chemia 351-376

351. Pri porovnaní sily (zásaditosti) roztokov hydroxidov alkalických kovov a kovov alkalických zemín platí, že: KOH je silnejší ako Ca(OH)₂. CsOH je silnejší ako NaOH. LiOH je slabší ako NaOH. KOH je slabší ako LiOH. NaOH je slabší ako RbOH. Ca(OH)₂ je silnejší ako Ba(OH)₂. Sr(OH)₂ si silnejší ako CsOH. RbOH je silnejší ako Ca(OH)₂. OMYL - pod na dalsiu otazku,mas ju este raz na vyklikanie.

351. Pri porovnaní sily (zásaditosti) roztokov hydroxidov alkalických kovov a kovov alkalických zemín platí, že: KOH je silnejší ako Ca(OH)₂. CsOH je silnejší ako NaOH. LiOH je slabší ako NaOH. KOH je slabší ako LiOH. NaOH je slabší ako RbOH. Ca(OH)₂ je silnejší ako Ba(OH)₂. Sr(OH)₂ si silnejší ako CsOH. RbOH je silnejší ako Ca(OH)₂.

352. Vyberte správne tvrdenie o prvkoch s² a p² : prvky s² a p² majú vo valenčnej vrstve dva s elektróny. prvky s² majú vo valenčnej vrstve dva elektróny. všetky oxidy s² a p² prvkov sú zásadotvorné. všetky prvky s² a p² sú kovy. prvky p² majú väčšie hodnoty elektronegativity ako prvky s² (umiestnené v tej istej perióde). v zlúčeninách sú s² a p² prvky viazané iba iónovými väzbami. všetky p² prvky môžu tvoriť reťazce, kde sa ich atómy navzájom viazané kovalentnými väzbami. všetky prvky s² a p² majú veľkú schopnosť vystupovať ako centrálne atómy v komplexných zlúčeninách.

353. Kovové prvky s¹ a s² : sa líšia tým, že prvky s¹ tvoria zásadotvorné oxidy a prvky s² tvoria oxidy, ktoré sú kyselinotvorné. tvoria hydroxidy. sú silné redukovadlá. ľahko odovzdávajú valenčné elektróny a tvoria katióny. v prírode sa vyskytujú voľné aj viazané. tvoria peroxidy (alkalické kovy a kovy alkalických zemín). tvoria hybridy iónového typu. sú v zlúčeninách viazané väčšinou iónovou väzbou.

354. Vlastnosti kovových prvkov vyplývajú z elektrochemického radu napätia kovov. Platí: zlato môže vytlačiť vodík z kyselín. kov z negatívnejším potenciálom redukuje z roztoku ióny kovu s pozitívnejším potenciálom a sám sa pritom oxiduje. čím viac je kovový prvok postavený v rade napätia napravo, tým ľahšie sa jeho katióny redukujú na kov. čím viac je kovový prvok postavený v rade napätia naľavo, tým má jeho elektródový potenciál väčšiu pozitívnu hodnotu. čím je kov postavený v rade napätia viac naľavo, tým ľahšie sa jeho atómy oxidujú na katióny. ušľachtilé kovy majú záporné elektródové potenciály. neušľachtilé kovy majú záporné elektródové potenciály. železo môže vytlačiť vodík z anorganických kyselín.

355. Pri porovnaní prvkov s¹ (alkalické kovy) a prvkov s² (okrem He) platí: všetky zlúčeniny s¹ a s² prvkov sú dobre rozpustné vo vode. prvky s² majú vyššie teploty topenia ako prvky s¹. prvky s¹ sú reaktívnejšie ako prvky s². atómy prvkov s¹ a s² majú v zlúčeninách oxidačné číslo II. prvky s² majú dvojnásobný počet valenčných elektrónov ako prvky s¹. prvky s¹ tvoria kyselinotvorné oxidy a s² tvoria zásadotvorné oxidy. prvky s¹ tvoria katióny v hydroxidoch a prvky s² sa nachádzajú prevažne v aniónoch kyselín. prvky s¹ majú menšie hodnoty ionizačnej energie ako prvky s².

356. O d prvkoch môžeme povedať: majú vysoké teploty topenia a varu (okrem Hg). môžu byť ako ligandy v koordinačných zlúčeninách. dobre vedú teplo a elektrický prúd. podľa oxidačného čísla majú ich zlúčeniny v roztokoch rôzne sfarbenie, napr. zlúčeniny Crⱽˡ sú žlté a zlúčeniny Crˡˡˡ sú zelené. nazývajú sa tiež neprechodné prvky. mnohé d prvky a ich zlúčeniny pôsobia ako katalyzátory chemických reakcií. patria medzi kovy alkalických zemín. v zlúčeninách môžu mať ich atómy rôzne oxidačné čísla.

357. Medzi d prvky patria: prvky, ktorých atómy majú elektróny v orbitáloch ns a tiež v orbitáloch (n - 1 )d ˡ⁻¹⁰, kde n=4-7. prechodné prvky. prvky, ktorých katióny sú vo vodných roztokoch prevažne bezfarebné. napr. N, O, S, Cl. napr. V, Cr, Mn, Zr, Mo. prvky, ktorých atómy na tvorbu väzieb môžu využiť ns a (n-1)d elektróny. prvky VIII.A skupiny PSP. prvky umiestnené v A skupinách PSP.

358. Pre prechodné prvky platí: na tvorbu väzieb okrem ns elektrónov využívajú aj (n-1)d elektróny. ich atómy majú najväčšiu oxidačné čísla v zlúčeninách s fluórom s kyslíkom. v zlúčeninách majú ich atómy oxidačné čísla len II a III. majú schopnosť tvoriť koordinačné zlúčeniny. dopĺňajú si (n-1)d orbitály a preto za sebou v jednej perióde nasleduje vždy desať prechodných prvkov. že ich atómy majú v zlúčeninách oxidačné číslo -II, -III, -IV, -V. môžu byť donormi elektrónov v koordinačných zlúčeninách. ióny a zlúčeniny d prvkov sú väčšinou farebné.

359. O prvkoch Cu, Ag, Au platí: ich atómy majú v nezlúčenom stave vo valenčnej vrstve n jeden elektrón s. patria medzi d prvky. ich atómy vytvárajú katióny s oxidačnými číslami I až VI. v porovnaní s kovmi I. A skupiny sú menej reaktívne. patria medzi ušľachtilé kovy. pri bežných podmienkach vytláčajú atómy vodíka z anorganických kyselín. patria do I.B skupiny PSP. majú vyššie teploty topenia a menšie atómové polomery ako atómy alkalických kovov.

360. Vyberte správne tvrdenie: vlastnosti prvkov sú periodickou funkciou ich protónových čísel. na chemické vlastnosti prvkov majú rozhodujúci vplyv vnútorné elektrónové vrstvy. v danej hlavnej skupine (A) PSP sú vlastnosti všetkých prvkov rovnaké. u prvkov v danej perióde od I.A k VII.A skupine sa zmenšuje počet valenčných elektrónov. u prvkov v danej perióde od I.A k VIII.A skupine sa zväčšuje kladný náboj jadra. v halogenidoch prvkov tretej periódy od I.A k VII.A skupine sa zväčšuje kovalentný charakter väzby. v danej perióde ľava doprava sa zväčšuje oxidačná schopnosť prvkov. v danej perióde od I.A k VIII.A skupine sa zmenšuje hodnota elektronegativity prvkov.

361. Ióny prechodných prvkov často tvoria akvakomplexy, medzi ktoré patrí: ⟮Mn(H₂O)₄⟯F₂. ⟮Cr(H₂O)₆⟯Br₃. ⟮Fe(NH₃)₆⟯(OH)₂. KCr(SO₄)₂ - 12 H₂O. jodid hexaak vanikelnatý. ⟮Co(H₂O)₆⟯₂(SO₄)₃. hexahydrát dusičnanu kobaltnatého. Cs₂⟮Pt(OH)₆⟯.

362. O vnútorne prechodných prvkoch platí tvrdenie: postupne si dopĺňajú elektrónmi orbitály 4f a 5f (vždy 14 prvkov za sebou). cér tvorí zlúčeninu: Ce(SO₄)₂, ktorá sa nazýva síran cérny. u lantanoidov si postupne dopĺňajú 14 elektrónov v orbitáloch 4f. môžu byť ligandami v komplexných zlúčeninách. všetky vnútorne prechodné prvky sa tiež označujú ako transurány. chemické vlastnosti prvkov f sú podobné. atómy lantanoidov a aktinoidov majú v zlúčeninách najčastejšie oxidačné číslo III a tvoria prevažne iónové zlúčeniny. môžu tvoriť komplexné zlúčeniny, napr. K₄⟮U(SCN)₈⟯.

363. Vyberte neutrálne molekuly alebo ióny, ktoré môžu byť ako lingidy v komplexných zlúčeninách: HCN, HF, CO₃²⁻. F⁻, Cl⁻, CN⁻. H₂O, NH₃, CO. všetky tie, ktoré môžu byť akceptormi elektrónov. CN⁻ , OH⁻ , I⁻. Br⁻ , H₂O, CO. tie, ktoré obsahujú atóm s voľným elektrónovým párom. O₂²⁻ , H⁺, H₃O⁺.

364. V komplexnej zlúčenine ⟮Ni(NH₃)₆⟯(NO₃)₂: je ligandom katión ⟮Ni(NH₃)₆⟯²+. sú ligandmi molekuly NH₃. sú ligandmi anióny NO₃ ⁻. je atóm niklu donorom elektrónového páru. je nikel centrálnym atómom. je oxidačné číslo centrálneho atómu II. má centrálny atóm koordinačné číslo 6. sa anión NO₃ ⁻ viaže koordinačnou väzbou na centrálny atóm.

365. Ak sú molekuly H₂O, NH₃ a CO ligandami v komplexných zlúčeninách, vo vzorcoch ich čítame: akvo, ammo, karboxyl. hydro, ammin, karboxyl. akva, amino, karbo. akva, ammin, karbonyl. hydráto, amo, karbonáto. hydro, amino, karbonáto. akva, amo, karbonát. hydro, ammino, karbonyl.

366. Koordinačné číslo určuje: oxidačné číslo centrálneho atómu komplexu. skupinu, v ktorej sa v periodickej tabuľke nachádza centrálny atóm komplexu. číslo periódy, v ktorej sa nachádza centrálny atóm komplexu. počet atómov, ktoré sa priamo viažu koordinačnou väzbou na centrálny atóm komplexu. či je väzba medzi centrálnym atómom komplexu a ligandom jednoduchá, dvojitá alebo trojitá. počet centrálnych atómov v koordinačnej zlúčenine. či je centrálny atóm priamo spojený s ligandom alebo prostredníctvom iného prvku v komplexe. oxidačné číslo komplexného katiónu.

367. Pre prvky triády železa a ich zlúčeniny platí: Fe, Co a Ni sú zaradené do VIII.B skupiny PSP. prvky skupiny železa (tzv. triáda železa) sa nachádzajú v šiestej (dlhej) perióde. železo patrí medzi ušľachtilé kovy. atómy kabaltu a niklu môžu na väzby s atómami iných prvkov využiť okrem dvoch ns elektrónov aj elektróny z (n-1) d orbitálov. železo môže tvoriť zlúčeniny: sulfidy a halogenidy. vo vodnom roztoku ľahko prebieha úplná ionizácia uvedenej zlúčeniny podľa rovnice: K₂⟮Ni(CN)₄⟯ ↔ 2K⁺ + 2 Ni²⁺ + 4 CN⁻. po rozpustení zlúčeniny FeSO₄ . 7 H₂O vo vode dostaneme intenzívne modro sfarbený roztok. pri procese hrdzavenia železa prebieha reakcia, ktorú možno vyjadriť rovnicou: 4 Fe + 2 H₂O + 3 O₂ → 2 Fe₂O₃ . H₂O.

368. V komplexnej zlúčenine Na₃⟮Sc(OH)₆⟯: je atóm sodíka akceptorom elektrónov. je koordinačné číslo centrálneho atómu 6. ako ligand je katión Sc ³⁺. ako ligandy sú anióny OH⁻. je atóm skandia akceptorom elektrónov. je oxidačné číslo atómu skandia II. má centrálny atóm oxidačné číslo III. je anión OH⁻ ako centrálny atóm.

369. Vyberte, ktoré oxidačné číslo centrálneho atómu je pre danú koordinačnú zlúčeninu uvedené správne: IV v (NH₄)₂⟮Ce(NO₃)₆⟯. II v K₃⟮Co(CN)₆⟯. III v ⟮Fe(H₂O)₆⟯Cl₂. IV v Cs₂⟮Pt(OH)₆⟯. II v ⟮Pt(NH₃)₆⟯Cl₄. I v K⟮Au(CN)₂⟯. I v ⟮Cu(H₂O)₄⟯SO₄. II v K₂⟮Ni(CN)₄⟯.

370. Komplexne viazaný kovový ión obsahuje molekuly: žlčových kyselín a žlčových farbív. hemoglobínu a vitamínu B12. vitamínu B12 a myoglobínu. myoglobínu a chlorofylu. vitamínu A a bilirubínu. vitamínu D a riboflavínu. chlorofylu a hemoglobínu. purínových zásad a vitamínu B6.

371. Chemické vlastnosti prvkov sú určené: len hmotnostným číslom. usporiadaním valenčných elektrónov ich atómov. počtom valenčných elektrónov. len počtom neutrónov v jadre. protónovými číslami prvkov. postavením v periodickej sústave prvkov. tým, či je tu prvok s, p, d alebo f. usporiadaním protónov v jadre.

372. V periodickej sústave prvkov pre neprechodné prvky platí: postupne si v danej skupine A zapĺňajú elektrómni d orbitály. v perióde zľava doprava rastie kladný náboj jadra. z obsadenia valenčných orbitálov vyplýva najmenšia hodnota kladného oxidačného čísla. v perióde sa zväčšuje elektronegativita zľava doprava. v tretej perióde od I.A k VII.A skupine sa zvyšuje zásaditosť oxidov. počet valenčných elektrónov súvisí s číslom skupiny, v ktorej sa prvok nachádza. s rastúcim počtom valenčných elektrónov sa v perióde zväčšujú hodnoty ionizačnej energie. počet valenčných elektrónov súvisí s číslom periódy.

373. O prvkoch tretej periódy platí: od I. A k VI.A skupine sa v halogenidoch zväčšuje iónový charakter väzby. majú rôznu hodnotu ionizačnej energie. majú rovnaký počet valenčných elektrónov. majú rôznu hodnotu elektronegativity. zľava doprava sa zväčšuje kladný náboj ich jadra. so zväčšujúcim sa protónovým číslom stúpa kyslosť oxidov daných prvkov. sú známe petroxidy odvodené od všetkých prvkov. atómy všetkých prvkov majú rovnakú elektrónovú konfiguráciu vo valenčnej vrstve.

374. Štruktúra elektrónového obalu atómov určuje: aj hodnoty ionizačných energií. chemické vlastnosti prvku. či je prvok oxidovadlo alebo redukovadlo. reaktivitu prvku. počet protónov v jadre. priamo nukleónové číslo atómu. vlastnosti prvku a jeho zlúčenín. kovový alebo nekovový charakter prvku.

375. O d prvkoch platí: lantán je prvý prvok zaradený medzi d prvky. za bežných podmienok sú tuhé látky a majú vlastnosti kovov (okrem Hg). mnohé zlúčeniny d prvkov sú paramagnetické. s rastúcim oxidačným číslom atómu sa zmenšuje kovalentná povaha väzby. s rastúcim oxidačným číslom atómu sa zosilňujú kyselinotvorné vlastnosti ich oxidov. s rastúcim oxidačným číslom atómu sa zosilňujú zásadotvorné vlastnosti ich oxidov. s rastúcim oxidačným číslom atómu sa zväčšuje kovalentná povaha väzby. s rastúcim oxidačným číslom atómu sa nemení počet elektrónov v poslednej elektrónovej vrstve (n) a ani v predposlednej vrstve (n-1).

376. Pri porovnaní v jednej perióde, čím má neprechodný prvok viac valenčných elektrónov: tým majú jeho zlúčeniny kyslejšie vlastnosti. tým je silnejšie redukovadlo. tým menšia je hodnota jeho elektronegativity. tým je elektronegatívnejší. tým je silnejšie oxidovadlo. tým výraznejšie sa u jeho zlúčenín prejavujú zásadité vlastnosti. tým viac sa prejavujú jeho kovové vlastnosti. tým sa zmenšuje zásaditosť jeho oxidov.