espanol 4

76. Edinger-Westphallovo jadro je súčasťou jadra hlavového nervu: n. III – laterálne malobunkové jadro inervujúce m. sphincter pupilae, m. cilliaris – fotoreakcia a akomodácia. a) n. oculomotorius. b) nn. vestibulares. c) n. olfactorius. d) n. opticus. e) n. trigeminus. f) n. vagus. g) n. abducens. h) n. hypoglossus.

77. Nervus musculocutaneus inervuje nasledujúce svaly: a) m. brachialis. b) m. coracobrachialis. c) m. biceps brachii. d) m. supraspinatus. e) m. triceps brachii. f) m. deltoideus. g) m. infraspinatus. h) m. brachioradialis.

78. Ktoré z tvrdení o motorickej jednotke sú pravdivé: a) je skupinou svalov inervovaných jedným motorickým kmeňom. b) je základnou funkčnou jednotkou priečne pruhovaného svalu. c) ja základnou stavebnou jednotkou priečne pruhovaného svalu. d) je základnou stavebnou jednotkou hladkého svalu. e) je tvorená motorickou bunkou, jej axónom a svalovými vláknami, ktoré inervuje. f) je skupinou svalových vlákien jedného svalu. g) je základnou funkčnou jednotkou hladkého svalu. h) rozlišujeme malé a veľké, fázické a tonické.

79. Nervus olfactorius: a) funkciu má senzitívnu. b) funkciu má motorickú. c) je to II. hlavový nerv. d) funkciu má motorickú a senzorickú. e) funkciu má senzorickú. f) je to I. hlavový nerv. g) prvý neurón čuchovej dráhy končí v bulbus olfactorius. h) druhý neurón končí v trigonum olfactorium. i) končí v uncus gyri hippocampi na spodine temporálneho laloka. j) začína sa periférne v bunkách, ktoré sú roztrúsené v nosnej sliznici.

80. N. opticus: a) jeho funkcia je senzorická. b) jeho funkcia je motorická. c) je zmyslový zrakový nerv. d) je to I. hlavový nerv. e) je to II. hlavový nerv. f) je to III. hlavový nerv. g) axóny tretieho neurónu zrakovej dráhy vytvárajú nervus opticus. h) tretí neurón končí v podkôrovom primárnom zrakovom centre nc. colliculus sup. (mesencephalon) a corpus geniculatum laterale (diencephalon). i) štvrtý neurón končí v kôrovom zrakovom centre v lobus occipitalis fissura calcarina. j) primárne zrakové projekcie sú v oblasti fissura calcarina mediálnej plochy okcipitálneho kortexu.

80. N. opticus: k) primárne zrakové projekcie sú v oblasti frontálneho laloka. l) z embryologického pohľadu nie je pravým hlavovým nervom. m) nie je pravý periférny nerv (myelín tvorí oligodendroglia). n) 50% sa kríži v chiasma opticum – nasálne polovice sietnice. o) do lebečnej dutiny vstupuje cez foramen opticum. p) do lebečnej dutiny vstupuje cez foramina cribrosa. q) do lebečnej dutiny vstupuje cez lamina cribrosa. r) vlákna n. opticus sú tvorené axónmi gangliových buniek sietnice. s) je aferentná časť reflexného oblúka pre fotoreakciu, projekcie n. opticus prebiehajú cez thalamus. t) projekcie n. opticus majú jadro v kmeni mozgu.

81. Nervus oculomotorius: a) je to zmiešaný nerv (motorický a parasympatikový). b) motoricky inervuje 5 okohybných svalov. c) jadro má v mesencephale – mediálne veľkobunkové a laterálne malobunkové Edinger – Westphal. d) do orbity vstupuje cez fissura orbitalis superior. e) parasympatikové vlákna prechádzajú cez ggl. ciliare. f) najvulnerabilnejšou časťou sú vetvy pre m. levator palpebrae sup. g) pri poškodení vzniká ptóza, divergentný strabizmus, diplopia, mydriáza, neprítomná fotoreakcia, obrna akomodácie. h) je to II. hlavový nerv. i) je to III. hlavový nerv.

81. Nervus oculomotorius: j) je to I. hlavový nerv. k) obsahuje aj parasympatikové vlákna. l) jadrá n. oculomotorius sú uložené v mezencefale. m) jadrá n. oculomotorius sú uložené v predĺženej mieche. n) jadrá n. oculomotorius sú uložené v ponse. o) patrí medzi okohybné nervy.

82. Nervus oculomotorius inervuje: a) m. rectus bulbi temporalis. b) m. rectus bulbi lateralis. c) m. obliquus bulbi superior. d) m. orbicularis oculi. e) m. levator palpebrae sup. f) m. rectus bulbi inferior. g) m. obliquus bulbi inferior. h) m. rectus bulbi medialis. i) m. rectus bulbi superior. j) m. rectus superior.

83. N. trochlearis (inervuje): a) m. obliquus bulbi superior (iba). b) m. rectus bulbi nasalis. c) m. obliquus bulbi inferior. d) m. risorius. e) m. stapedius. f) m. rectus bulbi inferior.

84. N. trochlearis (jeho jadro leží v mezencefale pod aqaeductom): a) je VI. hlavový nerv, nepatrí medzi okohybné nervy. b) patrí medzi okohybné nervy. c) funkciu má senzorickú. d) funkciu má motorickú. e) inervuje m. bulbi obliquus superior. f) otáča bulbus nadol a navonok. g) pri poruche býva nahradený III. a VI. nervom. h) pri lézii vzniká diplopia a konvergentný strabizmus. i) je to IV. hlavový nerv. j) jeho jadro leží na dne aqueductus Silvii za jadrom n. oculomotorius.

85. N. trigeminus motoricky inervuje: a) m. temporalis. b) m. masseter. c) m. pterygoideus internus. d) m. pterygoideus externus. e) venter anterior m. digastrici. f) m. mylohyoideus. g) m. tensor veli palatini a tensor tympani. h) m. rectus bulbi temporalis. i) m. rectus bulbi inferior, m. rectus bulbi lateralis, m. rectus bulbi medialis. j) m. rectus bulbi superior.

86. Ktorý z uvedených svalov nie je inervovaný pomocou n. V: ( Ktorý z uvedených svalov nie je inervovaný V. hlavovým nervom: ) a) m. pterygoideus externus. a) m. pterygoideus externus. b) m. pterygoideus internus. c) m. temporalis. d) m. trapezius. e) m. risorius. f) m. orbicularis oculi. g) m. masseter. h) m. buccinator.

87. N. trigeminus (kde sú uložené a aké jadrá): a) nc. principalis (terminalis) – hlavné senzitívne, tegmentum pontis. b) nc. spinalis – medulla oblongata až krčná miecha, senzitívne. c) nc. mesencephalicus – mesencephalon, senzitívne. d) nc. motorius (masticatorius, originis) – tegmentum pontis.

88. Medzi periférne vetvy n.trigeminus patrí: a) n. ophtalmicus, n. maxillaris, n. mandibularis. b) n. lacrimosus. c) n. intermedius. d) n. maxillaris. e) n. acusticus.

89. N. abducens:(Pre n. abducens platí:). a) jeho jadro leží v pons Varoli. b) inervuje m. rectus bulbi lat. c) vychádza cez fissura orbitalis sup. spolu s III., IV. a V. d) je to VI. hlavový nerv. e) patrí medzi okohybné nervy. f) premieta sa pod colliculus facialis, z lebečnej dutiny vystupuje cez fissura orbitalis superior do orbity. g) je to IV. hlavový nerv. h) je to V. hlavový nerv. i) jeho jadro leží v predĺženej mieche. j) jeho jadro leží v mezencefale.

90. N. abducens inervuje: a) m. rectus bulbi superior. b) m. obliquus bulbi superior. c) m. obliquus bulbi inferior. d) m. rectus bulbi nasalis. e) m. rectus bulbi temporalis. f) m. orbicularis oculi. g) m. risorius. h) m. rectus bulbi inferior. i) m. rectus bulbi medialis.

91. Senzitívne a senzorické vlákna neobsahujú tieto mozgové nervy: a) n. vagus. b) n. abducens. c) n. opticus. d) n. trigeminus. e) n. hypoglossus. f) n. accessorius. g) n. trochlearis. h) n. oculomotorius. i) n. statoacusticus.

92. K extrakraniálnym mozgovým artériám za fyziologických podmienok patria: ( K extrakraniálnym artériám zásobujúcim mozog za fyziologických podmienok patria: ). a) aortálny oblúk od odstupu z ľavej srdcovej komory až po odstup. b) tr. brachiocephalicus, proximálny úsek a. subclavia po odstup a. vertebralis. c) a. carotis communis. d) Willisov okruh. e) aortálny oblúk až po odstup ľavej a. subclavia. f) arteria vertebralis od odstupu z a. subclavia po lebečnú bázu. g) arteria carotis interna. h) arteria cerebri media. i) a. carotis externa.

93. Pravá a. carotis communis odstupuje: a) z truncus brachiocephalicus. b) z a. subclavia. c) z Willisovho okruhu. d) z bulbus caroticus. e) z a. cerebri media. f) z aortálneho oblúka. g) z a. vertebralis. h) z a. basilaris.

94. Ľavá a. carotis communis odstupuje: a) z arcus aortae. b) priamo z aortálneho oblúka. c) z a. vertebralis. d) z Willisovho okruhu. e) z a. basilaris. f) z bulbus caroticus. g) z a. cerebri media. h) z tr. brachiocefalicus. i) z a. subclavia.

95. A. carotis interna začína: a) v carotickej bifurkácii. b) z a. carotis communis. c) z glomus caroticum. d) z a. subclavia. e) z Willisovho okruhu. f) z tr. brachiocefalicus. g) z aortálneho oblúka. h) z a. vertebralis.

96. A. carotis externa má vetvy: a) a. thyroidea superior. b) a. facialis. c) a. occipitalis. d) a. lingualis. e) a. auricularis post. f) a. pharyngea asc. g) a. maxillaris. h) a. temporalis superficialis. i) a. cerebri anterior. j) a. carotis interna, k) a. cerebri media, l) a. basilaris.

97. A. vertebralis odstupuje: a) pars intrascalenica a. subclavii. b) z. karotického bulbu. c) z Willisovho okruhu. d) z a. cerebri media. e) z glomus caroticum. f) z a. basilaris. g) z a. carotis externa. h) z aortálneho oblúka. i) z a. subclavia.

98. Najčastejšia anatomická variácia a. vertebralis je: a) hypoplázia vpravo. b) kinking. c) aplázia vľavo. d) coiling. e) aplázia vpravo. f) hyperplázia vpravo.

99. Medzi vetvy carotis interna patrí: a) pars cervicalis - nič, pars. petrosa – aa. caroticotympanicae, pars. cavernosa – rr. ganglii trigeminalis, r. sinus cavernosi, a. hypophysialis inf., pars. cerebralis – a. hypophysialis sup., a. ophtalmica, a. choroidea ant., a. comunicantes post. b) a. cerebri anterior. c) a. cerebri media.

100. Arteria vertebralis má vetvy: a) a. cerebri media. b) a. carotis externa. c) a. carotis communis. d) a. temporalis superficialis. e) a. carotis interna. f) a. spinalis posterior. g) a. spinalis anterior. h) a. cerebelli inferior posterior.