espanol 6

128. O cerebelle platí (dráhy, tractus pontocerebellaris, olivocerebellaris): a) pomer vstupujúcich dráh k vystupujúcim dráham je až 40:1. b) tr. olivocerebellaris sa v terminálnom úseku rozptyľuje do šplhavých vláken. c) tr.pontocerebellaris sa v terminálnom úseku rozptyľuje do šplhavých vláken. d) tr. pontocerebellaris (+spinocerebellaris, vestibulocerebellaris, kortikocerebellaris) sa v terminálnom úseku rozptyľuje do machovitých vláken. e) informácie z proprioreceptorov sú vedené vo fasciculus cuneatus a gracilis do rovnomenných jadier a následne kolaterálami do olivárneho jadra, z ktorého vzniká tractus olivocerebellaris.

129. O mozočkovej kôre platí (šplhavé vlákna, machovité vlákna): a) machové vlákna sú najpočetnejšie aferentné vlákna mozočkovej kôry z rôznych zdrojov. b) machové vlákna končia na granulárnych bunkách. c) šplhavé vlákna sú axóny neurónov complexus olivaris inf. d) šplhavé vlákna končia na dendritoch Purkyneho buniek, ktoré aktivujú. e) šplhavé riadia motoriku, signalizujú chybné motorické vzorce, správne načasovanie pohybu. f) machové vychádzajú z spino, ponto, vestibulo, kortikocerebellaris. g) machovité vlákna synaptujú na dendritoch Purkyneho buniek. h) machovité vlákna synaptujú s dendritmi granulárnych buniek v tretej vrstve mozočkovej kôry.

129. O mozočkovej kôre platí (šplhavé vlákna, machovité vlákna): i) šplhavé vlákna synaptujú s dendritmi granulárnych buniek v tretej vrstve mozočkovej kôry. j) šplhavé vlákna vedú informácie z kôry cestou pontínnych jadier. k) šplhavé vlákna vedú informácie zo svalových a šľachových propriorecetorov cestou olivárnych jadier. l) šplhavé vlákna synaptujú na dedritoch Purkyneho buniek. m) machovité vlákna vedú hlavne informácie z kôry cestou pontínnych jadier. n) machovité vlákna vedú informácie zo svalových a šľachových proprioreceptorov cestou olivárnych jadier.

130. O cerebelle platí (archicerebellum, neocerebellum, paleocerebellum): a) je regulačné centrum motoriky. b) paleocerebellum (spinálne cerebellum) reguluje hlavne svalový tonus posturálneho svalstva. c) archicerebellum (vestibulárne cerebellum) reguluje hlavne rovnováhu postoja a chôdze. d) paleocerebellum (spinálne cerebellum) reguluje hlavne akurátnosť jemnej motoriky. e) paleocerebellum je noduloflokulárna oblasť. f) neocerebellum je noduloflokulárna oblasť. g) archicerebellum je noduloflokulárna oblasť.

130. O cerebelle platí (archicerebellum, neocerebellum, paleocerebellum): h) neocerebellum predstavuje hornú časť vermis – culmen a declive a obe hemisféry cerebella. i) archicerebellum predstavuje dolnú časť vermis vrátane uvuly a pyramis. j) neocerebellum predstavuje dolnú časť vermis vrátane uvuly a pyramis. k) archicerebellum reguluje hlavne presnosť jemnej motoriky. l) neocerebellum reguluje hlavne rovnováhu postoja a chôdze. m) neocerebellum reguluje hlavne svalový tonus postoja a chôdze. n) paleocerebellum predstavuje dolnú časť vermis vrátane uvuly a pyramis.

131. O integračnej schopnosti cerebella platí: a) olivocerebellárne dráhy končia ako šplhavé vlákna a synaptujú s dendritmi Purkyneho buniek v stratum moleculare cerebella. b) pomer aferentných ku eferentným dráham je 40:1. c) nc. dentatus je najvýznamnejšie jadro cerebella a vychádza z neho najviac eferentných dráh. d) informácie z proprioreceptorov sú vedené vo fasciculus cuneatus a fasciculus gracilis do rovnomenných jadier a následne kolaterálami do olivárneho jadra, z ktorého vychádza tractus olivocerebellaris. e) Purkyneho bunky vysielaju axóny do príslušných cerebellárnych jadier podľa topickej príslušnosti. f) hlavným zdrojom eferentných dráh z cerebella sú cerebellárne jadrá. g) pontocerebellárne dráhy končia ako machovité vlákna a synaptujú s dendritmi Purkyňových buniek v stratum moleculare cerebella. h) informácie z kôry sú vedené kortikopontínnymi dráhami, ktoré sú v bunkách pontínnych jadier prepájané na pontocerebellárne dráhy.

132: Papezov okruh ako základný okruh pamäťového kódovania prechádza nasledovnými štruktúrami: a) fornix hipocampi, corpus mammilare. b) ncc.anteriores thalami, gyrus cinguli. c) gyrus parahippocampalis, hippocampálna formácia. d) hippocampus → fornix → corpora mammillaria → tractus mammillotalamicus → nucleus anterior thalami → cingulum → hippocampus. e) hippocampus → fornix → corpora mammillaria → tractus mammillotalamicus → nucleus anterior thalami → hippokampus. f) hypotalamus → fornix → corpora mammillaria → tractus mammillotalamicus → nucleus anterior thalami → cingulum → hippocampus. g) hippocampus → fornix → corpora mammillaria → tractus mammillotalamicus → nucleus posterior thalami → cingulum → hippocampus. h) hypotalamus → fornix → corpora mammillaria → tractus mammillotalamicus → nucleus posterior thalami → cingulum → hypotalamus. i) hippocampus → fornix → corpora mammillaria → tractus mammillotalamicus → nucleus anterior thalami → cingulum → substantia perforata anterior → ventrálna tegmentálna area. j) hippocampus → corpora mammillaria → tractus mammillotalamicus → nucleus anterior thalami → fornix → cingulum → hippocampus.

133. O hippokampálnej formácii platí: a) jej súčasťou je entorhinálny kortex. b) jej súčasťou je substancia perforata anterior. c) jej súčasťou je transentorhinálny kortex. d) jej súčasťou je gyrus cinguli. e) jej súčasťou je gyrus dentatus. f) jej súčasťou je subiculum. g) jej súčasťou je hippocampus. h) jej súčasťou sú corpora mammillaria.

134. Jadro n. oculomotorius je uložené: a) v ponse. b) v cervikálnom segmente C1. c) v hypotalame. d) v gyrus cinguli anterior. e) v gyrus praecentralis. f) v mezencefale pod aquaeductom (tegmentum). g) v predĺženej mieche. h) v thalame.

135. N. oculomotorius: a) je zmiešaný nerv. b) má motorické aj parasympatikové vlákna. c) má senzitívne vlákna. d) má senzitívne a parasympatikové vlákna. e) má len parasympatikové vlákna. f) je okohybný nerv.

137. N. trigeminus: a) má senzitívnu časť. b) senzitívna časť sa delí na tri vetvy. c) senzitívne jadro siaha od mezencefala až po hornú oblasť krčnej miechy. d) senzitívne inervuje zadnú tretinu jazyka. e) motorická časť zabezpečuje žuvanie. f) senzitívna inervuje meningy a cievy zadnej jamy lebečnej. g) motorické jadro nervu je lokalizované v ponse. h) senzitívne jadro nervu sa nazýva ganglion pterygopalatinum.

138. N. facialis: a) sprostredkuje chuť z predných dvoch tretín jazyka cestou chorda tympani. b) produkuje sliny v oblasti glandula parotis. c) produkuje sliny v kontralaterálnej glandule submanibularis a sublingualis. d) produkuje sliny v ipsilaterálnej gl. submandibularis a sublingualis. e) zabezpečuje prenos senzitívnych informácií z nasofarynxu. f) zabezpečuje pohyb mimických svalov tváre. g) zabezpečuje prenos akustických informácií. h) má motorickú, senzitívnu a parasympatickú funkciu.

139. Medzi anatomicko-funkčné štruktúry bazálnych ganglií patrí: a) substantia nigra. b) nucleus cuneatus. c) gyrus cinguli. d) nucleus caudatus. e) corpus amygdalum. f) nucleus subthalamicus. g) putamen. h) globus pallidus.

140. Medzi štruktúry extrapyramídového systému nepatrí: patrí: kôrová časť – area 6, 8 podkôrová časť – nc. caudatus, nc. lentiformis (putamen+globus pallidus), nc. subthalamicus Luysi, kmeňová časť – nc. ruber, substantia nigra Soemeringi, RF. a) nc. ruber. b) nc. dorsalis nervi vagi. c) nc. accumbens. d) nc. ambiguus. e) nc. dentatus. f) pallidum. g) nc. caudatus. h) substancia nigra.

141. Medzi funkcie extrapyramídového systému patrí: a) regulácia svalového tonusu. b) kontrola koordinácie pohybov a pohybových automatizmov. c) regulácie sekrécie neuromediátorov (dopamín, GABA, glutamát a i.). d) koordinácia rečových a gnostických funkcií. e) regulácia sekrécie cytokínov. f) udržiavanie cirkadiánnych rytmov.

142. Pri postihnutí extrapyramídového systému: a) dochádza k zníženiu dostupnosti dopamínu a nadmernej aktivácii GABA systému, čo má za následok tlmivý vplyv na kôrové funkcie. b) nastáva nerovnováha v systéme neuromediátorov. c) je narušená koordinácia pohybov vrátane pohybových automatizmov. d) sú častým sprievodným javom mimovôľové pohyby. e) dochádza i k poruche funkcie vestibulárneho systému a tým k poruche rovnováhy. f) nastáva nadmerná tvorba dopamínu s tlmivým účinkom na kôrové funkcie. g) v dôsledku narušenia cirkadiárnych rytmov sú časté hormonálne poruchy. h) dochádza k zvýšeniu neuromuskulárnej dráždivosti a následnej poruche svalového tonusu.

143. Pri poruchách extrapyramídového systému: a) dochádza k nerovnováhe inhibičných a excitačných neuromediátorov. b) hypertonicko – hypokinetický syndróm je najčastešie spôsobený nedostatkom dopamínu. c) hypertonicko – hypokinetický syndróm je najčastejšie spôsobený zvýšenou tvorbou dopamínu. d) hyperkineticko – hypotonický syndróm je najčastejšie spôsobený nadbytkom serotonínu. e) dochádza k poruchám hybnosti, vôľovej koordinácie pohybov a objaveniu sa dyskinéz. f) môže dojsť k hyperfunkcii inhibičných okruhov bazálnych ganglií s rozvojom hypertonicko – hypokinetického syndrómu. g) môže dôjsť k poruche inhibičného pôsobenia bazálnych ganglií s rozvojom hyperkineticko – hypotonického syndrómu.

144. Svalový tonus: a) je reflexne udržiavané pokojové napätie svalu. b) na jeho regulácii sa podieľa extrapyramídový systém prostredníctvom gama motoneurónov. c) pri poškodení pyramídovej dráhy je zvýšený v zmysle rigidity. d) pri postihnutí extrapyramídového systému je zvýšený v zmysle spasticity. e) pri poškodení vplyvu pyramídovej dráhy je zvýšený v zmysle spasticity. f) pri poškodení vplyvu extrapyramídovej dráhy je zvýšený v zmysle rigidity. g) poškodenie pyramídovej dráhy nemá vplyv na zmenu svalového tonusu. h) na jeho regulácii sa podieľa extrapyramídový systém priamo cez alfa motoneuróny. i) pri postihnutí extrapyramidového systému je zvýšený v zmysle rigidity (podľa mňa to isté ako f)).

145. Ktoré z týchto tvrdení o extrapyramídovom systéme sú pravdivé?. a) poruchy funkcie sa prejavia najčastejšie kontralaterálnou hemiparézou končatín. b) najčastejšou príčinou postihnutia je nedostatočná tvorba dopamínu v substancia nigra. c) spolu s primárnym motorickým kortexom a mozočkom sa podieľa na koordinácii a synchronizácii pohybov. d) poruchy funkcie sa prejavia najčastejšie homolaterálnou hemiparézou končatín. e) najčastejším prejavom postihnutia je hyperklonicko-hypotonický syndróm. f) jeho vplyv na kortikálnu aktivitu je prevažne inhibičný (reguluje výstup motorických vzorcov). g) poruchy funkcie bazálnych ganglií sa prejavujú prevažne motorickými abnormalitami. h) prostredníctvom gama motoneurónov sa podieľa na regulácií svalového tonusu.

146. Postihnutie extrapyramídového systému sa môže klinicky prejaviť: a) poruchami stability postoja a chôdze. b) poruchou koordinácie pohybov vrátane pohybových automatizmov. c) dystóniou. d) zvýšením svalového tonusu v zmysle spasticity. e) zvýšením svalového tonusu v zmysle rigidity. f) objavením sa mimovôľových pohybov (tremor, chorea, balizmus a i.). g) poruchami gnostických a fatických funkcií. h) postihnutím inervácie tváre homolaterálne k miestu postihnutia a kontralaterálnou hemiparézou.

147. Motorickú funkciu z hlavových nervov nemá: a) n. oculomotorius. b) n. abducens. c) n. vagus. d) n. vestibulocochlearis. e) n. hypoglosus. f) n. facialis. g) n. trigeminus. h) n. opticus.

148. Diplopia je následok lézie: a) n. trochlearis. b) n. oculomotorius. c) n. abducens. d) n. opticus. e) n. olfactorius. f) v mezencefale. g) v medule oblongate. h) v pedunculi cerebri.

149. Lézia n. hypoglossus má za následok: a) hemiglosoplégiu na postihnutej strane. b) hemiglosoplégii kontralaterálncelého jazyka. c) atrofiu celého jazyka. d) jazyk plazí na postihnutú stranu. e) jadro n. hypoglosi je uložené v mezencefale. f) jazyk plazí na zdravú stranu. g) poruchu chuti na prednej tretine jazyka. h) pri lézii n. hypoglosi možno na jazyku pozorovať myoklónie. i) hemiglosoplégiu celého jazyka. j) pokles podnebného oblúka homolaterálne, myoklónie na jazyku.

150. Centrálny motorický neurón, tvorí: a) tractus corticospinalis. b) tractus corticospinalis lateralis. c) tractus corticospinalis ventralis. d) tractus corticobulbaris. e) tractus corticocerebellaris. f) tractus vestibulospinalis. g) tractus bulbospinalis. h) tractus spinocerebellaris.