Chemia 226-250

226. O vlastnostiach kyslíka platí tvrdenie: prítomnosť dvoch nespárených elektrónov vo valenčnej vrstve atómu kyslíka predurčuje predovšetkým jeho dvojväzbovosť. kyslík má vysokú hodnotu elektronegativity. kyslík má nízku hodnotu elektronegativity a preto je silným redukovadlom. atómy kyslíka sa môžu spájať do dlhších reťazcov. atóm kyslíka má tri nespárené elektróny. reakcie kyslíka e inými prvkami sú väčšinou exotermické. čistý kyslík je pri štandardných podmienkach v kvalapnom skupenstve. kyslík oxiduje iné prvky.

227. Elektrónová konfigurácia atómu kyslíka (Z = 8 ) je: vo valenčnej vrstve rovnaká ako u prvkov V.A skupiny. [He]2s²2p⁴. vo valnčnej vrstve rovnaká ako u atómu síry. 1s²2s²2p⁵. [Ne]2s²2p⁴. 1s²2s²2pₓ²2pᵧ¹2pʐ¹. 1s²2s²2p⁴. rovnaká ako najbližšieho nasledujúceho vzácneho plynu.

228. Kyslík je prvok: ktorý môže vytvárať peroxidy. ktorého atóm je väčšinou trojväzbový a tak môže vytvárať dve π väzby alebo dve σ a jednu π väzbu. ktorý redukuje iné prvky. ktorý oxiduje iné prvky. ktorého atómy sú v zlúčeninách prevažne dvojväzbové. ktorý môžeme pripraviť frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu. ktorý sa spája v zlúčeninách s atómami nekovových prvkov prevažne kovalentnými väzbami. ktorý tvorí kovalentné väzby, ktoré sú vždy nepolárne.

229. Ak príjme atóm kyslíka dva elektróny, vznikne: oktetová konfigurácia predchádzajúceho vzácneho plynu hélia. anión O₂⁻. oxidový anión O²⁻. oxidový katión O²⁺. peroxid O₂²⁻. molekula O₂, ktorá má dva nespárené elektróny. jednomocný dvojatómový katión O₂⁴. atóm kyslíka s oxidačným číslom -II.

230. Kyslík: molekulový (O₂) je stálejší ako atómový kyslík. rozpustený vo vode má význam pre život vodných živočíchov. je pri bežných podmienkach bezfarebný plyn. s vodou tvorí oxiónové katióny. môžeme získať rozkladom H₂O₂ za katalického účinku MnO₂. molekulový vznikne z dvoch atómov kyslíka a získa tak stabilnejšiu elektrónovú konfiguráciu (neónu). molekulový je stálejší ako ozón. sa nedá pripraviť tepelným rozkladom KMnO₄.

231. Ozón: je izotop kyslíka. vzniká z molekuly a atómu kyslíka a má vzorec O₃. vzniká v atmosfére pri búrkach. sa pripravuje frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu. vzniká reakciou: O + O₂ □ O₃. má redukčné účinky. ľahko uvoľňuje atómový kyslík, preto má oxidačné účinky. má rovnakú molovú hmotnosť ako molekulový kyslík (O₂).

232. Oxidy: sú zlúčeniny, v ktorých atóm kyslíka má nižšiu hodnotu elektronegativity ako atóm druhého prvku zlúčeniny (okrem fluóru). iónové vytvárajú prevažne alkalické kovy a kovy alkalických zemín. amfotérnych prvkov majú atóm kyslíka s oxidačným číslom I. sa vôbec nedajú pripraviť priamym zlučovaním prvkov s kyslíkom. sú binárne zlúčeniny prvkov s kyslíkom. podľa priestorovej štruktúry a vlastností môžeme deliť na iónové, molekulové a s atómovou štruktúrou. s atómovou štruktúrou majú atómy viazané prevažne kovalentnými väzbami. sú zlúčeniny, kde atóm kyslíka má väčšiu hodnotu elektronegativity ako atóm druhého prvku zlúčeniny (okrem fluóru).

233. Kyselinotvorné oxidy: sú mnohé molekulové oxidy, napr. CO₂, SO₃. sú najmä oxidy iónového charakteru. reagujú s vodou podľa reakcie: O²⁻ + H₂O → 2 OH⁻. sú oxidy kovových prvkov s oxidačným číslom väčším ako V. reagujú s vodou za vzniku kyselín. ktoré reagujú s H₂O za vzniku kyselín, sa označujú ako anhydridy kyselín. sú oxidy prvkov I.A a II. A skupiny periodickej sústavy prvkov. vôbec priamo nereagujú s vodou.

234. Zásadotvorné oxidy: sú napr. iónové oxidy, ktoré reagujú s vodou podľa rovnice: O²⁻ + H₂O → 2 OH⁻. sú oxidy kovových prvkov s oxidačným číslom menším ako IV. ktoré sú nerozpustné vo vode, reagujú s kyselinami za vzniku soli. sa zlučujú s vodou za tvorby soli. sú oxdiy alkalických kovov a kovov alkalických zemín. sú oxidy kovových prvkov s oxidačným čislom väčším ako V. sú oxidy nekovových prvkov, ktoré sú umiestnené v V.A a VII.A skupine periodickej sústavy prvkov. vôbec nereagujú s vodou.

235. O kyslíku platí: atómy kyslíka sa vzájomne viažu nepolárnou kovalentnou väzbou v molekule O₂ a v molekule H₂O₂. je najrozširenejší prvok na Zemi. kyslík možno v labortóriu pripraviť tepelným rozkladom KCICO₃. v katióne H₃O⁺ je atóm kyslíka dvojväzbový. má tri izotopy. nachádza sa v VI. A skupine periodickej sústavy prvkov. má šesť nespárených elektrónov v p orbitáloch. okrem halogénov, vzácnych plynov a niektorých ušľachtilých kovov sa priamo zlučuje s atómami všetkých prvkov.

236. Atóm kyslíka: získava v zlúčenom stave oktetovú konfiguráciu najbližšieho vzácneho plynu (Ne). je pri bežných podmienkach stály. reakciou s ďalším atómom kyslíka získava stabilnejšiu elektrónovú konfiguráciu predchádzajúceho vzácneho plynu. môže v zlúčeninách vytvárať dve jednoduché väzby, alebo jednu dvojitú väzbu. má vo valenčnej vrstve dva nespárené elektróny. môže vytvárať dlhšie reťazce, ako napr. atóm uhlíka. jev zlúčeninách väčšinou dvojväzbový. po prijatí dvoch elektrónov vytvára anión s oxidačným čislom -II.

237. O vlastnostiach kyslíka platí: v zlúčeninách s nekovmi majú väzby atómu kyslíka prevažne kovalentný charakter. jeho atóm má vysokú hodnotu elektronegativity. atómový kyslík je stálejší ako molekulový kyslík. už pri bežných podmienkach prudko reaguje s vodíkom podľa rovnice: 2H₂(g) + O₂(g) →H₂O(i). môže mať kladné oxidačné čislo v zlúčenine s fluórom. vo väčšine zlúčenín majú väzbu atómu kyslíka prevažne iónový charakter. v peroxidoch má atóm kyslíka oxidačné číslo -1. je silným oxidovadlom.

238. Oxidácia látok kyslíkom: môže prebiehať reťazovým mechanizmom. nespôsobí zmenu oxidačného čisla atómu kyslíka. väčšinou patrí medzi endotermické reakcie. prebieha najrýchlejšie pri teplotách do 5⁰C. napr. v reakcii: 4 Li + O₂ → 2Li₂O vedie k zmene oxidačného čisla atómu kyslíka z 0 na -1. je napr. reakcia: 2 H₂ + O₂ → 2H₂O. pri ktorej vzniká tepelné a svetelné žiarenie, sa nazýva horenie. môže prebiehať aj vo vodnom prostredí.

239. O vode platí: je kvantitatívne najviac zastúpenou zlúčeninou v tele novorodenca. minerálna voda je chemické indivíduum. voda má vo všetkých skupenstvách rovnakú kryštálovú štruktúru. voda je rozpúšťadlo iónových zlúčenín. pri premene kvapalnej vody na ľad vzniká pravidelná priestorová štruktúra. voda je dobré rozpúśťadlo nepolárnych zlúčenín. voda nachádzajúca sa v prírode je chemicky čistá látka. môže sa uplatniť ako ligand v koordinačných zlúčeninách.

240. Jednotlivé atómy v molekule vody: vôbec neobsahujú voľné elektrónové páry. nie sú v priamke, ale zvierajú uhol 104,5⁰C (v kvapalnom skupenstve). sú viazané kovalentnou väzbou. sú viazané vodíkovou väzbou. sú viazané iónovou väzbou, a preto je voda dobrým rozpúšťadlom iónových aj kovalentných zlúčenín. sú viazané van der Waalsovými silami. sú umiestnené je jednej priamke. majú štruktúrne usporiadanie H-H-O.

241. Označte pri akej teplote má voda najväčšiu hustotu: 0⁰C. 273,15K. 4⁰C. 373,15 K. 377,15 K. 0 K. 277,15 K. 100⁰C.

242. Väzby medzi atómami vodíka a kyslíka v molekule vody sú: koordinačné. veľmi slabé (463kJ.mol⁻¹) a preto sa molekuly vody môžu ľahko rozložiť na svoje prvky. vodíkové, preto má voda vysokú teplotu varu. nepolárne, kovalentné, lebo tieto prvky majú rovnakú hodnotu elektronegativity. pevné, lebo majú vysokú hodnotu väzbovej energie. donorovo-akceptorové. iónové, lebo rozdiel hodnôt elektronegativity týchto prvkov je väčší ako 1,7. polárne kovalntné.

243. Relatívne vysoká teplota varu vody je spôsobená: tým, že v molekule vody jednotlivé atómy prvkov poskytujú na väzby s aj p elektróny. tým, že väzba medzi atómami kyslíka a vodíka je koordinačná. iónovým typom väzby medzi atómami kyslíka a vodíka. tým, že jednotlivé molekuly vody v kvapalnom skupenstve sú viazané vodíkovými väzbami. tým, že molekuly vody sa viažu kyslíkovým mostíkom. tým, že atómy kyslíka a vodíka majú rovnaké hodnoty elektronegativity. tým, že na štiepenie väzby H-O v molekule vody treba dodať energiu. jej relatívne nízkou molekulovou hmotnosťou.

244. Označte, ktoré tvrdenie platí: zloženie a štruktúra molekúl vody nemá vplyv na fyzikálne a chemické vlastnosti. aj molekuly vody obalia v roztoku ióny rozpustenej látky, hovoríme o hydratácii. nezávadná pitná voda sa získava sterilizáciou chlórom alebo ozónom. voda je v chémii najdôležitejším rozpúšťadlom. voda v prírode vždy obsahuje určité množstvo rozpustených látok. voda je silný elektrolyt. prítomnosť silných elektrónových párov na atóme kyslíka v molekule vody má vplyv na fyzikálne a chemické vlastnosti vody. voda je v roztokoch prítomná len vo forme iónov H₃O⁺ a OH⁻.

245. O kyslíku platí tvrdenie: v oxóniovom katióne je väzbovosť atómu kyslíka dva. v oxóniovom katióne je väzbovosť atómu kyslíka štyri. atóm kyslíka má menšiu hodnotu elektronegativity ako atóm fluóru. v molekule vody má atóm kyslíka jeden voľný elektrónový pár. v molekule vody má atóm kyslíka dva voľné elektrónové páry. kyslík patrí medzi základné biogénne prvky. v oxidoch (okrem fluóru) má atóm kyslíka oxidačné číslo -II. v oxidoch alkalických kovov sa oxidové anióny viažu s katiónmi kovov prevažne väzbou iónového typu.

246. O roztoku H₂O₂ platí: môže vystupovať ako oxidovadlo v reakcii: S²⁻ + 4 H₂O₂ → SO₄²⁻ + 4 H₂O. môže reagovať so silnými hydroxidmi a vytvárať soli hydrogenperoxidy M¹ H₂O a peroxidy M₂¹O₂. používa sa ako bieliaci prostriedok a na dezinfekciu v medicíne (3%-tný vodný roztok). používa sa na neutralizáciu slabých kyselín. v kyslom prostredí môže redukovať Mnʸ¹¹ na Mn¹¹. koncentráciu peroxidu vodíka môžeme stanoviť na základe objemu kyslíka uvoľneného pri rozklade H₂O₂ (katalyzátor MnO₂). že sa správa ako slabá zásada. že má hodnotu pH v rozpätí 7 - 9.

247. V molekule peroxidu vodíka: je takáto štruktúra (konštitúcia) atómov: H-O-O-H. sú atómy kyslíka navzájom viazané kovalentnou väzbou. má atóm kyslíka oxidačné čislo -II. sú jednotlivé atómy viazané vodíkovou väzbou. má atóm kyslíka oxidačné číslo -I. je takéto usporiadanie atómov: O-H-H-O. sú atómy vodíka navzájom viazané kovalentnou väzbou. má atóm vodíka oxidačné čislo I.

248. Hydrogenperoxid draselný, peroxid strontnatý a peroxid sodný majú vzorce: KHO₂, SrO₂, Na(O₂)₂. K₂O₂, SrHO₂, Na₂O₂. KO₂, Sr(O₂)₂, NaHO₂. KHO₂, SrO₂, Na₂O₂. KHO, Sr₂O, NaHO₂. K(O₂)₂, SrH(O₂)₂, Na₂O₂. (KH)₂O₂, Sr₂O₂, NaO₂. K₂HO, Sr₂O, Na₂O₂.

249. Molekuly vody: sú termicky veľmi nestále a už pri nižšej teplote sa rozkladajú podľa rovnice: 2 H₂O → 50⁰C → 2 H₂ + O₂. môžu byť súčasťou chemickej štruktúry látok - vytvárať hydráty. v kvapalnom skupenstve sa navzájom viažu kovalentnými väzbami. sú v kvapalnom skupenstve ako izolované molekuly. majú polárne väzby O-H a zalomený tvar. v plynnom skupenstve sa zachovávajú ako izolované molekuly. majú usporiadanie atómov: H-O-H. sa môžu viazať koordinačnou väzbou a nachádzať sa ako ligandyv komplexných zlúčeninách.

250. Peroxid vodíka: môže oxidovať soli Fe²⁺ na Fe³⁺. je v bezvodnom prostredí výbušná látka. v koncentrácii 30% (w %) sa používa v medicíne ako dezinfekčný prostriedok na čistenie okolia rany. vo väčšine reakcií má redukčné účinky. kalatylickým vplyvom niektorých látok (napr. MnO₂) sa rozkladá podľa rovnice: H₂O₂ → H₂O + 1/2 O₂. v kvapalnom stave má molekuly viazané vodíkovými mostíkmi. sa vplyvom látok, tzv. inhibítorov (napr. močovina), veľmi rýchlo rozkladá na svoje prvky. v styku s niektorými silnými oxidovadlami môže pôsobiť aj redukčne, napr. v reakcii: ClO⁻ + H₂O₂ → Cl⁻ + H₂O + O₂.