ako konečný produkt: etándiol. acetón. vinylalkohol. acetaldehyd.

Ako oxidoredukčnú reakciu možno označiť: vznik etanalu z vinylalkoholu. vznik acetylénu z eténu. vznik nitrilu z amidu. vznik anilínu z nitrobenzénu.

Vyberte zlúčeninu, ktorá neobsahuje dvojitú väzbu: acetón. guanidín. karbid vápnika. fosgén.

Konjugovaný systém dvojitých väzieb sa nachádza v: 1,3,5-heptatriéne. 2,3,6-heptatriéne. 1,2,5-heptatriéne. 1,3,6-nonatriéne.

Etylénoxid: vzniká dehydrogenáciou etylénu. kyslou alebo zásaditou hydrolýzou dáva etylénglykol. je stabilný cyklický éter. vzniká oxidáciou eténu.

O etylénoxide platí: je nestabilný a jeho hydrogenáciou vzniká etylénglykol. jeho kyslou alebo zásaditou hydrolýzou vzniká etándiol. patrí medzi étery. je ester kyseliny šťaveľovej.

Benzén: je 1,3,5-cyklohexatrién. je nenasýtený uhľovodík. má atómy uhlíka v hybridizácii sp, preto je dĺžka všetkých väzieb v aromatickom kruhu 0,139 nm. je pravidelný šesťuholník, ktorého uhlíky v cykle majú hybridizáciu sp2.

O benzéne platí: charakteristickou reakciou je elektrofilná adícia. je nestabilný a rozkladá sa už pri izbovej teplote, preto pri práci s ním treba vetrať. má v molekule delokalizované elektróny σ-väzieb. má nízku vnútornú energiu.

Aromatické zlúčeniny sú: zlúčeniny, ktoré majú výraznú arómu. zlúčeniny, ktoré majú v molekule delokalizovaný oblak π-elektrónov a rovinnú štruktúru. zlúčeniny, ktoré majú v cykle molekuly 4n+2 delokalizovaných elektrónov. v priestore majú vaničkovú formu.

Pre arény neplatí: majú rovinné molekuly. ich charakteristické reakcie sú adície elektrofilné. atómy uhlíka v molekule benzénu tvoria tri σ-väzby, ktoré zvierajú uhol 120o. za bežných podmienok reagujú rovnako ako nenasýtené uhľovodíky.

O arénoch platí tvrdenie: benzén sa kumuluje v mozgu. benzén pôsobí ako narkotický jed. benzén je bezfarebný horľavý plyn, ktorý so vzduchom tvorí výbušnú zmes. majú vysokú vnútornú stabilitu.

Charakteristické vlastnosti arénov sú: priestorové usporiadanie v stoličkovej forme. rovnaká dĺžka väzieb C-C v molekule benzénu rovná 0,139 nm. vysoká vnútorná energia, preto sú veľmi stabilné. delokalizácia π-elektrónov.

O benzéne môžeme povedať: je bezfarebná kryštalická látka. je výborným rozpúšťadlom nepolárnych látok, hlavne lipidov. horí čadivým plameňom. je pre človeka toxický.

K derivátom benzénu nepatrí: kumén. p-xylén. krezol. dioxán.

Charakteristické reakcie benzénu sú: reakcie nukleofilné a radikálové. substitúcie elektrofilné. oxidácie. redukcie.

Medzi charakteristické reakcie benzénu patrí: reakcia s halogénom v prítomnosti Lewisových kyselín. reakcia s halogénmi v prítomnosti UV žiarenia. nitrácia a sulfonácia. vznik hexachlórhexánu.

Nitrobenzén pripravíme: reakciou benzénu s kyselinou dusitou. reakciou benzénu s HNO3 v prítomnosti kyseliny sírovej. adíciou nitrózoskupiny na benzénové jadro. nitráciou benzénu.

Charakteristické reakcie arénov sú: radikálové substitúcie. radikálové adície. elektrofilné adície. elektrofilné substitúcie.

Medzi elektrofilné substitúcie patrí: vznik cyklohexánu z benzénu. reakcia benzénu s chlóretánom. sulfonácia. diazotácia.

Elektrofilná substitúcia je reakcia: benzénu s nitračnou zmesou. benzénu a chlóru v prítomnosti UV žiarenia. katalytická hydrogenácia benzénu. benzénu a chloridu kyseliny octovej v prítomnosti chloridu hlinitého.

Radikálovým mechanizmom prebieha reakcia: chlorácia benzénu v prítomnosti FeCl3. chlorácia benzénu v prítomnosti UV žiarenia. adícia vodíka v prítomnosti Pt. hydrogenácia benzénu za prítomnosti katalyzátora.