espanol 5

101: Arteria basilaris má vetvy: a) a. cerebelli inferior anterior. b) a. cerebri media. c) a. ophtalmica. d) a. spinalis posterior. e) a. cerebelli superior. f) a. cerebri posterior. g) a. cerebri anterior. h) a. spinalis anterior.

102 Willisov okruh: a) nachádza sa extrakraniálne. b) jedná sa o arteriálny systém. c) jedná sa o venózny systém. d) vytvára komunikáciu medzi pravou a ľavou a. carotis interna. e) nachádza sa na báze mozgu. f) vzniká z a. carotis interna a a. basilaris. g) slúži na vyrovnávanie prietoku krvi, kt. vzniká pri pohyboch hlavy. h) je častým miestom nálezu aneuryzmy. i) spája prednú a zadnú časť intrakraniálnej cirkulácie.

Vznik kolaterálneho obehu závisí: a) na perfúznom tlaku. b) na oklúzii cievy. c) od časového faktora. d) na hemodynamicky nevýznamnej stenóze. e) od telesnej teploty pacienta. f) na intrakraniálnom tlaku. g) od vzdelania. h) na hemodynamicky významnej stenóze.

104 Možné typy kolaterálneho obehu: a) medzi a. subclavia a a. carotis externa. b) medzi a. carotis externa a a. vertebralis. c) vertebro-vertebrálny a vertebro-bazilárny. d) leptomeningeálne spojky. e) medzi a. carotis interna a vertebrobazilárnou cirkuláciou. f) medzi a. carotis interna a a. carotis externa. g) subclavio-vertebrálny.

105. Intrakraniálny venózny systém: a) sinus durae matris – široké žilové splavy. b) prítok do v. jugularis interna. c) má povrchové odtokové vény. d) má hlboké mozgové vény. e) zahŕňa Willisov okruh. f) tvoria ho venózne splavy. g) má širokú variabilitu. h) má chlopne. i) nemá chlopne. j) končí prevažne vo vena jugularis interna.

106. K horným mozgovým splavom patria: a) sinus sagittalis superior. b) sinus transversus. c) sinus sigmoideus. d) sinus sphenoparietalis. e) sinus cavernosus. f) sinus sagittalis inferior. g) sinus occipitalis. h) sinus rectus. i) confluens sinuum.

107. K dolným mozgovým splavom patria: a) sinus cavernosus. b) sinus petrosus superior. c) sinus petrosus inferior. d) sinus sagittalis superior. e) sinus sphenoparietalis. f) sinus rectus. g) sinus occipitalis. h) sinus sagittalis inferio.

108. Z mozgu odvádza krv priamo: a) vena jugularis interna. b) vena brachiocefalica. c) vena vertebralis. d) vena jugularis inferior. e) vena jugularis externa. f) vena jugularis anterior. g) vena cerebri magna Galen.

109. Pre meningy platí: a) vrsta, ktorá tense nalieha na mozgové tkanivo, sa nazýva pia mater. b) vonkajšia vrstva, naliehajúca na kalvu, sa nazýva dura mater. c) mäkké pleny (pia mater a arachnoidea) označujeme ako leptomeningy, tvrdú plenu (dura mater) ako pachymeninx. d) ide o vrstvy spojivového tkaniva, ktoré obaľujú mozog a miechu. e) vonkajšia vrstva, naliehajúca na kalvu, sa nazýva pia mater. f) mäkké pleny (pia mater a arachnoidea) označujeme ako pachymeningy, tvrdú plenu (dura mater) ako leptomeninx. g) vrstva, ktorá tesne nalieha na mozgové tkanivo, sa nazýva dura mater.

110. Pre dura mater platí: a) je to väzivová vrstva, ktorá tesne nalieha na kalvu. b) jej vnútorná vrstva vytvára dve výchlipky – falx cerebri a tentorium cerebelli. c) formuje subarachnoideálny priestor vyplnený mozgovomiechovým mokom. d) jej výchlipka, falx cerebri, oddeľuje mozgové hemisféry. e) jej výchlipka, tentorium cerebelli, oddeľuje navzájom hemisféry cerebella. f) nazývame ju aj tvrdá plena.

111. Pre pia mater platí: a) je to väzivová vrstva, ktorá pevne prilieha na kalvu. b) je to väzivová vrstva, ktorá tesne nalieha na mozgové tkanivo. c) patrí spolu s arachnoideou medzi leptomeningy. d) jej vnútorná vrstva vytvára dve výchlipky – falx cerebri a tentorium cerebelli. e) nazývame ju aj tvrdá plena. f) je to väzivová vrstva, ktorá sa nachádza medzi dura mater a arachnoideou. g) formuje subarachnoideálny priestor, vyplnený mozgovomiešnym mokom. h) sleduje každý sulkus a fisuru mozgu, predstavuje lôžko pre nutričné cievy. i) je to väzivová vrstva, ktorá tesne nalieha na kalvu.

112. Pre arachnoideu platí: a) formuje subarachnoideálny priestor, vyplnený mozgovo-miechovým mokom. b) patrí spolu s pia mater medzi leptomeningy. c) nemá cievy, nevniká do brázd. d) je fixovaná trabeculae arachnoideae. e) v spatium subarachnoideum sa nachádzajú cisternae, je to väzivová vrstva, ktorá sa nachádza medzi dura mater a pia mater. f) jej vnútorná vrstva vytvára dve výchlipky – falx cerebri a tentorium cerebelli. g) nazývame ju aj tvrdá plena. h) sleduje každý sulkus a fisuru mozgu, predstavuje lôžko pre nutričné cievy. i) je to väzivová vrstva, ktorá tesne nalieha na mozgové tkanivo. j) je to väzivová vrstva, ktorá tesne nalieha na kalvu.

113. Pre komorový systém mozgu platí: a) ide o systém dutín vystlaných ependýmom a vyplnených mozgovo-miechovým mokom. b) laterálne komory sú spojené s 3. mozgovou komorou cez foramina Monroi. c) spojenie medzi 3. a 4. mozgovou komorou vytvára aquaeductus Sylvii. d) zo 4. komory vyteká likvor laterálne cez foramina Luschkae a foramen Magendi. e) vytvárajú ho výchlipky dura mater. f) laterálne komory sú spojené so štvrtou mozgovou komorou cez foramina Monroi. g) laterálne komory sú spojené s treťou mozgovou komorou cez foramen Magendie a foramina Luschkae. h) zo štvrtej mozgovej komory likvor vyteká do cisterna magna cez foramina Monroi. i) zo štvrtej mozgovej komory likvor vyteká do cisterna magna cez foramen Magendie a foramina Luschkae.

114. Likvor medzi treťou a štvrtou mozgovou komorou preteká cez: a) aquaeductus (mesencephali) cerebri Sylvii. b) Sylviov kanálik. c) foramen Luschkae. d) foramen Monroi. e) foramen Magendie. f) foramen magnum.

115. Medzi kompartmenty vypĺňajúce intrakraniálny priestor za FYZIOLOGICKÝCH okolností patrí: a) likvor. b) sú to nestlačiteľné komponenty. c) krv v cievach. d) mozog. e) subdurálny hematóm. f) krv mimo cievneho riečiska. g) lymfa v lymfatických cievach. h) epidurálny hematóm.

116. Čiastočný rezervný priestor (“nárazníkový systém”), ktorý sa môže uplatňovať ako kompenzačný mechanizmus pri stúpajúcom intrakraniálnom tlaku u DOSPELÉHO človeka predstavuje: a) extrakraniálny presun likvoru a krvi. b) zníženie prietoku krvi mozgom. c) sa môže uplatňovať iba do určitých hodnôt stúpajúceho intrakraniálneho tlaku. d) lebka, ktorá je rozťažiteľná v mieste švov. e) je zabezpečený extrakraniálnym presunom lymfy. f) je zabezpečený extrakraniálnym presunom krvi. g) mozgové tkanivo. h) likvor.

117. Zásobenie mozgového tkaniva okysličenou krvou závisí od takzvaného perfúzneho tlaku, ktorý: perfúzny tlak mozgu = stredný artériový tlak – intrakraniálny tlak = 80-85 Torr. a) je daný iba arteriálnym tlakom pritekajúcej krvi. b) sa zmenšuje pri stúpajúcom intrakraniálnom tlaku. c) stúpa pri stúpajúcom intrakraniálnom tlaku. d) je daná iba venóznym tlakom pritekajúcej krvi. e) je daný rozdielom medzi tlakom krvi v mozgových sínusoch a intrakraniálnym tlakom. f) je daný rozdielom medzi arteriálnym tlakom pritekajúcej krvi a intrakraniálnym tlakom. g) pri incipientnej intrakraniálnej hypertenzii je udržovaný pomocou kompenzačných mechanizmov ako je extrakraniálny presun likvoru.

118. K bazálnym gangliám patrí: a) globus pallidus. b) substantia nigra. c) substantia grisea. d) locus coeruleus. e) putamen. f) substantia perforata anterior. g) nucleus caudatus. h) nucleus lentiformis.

119. Ktoré tvrdenie je správne (nucleus caudatus, pallidum, striatum): a) nucleus caudatus a putamen tvoria striatum. b) globus pallidus predstavuje pallidum. c) nucleus caudatus a substantia nigra tvoria striatum. d) nucleus lentifromis sa skladá z putamenu a globus pallidus. e) globus pallidus a putamen tvoria striatum. f) nucleus subthalamicus a globus pallidus tvoria pallidum. g) nucleus subthalamicus a globus pallidus tvoria striatum. h) nucleus caudatus a globus pallidus tvoria pallidum.

121. Priamy motorický okruh bazálnych ganglií zahŕňa: a) kortex → striatum → pallidum → nucleus subthalamicus → kortex. b) kortex → striatum → pallidum → nucleus subthalamicus → pallidum → talamus → kortex. c) kortex → striatum → pallidum → kortex. d) kortex → pallidum → striatum → talamus → kortex. e) kortex → striatum → pallidum → talamus → kortex. f) kortex → striatum → globus pallidus medialis → thalamus → kortex. g) kortex → nc. subthalamicus → pallidum → striatum → kortex. h) kortex → nc. subtalamicus → striatum → kortex. i) kortex → pallidum → striatum → kortex.

122. Nepriamy motorický okruh bazálnych ganglií zahŕňa: a) kortex → striatum → pallidum → nucleus subthalamicus → pallidum → talamus → kortex. b) kortex → striatum → globus pallidus lateralis → nc. subthalamicus → globus pallidus medialis → thalamus → kortex. c) kortex → striatum → pallidum → talamus → kortex. d) kortex → striatum → pallidum → nucleus subtalamicus → kortex. e) kortex → nucleus subtalamicus → pallidum → striatum → kortex. f) kortex → nucleus subtalamicus → striatum → kortex. g) kortex → striátum → pallidum → kortex. h) kortex → pallidum → striátum → kortex. i) kortex → pallidum → striátum → talamus → kortex.

123. O cerebelle platí (vestibulárne a pontínne cerebellum): a) je regulačné centrum motoriky. b) paleocerebellum (spinálne cerebellum) reguluje hlavne akurátnosť jemnej motoriky. c) archicerebellum (vestibulárne cerebellum) reguluje hlavne akurátnosť jemnej motoriky. d) neocerebellum (pontínne cerebellum) reguluje hlavne rovnováhu postoja a chôdze. e) neocerebellum reguluje hlavne svalový tonus posturálneho svalstva. f) funkčne sa rozdeľuje na 3 oblasti – vestibulárnu, spinálnu a pontínnu. g) paleocerebellum (spinálne) reguluje tonus antigravitačných svalov. h) neocerebellum (pontínne) reguluje hlavne akurátnosť jemnej motoriky. i) archicerebellum (vestibulárne) reguluje rovnováhu.

124. O cerebelle platí (nucleus dentatus, fastigius, globosus): a) nc. fastigius prijíma informácie z vestibulárneho cerebella (archicerebellum). b) jeho základné anatomické časti sú vermis a dve hemisféry. c) vestibulárne cerebellum je nodulo-flokulárna oblasť. d) funkčne sa rozdeľuje na 3 oblasti – vestibulárnu, spinálnu a pontínnu. e) nc. dentatus prijíma informácie z vestibulárneho cerebella. f) nc. globosus a nc. embiliformis sú označované ako nc. interpositus. g) nc. globosus a nc. embiliformis prijímajú informácie zo spinálneho cerebella (paleo). h) nc. dentatus prijíma informácie z cerebrocerebrálneho cerebella (neocerebellum). i) nucleus dentatus projikuje eferentné dráhy do nucleus ruber. j) nucleus dentatus prijíma informácie z neocerebella, nucleus emboliformis prijíma informácie z paleocerebella, nucleus fastigius projikuje eferentné dráhy do vestibulárnych jadier.

125. O cerebelle platí (časti, spojenia, dráhy): a) s mozgovým kmeňom je spojené prostredníctvom cerebellárnych pedunkulov. b) v stratum moleculare je dendritický strom z Purkyňových buniek. c) nc. dentatus je hlavným miestom eferencie. d) machovité vlákna z ponsu sa vetvia v stratum moleculare (končia na granulárnych bb).

126. O cerebellárnych jadrách platí: a) prijímajú axóny z Purkyneho buniek. b) eferentácia z cerebella vychádza z granulárnych buniek (z Purkyneho). c) axóny z Purkyneho buniek pôsobia na cerebellárne jadrá inhibične. d) axóny z Purkyneho buniek pôsobia na cerebellárne jadrá aktivačne. e) prijímajú kolaterály machovitých a šplhavých vlákien. f) pri léziách nucleus dentatus sa vyskytujú myoklónie. g) eferentácia z cerebella vychádza z cerebellárnych jadier. h) kolaterály machovitých a špĺhavých vlákien pôsobia na cerebellárne jadrá aktivačne.

127. Mozočková kôra (vrstvy): a) obsahuje 5 vrstiev neurónov. b) obsahuje 3 vrstvy neurónov. c) povrchová vrstva je stratum moleculare (obsahuje hviezdicové a košíčkové bb a paralelné vlákna). d) tretia vrstva je stratum granulosum s obsahom granulárnych buniek. e) tretia vrstva je stratum moleculare. f) stredná vrstva je stratum piriformum (Purkinjese, ganglionare) obsahuje Purkynove bunky. g) tretia vrstva je stratum gangliosum, v ktorej sú lokalizované telá Purkyneho buniek. h) druhá vrstva je stratum gangliosum, v ktorej sú lokalizované telá Purkyneho buniek. i) Stratum moleculare obsahuje košíčkové a hviezdicovité bunky a dendritický strom purkyneho buniek.