Chémia LF UK 61-80

V molekulách škrobu sú väzby : alfa (1-4) gkykozidové. alfa (1-6) glykozidové. beta (1-4) glykozidové. N- glykozidové. O-glykozidové. amidové. alfa (2-6) glykozidové. rovnaké ako v molekulách glykogénu.

O sústavách platí tvrdenie: sústavy poznáme uzavreté, otvorené a izolované. ak je sústava zložená zo súborov rozličných častíc nazýva sa zmes. ak má sústava vo všetkých častiach rovnaké vlastnosti , nazýva sa heterogénna. ak máme roztok NaCl je to chemicky čistá látka. ak sú v sústave len molekuly glukózy, je to chemické indivíduum. ak zabraňujú steny výmene energie aj častíc medzi sústavou a okolím je to sústava uzavretá. homogénna sústava je zložená z viacerých fáz. homogénna sústava má vo všetkých častiach rovnaké vlastnosti.

V molekule CH2=CH2 sú. 2 sigma a 2 pí väzby. 1 sigma a 1 pí väzba. 5 sigma a 1 pí väzba. 1 sigma a 3 pí väzby. 5 sigma a 2 pí väzby. 1 sigma a 5 pí väzieb. 2 sigma a 3 pí väzby. 5 sigma a 3 pí väzby.

Jednoduchá väzba: je napr kovalentná väzba v molekulách H2 a F2. je tvorená z dvoch elektrónových párov. môže vzniknúť prekrytím dvoch s orbitálov. môže vzniknúť prekrytím orbitálu s a p. je typická pre nasýtené uhľovodíky. je reaktívnejšia ako väzba dvojitá. je pevnejšia ako väzba trojitá. medzi atómami je tvorená spoločným elektrónovým párom.

Dvojitá väzba: je tvorená väzbou sigma a pí. je tvorená jedným elektrónovým párom. môže sa vyskytovať v molekulách vyšších karboxylových kyselín. môže byť konjugovanná. môže sa adíciou zmeniť na jednoduchú väzbu. môže sa elimináciou zmeniť na trojitú väzbu. je reaktívnejšia ako väzba jednoduchá. je v molekule kyseliny fumárovej.

Peptidová väzba : je amidová väzba v peptidoch. môže sa štiepiť hydrolázami. vzniká v procese proteosyntézy. patrí medzi slabé väzby. zodpovedá za primárnu štruktúru bielkovín. je zoskupenie atómov -CO-NH-. vyskytuje sa napríklad u dipeptidov. môže byť štiepená amylázou.

Vyberte správne tvrdenie: atómové číslo udáva počet nukleónov v jadre. protónové číslo udáva počet protónov v jadre. prvok zložený z atómov s rovnakým protónovým aj nukleónovým číslom sa nazýva nuklid. molekula je častica zložená z dvoch alebo viacerých atómov, ktoré sú spojené chemickou väzbou. prvok je látka zložená z atómov, ktoré majú rovnaké protónové číslo. nukleónové čislo udáva počet neutrónov v jadre. hmotnostné číslo udáva počet protónov a neutrónov v jadre. izotopy daného prvku majú rovnaké protónové číslo a rôzne nukleónové číslo.

Glykozidové väzby: alfa (1-4) sú aj v molekule škrobu. vznikajú pri oxidácií sacharidov. alfa (1-6) sú aj v molekule glykogénu. môžu byť O-glykozidové. sú v molekulách napr. škrobu, glykogénu, nukleotidoch. poznáme sigma a pí. môžu byť N-glykozidové. nachádzame aj v nukleozidoch.

O niektorých základných charakteristikách látok platí: jednotka látkového množstva je kilogram. relatívna atómová hmotnosť je podiel hmotnosti daného atómu a atómovej hmotnostnej konštanty. látkové množstvo 1 mol obsahuje toľko častíc (atómov, molekúl, iónov, elektrónov), koľko je atómov vo vzorke nuklidu 12C s hmotnosťou 12 g. Avogadrova konštanta má hodnotu: 6,023.10 na 20 mol na -1. molová hmotnosť Mm je hmotnosť jednotkového látkového množstva. látkové množstvo (n) možno vyjadriť vzťahom n=N/Na pričom N=celkový počet častíc v uvažovanom súbore a Na= Avogadrova konštanta. jednotka látkového množstva je 1 mol. jednotka molovej hmotnosti je kg.mol na -1 alebo g.mol na -1.

O chemických vzorcoch môžeme tvrdiť : slúžia len na určenie zloženia zlúčeniny. slúžia na určenie zloženia a tiež štruktúry zlúčenín. stechiometrický vzorec udáva skutočný počet atómov v jednotlivej molekule. štruktúrny elektrónový vzorec amoniaku je H-N-H .... ----H. molekulový vzorec vyjadruje charakteristické atómové zoskupenie v molekule. štruktúrny- konštitučný vzorec znázorňuje usporiadanie valenčných elektrónov v atóme, ióne alebo molekule. molekulové vzorce sú stechiometrickými vzorcami buď zhodné alebo sú ich jednoduchým násobkom. geometrický vzorec znázorňuje priestorové usporiadanie atómov, iónov alebo molekúl.

Podľa Bronstedovej teórie kyseliny sú: látky, ktoré sú schopné odovzdávať protón. všetky látky, ktoré farbia fenolftaleín na červenofialovo. látky schopné odštiepiť atóm vodíka. látky schopné odštiepiť H2. donormi protónu. všetky látky, ktoré sa vo vode ionizujú za vzniku hydroxidových aniónov. len elektroneutrálne molekuly, ktoré môžu odštiepiť H+. elektroneutrálne molekuly a niektoré ióny napr. HCO3-, H2PO4-, ktoré môžu byť donorom H+.

Podľa Bronstedovej teórie zásady sú : všetky látky, ktoré vo vodnom roztoku farbia lakmusový papierik na červeno. akceptormi protónu. látky schopné prijať protón. všetky látky, ktoré majú v molekule skupinu -OH. len látky schopné vo vode odštiepiť anión -OH. len zlúčeniny zásadotvorných oxidov s vodou. aj anióny viacsýtnych kyselín, ktoré môžu prijať protón. napr. NH3, CH3COO-, Cl-, NH4+, C6H5NH3+.

Určte konjugované páry protolytickej reakcie HNO3 + H2O ------- H30+ + NO3-. HNO3 a NO3-. H2O a NO3-. H3O+ a NO3-. H2O a H3O+. HNO3 a H2O. HNO3 a H3O+. H2O a OH-. H3O+ a H3O+.

Určte konjugované páry protolytickej reakcie NH3 + HCl -------- NH4+ + Cl-. HCl a NH4+. NH3 a Cl-. NH3 a NH4+. NH3 a NH4Cl. HCl a Cl-. NH3 a HCl. NH4+ a Cl-. HCl a NH4Cl.

Určte konjugované páry protolytyckej reakcie CH3COOH + C6H5NH2 ------ C6H5NH3 + CH3COO-. aminobenzén a C6H5NH3+. CH3COOH a CH3COO-. C6H5NH3+ a CH3COO-. kyselina etánová a CH3COO-. anilín a C6H5NH3+. fenylamín a C6H5NH3+. azobenzén a C6H5NH3+. CH3COOH a C6H5NH3+.

Sila kyselín sa zmenšuje v rade HClO4 › HClO3 › HClO2 › HClO. Potom v uvedenom poradí : polarita väzieb O-H sa zväčšuje. hodnota pK kyselín sa zväčšuje. hodnota ionizačnej (disociačnej) konštanty sa zmenšuje. všetky hodnoty ionizačných konštánt (K) sú rovnaké. hodnota ionizácie stupňa alfa sa zmenšuje. ostáva rovnaká polarita väzieb O-H. sú rovnaké hodnoty pK kyselín. hodnota K sa zväčšuje.

Sila kyselín sa zväčšuje v rade: HCO3- ‹ CH3COOH ‹ HNO2 ‹ CCl3COOH. Potom v uvedenom poradí : je rovnaká polarita väzieb O-H. Polarita väzby O-H sa zmenšuje. hodnota ionizačnej konštanty sa zmenšuje. stúpa hodnota stupňa ionizácie. hodnota pK sa zmenšuje. hodnota ionizačnej konštanty sa zväčšuje. hodnoty stupňa ionizácie sú rovnaké. všetky hodnoty ionizačných konštánt sú rovnaké.

Elektrolytická ionizácia (disociácia) je dej, keď : po rozpustení elektrolytu sa zväčšuje počet častíc v objemovej jednotke roztoku oproti pôvodnému počtu molekúl. po rozpustení elektrolytu sa v roztoku zníži osmotický tlak. rozpustná soľ sa vo vodnom roztoku rozpadá a vzniknú opačne nabité ióny. pri rozpúštaní zostane látka v roztoku v nezmenenej forme. látka sa v rozpúšťadle rozpadá na katióny a anióny. v roztoku nastane rozklad kryštálovej mriežky a vznikajú pritom molekuly. nastane vylučovanie iónov na elektródach. pri rozpúšťaní sa látka vo forme molekúl rovnomerne rozptýli v celom roztoku.

Pre roztoky elektrolytov platí, že : pri rovnakej koncentrácií (mol.1 na -1) majú menší osmotický tlak ako roztoky neelektrolytov. ich koncentráciu môžeme vyjadriť iba v jednotkách mol.1 na -1. obsahujú voľne pohyblivé ióny. nepodliehajú elektrolýze. všetky sú farebné. môžu podliehať elektrolýze. vedú elektrický prúd. sú elektricky nevodivé.

Silu kyselín a zásad : posudzujeme vždy so zreteľom na rozpúšťadlo v ktorom sa nachádzajú. určujeme podľa veľkosti osmotického tlaku pí roztoku kyseliny alebo zásady. určujeme podľa hdonoty ich ionizačnej konštanty. určujeme podľa hodnoty ich izoelektrického bodu. určujeme podľa hodnoty pH ich roztokov. určujeme podľa hodnoty pK. určujeme podľa hodnoty stupňa ionizácie alfa. určujeme podľa ich koncentrácie.