option

Chémia LF UK 1-30

COMMENTS STADISTICS RECORDS
TAKE THE TEST
Title of test:
Chémia LF UK 1-30

Description:
Chémia 1-30

Author:
Domi
(Other tests from this author)

Creation Date:
03/04/2021

Category:
Others

Number of questions: 30
Share the Test:
Facebook
Twitter
Whatsapp
TAKE THE TEST
Last comments
No comments about this test.
Content:
O hmote môžeme povedať: Že prejavom každej formy existencie hmoty je jej pohyb v priestore a čase Existuje vo forme polí Že sa nemôže meniť z látky na pole Existuje v nekonečnom množstve odlišných foriem Má schopnosť konať prácu Je napríklad gravitačné pole Existuje vo forme látok Môže sa meniť z jednej formy na druhú.
Sústava látok: Je homogénna, ak má vo všetkých svojich častiach rovnaké vlastnosti Je izolovaná, ak je oddelená od okolia tak, že je zabránené výmene častíc, pričom môže dôjsť k výmene energie s okolím Môže byt homogénna, heterogenná alebo koloidná Je uzavretá, ak je oddelená od okolia tak, že je zabránené výmene častíc, pričom môže dôjsť k výmene energie s okolím Ak je tvorená len molekulami rovnakého druhu je to chemické indivíduum Tvorená plynmi predstavuje heterogénnu zmes Ak nemá vo všetkých častiach rovnaké vlastnosti, je sústava rôznorodá, napríklad roztok NaCl v destilovanej vode Ktorá obsahuje rozptýlené častice väčšie ako 1.10(-7) m je sústava heterogénna.
Ak v kadičke rozpustíme NaCl v destilovanej vode, vznikne: Bezfarebný roztok Uzavretá sústava Pravý roztok Roztok elektrolytu Otvorená sústava Izolovaná sústava Chemicky čistá látka Homogénna sústava .
Destilovaná voda sa od pitnej vody líši: Chemickým zložením Obsahom aniónov Obsahom katiónov Tým, že destilovaná voda je silný elektrolyt a pitná voda je slabý elektrolyt Tým, že pitná voda je chemické indivíduum a destilovaná voda nie je chemické indivíduum Nelíšia sa ničím Tým, že destilovaná voda je chemicky čistá látka a pitná voda je chemické indivíduum Schopnosťou tvoriť vodíkové väzby .
Erlenmeyerovu banku naplníme doplna destilovanou vodou a uzatvoríme ju. Obsah nádoby je: Sústava, ktorá má vo všetkých častiach rovnaké vlastnosti Chemicky čistá látka Chemické indivíduum Uzavretá sústava Sústava otvorená Heterogénna sústava Izolovaná sústava Homogénna sústava .
O sústave látok platí: Ak má vo všetkých miestach rovnaké vlastnosti nazývame ju sústava rovnorodá alebo heterogénna Že homogénne oblasti heterogénnej sústavy sa nazývajú fázy Je izolovaná, ak steny zabraňujú výmene energie a častíc medzi sústavou a okolím Môže byt otvorená, uzavretá alebo izolovaná Ak sa v sústave nachádzajú častice len jednej látky, ide o chemicky čistú látku Ak vznikne rozpustením KCl vo vode, je to chemicky čistá látka Že je koloidná, ak je veľkosť rozptýlených častíc v rozmedzí 1.10(-7) až 1.10(-12)m Môže byt heterogénna, napríklad zmes čistých plynov.
Pitná voda je: Pravý roztok Zložená len z molekúl H2O Homogénna zmes Zmes chemických látok Nepravý roztok Suspenzia Chemické indivíduum Heterogénna zmes.
Čistá morská voda: Nie je pravý roztok Nie je chemicky čistá látka Je zložená z viacerých fáz Je uzatvorená sústava Má chemické zloženie rovnaké ako pitná voda Je oproti pitnej vode bohatšie o minerálne látky Je homogénna zmes Je heterogénna zmes.
Destilovaná voda: Chemicky čistá látka Chemické indivíduum Homogénna látka Dobré rozpúšťadlo iónových zlúčenín Dobré rozpúšťadlo nepolárnych látok Zložená z molekúl H2O Silný elektrolyt Látka, ktorá nie je elektrolyt.
Elektróny: Rovnakých atómov sa podieľajú na tvorbe nepolárnej kovalentnej väzby (napr. v molekule N2) Hovoríme o nich, že sú v základnom stave, ak majú najnižšiu energiu Obsadzujú jednotlivé hladiny v atóme podľa ich klesajúcej energie Môžu byt odtrhnuté od atómu a vznikajú pri tom anióny Patria medzi elementárne častice atómu a majú záporný náboj Ich počet v atóme sa vždy rovná počtu neutrónov V atómoch sa nachádzajú v priestoroch, ktoré označujeme ako orbitály Ktoré sa nachádzajú na poslednej vrstve atómu sa nazývajú valenčné elektróny .
Roztok bielkoviny vo vode: Nie je pravý roztok Je koloidný roztok Je chemicky čistá látka Je pravý roztok Obsahuje rozptýlené častice, ktorých priemer je 1.10(-7) až 1.10(-9) m Obsahuje bielkovinu disociovanú na amynokyseliny Je stabilizovaný hydratačným obalom Je heterogénna zmes.
Základnou stavebnou jednotkou látky je: Protón Elektrón Atóm Nukleón Hmota Zlúčenina Každé chemické indivíduum Molekula, napr. H2.
Chemické indivíduum môže byt: Roztok NaCl v destilovanej vode Len zlúčenina Al2O3 Elektrón Pitná voda Morská voda Prvok alebo zlúčenina Len prvok.
Protón je častica: Ktorá má jeden elementárny kladný náboj Ktorá má jeden elementárny záporný náboj Ktorá nepatrí medzi nukleóny Ktorá patrí medzi nukleóny Ktorá vznikne z atómu vodíka pribratím jedného elektrónu Ktorá vznikne z molekuly vodíka stratou jedného elektrónu Ktorá vznikne z atómu vodíka stratou jedného elektrónu Elektroneutrálna.
Nuklidy 11H, 12H a 13H: Sú izotopy Majú rovnaký počet protónov Majú rovnaký počet neutrónov Majú rôzny počet nukleónov Majú rôzny počet elektrónov Majú rôzny počet neutrónov Majú rôzny počet protónov Majú rovnaké protónové číslo .
Nuklidy 16 8O, 17 8O a 18 8O: Sú v prírode zastúpené v rovnakom množstve Majú rovnaký počet neutrónov Majú rovnaký počet nukleónov Sú izotopy Majú rovnaký počet elektrónov Majú rovnaké protónové aj nukleónové číslo Nelíšia sa od seba elektrónovou konfiguráciou Všetky majú rovnakú hmotnosť .
Prócium, deutérium a trícium: Sa líšia protónovým číslom Sa líšia nukleovým číslom Sa líšia počtom protónov Sa líšia počtom neutrónov Sa líšia počtom elektrónov Sú izotopy vody Sú rôzne názvy jedného izotopu Sa líšia relatívnou atómovou hmotnosťou .
Pre hlavné kvantové číslo platí: Ak má hodnotu n=4, maximálny počet elektrónov v elektrónovej vrstve n je 32 So vzrastom jeho hodnoty rastie energia elektrónov Možno ho použiť na výpočet energie elektrónu v danej energetickej hladine Hlavné kvantové číslo dnes známych prvkov nadobúda hodnoty 1 až 7 Má vplyv na veľkosť hraničnej plochy orbitálnou Ak má hodnotu n=3, maximálny počet elektrónov v elektrónovej vrstve je 16 Označuje sa písmenom l Určuje energiu elektrónu v atóme vodíka podľa vzťahu En=B.n2.
Pre vedľajšie kvantové číslo platí: Vymedzuje hodnoty magnetického kvantového čísla Má vplyv na tvar hraničnej plochy orbitálov Charakterizuje tvar orbitálu Určuje počet elektronických vrstiev v atóme Nadobúda hodnoty od -n do +n Jeho hodnoty sa označujú písmenami s,p,d,f... Sa označuje písmenom n Môže nadobudnúť hodnotu 0 až n-1.
Pre magnetické kvantové číslo platí: Má hodnoty, ktoré sú vymedzené hodnotou vedľajšieho kvantového čísla Nadobúda hodnoty od -l do +l, vrátane nuly Nadobúda hodnoty +s až -s Určuje maximálny počet elektrónov vo valenčnej vrstve Závisí od neho energia elektrónu v atóme, ak sa tento nachádza v elektrickom polí Závisí od neho elektrónu v atóme, ak sa tento nachádza v magnetickom poli Že pre l=3 má hodnoty -3,-2,-1,1,2,3 Že pre l=2 môže mať hodnoty -2,-1,0,1,2.
Maximálny počet elektrónov, ktoré sa nachádzajú v elektrónovej vrstve s hlavným kvantovým číslom n=2, je: 2 8 18 32 Možné vypočítať zo vzťahu 2n2 6 12 16.
Elektrónová hladina M môže obsahovať: Maximálne 16 elektrónov Len p orbitály Len s a p orbitály s,p,d orbitály Maximálne 12 elektrónov Maximálne 18 elektrónov Maximálne 8 elektrónov 2n2 elektrónov, kde n=hlavné kvantové číslo .
Neutrón: Je častica, ktorej hmotnosť sa približne rovná hmotnosti molekuly vodíka Je častica, ktorá má len jeden elementárny kladný náboj Nie je elektricky nabitá častica Má hmotnosť približne rovnakú ako protón Je jednou zo základných elementárnych častíc elektronického obalu Je jednou z dvoch druhov elementárnych častíc atómového jadra Je základnou štruktúrnou jednotkou látky Nepatrí medzi nukleóny.
Elektrón: Atómu vodíka má v základnom stave najnižšiu možnú energiu Nemôže prejsť do niektorého stavu s vyššou hodnotou n ak sa atómu dodá energia Môže byt odtrhnutý od atómu dodaním dostatočne vysokého množstva energie Je charakterizovaný kvantovými číslami Ak je odtrhnutý od atómu vznikne kladne nabitý ión - anión Čím má nižšiu energiu, tým nižšia energia je potrebná na jeho odtrhnutie z atómu Atómu sodíka sa ľahko odtrhne a vzniká z neho katión sodíka Má hmotnosť približne 1830-krát nižšiu ako hmotnosť atómu vodíka .
O prechodných prvkoch, ktoré sa nachádzajú v VI.B skupine platí: Majú atómové polomery, ktoré sú relatívne väčšie ako pri s1 prvkoch (v rámci jednej periódy) Majú v poslednej vrstve 1 alebo 2 elektróny Majú v predposlednej vrstve aj neúplne obsadené d orbitály Majú v predposlednej vrstve neobsadené p orbitály Majú vo valenčnej vrstve 8 elektrónov Všetky majú hlavne kvantové číslo n=4 Všetky sú kovy V poslednej vrstve majú 6 elektrónov .
Podľa Pauliho princípu: V orbitále px môže byť maximálne 1 elektrón V orbitále py môžu byť maximálne 2 elektróny V orbitále py môže byť maximálne 6 elektrónov V orbitále pz môže byť maximálne 10 elektrónov V orbitále s môže byť maximálne 1 elektrón V orbitále s môžu byť maximálne 2 elektróny V orbitáloch d môže byť maximálne 10 elektrónov V orbitále môžu byť najviac 2 elektróny s opačným spinom.
Podľa Hundovho pravidla je elektrónová konfigurácia atómu: Bóru 11 5B: [He] 2s2 2px1 Síry 32 16S: 1s2 2s2 2px2 2py2 2pz2 3s2 3px2 3py1 3pz1 Dusíka 14 7N: 1s2 2s1 2px2 2py1 2pz1 Berýlia 9 4Be: 1s2 2s1 2px1 Lítia 7 3Li: 1s2 2s2 Bóru 11 5B: 1s2 2s2 2px1 Dusíka 14 7N: 1s2 2s2 2px1 2py1 2pz1 Draslíka 39 19K: [Ar] 5s1.
Číslo skupiny A v periodickej sústave: Sa nezhoduje s hodnotou hlavného kvantového čísla Sa zhoduje s počtom elektrónov na poslednej elektrónovej vrstve Nadobúda hodnoty I až VIII Označuje počet orbitálov v atóme Je rovnaké ako najvyššie záporne oxidačné číslo atómu prvkov v skupine Sa zhoduje a číslom periódy pre každý prvok Je rovnaké ako najvyššie kladné oxidačné číslo atómov prvkov v I. až VII. skupine (okrem O a F) Sa zhoduje s hlavným kvantovým číslom prvku .
Číslo periódy v periodickej sústave prvkov je rovnaké ako: Hlavné kvantové číslo valenčných elektrónov atómov neprechodných prvkov v danej perióde Vedľajšie kvantové číslo valenčných elektrónov atómov prvkov v danej perióde Magnetické kvantové číslo valenčných elektrónov atómov prvkov v danej perióde Spinové kvantové číslo valenčných elektrónov atómov prvkov v danej perióde Počet valenčných elektrónov atómu daného prvku Najväčšie kladné oxidačné číslo atómu daného prvku Najväčšie záporné oxidačné číslo atómu daného prvku Počet elektrónových vrstiev atómov prvkov danej periódy .
Medzi f prvky zaraďujeme: Prvky skupín I.B až VIII.B Napr. tie prvky, ktoré s rastúcim protónovým číslom si postupne dopľňajú 14 elektrónov v orbitále 4f (lantanoidy) Chalkogény Lantanoidy a aktinoidy Halogenidy Tie prvky, ktoré majú vo valenčnej vrstve elektróny ns a np a v predposlednej vrstve elektróny (n-1)f Vnútorné prechodné prvky Prvky, ktoré sa nachádzajú v VI.A a VII.A skupine periodickej sústavy.
Report abuse Terms of use
HOME
CREATE TEST
COMMENTS
STADISTICS
RECORDS
Author's Tests