Questions
ayuda
option
My Daypo

ERASED TEST, YOU MAY BE INTERESTED ONChem 6

COMMENTS STATISTICS RECORDS
TAKE THE TEST
Title of test:
Chem 6

Description:
Chemistry

Author:
xy
(Other tests from this author)

Creation Date:
06/03/2023

Category:
Others

Number of questions: 100
Share the Test:
Facebook
Twitter
Whatsapp
Share the Test:
Facebook
Twitter
Whatsapp
Last comments
No comments about this test.
Content:
O elektrofilnú adíciu ide pri vzniku: acetylbenzénu z benzénu styrénu z etylbenzénu acetofenónu z acetylbenzénu chlórderivátov z alkénov.
K elektrofilným adíciám patrí: vznik trinitrotoluénu z toluénu reakcia brómetánu a etanolátu draselného reakcia eténu s HCl vznik vinylbenzénu z benzénu.
K aromatickým zlúčeninám nepatrí: hydrochinón rezorcinol piperidín p-benzochinón.
Benzylchlorid je: chlórderivát fenolu funkčný derivát kyseliny benzoovej jednoväzbová skupina odvodená od kyseliny benzoovej chlórderivát odvodený od toluénu.
Benzén reaguje podľa reakčnej schémy: A B C D.
Do polohy orto- a para- orientujú ďalšiu substitúciu: -NH2 -NO2 R- -COOH.
Do polohy meta- orientujú ďalšiu substitúciu: -Cl -SO3H -NO2 -OH.
Na prípravu meta-chlórnitrobenzénu je najvhodnejší: toluén fenol chlórbenzén nitrobenzén.
Najľahšie bude prebiehať elektrofilná substitúcia na: benzéne nitrobenzéne anilíne aminobenzéne.
Vyberte, ktorá elektrofilná substitúcia bude prebiehať najťažšie: nitrácia benzénu sulfonácia nitrobenzénu chlorácia toluénu nitrácia fenolu.
Anilín: vzniká oxidáciou nitrobenzénu je rovnako zásaditý ako alifatický sekundárny amín vzniká redukciou nitrobenzénu vzniká oxidáciou anilínu.
Vyberte čo platí o kyseline ftalovej: pripravíme ju redukciou p-benzochinónu pripravíme ju hydratáciou ftalanhydridu vzniká dehydrogenáciou hydrochinónu vzniká oxidáciou o-xylénU.
Vyberte správne reakcie: A B C D.
Pri nitrácii benzénu do druhého stupňa vzniká prevažne: 1,2-dinitrobenzén 1,3-dinitrobenzén m-dinitrobenzén zmes orto a para dinitrobenzénu v pomere 1:1.
Nitráciou fenolu vzniká prevažne: zmes orto a meta dinitrofenolu o-nitrofenol a p-nitrofenol 2,4,6-trinitrofenol 3,5-dinitrofenol.
1,2-nitrotoluén alebo 1,4-nitrotoluén pripravíme reakciou: toluénu s nitračnou zmesou metyláciou nitrobenzénu metyláciou benzénu a jeho následnou nitráciou nitráciou benzénu a jeho následnou metyláciou.
Hexachlórcyklohexán pripravíme: elektrofilnou adíciou chlóru na cyklohexén adíciou chlóru na benzén v prítomnosti UV žiarenia elektrofilnou substitúciou chlóru na benzén radikálovou substitúciou chlóru na benzén v prítomnosti UV žiarenia.
Adíciou chlóru na benzén vzniká: chlórbenzén dichlórhexén 1,2,3,4,5,6–hexachlórcyklohexán cyklický substituovaný alkán.
O arénoch platí: benzén sa z ropy získava dehydrogenáciou cyklohexánu toluén sa používa na výrobu sacharínu, kyseliny benzoovej a výbušnín kumén je surovinou na výrobu fenolu a acetaldehydu benzén je biela kryštalická látka.
Medzi charakteristické vlastnosti aromatických zlúčenín nepatrí: rovinné usporiadanie atómov v cykle nízka vnútorná energia nízka stabilita delokalizácia σ-väzieb.
Vyberte nesprávne tvrdenie: bromácia benzénu prebieha ťažšie ako bromácia fenolu acetylácia toluénu prebieha ľahšie ako acetylácia nitrobenzénu nitrácia anilínu prebieha ťažšie ako nitrácia benzénu metylácia benzaldehydu prebieha ťažšie ako metylácia benzénu.
Vyberte správne výroky: reakcia vzniku acetylbenzénu z benzénu je alkylácia reakcia benzénu s H2SO4 je elektrofilná substitúcia nitrácia benzénu je reakcia vzniku anilínu reakcia benzénu s Cl2 za katalýzy FeCl3 je radikálová adícia.
Vyberte správne výroky: oxidáciou kuménu vzniká fenol hydrogenáciou styrénu vzniká etylbenzén oxidáciou toluénu vzniká kyselina benzoová redukciou hydrochinónu vzniká p-benzochinón.
Vyberte správne reakčné schémy: A B C D.
Deriváty uhľovodíkov: sú uhľovodíky, ktoré majú v molekule atóm uhlíka nahradený iným atómom, napríklad chlórom sú uhľovodíky, ktoré majú v molekule vždy len jeden atóm vodíka nahradený iným atómom, alebo skupinou atómov sú zlúčeniny odvodené od uhľovodíkov, ktoré majú v molekule jeden alebo viac atómov vodíka nahradený iným atómom alebo skupinou atómov môžu byť napríklad dusíkaté a kyslíkaté.
O vlastnostiach halogénderivátov uhľovodíkov platí: s rastúcim počtom halogénov v molekule klesá horľavosť chloroform má narkotické účinky nižšie halogénderiváty sú dobre rozpustné vo vode chlorid uhličitý sa používal na čistenie odevov a na hasenie.
Halogénderiváty uhľovodíkov: sú bezfarebné látky dobre rozpustné vo vode sú veľmi dobré rozpúšťadlá nepolárnych látok, najmä tukov so stúpajúcim počtom atómov halogénov v molekule rastie ich horľavosť tetrachlórmetán sa používal na hasenie.
Chloroform: je kryštalická látka sladkastého zápachu na svetle sa rozkladá za vzniku fosgénu pri inhalácii spôsobuje dočasný útlm mozgovej kôry používa sa na hasenie.
Jodoform: vzniká reakciou acetaldehydu s jódom v prítomnosti alkalického hydroxidu vzniká radikálovou substitúciou vodíkov metánu jódom používa sa na dezinfekciu je pre človeka toxický.
Pre freóny platí: sú heterocykly, ktoré majú v molekule aspoň dva halogény, z ktorých jeden musí byť fluór CCl2F2 je dobrým rozpúšťadlom najmä tukov vo vyšších vrstvách atmosféry sa rozkladajú za vzniku fluóru a spôsobujú rozklad ozónu vo vyšších vrstvách atmosféry sa rozkladajú za vzniku radikálu chlóru a spôsobujú rozklad ozónu.
Freóny: sú deriváty uhľovodíkov, ktoré v molekule obsahujú aspoň dva rôzne hocijaké halogény sú deriváty uhľovodíkov, ktoré v molekule obsahujú aspoň dva rôzne halogény, z ktorých jeden musí byť fluór sú napríklad dibrómdifluórmetán a chlórfluórmetán sú napríklad dichlórdibrómmetán a dichlórtrijódmetán.
Vyberte nesprávne tvrdenie: dichlóretén, hexachlórcyklohexán, chloroform, tetrachlórmetán, chlórbenzén sú látky, ktoré poškodzujú zdravie dichlóretén, hexachlórcyklohexán, chloroform, tetrachlórmetán, chlórbenzén majú karcinogénne účinky dichlóretén, hexachlórcyklohexán, chloroform, tetrachlórmetán, chlórbenzén sa používajú ako anestetikum pod názvom halotan čím viac je atómov fluóru v molekule halogénderivátu, tým je menej toxický.
Väzba C-halogén: zaniká homolyticky zaniká heterolyticky môže vzniknúť elektrofilnou substitúciou vodíka v alkánoch sa štiepi pôsobením nukleofilného činidla.
Reaktivita halogénderivátov uhľovodíkov: závisí len od typu halogénu v molekule závisí len od polarity väzby C-halogén závisí od energie, polarity a polarizovateľnosti väzby C-halogén stúpa v poradí C-F < C-Cl < C-Br < C-I.
Charakteristické reakcie halogénderivátov uhľovodíkov sú: elektrofilné substitúcie, pretože na atóme halogénu sú voľné elektrónové páry nukleofilné substitúcie, pretože na uhlíku vedľa halogénu je δ+ nukleofilné adície radikálové substitúcie.
Reaktivita halogénderivátov uhľovodíkov pri SN závisí: len od halogénu, ktorý je naviazaný na atóme uhlíka len od počtu uhlíkov v molekule halogénderivátu od typu halogénu, hybridizácie atómu uhlíka, skupiny viazanej na C s halogénom najmä od toho, či je halogén naviazaný na primárny, sekundárny alebo terciárny atóm uhlíka.
O reaktivite halogénderivátov uhľovodíkov platí: najreaktívnejší je jódderivát, pretože väzba C-I sa môže najviac polarizovať najmenej reaktívne sú halogénderiváty alkánov klesá v poradí halogénalkány > halogénarény > halogénalkény najreaktívnejšie sú halogénarény.
Reakciou chlóretánu s etoxidom draselným vzniká: etylester dietyléter chloptán dichlorid kyseliny etánovej.
Dietyléter môže vzniknúť reakciou: metoxidu sodného a 1-chlórpropánu etoxidu draselného a chlóretánu CH3CH2OK a C2H5Cl NaOH a C2H5Cl.
Chlorid uhličitý: má triviálny názov fosgén je nepolárne rozpúšťadlo vzniká reakciou acetylidu vápenatého s vodou je nehorľavý.
Halogénderiváty uhľovodíkov môžeme pripraviť: radikálovou substitúciou z alkánov elektrofilnou substitúciou z alkénov elektrofilnou adíciou z nenasýtených uhľovodíkov elektrofilnou substitúciou z arénov.
O halogénderivátoch uhľovodíkov platí: nukleofilné substitúcie prebiehajú ľahšie na halogénalkánoch ako na halogénalkénoch ak je halogén naviazaný na aromatické jadro, neprebiehajú substitúcie nukleofilné ale elektrofilné SN na arylhalogenidoch a nenasýtených alkylhalogenidoch prebiehajú neochotne môžeme ich pripraviť polymerizáciou alkénov.
Eliminácie u halogénderivátov uhľovodíkov: nie sú možné prebiehajú len pri zvýšenej teplote a v prítomnosti dostatočne zásaditých činidiel prebiehajú pri zvýšenej teplote a v prítomnosti koncentrovanej kyseliny sírovej sú charakteristické reakcie halogénderivátov.
Elimináciou HCl z chlóretánu vzniká: acetylén etylén alkén alkán.
Vyberte reakcie, ktoré môžu prebiehať: alkén + HBr → brómalkán alkén + Br2 → dibrómalkán alkán + HCl → chlóralkán alkén + H2O → ketón.
Reakciou benzylchloridu s metoxidom sodným vzniká: ester propylbenzén metylbenzén éter.
Dietyléter môže vznikať reakciou: metoxidu sodného a 1-chlórpropánu metoxidu draselného a chlóretánu CH3CH2OK a C2H5Cl C2H5OH a C2H5Cl.
Medzi nukleofilné substitúcie patrí reakcia: A B C D.
Vyberte správne reakčné schémy: A B C D.
Reakcia alkylhalogenidu s alkoxidom je: elektrofilná adícia nukleofilná adícia nukleofilná substitúcia reakcia vzniku éteru.
Nitrozlúčeniny sú deriváty uhľovodíkov, ktoré: majú atóm vodíka v molekule uhľovodíka nahradený -NO2 vznikajú SN z halogénderivátov uhľovodíkov a dusitanov vznikajú reakciou alkoholu s kyselinou dusitou majú v molekule nitrózoskupinu.
Nitrozlúčeniny vznikajú: elektrofilnou substitúciou na aromatickom jadre napríklad reakciou glycerolu s kyselinou dusičnou redukciou primárnych amínov reakciou primárnych amínov s kyselinou dusitou.
Nitrozlúčeniny vznikajú: reakciou halogénderivátov uhľovodíkov a alkalických dusitanov redukciou anilínu priamou reakciou uhľovodíkov so zriedenou kyselinou dusičnou pri vysokej teplote substitúciou atómu uhlíka dusíkom a následnou oxidáciou.
O nitrozlúčeninách platí: skupina –NO2 je silným nukleofilom skupina –NO2 vyvoláva záporný indukčný a záporný mezomérny efekt patria medzi najmenej polárne organické zlúčeniny skupina –NO2 sa ľahko oxiduje.
O nitroderivátoch platí: nitrobenzén sa redukuje vodíkom za prítomnosti katalyzátorov (Pt, Ni) na anilín nitroderiváty, ktoré obsahujú v molekule viac nitroskupín sú výbušné používajú sa hlavne na výrobu polymérov používajú sa na výrobu farieb, výbušnín a liekov.
Redukciou nitroarénov vznikajú: v kyslom prostredí amíny s charakteristickou skupinou –NH2 v neutrálnom prostredí hydroxylamíny s charakteristickou skupinou –NH-OH v alkalickom prostredí hydrazozlúčeniny –NH-NH- vždy vznikajú amíny bez ohľadu na pH prostredia.
Aminoderiváty: delíme na primárne, sekundárne a terciárne podľa typu uhlíka, na ktorom je naviazaná –NH2 skupina sú primárne, sekundárne alebo terciárne podľa toho, koľko atómov vodíka v amoniaku teoreticky nahradíme uhľovodíkovým zvyškom majú amfotérny charakter s kyselinami tvoria amóniové soli.
O vlastnostiach amínov neplatí: amíny s malým počtom atómov uhlíka v molekule sú rozpustné vo vode molekuly rozpustných amínov tvoria s molekulami vody vodíkové väzby všetky amíny majú amoniakálny zápach všetky amíny sú biele kryštalické látky.
Medzi primárne amíny patrí: (CH3)N NH2-(CH2)6-NH2 CH3-CH(CH3)-NH2 pyrol.
Zásadité vlastnosti aminoderivátov: podmieňuje voľný elektrónový pár na atóme dusíka závisia od charakteru jednoväzbovej skupiny naviazanej na atóme dusíka aminoskupiny vzrastajú v poradí fenylamín < metylamín < dimetylamín klesajú v poradí trietylamín > dietylamín > etylamín.
Z uvedených amínov je najzásaditejší: metylamín dimetylamín trimetylamín v dôsledku pôsobenia troch kladných indukčných efektov anilín.
Charakter amínov nemá zlúčenina: cholín anilín pyrán guanidín.
Zásaditý charakter anilínu ovplyvňuje: + I efekt - I efekt + M efekt - M efekt.
Najzásaditejší charakter má: anilín etándiamín hexándiamín dimetylamín.
O anilíne platí: má slabo kyslé vlastnosti je sekundárny amín má slabo zásadité vlastnosti reakciou s kyselinou chlorovodíkovou vzniká anilíniumchlorid.
Vznik anilínu z nitrobenzénu je: oxidácia redukcia diazotácia kopulácia.
Anilín: vzniká oxidáciou nitrobenzénu vzniká redukciou nitrobenzénu vodíkom má vzhľadom na kladný mezomérny efekt –NH2 skupiny slabo kyslý charakter má zásaditý charakter.
Dve aminoskupiny v molekule má: alanín anilín glycín lyzín.
O primárnych amínoch platí: reagujú s alkalickými dusitanmi za vzniku azozlúčenín reagujú napríklad s dusitanom sodným v prostredí kyseliny chlorovodíkovej za vzniku diazóniových solí reagujú s kyselinou dusitou za vzniku nitrózamínov sú menej zásadité ako sekundárne amíny.
Sekundárne amíny: sú zásaditejšie ako primárne amíny reagujú s dusitanom sodným v prostredí kyseliny chlorovodíkovej za vzniku n-nitrózamínov reagujú s dusitanmi v kyslom prostredí za vzniku diazóniových solí reagujú len s koncentrovanými minerálnymi kyselinami za vzniku amóniových solí.
Anilín pripravíme: redukciou nitrobenzénu reakciou brómbenzénu s amoniakom reakciou benzénu s alkalickými dusitanmi oxidáciou nitrobenzénu.
O azozlúčeninách platí: vznikajú reakciou aromatických amínov s fenolmi vznikajú reakciou diazóniových solí len s aromatickými fenolmi používajú sa na výrobu azofarbív obsahujú skupinu –N=N-, ktorá sa nazýva chromofórová skupina.
Vyberte správne tvrdenie: sekundárne amíny pôsobia ako elektrofilné činidlá amíny pôsobia ako nukleofilné činidlá diazotácia prebieha len pri vysokých teplotách primárne amíny reagujú s halogénderivátmi uhľovodíkov za vzniku sekundárnych amínov.
Diazóniové soli vznikajú: reakciou primárnych aromatických alebo alifatických amínov s NaNO2 v prostredí HCl vznikajú kopuláciou oxidáciou primárnych amínov reakciou primárnych amínov s alkalickým dusitanom v prostredí kyseliny chlorovodíkovej.
Diazóniové soli: aromatické diazóniové soli sú stabilnejšie ako alifatické vznikajú pri nízkych teplotách využívajú sa v organických syntézach sú nukleofilné činidlá.
O vlastnostiach amínov neplatí: metylamín sa uvoľňuje pri tepelnej úprave rybieho mäsa kadaverín a putrescín sa nazývajú aj mŕtvolné jedy z anilínu sa vyrábajú liečivá sulfónamidy anilín je silne zásaditý, lebo elektrónový pár na dusíku sa zapája do konjugácie s benzénovým kruhom.
Medzi prírodné amíny nepatrí: adrenalín furán chinín nikotín.
Prírodné amíny: sú zložkou živých organizmov vznikajú v organizme pri metabolizme aminokyselín sú napríklad adrenalín a acetylcholín sú napríklad aj karotény.
Alkaloidy obsahujú v molekule: fosfor dusík síru halogén.
Metyloranž je: indikátor redoxných reakcií acidobázický indikátor azofarbivo primárny amín.
Kopulácia: je napríklad reakcia diazóniových solí s fenolom je rekacia diazóniových solí s amoniakom je reakcia vzniku azozlúčenín, ktoré sa používajú ako farbivá je redoxná reakcia.
Reakciou benzéndiazónium chloridu s benzénom vzniká: azobenzén anilínová čerň azozlúčenina diazóniová soľ.
Dehydratáciou 2-pentanolu vzniká: 3-pentén pentán 2-pentanón alkén.
O hydroxyderivátoch uhľovodíkov platí: so stúpajúcim počtom –OH skupín v molekule vzrastá rozpustnosť vo vode fenoly sú biele kryštalické látky, ktoré sa na vzduchu farbia na ružovo až hnedočerveno medzi molekulami hydroxyderivátov uhľovodíkov a molekulami vody vznikajú vodíkové väzby všetky sú nepolárne látky.
Hydroxyderiváty uhľovodíkov delíme: podľa počtu –OH skupín na jedno-, dvoj- a viacsýtne na primárne, sekundárne a terciárne podľa počtu –OH skupín na jednom atóme uhlíka na alkoholy a fenoly, podľa hybridizácie atómu uhlíka, na ktorom je –OH skupina naviazaná podľa pôvodu na živočíšne a rastlinné.
O vlastnostiach hydroxyderivátov uhľovodíkov neplatí: nižšie alkoholy sú dobre rozpustné vo vode, pretože medzi molekulami alkoholu a vody vznikajú vodíkové väzby v porovnaní s príslušnými uhľovodíkmi majú vyššie teploty varu, lebo medzi molekulami nižších alkoholov sa tvoria vodíkové väzby medzi molekulami nižších hydroxyderivátov sa tvoria kyslíkové väzby vyššie alkoholy sú kvapaliny príjemného zápachu a omamných účinkov.
Metanol: je surovinou na výrobu formaldehydu pripravíme podľa rovnice: CO + 2 H2 → CH3-OH pri zvýšenej teplote za prítomnosti katalyzátora je pre človeka toxický, letálna dávka je 20 - 50 ml od etanolu sa líši hlavne zápachom.
Etanol: sa priemyselne vyrába hydratáciou eténu vzniká kvasením prírodných sacharidov je bezfarebná kryštalická látka dobre rozpustná vo vode sa používa ako rozpúšťadlo.
Glycerol: je zložkou lipidov je surovinou na výrobu výbušnín sa používa v medicíne na výrobu liekov je zložkou ekrazitu.
Etándiol vzniká: oxidáciou etánu oxidáciou eténu na etylénoxid a jeho následnou hydrolýzou hydrolýzou etylénoxidu v prítomnosti kyselín alebo zásad redukciou glycerolu.
Hydroxyderiváty uhľovodíkov: majú v molekule uhľovodíka nahradený jeden alebo viac atómov vodíka skupinou –OH môžu mať na jednom atóme uhlíka nahradený len jeden atóm vodíka –OH skupinou, inak sú nestabilné sú dvojsýtne, ak majú v molekule na sekundárnom atóme uhlíka –OH skupinu môžu mať na jednom atóme uhlíka maximálne tri –OH skupiny.
Prítomnosť –OH skupiny v molekule: podmieňuje amfotérny charakter hydroxyderivátov uhľovodíkov podmieňuje rozpustnosť nižších alkoholov vo vode spôsobuje, že alkoholy patria medzi stredne silné kyseliny spôsobuje len zásaditý charakter alkoholov.
Kyslosť alkoholov klesá v poradí: primárny alkohol > fenol > sekundárny alkoho voda > primárny alkohol > sekundárny alkohol > terciárny alkohol fenol > primárny alkohol voda > fenol.
Fenoly sú kyslejšie ako alkoholy: v dôsledku +M efektu hydroxylovej skupiny pretože voľný elektrónový pár kyslíka vstupuje do konjugácie s π-elektrónmi benzénového jadra lebo majú vyššiu molekulovú hmotnosť v dôsledku negatívneho mezomérneho efektu –OH skupiny.
Vyberte aromatické alkoholy: A B C D.
Vyberte sekundárne alkoholy: A B C D.
Vyberte viacsýtne stabilné hydroxyderiváty: A B C D.
O alkoholoch a fenoloch neplatí: fenoly sú dobre rozpustné vo vode so vzrastajúcim počtom –OH skupín v molekule fenolu sa zlepšuje rozpustnosť vo vode fenoly a alkoholy sú bezfarebné kvapaliny príjemnej vône a narkotických účinkov fenol je biela kryštalická látka, ktorá na vzduchu ružovie.
Hydroxyderiváty pripravíme: hydrogenáciou alkénov reakciou benzénu s vodou v prítomnosti HCl napríklad hydratáciou propénu redukciou aldehydov.
Zo sekundárneho alkoholu: dehydratáciou vznikne alkén oxidáciou vzniká karboxylová kyselina redukciou vzniká ketón oxidáciou vzniká ketón.
Report abuse Consent Terms of use