espanol 2

51. Musculus stapedius je inervovaný, porucha sluchu: a) je inervovaný n. XI. b) vzniká anakúza pri lézii n. VII. c) vzniká hypakúza pri lézii n. VII. d) hyperakúzia pri lézií n. VII. e) vzniká hypakúza pri lézii n. XI. f) je inervovaný n. VII. g) je inervovaný n. V.

52. Horné svaly tváre (m. frontalis, m. orbicularis oculi): a) sú inervované n. VII jednostranne. b) sú paretické pri periférnej lézii n. VII. c) môžu byť plegické pri periférnej lézii n. VII. d) môžu byť plegické pri centrálnej lézii n. VII. e) sú paretické pri centrálnej lézii n. VII. f) sú inervované n. III bilaterálne. g) sú inervované n. VI bilaterálne. h) sú inervované N VII obojstranne.

53. Korneálny reflex: a) VII. nerv nie je súčasťou reflexného oblúka. b) zúčastňuje sa V. a III. nerv. c) vyšetruje sa pomocou vaty (vyšetrujeme vatou). d) vyšetrujeme kúskom vaty stočeným do špičky, ktorým sa dotkneme rohovky. e) je to reflex sprostredkovaný len V. nervom. a) jeho neprítomnosť v kóme znamená zlú prognózu. b) je trigeminofaciálny. c) môže byť symetrický, živý, znížený alebo neprítomný. d) zúčastňuje sa V a VII nerv. e) je dôležitý pri vyšetrení komatóznych pacientov, pri dotyku korney vatou dôjde k zatvoreniu oboch očí, má aferentnú časť cestou n. trigeminus a eferentnú časť cestou n. facialis.

53. Korneálny reflex: h) je znížený pri lézii n. facialis ipsilaterálne. i) nie je prítomný pri lézii motorickej časti n. trigeminus. j) je vyhasnutý pri lézii v oblasti gyrus frontalis medius kontralaterálne. k) je vyhasnutý pri lézii ipsilaterálneho n. oculomotorius. l) je nezmenený pri lézii n. trigeminus v oblasti prepontínne za gaglion Gasseri. m) je znížený pri léziach v oblasti medulla oblongata. n) odpoveďou korneálneho reflexu je jednostranné rýchle zavretie mihalníc. o) vyšetrujeme ho s pomocou reflexného kladivka. p) vyšetrujeme špachtľou, jeho vyšetrenie je súčasťou vyšetrenia n. abducens. q) jeho vyšetrenie je súčasťou vyšetrenia n. trigeminus.

54. K extrapyramídovému systému patria: a) bazálne gangliá. b) retikulárna formácia. c) cerebellum. d) motorické oblasti mozgovej kôry. e) vestibulárne jadrá. f) substantia nigra. g) senzitívne oblasti mozgovej kôry.

55. Zrakové centrum v mozgovom kmeni: (Pre primárne centrum zrakovej dráhy platí:). a) nc. colliculi superioris ventrálne magnocelulárne a parvocelulárne bunky. b) sa nachádza v tectum mesencephali. c) tzv. primárne zrakové centrum nie je chiasma opticum. d) tzv. primárne zrakové centrum je pulvinar thalami. e) tzv. primárne zrakové centrum je chiasma opticum. f) tzv. primárne zrakové centrum nie je corpus geniculatum laterale. g) jedno z primárnych zrakových centier sa nachádza v pons Varoli. h) tractus opticus nemá prepojenia v mozgovom kmeni. i) tzv. primárne zrakové centrá sú v talame a v mezencefale. j) v talame sa nenachádza primárne zrakové centrum.

56. Jadro nervus oculomotorius: a) nachádza sa v talame pri primárnom zrakovom centre. b) nachádza sa v mezencefale (veľkobunkové) a pons Varoli (malobunkové). c) nachádza sa v pons Varoli. d) veľkobunkové jadro je centrum inervácie pre 6 okohybných svalov. e) malobunkové jadro je centrum pre inerváciu 5 okohybných svalov. f) Perliovo jadro je centrum akomodácie. g) malobunkové jadro je centrum pre parasympatikovú inerváciu. h) nachádza sa v tegmentum mesencephali. i) nachádza sa v mezencefale. j) veľkobunkové jadro je centrum inervácie pre 5 okohybných svalov.

57. Jadro nervus abducens: a) je lokalizované v ponse a inervuje m. rectus lat. bulbi. b) premieta sa pod colliculus facialis. c) je somatomotorické. d) pri poškodení vzniká diplopia. konvergentný strabizmus.

58. Jadro nervus trigeminus: (Pre jadrá nervus trigeminus platí:). a) nachádzajú sa v mezencefale. b) nachádzajú sa v pons Varoli. c) motorická časť je v nc. masticatorius. d) hlavné senzitívne jadro sa nazýva nc. terminalis. e) senzitívna časť sa nachádza v pons Varoli a motorická v mezencefale. f) jadro neobsahuje parasympatikové centrum. g) má 3 druhy jadier – motorické, senzitívne a vegetatívne.

58. Jadro nervus trigeminus: (Pre jadrá nervus trigeminus platí:). h) je uložené na dne tretej komory. i) jeho jadrá sú uložené v predĺženej mieche. j) senzitívna časť n. trigeminus má dva neuróny. k) jeho jadrá sú uložené v mezencefale. l) senzitívna časť n. trigeminus má tri neuróny. m) má jedno motorické jadro. n) má dve motorické jadrá.

59. (Pre vestibulárne jadrá a dráhy platí:). a) nachádzajú sa prevažne v pons Varoli. b) obsahujú motorické, senzitívne a vegetatívne centrá. c) vestibulo – spinálna dráha končí v zadných rohoch miechy. d) s okohybnými jadrami sú v rámci koordinácie spojené cez fasciculus longitudinalis medialis. e) nachádzajú sa prevažne v mesencephale a pons Varoli. f) s okohybnými jadrami sú spojené aj cez fasciculus longitudinalis medialis. g) vestibulo-spinálna dráha končí pri motorických bunkách predných rohov miechy. h) rozlišujú sa 4 základné jadrá – Deitersovo, Schwalbeho, Bechterevovo, Rollerovo. i) s okohybnými jadrami sú v rámci koordinácie spojené cez frontálny kortex.

60. Bulbárne jadrá: a) medzi bulbárne sa počítajú jadrá VIII. – XII. nervu. b) medzi bulbárne sa počítajú jadrá IX. – XII. nervu. c) bulbárne jadrá sa nachádzajú v medulla oblongata. d) nachádzajú sa v pons Varoli a medulla oblongata. e) bulbárne jadrá sa nachádzajú v pons Varoli. f) obsahujú centrá motorické, senzitívne a vegetatívne. g) nazývajú sa aj bočný zmiešaný systém. h) ich obojstranným postihnutím vzniká bulbárna paralýza. i) názov bulbárne jadrá sa odvodzuje od bulbus olfactorius.

61. Hypotalamus: a) je súčasťou diencefala. b) nachádzajú sa v ňom vegetatívne centrá sympatiku a parasympatiku. c) spojenie s neurohypofýzou. d) vedie motorickú dráhu. e) je kortiko-subkortikálna štruktúra. f) dôležité spoje vedú do neurohypofýzy. g) prepájajú sa v ňom senzitívne dráhy. h) nachádzajú sa v ňom primárne zrakové centrá. i) má dôležité prepojenie na facilitačný retikulo-spinálny systém.

61. Hypotalamus: j) prechádza ním pyramídová dráha. k) vylučujú sa tam viaceré hormóny. l) tvorí sa v ňom ADH. m) prichádzajú doň hormóny z hypofýzy. n) hypotalamus sa nepriamo podieľa na prejavoch emotivity. o) tvorí sa v ňom dopamín. p) ovplyvňuje príjem potravy. q) tvorí sa v ňom adrenalín. r) nachádzajú sa v ňom vegetatívne centrá.

62. Talamus: a) poškodenie môže spôsobiť poruchu citlivosti. b) poškodením môžu vzniknúť bolesti. c) poškodením môže vzniknúť ataxia. d) nachádzajú sa v ňom vegetatívne centrá. e) je kortiko-subkortikálna štruktúra. f) v talame sa prepájajú senzitívne a senzorické vlákna. g) talamo-spinálna dráha obsahuje prevažne motorické a senzitívne vlákna. h) končí v ňom druhý neurón senzitívnej dráhy (končí tu druhý senzitívny neurón). i) poškodením môžu vzniknúť poruchy vedomia.

62. Talamus: j) nachádzajú sa v ňom motorické centrá. k) vylučuje hormóny smerom do hypofýzy. l) v talame končí druhý motoneurón (končí tu druhý motoneurón). l) v talame končí druhý motoneurón (končí tu druhý motoneurón). m) talamo-kortikálna dráha obsahuje motorické, senzitívne a senzorické vlákna. n) končí v ňom druhý neurón zrakovej dráhy. o) končí v ňom druhý neurón senzitívnej dráhy. p) nachádzajú sa v ňom centrá pre sympatikus a parasympatikus, nachádza sa v ňom centrum rovnováhy. j) poškodenie spôsobí výpadok zorného poľa (poškodením môže dôjsť k výpadu zorného poľa). q) poškodenie spôsobí pyramídové príznaky, r) má senzorické a senzitívne prepojenia.

63. Mezencefalon: a) nachádza sa v ňom jadro n. occulomotorius. b) nachádzajú sa v ňom tzv. primárne centrá zraku a sluchu. c) cez mezencefalon neprebieha pyramídová dráha. d) nachádza sa v ňom jadro n. trigeminus. e) vedie pyramídovú dráhu. f) vedie senzitívne dráhy. g) cez mezencefalon prebiehajú senzitívne dráhy. h) nachádza sa v ňom jadro n. trochlearis. i) končí v ňom druhý neurón senzitívnej dráhy.

63. Mezencefalon: j) nachádza sa v ňom jadro nervus facialis. k) cez mezencefalon prechádza pyramídová dráha. l) poškodením vznikajú okohybné poruchy. m) poškodením môže dojsť k poruche vedomia. n) poškodením dochádza vždy k mióze (mydriáze). o) poškodením nevznikajú okohybné poruchy. p) poškodením môže dôjsť k paretickým príznakom. q) poškodením môže dojsť k prejavom decerebrácie.

64. Substantia nigra: a) pre mozog je dôležitým zdrojom dopamínu. b) hlavné prepojenia sú s globus pallidus a thalamom. c) hlavné prepojenia sú s putamen a striatum. d) hlavné spojenia vedú do parietálneho laloka, podieľa sa na integrácii rečových centier, pre mozog je hlavným zdrojom serotonínu, pars reticularis má neuromelanín (nie – pars compacta). e) pri Parkinsonovej chorobe dochádza k zániku nigrálnych neurónov a nigrostriatálnej dráhy. f) pri Parkinsonovej chorobe NEdochádza k zániku nigrálnych neurónov a nigrostriatálnej dráhy. g) pri dystonickom syndróme dochádza k zániku nigrálnych neurónov a nigrostriatálnej dráhy. h) nachádza sa v diencefale (ako párová štruktúra). i) nachádza sa v mesencefale (ako párová štruktúra). j) nachádzajú sa v nej okohybné centrá.

64. Substantia nigra: pars compacta obsahuje neuróny s obsahom neuromelanínu. o) rozdeľuje sa na pars reticularis a pars compacta. p) neurotransmiterom nigrostriatálnej dráhy je dopamín. q) poškodenie spôsobí príznaky poruchy extrapyramídového systému. r) poškodením dochádza k rozvoju extrapyramídového syndrómu. s) poškodením vzniká nedostatok dopamínergickej inervácie. t) poškodením dochádza k mydriáze. u) poškodením môže dojsť k parkinsonovskému trasu. v) poškodením dochádza k fatickým poruchám. w) poškodením môže dôjsť k decerebračným kŕčom, poškodením vznikajú poruchy videnia, poškodením vznikajú poruchy citlivosti pars reticularis obsahuje neuróny s obsahom neuromelanínu.

65. Pons Varoli: nacházajú sa v ňom tzv. primárne centrá zraku a sluchu (nie – mesencephalon). b) cez pons Varoli prechádza pyramídová dráha. c) nachádza sa v ňom jadro n. trigeminus. d) končí v ňom druhý neurón senzitívnej dráhy. e) nachádza sa v ňom jadro nervus oculomotorius. f) nachádza sa v ňom jadro nervus facialis. g) cez pons neprebieha pyramídová dráha. h) poškodením NEmôže dôjsť k poruchám citlivosti.

65. Pons Varoli: poškodením NEmôže dôjsť k poruchám citlivosti. i) poškodením NEmôže dôjsť k poruchám hybnosti končatín. j) poškodením môže dôjsť k poruchám hybnosti končatín. k) poškodením vznikajú poruchy konjugovaných pohybov očí. l) poškodením vzniká pravidelne mydriáza. m) poškodením môže vzniknúť mióza. n) poškodením môže dôjsť k tzv. locked in syndrómu. o) poškodením môžu dôjsť k poruchám rovnováhy.

66. Predĺžená miecha: a) nachádza sa v nej jadro n. oculomotorius. b) neprebieha cez ňu pyramídová dráha. c) končí v nej druhý neurón senzitívnej dráhy. d) nachádza sa v nej jadro nervus trochlearis. e) nachádzajú sa v nej tzv. primárne centrá zraku a sluchu. f) prechádza cez ňu pyramídová dráha. g) nachádza sa v nej jadro nervus trigeminus. h) prebiehajú cez ňu senzitívne dráhy.

66. Predĺžená miecha: poškodením môže dôjsť k zástave dychu. j) poškodením vzniká život ohrozujúci stav. k) poškodením môže vzniknúť bulbárny syndróm. l) poškodením nevznikajú poruchy reči typu dyzartrie. m) poškodením môže dôjsť k poruche vedomia. n) poškodením nemôžu vzniknúť paretické príznaky. o) poškodením dochádza k výpadu časti zorného poľa. p) Poškodením vznikajú fatické poruchy.

Hlavným transmiterom, uvoľňovaným v substantia nigra, je: a) dopamín. b) substancia P. c) kyselina gama amino maslová (GABA). d) NMDA. e) Serotonín. Enkefalín. Serotonín. h) Acetylcholín. i) GABA. noradrenalín.

69. Proprioceptívne vlákna sa nachádzajú v týchto dráhach miechy: a) spinotalamickej dráhe. b) zadných povrazcoch (tractus spinocerebel. ant. et post., tractus spinoolivaris). c) tektospinálnej dráhe. d) spinoretikulárnej dráhe. e) kortikobulbárnej dráhe. f) pyramídovej dráhe. g) spinocerebelárnej dráhe. h) spinoolivárnej dráhe.

70. Intrafuzálne vlákno je: a) proprioceptívne vlákno. b) sympatické vlákno. c) parasympatické vlákno. d) nociceptívny receptor. e) základná stavebná jednotka priečne pruhovaného svalu. f) motorické eferentné vlákno. g) receptor napínacieho reflexu priečne pruhovaného svalu. h) inervované gama motoneurónom.

71. Nasledujúce tvrdenia o motorickej platničke (neuromuskulárnom spojení) sú pravdivé: a) spojenie je adrenergné. b) spojenie je elektrické (elektrické synapsa). c) funkcia neuromuskulárneho spojenia je závislá na iónoch Ca. d) postsynaptická porucha neuromuskulárneho spojenia je príčinou myastenie gravis. e) spojenie je GABA-ergné. f) spojenie je cholinergné. g) neuromuskulárne spojenie je možné zablokovať botulotoxínom.

72. Ktoré z tvrdení o fascikuláciách je pravdivé: a) vznikajú ako dôsledok spontánnych výbojov zväzkov svalových vláken priečne pruhovaných svalov. b) sú prítomné pri lézii periférneho motoneurónu. c) sú charakteristické pre ochorenia motoneurónov predných rohov miechy. d) sú charakteristické pre detskú mozgovú obrnu. e) sú prejavom zvýšenej dráždivosti svalových vlákien po denervácii svalu. f) sú charakteristické pre myotóniu. g) sú charakteristické pre myopatiu. h) často sú benígne a príčina ich vzniku nie je jednoznačne známa.

73. Ktoré z nasledujúcich uvedených štruktúr nie sú súčasťou reflexného oblúka napínacieho (myotatického) reflexu: a) senzitívne aferentné vlákno. b) motorická kôra. c) zraková kôra. d) bazálne gangliá. e) patrí tam: receptor – senzitívny aferentný neurón – interneurón v mieche – motorický eferentný neurón – efektor. f) inhibičný interneurón. g) motorická platnička. h) alfa motoneurón. i) svalové vretienko.

74. Pre nervové vlákna typu A je charakteristické: a) vedú nociceptívne vzruchy (Ad). b) vedú vzruch pomalšie ako vlákna typu C. c) vedú vzruch rýchlejšie ako vlákna typu C. d) sú sympatikové. e) sú motorické, proprioceptívne, nociceptívne. f) vedú proprioceptívne vzruchy. g) sú myelinizované. h) sú nemyelinizované. i) sú parasympatikové.

75. Ktorý z uvedených hlavových nervov obsahuje parasympatikové vlákna: a) n. intermedius. b) n. facialis. c) n. vagus. d) n. glossofaryngeus. e) n. trochlearis. f) n. oculomotorius. g) n. trigeminus. h) n. hypoglossus. i) n. olfactorius.