202. Vyberte nesprávne tvrdenie: a. sulfán tvori iónové kryStály b. atómové krystaly nevedú elektricky prúd c v molekule jodovodika sú atómy viazané van der Waalsovymi silami d. atómy horcika sú navzájom viazané kovovou väzbou e. v molekule H2S je polárna kovalentná väzba f. kovalentnou väzbou sú via zané atómy v metáne g. hybridné orbitály vytvárajú labilnejsie väzby nez pôvodné atómové orbitály h. v molekule CsCI sú atómy viazané polárnou kovalentnou väzbou.
204. V molekule H2CO3 : a. lezia atómy uhlika a kyslika v rovine b. je pät Alfa väzieb a jedna p väzba c. je hybridizovany atóm uhlika (sp) d. sú dve alfa väzby a dve p .f lezia vsetky atómy na jednej priamke g. je jedna o vazba a tri n väzby h. tvar molekuly vysvetl'uie sp2 hvbridizácia uhlíka e. je uhlik sp2 hybridizovany.
205. Jednoduchá kovalentná väzba:
a. je typická pre nenasytené uhlovodiky b. je vzdy polárna c. môze vznikat prekrytim orbitálu s a p d. je typicka pre nasytené uhl'ovodiky e. medzi atómami je tvorená spolocnym elektrónovym párom h. je v molekule fluorovodika .f vzniká, ak rozdiel v hodnote elektronegativit atómov je >ako 1,7 g. je v molekule brómu.
208. Väzbovost': a. sa vidy odvodzuje od elektronovej konfigurácie atómu v základnom stave c. je mozné odvodit' aj od elektrónovej konfigurácie atómu v excitovanom stave d. chlóru môze byt' 7, pretoze vzákladnom stave môzu byt 3 elektróny vd orbitáloch e. uhlíka je 4, pretoze v excitovanom stave sú 4 elektróny vp orbitáloch f. siry v SF6 ej 6, pretoze jej atómy sú sp3d2 hybridizované g. dusfka je v rôznych zlúceninach rôzna h. je dislo udávajúce kolko kovalentnych väzieb (väzbovych elektronovych párov) dany atóm vytvára s inymi atómami vzlúcenine b. je vzdy daná počtom atómov tvoriacich molekulu.
209. Vyberte správne tvrdenie ohrbridnvch orbitáloch: .a mozu existovat tri rôzne typy jednoduchej hybridizácie b. pri neekvivalentnej sp3 hybridizácii dochádza k deformácii pravidelného štvorstena c. rovinnú Struktúru majú cykloalkany s väzbovym uhlom 120° d karboxylová skupinaje prikladom sp2 hybridizácie atómu uhlika e hybridné orbitály Pt tetrachloroplatnatého aniónu majú struktúru trojbokého dvojihlanu f. lineárnu Struktúru s väzbovym uhlom 120° majú alkény g. dsp2 hybridné orbitály mieria do vrcholu štvorca h. molekula PCI5 má struktúru Stvorbokého dvojihlanu, čo zodpovedá sp3d hybridizácii atómu fosforu.
208. Väzbovost': a. sa vidy odvodzuje od elektronovej konfigurácie atómu v základnom stave b. je vzdy daná počtom atómov tvoriacich molekulu c. je mozné odvodit' aj od elektrónovej konfigurácie atómu v excitovanom stave d. chlóru môze byt' 7, pretoze vzákladnom stave môzu byt 3elektróny v d orbitáloch e. uhlíka je 4, pretoze v excitovanom stave sú 4 elektróny v p orbitáloch f. siry v SF6 ej 6, pretoze jej atómy sú sp'& hybridizované g. dusfka je v rôznych zlúceninach rôzna h. je dislo udávajúce kolko kovalentnych väzieb (väzbovych elektronovych párov) dany atóm vytvára s inymi atómami vzlúcenine.
216. Poriadok reakcie: .a definuje sa ako súcet exponentov pri koncentráciách
vkinetickej rovnici b. môze byt' aj nulovy d. udáva, kolko castic sa musi zrazit', aby reakcia prebehla e. jeho hodnota sa urcuje experimentálne .c nikdy nie je nulovy .f definuje, ako závisi reak¿ná rychlost od koncentrácie reagujúcich látok g. udáva závislost reakcnej rychlosti od teploty h. môze byt aj záporny.
Pri analyze chemickei reakcie A + B - C sa zistilo, Ze AH = - 100 kJ.mol-' a AS = - 200 J.mol' K-'. Pre takúto chemickú reakciu potom
plati: a. prebieha pri lubovol'nej teplote b. neprebieha pri Ziadnei teplote c. prebieha pri teplotách vyssich ako 500 K d.) reakcia je entalpicky vyhodná a entropicky nevyhodná e. pri teplotách pod 500 K dochádza k poklesu Gibbsovej energie f. k poklesu Gibbsovej energie dochádza pri teplotách nad 227 °C g. prebieha pri teplotách pod 227 C° h. prebieha pri teplotách nizsich ako 500 K.
221. Súcin rozpustnosti: a. charakterizuje rovnováhu medzi iónmi v zrazenine b. charakterizuje rovnovahu v nasytenom roztoku c. charakterizuje rovnováhu medzi zrazeninou a jej iónmi v nasytenom roztoku d. nepriamo vyjadruje rozpustnost málo rozpustnej látky e. závisi od teploty f soli AxBy je dany vzlahom K, = [A]*. [B]* g. je tym vyssi, čim menej je daná látka rozpustna h. charakterizuje dané rozpústadlo .
222. Cim je disociaèná konstanta komplexu pri komplexotvornej reakcii nizsia, tym je: a. dany komplex nestálejsi b. dany komplex rozpustnejsi c. dany komplex polárnejsi d. dany komplex stáleisi e. rovnováha viac posunutá v prospech disociácie komplexu f. konstanta stability komplexu vyšsia .g aj konstanta stability komplexu nizsia h. pravdepodobnost vzniku komplexu vyssia.
227. Rozpústacie teplo: a. je teplo, ktoré sa pri rozpústani v¿dy uvolni b. je teplo, ktoré sa pri rozpúst'aní v¿dy spotrebuje d. je teplo, pri ktorom sa látka najlepsie rozpústa c. sa pri rozpústani látok môze aj uvolnit e. sa dá merat pomocou kalorimetra f. je mnozstvo tepla, ktoré sa uvol'ni pri rozruseni krystálovej struktúry rozpústanej látky g. sa obvykle vzt'ahuje na jeden mól rozpustenej látky h. pri rozpústani látok môze nadobúdat aj kladné hodnoty.
228. Pre vyraz v = k.[A]°*[Bl]° plati: . a. je vyjadrenim Hessovho zákona b. je Arrheniova rovnica c. je matematické vyjadrenie Guldberg- Waageovho zákona d. vyjadruje Lavoisierov princíp posunu chemickej rovnováhy e . ak je rychlostná k o n s t a n t a , p o t o m p r e n u p l a t i k = A . e E a R/ T g. závislost rychlosti reakcie od koncentrácie môze byt' aj lineárna h. závislost rychlosti reakcie od koncentrácie môze byt aj exponenciálna f vyjadruje závislost rychlosti reakcie od tlaku.
229. Pre rychlostnú konstantu "k" chemickej reakcie plati: . a. závisi od koncentrácie reagujúcich látok b. nezávisi priamo od koncentrácie reagujúcich latok c. závisi od teploty d. je konstantná pri l'ubovol'nych podmienkach e. závisi od objemu reagujúcich látok f je to experimentálna velicina Arrheniova rovnica.
230. O rovnová≥nej konstante "K" chemickych reakcii plati: a. je rôzna pri rôznych teplotach b. je rovnaka pri kazdej teplote c. jej hodnota je nizka v prípade, ak v systéme existujú prakticky len
vychodiskové látky d. priamo závisi od koncentrácie reaktantov e. má vzdy hodnotu blizku nule f. jej hodnota je vysoká v pripade, ak v systéme existujú prakticky len
produkty h. jej hodnota vyjadruje stav reakcnej rovnováhy.
231. Ktory vyrok o faktoroch ovplyvnujücich chemické reakcie plati? a. rychlost reakcie sa zvysuje so zvysovanim teploty pri endotermickej
reakcii b. katalyzátory ovplyvnujú rychlost reakcie, pricom sa menia c. katalyzátory ovplyvnujú rychlost reakcie, pricom sa nemenia d. inhibitor zvysuje aktivacnú energiu e. zvysenie koncentrácie reaktantov znizuje rychlost reakcie .f zvysenie koncentrácie produktov zvysuje rychlost reakcie g. so znizujúcou sa hodnotou aktiva¢nej energie pri katalyzovanej reakcii sa znizuie rychlostná konstanta h. katalyzátor zväcsuje hodnotu rovnováznej konstanty.
232. Pre rychlostnú konstantu "k" chemickej reakcie neplati: a nezávisi od teploty b. závisi priamo od koncentrácie reaktantov c. nezávisi od koncentrácie reaktantov d. závisi od reakcnych podmienok e. nezávisi od katalyzátora f. závisi od látok ovplyvnujúcich aktiva¿nú energiu g. nezavisi od aktivacnej energie (Ea) h. udáva rychlost reakcie pri jednotkovych koncentráciách reagujúcich zloziek.
233. Negativnekatalyzatory (inhibitory) vreakcit: a. zvysujú uvol'nenú energiu b. ak reagujú s medziproduktami retazovch reakcif, a tym ju zastavia, potom ide o katalytické jedy c. najprv znizujú, potom zvysujú uvol'nenú energiu d. nemenia uvol'nenú energiu e. zvysujú aktivacnú energiu f. znizuiú aktivacnú energiu g. ak zabranujú pôsobeniu katalyzátorov, potom ich nazyvame stabilizátory h. znizuú rychlost reakcie.
237. Hodnota rovnovážnej konstanty: a. je vysoká, ked' sú reaktanty premenené na produkty v nepatrnej miere b. je nizka, ked je rovnováha posunutá na stranu reaktantov c. závisi od teploty, pri ktorej reakcia prebieha d. sa znizi, ak sa zvysi teplota exotermickej reakcie e. sa znizi, ak sa zvysi teplota endotermickej reakcie f. je priamo úmerná koncentrácii reaktantov g. reakcie CaCO, (s) >- CaO (s) +COz (g) je úmerná parciálnemu tlaku CO2, ak reakcia prebieha v otvorenej sústave h. reakcie CaCO, (s) >- CaO (s) + CO2 (g) je úmerná parciálnemu tlaku CO2, ak reakcia prebieha v uzavretei sústave.
244. Reakcné teplo reakcif: .a sa najcastejsie vyjadruje v jednotkách kJ/mol b. pri ktorych vzniká 1mol zlúceniny zprvkov, sa nazyva zlucovacie teplo c. nezávisi od teploty a tlaku, pri ktorych reakcie prebiehajú d. AQ= AH pre izochorické deje e. nemožno vypocitat z väzbovych energii látok f. má kladnú hodnotu pri endotermickc h reakciach g. môzeme vyjadrit' v kg/I h. prebiehajucich za štandardnych podmienok (298,15 K; 101,3 kPa)
oznacujeme AH°.
254. Vyberte nesprávne tvrdenie: .a samovol'ny izotermicko-izobaricky dej sprevádza vzrast Gibbsovej energie b. aby chemická reakcia mohla prebehnút samovol'ne, musi dôjst k poklesu Gibbsovej energie .c endotermické syntézy (AH >0, AS <0) nie sú samovolné, pretoze obidva členy prispievajú k zvyseniu AG d. v¿dy samovol'ne prebiehajú exotermické rozkladné reakcie (AH <0, AS > 0) e. samovol'ny priebeh exotermickych zlucovacich reakcii (AH <0, AS <0) nezávisi od teploty
.f endotermické syntézy (AH >0, AS <0) sú samovol'né, pretoze obidva cleny prispievajú k zvyseniu AG g. endotermické rozkladné reakcie (AH > 0, AS > 0) nikdy neprebiehajú samovol'ne h. endotermické rozkladné reakcie (AH >0, AS >0)môzu za urditych podmienok prebiehat' ai samovolne.
257. Rozpústacie teplo: a. je kladné pri rozpúst'ani KCI, roztok sa zahrieva b. mólové je také teplo, ktoré sa uvol'ni alebo spotrebuje pri rozpusteni 1 mólu látky c. pri riedeni NH4NO; je kladné, roztok sa ochladi d. pri riedeni NaOH vodou je kladné, roztok sa zahrieva e. mólové je také teplo, ktoré sa uvolní pri rozpusteni 1 mólu látky g. je kladné pri riedeni kyseliny sirovej, roztok sa zahrieva h. je záporné pri riedeni HCI, roztok sa zahrieva f. môze byt kladné i záporné.
258. Rozpúst'anie kryštalickych látok:
a. je vzdy exotermicky proces b. je spojené s rozrusenim krystálovej struktúry c. je spojené s hydratáciou castíc d. je exotermicky alebo endotermicky proces e. je exotermicky proces, ak entalpia potrebná na rozrusenie krystálovej Struktúry je mensia ako zmena entalpie pri hydratácii f. je endotermicky proces, ak zmena entalpie pri hydratácii je väcsia ako zmena entalpie pri rozruseni kryStálovej Struktury g. znizi koncentráciu danej látky v roztoku h. nezávisi od danej látky, len od teploty, pri ktorej rozpústanie prebieha.
259. Málo rozpustná látka:
a. je produktom reakcie, pre ktorú je charakteristická nizka hodnota K; b. má tym vyssiu pravdepodobnost vzniku, čim je hodnota K vyssia d. je v rovnováhe s iónmi v nasytenom roztoku e. vzniká v závislosti od hodnoty súcinu rozpustnosti a reakcnej teploty f. vzniká reakciou, pri ktorej súcin koncentrácii reaktantov je vyssi ako K. c. vznikne nezávisle od reakčnej teploty g. nevznikne, ak sucin koncentrácii reaktantov je vyssi ako Ks h. sa v roztoku rozpústa dovtedy, kym sa v roztoku udrziava taká hodnota
koncentrácie iónov, ktorá je vyssia ako hodnota Ks.
260. Teplota:
d. . a. ovplyvnuje vznik produktu pozitivne, ak sa pri endotermickej reakcii teplota znizi b. ovplyvnuje endotermicky rozklad uhlicitanu vápenatého pozitivne, ak je reakená teplota vyssia c. ovplyvnuje pozitivne rozpustnost látok, ak je zmena entalpie rozpústania pozitivna d. ovplyvnuje rychlost reakcii e. ovplyvnuje negativne exotermickú syntézu amoniaku, ak je teplota vyssia f posunie rovnováhu exotermickej reakcie v smere produktov, ak sa teplota zvysi g.neovplyvnuje rovnováznu konstantu zrázacich reakcii h. nemá vplyv na tvorbu nasyteného roztoku.
266. Vyberte správne tvrdenie o osmotickom tlaku n zriedench roztokov: a. prejavi sa, ak sú dva roztoky o rôznej koncentrácii oddelené
semipermeabilnou membránou b. nezávisi od po¿tu castic ale od koncentrácie roztoku c. pre zriedené roztoky plati vztah r = i.c.R.T d. ak dáme Cervené krvinky do roztoku NaCI s koncentráciou c = 0,15 mol/I
prebehne ich hemolyza e. minerálne látky v krvi neovplyvnujú jej osmoticky tlak f osmoticky tlak závisi od poctu castic, ktoré vzniknú v roztoku po rozpusteni látky v danom rozpúst'adle g. roztoky fruktózy (c = 0,3 mol/l) a FeCl (c = 0,1 mol/l) sú izotonické voci
fyziologickému roztoku h. osmóza je samovolny prechod castic látky z miest s vy$sou koncentráciou
na miesta s nizsou koncentráciou.
267. Vyberte nesprávne tvrdenie o osmotickom tlaku r zriedenc h roztokov: a. koncentrácia roztoku látky má vplyv na jej osmoticky tlak b. vSetky roztoky soli s koncentráciou c = 0,15 mol/l sú voci fyziologickému
roztoku NaCl izotonické c. závisi od poctu castic v roztoku d. ak majú dva roztoky rovnaky osmoticky tlak, potom hovorime ze sú
hypotonické e. ak dáme dervené krvinky do roztoku sacharózy (c = 0,15 mol/I) ostanú
nezmenené f. pri osmóze sa zväcsuje koncentrácia látok v koncentrovanejsom roztoku g. ak je roztok a rozpústadlo oddelené polopriepustnou membránou,
rozpústadlo preniká do roztoku h. Fe2(SO4) s koncentráciou 300 mmol/I je hypotonicky voci roztoku
KMn04okoncentrácii 1mol/l.
270. TImivé roztoky: a. sú zmesi silnych kyselin a silnych zásad b. sú zmesi silnych zásad a ich konjugovanych kyselin c. sú zmesi slabych kyselin a ich konjugovanych zásad d. sú zmesi silnych kyselin a ich konjugovanych slabych zásad e. sú zmesi slabych zásad a ich konjugovanych kyselin f. umoznujú pripravit roztok o ur¢itej presnej hodnote pH g. zabezpecujú stabilitu pH prostredia h. sú aj zmesi soli s rôznym oxidacnym ¿íslom.
271. Hodnota iónového súdinu vody: a. sa mení so zmenou pH b. sa rovná disociacnej konstante autoprotolyzy vody c. sa meni so zmenou teploty d. je vo vsetkych vodnych roztokoch pri danej teplote rovnaká .f nemeni sa nikdy e. sa meni so zmenou koncentrácie H30*, resp. OH g. sa rovná 10-I* mol?/P pri 25 °C h. pK = 14 pri 4 °C.
277. Ako bude farbit' indikátor v danom prostredi V( zátvorke je uvedené p h farebného prechodu indikátora)? a. [OH*] = 10-° mol/I: bromfenolová modrá (3: ¿Itá >- 4,6: modrá) sa sfarbi na modro b. [H2$O4] = 0,05 mol/I: pentametoxylová cervená (1,2: fialová >- 3,2: bezfarebna) sa nestarbi c. [Ba(OH),] = 0,05.10-3 mol/l: tymolová modrá (8: ¿itá >- 9,6: modrá) sa sfarbi na modro d. (H.O*1 = 10-2 mol/I: fenolftalein (8,2: bezfarebny -> 10: fialovy) bude
starbeny e. vzriedenei kyseline octovej bude pentametoxylová cervená (1,2: fialová
>- 3,2: bezfarebná) sfarbená na fialovo f. v zriedenom roztoku amoniaku ostane alizarinová ¿Itá R (10: ZItá >- 12:
fialová) ¿Itá g. po pridani dinitrofenolu (1,7: bezfarebny -> 4,4: ¿erveny) k sódovei vode sa roztok nesfarbi na cerveno h. v roztoku siranu draselného a-naftoftalein (7,3: ruzovy >- 8,7: zelenomodry) bude ruzovy.
281. Hydrolyze nepodlieha roztok: a. KNO3 b. NaHCO3 c. CH;COONa d. KCN e. Na2SO4 f. KI g. AICI h. KCI.
|
