chémia 276-300

276. Kyselina chlorovodíková. je vodný roztok chlorovodíka. farbí roztok fenolftaleinu na červenofialovo. vo vodnom roztoku pri Ph=2 farbí metylovú žltú na červeno. je silná kyselina, v zriedenom vodnom roztoku úplne ionizovaná. má v molekule nepolárnu kovalentnú väzbu. nazýva sa tiež kyselina soľná. tvorí soli chlornany. je slabšia ako kyselina jodovodíková.

277. Medzi chalkogény patria: prvky VI. A skupiny periodickej sústavy prvkov. prvky VI. periódy periodickej sústavy prvkov. prvky, ktorých elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy (n) je ns²np⁶. prvky O, S, Se,Te, Po Prvky,. prvky, ktoré majú vo valenčnej vrstve štyri p elektróny. prvky, ktoré majú vo valenčnej vrstve šesť elelktrónov. prvky p⁵. prvky, ktorým chýbajú do elektrónovej konfigurácie najbližšieho nasledujúceho vzácneho plynu 2 elektróny.

278. O síre platí: nepatrí medzi biogénne prvky. vyskytuje sa vo viacerých kryštálových štruktúrach (tzv. alotropia). nachádza sa v nukleových kyselinách. atóm síry má vo valenčnej vrstve šesť elektronov a maximálne kladné oxidačné číslo má šesť. dobre sa rozpúšťa v CS₂. používa sa pri výrobe prostriedkov proti rastlinným škodcom. vôbec sa nenachádza v aminokyselinách. kryštalická síra sa nerozpúšťa vo vode.

279. Sulfán: má v reakciách redukčné účinky, pričom väčšinou vzniká síra. má vzorec CS₂. je prudko jedovatý plyn. je soľ kyseliny sírovodíkovej. je soľ kyseliny sulfánovej. je vo vode čiastočne ro zpustný a tvorí sulfánovú vodu (kyselinu sulfánovú). má vzorec H₂S. možno pripraviť reakciou vodíka so sírou.

280. Od kyseliny sulfánovej odvodzujeme soli: ktoré sú dobre rozpustné vo vode, ale nehydrolyzujú. sulfidy a hydrogénsulfidy. sulfidysulfáty a hydrogénsulfáty. sulfity a hydrogénsulfity. v ktorých sú anióny HS ⁻ alebo S²⁻. sulfidy, ktoré keď sú rozpustené vo vode ľahko hydrolizujú. v ktorých sú anióny HSO₃ ⁻ alebo SO₃²⁻. ktoré majú anion SCN⁻ a nazývajú sa aj sulfokyanatany (rodanidy).

281. Sulfid antimonitý a hydrogénsiričitán vápenatý majú vzorce: Sb₂S₃ Ca(HS)₂. Sb₂S₃ Ca(HSO₄)₂. Sb₂S₅ Ca(HSO₃)₂. Sb₂S₃ Ca(HSO₃)₂. Sb₂S₂ CaHSO₃. Sb₂S₃ CaHSO₃. Sb₂S₅ Ca(HSO₃)₂. Sb₂(SO₃)₃ CaSO₃.

282. Sulfán (sírovodík): má v molekule atóm síry s oxidačným číslom -II. je plyn príjemnej vône sa čiastočne rozpúšťa vo vode a tvorí kyselinu sulfánovú. sa čiastočne rozpúšťa vo vode a tvorí kyselinu sulfánovú. má škodlivé účinky na organizmus. po rozpustení vo vode zafarbí lakmsový papierik na červeno. má molekuly navzájom spojené vodíkovými mostíkmi. v reakciách má len oxidačné účinky. má atómy viazané iónovou väzbou.

283. Oxid siričitý: má oxidačné a redukčné účinky. má atómy síry a kyslíka spojené iónovou väzbou. má len oxidačné vlastnosti. možno priamo oxidovať na SO₃. má vzorec SO₂. sa priemyselne vyrába spaľovaním síry na vzduchu. sa rozpúšťa vo vode pričom vzniká H₂SO₃. je plyn, ktorý je nežiadúcou zložkou ovzdušia.

284. O kyseline siričitej platí tvrdenie: je to slabá dvojsýtna kyselina. odvodzujú sa od nej soli : sulfidy a hydrogensulfidy. vzniká rozpúšťaním SO₃ vo vode. môžeme od nej odvodiť soli, v ktorých sú aniony HSO₃ alebo SO₃²⁻. dáva soli siričitany, pričom siričitany alkalických kovov hydrolizujú. je silnejšia kyselina ako kyselina sírová (pri rovnakej koncentrácii v mol.I⁻. so silnými zásadami tvorí soli, ktoré vo vodných roztokoch nehydrolizujú. jej vodný roztok má hodnotu pOH väčšiu ako 7.

285. Hydrogensiričitan kademnatý, telurán sodný a fluoridsírový majú vzorce: Cd(HSO₃)₂ Na₂TIO₄ SF₄. CdHSO₃ Na₂TIO₄ SF₃. Cd(HSO₃)₂ Na₂TeO₄ SF₆. Kd(HSO₄)₂ Na₂TeO₃ SF₅. Cd₂HSO₃ Na₂TeO₄ SF₆. Cd(HSO₄)₂ Na₂TIO₄ S₂F₁₀. Kd(HSO₃)₂ Na₂TeO₄ S₃F. Cd(HS)₂ Na₂TeO₃ SF₆.

286. Určte vzorec, alebo názov soli získanej reakciou oxokyseliny, v ktorej má atóm síry oxidačné číslo VI, s hydroxidom železa, v ktorom má atóm železa oxidačné číslo II. FeSO₃. Fe₂S₃. FeSO₄. Fe₂(SO₄)₃. siričitan železnatý. síran železnatý. síran železitý. sulfid železnatý.

287. Kamenec draselno-chromitý má vzorec: KCr(SO₃)₂.12H₂O. K₂Cr(SO₃)₂.12H₂O. KCr(SO₄)₂.12H₂O. K₂SO₃ - CrSO₄.12H₂O. KCrS₂O₇.12H₂O. KCr(S₂O₄)₂.12H₂O. K[Cr(SO₃)₄].12H₂O. K₂S₂O₄ - CrS₂O₆.12H₂O.

288. Pre kyselinu sírovú platí tvrdenie: pri rozpúšťaní H₂SO₄ vo vode sa uvoľňuje veľké množstvo tepla. s vodou sa mieša v každom pomere. v zriedenom roztoku stráca svoje kyslé vlastnosti a zväčšuje svoje oxidačné vlastnosti. vzniká reakciou SO₃ s vodou. tvorí soli, hydrogénsirany a sirany. vzniká reakciou SO₂+ H₂O → H₂SO₄. pri riedení lejeme vodu do H₂SO₄. koncentrovaná má silné oxidačné a dehydratačné účinky.

289. O podvojných siranoch platí: majú všeobecný vzorec : M′M‴(SO₄)₂.12H₂O. patrí medzi ne KCr(SO₃)₂.12H₂O a K₂Fe(SO₃)₂.12H₂O. patria medzi komplexné zlúčeniny. sú to kamence, napr. KAI(SO₄)₂.12H₂O. sú to ligandy komplexných zlúčenín. tvoria centrálne atómy komplexných zlúčenín. získavajú sa z vodných roztokov spoločnou kryštalizáciou jednoduchých siranov. sú hlavnou zložkou viskózových vláken.

290. O chalkogénoch a ich zlúčeninách platí. selén a telúr tvoria s vodíkom zlúčeniny podobné sulfánu. chalkogény sú prvky VIA skupiny periodickej sústavy prvkov. chalkogény majú vo valenčnej vrstve štyri elektróny. chalkogény okrem kyslíka tvoria zlúčeniny, v ktorých môžu mať ich atómy oxidačné čísla - II, IV, VI. kyselina sírová sa používa na plnenie akumulátorov. polónium je rádioaktívne a nachádza sa v smolinci. kyselina sírová je slabšia kyselina ako kyselina sulfánová. tiosirány majú všeobecný vzorec M₂S₂O₃ (keď M má oxidačné číslo I).

291. Kyselina sulfánová: je slabá dvojsýtna kyselina. tvorí soli, ktoré sú všetky rozpustné vo vode, ale nehydrolyzujú. s dusičnanom ortutnatým vytvorí zrazeninu HgS. sa môže v laboratóriu pripraviť reakciou : 2 HCI+ FeS → H₂S+FeCI₂ a zachytením H₂S vo vode. má vzorec H₂S₂O₃. má hodnotu pOH v oblasti 1-6. môže z roztokov niektorých solí vyzrážať nerozpustné sulfidy. tvorí soli napr. S₂Cl₂, SCl₂, SF₄, SF₆.

292. Elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy chalkogenov je: taká že týmto prvkom do elektrónovej konfigurácie najbližšieho nasledujúceho vzácneho plynu chýbajú dva elektróny. ns²np³. ns²np⁴. ns²np². ns¹np⁵. ns¹np⁴. rovnaká ako u valenčnej vrstve halogénov. ns²npₓ²npy¹npz¹.

293. elektrónová konfigurácia atómu dusíka (Z=7) je: [Ne]2s²2p³. [He]2s²2pₓ¹2py¹2pz¹. rovnaká ako u atómu fosforu (Z=15). 1s²2s²2p³. [He]3s²3p³. rovnaká ako u atómu arzénu. taká, že atóm dusíka má tri nespárené elektróny. [He]2s²2p³.

294. Prvky V.A skupiny periodickej sústavy prvkov: patria medzi p³ prvky. dusík a fosfor patria medzi základné biogénne prvky. majú vo valenčnej vrstve päť elektrónov. sú: N,P,V, Nb, Ta. majú elektróny rozložené vo vrstvách K,L a M. majú vo valenčnej vrstve elektrónovú konfiguráciu ns²np³. sa všetky nachádzajú v prírode len v zlúčeninách. sú: dusík, fosfor,arzén, antimón a bizmut.

295. O dusíku platí tvrdenie: maximálna väzbovosť jeho atómu je tri. maximálna väzbovosť jeho atómu je dva. maximálna väzbovosť jeho atómu je štyri. do elektrónovej konfigurácie najbližšieho nasledujúceho vzácneho plynu chýbajú jeho atómu tri elektróny. tvorí kyselinu dusitú, ktorá nebola izolovaná ako chemicky čistá látka. v zlúčeninách sa môže vyskytovať aj ako anion N⁴̄. atómy dusík sú v zlúčeninách viazané prevažne kovalentnými väzbami. vo valenčnej vrstve atómu dusíka sa nachádzajú len p orbitály.

296. Molekuly dusíka: sú veľmi stabilné pretože energia väzby N≡N je veľmi veľká (946 kJ. mol⁻¹). majú atómy dusíka spojené polárnymi kovalentnými väzbami. majú elektrónový štruktúrny vzorec [N=N]. sú súčasťou atmosféry v množstve asi 78% (obj.). sú za bežných podmienok v plynnom skupenstve. sú v atmosfére zastúpené v množstve asi 21% (obj.). majú dva atómy dusíka spojené trojitou väzbou. sú nestále, ľahko sa rozkladajú na atómy.

297. O amoniaku platí: je zložka amminokompexov. pri laboratórnych podmienkach je bezfarebný plyn. nerozpúšťa sa vo vode. najčastejšie sa správa ako kyselina, môže odovzdať protón iným látkam. je zlúčenina ktorej molekuly sa navzájom spájajú vodíkovými mostíkmi. môže sa pripraviť reakciou dusíka s vodíkom. s vodou reaguje ako BrÖnstedova zásada. jeho vodný roztok farbí kongočerveň na modrofialovú.

298. Kyselina dusičná: oxiduje prakticky všetky kovy okrem zlata a platinových kovov. tvorí soli hydrogendusičnany a dusičnany. má výrazné oxidačné účinky, ktoré závisia od jej koncentrácie, od teploty a od druhu oxidovanej látky. je silná kyselina. sa s vodou mieša v každom pomere. tvorí soli typu M′NO₂. sa v laboratóriu môže pripraviť reakciou: 2NaNO₃ + H₂SO₄ → 2 HNO₃ + Na₂SO₄. spolu s HCI, v pomere 1:3 , tvorí lúčavku kráľovskú.

299. Pri reakcii oxokyseliny, v ktorej má at´om dusíka oxidačné číslo V, s hydroxidom ortuti, v ktorom má atóm ortuti oxidačné číslo I, vznikne: Hg(NO₃)₂. Hg₂NO₃. Hg₂(NO₃)₂. Hg(NO₂)₂. Hg₂(NO₂)₂. dusičnan ortutnatý. dusitan ortutnatý. dusičnan ortutný.

300. O amónnych soliach platí tvrdenie: katión NH₄+ má kyslý charakter. uhličitan amónny je nestály a asi pri 60 ⁰C sa rozkladá. môžu byť zložené z katiónu NH₄+ a kyselinového anionu X ̄ a mať všeobecný vzorec NH₄X. amónne soli rozpustné vo vode podliehajú hydrolýze. takmer všetky sú dobre rozpustné vo vode. vo vodných roztokoch neionizujú. zásaditý charakter katiónu NH₄+ vyjadruje protolytická reakcia NH₄⁺ + H₂O→ NH₃ + H₃O⁺. ak majú v molekule anion X odvodený od silnej kyseliny pH ich vodných roztokov je menšia ako 7.