espanol 7

151. Centrálny motorický neurón: a) začína v mozgovej kôre parietálne. b) začína v mozgovej kôre frontálne. c) začína v motorickej oblasti mozgovej kôry a končí v predných rohoch miechy. d) začína v substancia nigra a končí v predných rohoch miechy. e) začína sa v gyrus precentralis (area 4). f) tractus corticobulbaris končí na jadrách hlavových nervov, začína v motorickej a premotorickej oblasti mozgovej kôry a končí na motorických jadrách predných rohov miechy. g) začína v cerebelle a končí v jadrách zadných povrazcov. h) začína v gyrus temporalis superior a končí v motorických jadrách predných rohov miechy. i) začína v predných rohoch miechy a končí na myoneuronálnej platničke. j) začína v nc. caudatus a končí v jadrách zadných povrazcov.

152. Periférny motorický neurón: a) začína v motorických bunkách zadných miechových rohov. b) začína v motorických bunkách predných miechových rohov. c) začína v šedej hmote miechy. d) začína v motorickej kôrovej oblasti. e) spája centrálny nervový systém a priečne pruhované svalstvo. f) spája mozoček s hladkým svalstvom. g) končí sa na myoneurálnej platničke, začína v motorických jadrách mozgovych nervov a končí na myoneurálnej platničke (?možno hlavové nervy?). h) je aferentnou časťou reflexného oblúka segmentálnych reflexov (eferentnou!). i) končí sa priamo na svale. j) končí na bunkách postranných rohov miechy, k) končí na bunkách zadných rohov miechy.

153. Ku kríženiu pyramídovej dráhy (tracus corticospinalis) dochádza: a) v mozgovom kmeni na úrovni mesencephala. b) v hornej časti cervikálnej miechy (v mieste fissura mediana anterior). c) v mozgovom kmeni na úrovni pons Varoli. d) pyramídová dráha sa prevažne nekríži. e) na hranici medulla oblongata a medulla spinalis. f) pred vstupom do motorických jadier predných rohov miechy. g) v oblasti hrudnej miechy. h) na hranici medulla oblongata pred vstupom do motorických jadier predných rohov miechy.

155. Neuromuskulárne spojenie: a) je to priame spojenie medzi nervovým zakončením a svalom. b) hlavný transmiter tohto spojenia je acetylcholín. c) je priame spojenie medzi nervovým zakončením a svalom, ktorého hlavným prenášačom je serotonín. d) je špecializovaná synapsa tzv. nervovosvalová platnička, kde chemickým prenášačom je acetylcholín, sa prenesie vzruch na jednotlivé svalové vlákna. e) je kombinovaný prenos, ktorý je sprostredkovaný pomocou dopamínu. f) hlavný transmiter tohto spojenia je adrenalín. g) hlavný transmiter tohto spojenia je kyselina gamaaminomaslová (GABA). h) hlavný transmiter tohto spojenia je dopamín.

156. Zníženie svalového tonusu môže spôsobiť: a) porucha na úrovni zadných povrazcov (aj predných). b) porucha reflexného oblúka segmentálneho miechového segmentu. c) porucha v oblasti neostriata (+putamen). d) najčastejšiou príčinou je lézia v oblasti frontálneho kortexu. e) chronická lézia pyramídovej dráhy. f) jednostranné poškodenie mozočka. g) lézia retrorolandickej parietálnej oblasti. h) prerušenie periférneho nervu. i) porucha v oblasti substantia nigra, neurodegenerácia v oblasti pars compacta substancie nigra. j) lézia v oblasti cerebella.

157. Z nasledujúcich tvrdení o svalovom tonuse sú pravdivé: a) fyziologický svalový tonus je udržovaný na určitej úrovni exteroceptívnymi a proprioceptívnymi spinálnymi reflexami, gama systémom a retikulárnou formáciou. b) na jeho regulácii sa podieľa pyramídový a extrapyramídový systém. c) je regulovaný pomocou delta neurónov svalových teliesok. d) jeho poruchy často vznikajú v dôsledku neurodegenerácie v oblasti predĺženej miechy. e) porucha v oblasti cerebella nemá vplyv na svalový tonus. f) na jeho regulácii sa podieľa cerebellum, retikulárna formácia a spinálny motorický okruh.

158. Ruffiniho telieska slúžia ako receptory pre vnímanie citlivosti: a) epikritickej. b) protopatickej. c) kinestézy. d) palestézy. e) termickej. f) barestézy. g) bolesti. h) povrchového tlaku.

159. Receptory hĺbkovej citlivosti / polohocit, pohybocit, vibračná citlivosť/ patria ku: a) interoreceptorom. b) proprioreceptorom. c) receptorom diskriminačnej citlivosti. d) receptorom pre protopatickú citlivosť. e) receptorom pre grafestézu. f) exteroreceptorom. g) receptorom pre bolesť.

160. Ku proprioreceptorom patria: a) svalové vretienka, Golgiho šľachový orgán, vestibulárne receptory. b) Golgiho šľachové telieska. c) cylindrické bunky v maculae staticae utriculi et sacculi. d) Merkelove a Meisnerove telieska. e) Rufiniho telieska. f) Paciniho telieska. g) voľné nervové zakončenia. h) Krauseho telieska.

161. Dráha algickej citlivosti prebieha: a) tractus spinothalamicus ant., lat. b) tractus spinoreticularis. c) tractus spinotectalis. d) funiculus ant., lat. e) do gyrus postcentralis cez ganglion spinale a nc. posterolateralis ventralis thalami. f) neskrížene v zadných povrazcoch miechových. g) neskrížene v postranných povrazcoch miechových. h) skrížene v postranných povrazcoch miechových. i) spolu s dráhou pre teplo a chlad. j) skrížene v predných povrazcoch miechových k) skrížene v zadných povrazcoch miechových, l) spolu s dráhou pre epikritickú citlivosť.

162. Dráha pre hĺbkovú citlivosť prebieha: a) v zadných miechových povrazcoch neskrížene. b) v zadných miechových povrazcoch skrížene. c) v postranných miechových povrazcoch skrížene. d) v predných miechových povrazcoch skrížene. e) v postranných miechových povrazcoch neskrížene. f) v predných miechových povrazcoch neskrížene. g) spolu s dráhou pre protopatickú taktilnú citlivosť.

163. Spinotalamická dráha vedie podnety: a) tlaku, bolesti, teploty. b) nociceptívne a protopatické. c) algickej a hlbokej citlivosti. d) algickej a termickej citlivosti. e) algickej a vibračnej citlivosti. f) polohocitu a pohybocitu. g) algickej a epikritickej taktilnej citlivosti. h) termickej a vibračnej citlivosti. i) termickej a epikritickej citlivosti. j) diskriminačnej a termickej citlivosti.

164. Fasciculus gracilis Golli vedie podnety: a) epikritickej, diskriminačnej citlivosti z panvy, brucha a DK do nc. gracillis. b) taktilnej citlivosti z HK a trupu. c) taktilnej citlivosti z DK a trupu. d) termickej citlivosti z dolnej polovice trupu a DK. e) protopatickej citlivosti z HK a DK. f) hlbokej citlivosti z HK a trupu. g) algickej citlivosti z DK a trupu. h) taktilnej citlivosti z HK a trupu. i) algickej citlivosti z HK a trupu. j) hlbokej citlivosti z DK a trupu.

165. Pohyb hlavy s lineárnym zrýchlením vo vertikálnom smere je adekvátnym podnetom pre receptorové cylindrické bunky v: a) sacculu. b) utriculu. c) canalis semicircularis anterior. d) canalis semicircularis dorsalis. e) canalis semicircularis horisontalis. f) nervus vestibulocochlearis. g) canalis semicircularis posterior. h) labyrinte vnútorného ucha.

166. K funkciám vestibulárneho aparátu NEpatrí: a) udržiavanie rovnováhy v postoji. b) koordinácia pohybov oči s pohybmi hlavy. c) zabezpečenie konvergencie očí pri pohľade do blízka. d) regulácia pomalých vôľových sledovacích očných pohybov. e) regulácia koordinácie pohybov končatín. f) účasť v subjektívnom vnímaní rovnováhy a jej zmien v priestore. g) regulácia sakadických očných pohybov. h) regulácia svalového tonusu.

167. N. vagus: a) zabezpečuje fonáciu a hltanie. b) senzitívne inervuje meningy a cievy v zadnej jame lebečnej. c) hltanie zabezpečuje samostatne, bez spolupráce s inými mozgovými nervami. d) pri fonácii sa spolupodieľa aj n. accesorius. e) pri jeho lézii býva dávivý reflex nezmenený.

168. N. hypoglossus: a) pri periférnej lézii je ipsilaterálna slabosť a atrofia svalov jazyka. b) pri jeho poruche vzniká dysartria. c) pri jeho poruche je dávivý reflex vyhasnutý. d) parasympaticky inervuje gl. subligualis a gl. submandibularis. e) má jadro uložené v oblasti ponsu (nie – medulla oblongata). f) pri jeho poruche vzniká porucha chuti na zadnej tretine jazyka. g) pri jeho poruche vzniká porucha citlivosti v oblasti nosohltana. h) je výlučne motorický nerv.

169. N. glossopharyngeus: a) je zmiešaný nerv. b) neuralgia n. glossopharyngeus je častejšia ako neuralgia n. trigemini. c) senzitívne a senzoricky (chuť) inervuje zadnú tretinu jazyka ipsilaterálne. d) pri jeho poruche je lézia lokalizovaná v hornej časti krčnej miechy. e) pri jeho lézii klesá až vymizne masseterový reflex kontralaterálne (n.V). f) postihnutie motorických jadier vyvolá ageúziu, k) inervuje m. sternocleidomastoideus ipsilaterálne. g) postihnutie motorických jadier vyvolá dysfágiu, ktorá sa ale prakticky neprejavuje. h) postihnutie senzorických vlákien vyvolá ageúziu. i) lézia senzitívnych vlákien zapríčiní hypestéziu až anestéziu a vyhasnutie dávivého reflexu. j) parasympaticky inervuje gl. parotis ipsilaterálne (produkcia slín).

170. N. accessorius: a) má tzv. vonkajšiu a vnútornú vetvu. b) centrálna porucha býva pri léziách v gyrus temporalis medius. c) pri poruche m. sternocleidomastoideus pacient nevie pokrčiť plecami (trapezius). d) vonkajšia vetva motoricky inervuje m. sternocleidomastoideus a m. trapezius ipsilaterálne. e) iritáciou vnútornej vetvy vzniká torticollis. f) iritáciou vonkajšej vetvy vzniká torticollis (+spasmus nutans, nicticans, caput obstipum). g) je výlučne motorický nerv.

171. N. olphactorius: a) centrálne projekcie čuchu sú do oblasti uncus gyri hippocampi temporálnych lalokov. b) pri iritácii v oblasti uncus gyri hippocampi vznikajú čuchové halucinácie typu uncinátnych kríz. c) je senzitívny hlavový nerv. d) pri lézii v oblasti bulbus olfactorius vzniká kontralaterálna porucha čuchu. e) čpavok je vhodný na vyšetrovanie čuchu. f) pri poruchách čuchu odporúčame pacientom používanie plynových spotrebičov. g) zabezpečuje prenos čuchových vnemov. h) čuchové informácie prechádzajú kmeňovými jadrami v oblasti mesencephala.

172. Ktoré jadrá sú súčasťou mozočka?. a) nucleus caudatus. b) globus pallidus. c) nucleus suprachiasmaticus. d) nucleus dentatus. e) nucleus emboliformis (interpositus anterior). f) nucleus subthalamicus Luysi. g) nucleus ruber. h) nucleus fastigii. i) nucleus globosus (interpositus posterior).

173. Ktoré anatomické štruktúry sú súčasťou cerebella?. a) uvula. b) oliva. c) insula. d) capsula interna. e) lingula. f) retikulárna formácia. g) flocculus.

174. V mozočku sa nachádzajú (bunky): a) Golgiho bunky. b) Purkyňove bunky. c) hviezdicové bunky. d) granulárne bunky (jediné excitačné). i) košíčkové bunky. j) piriformné bunky. k) vretenovité bunky. l) pyramidové bunky.

175. V mozočku sa nachádzajú (vlákna): a) šplhavé vlákna. b) machovité. c) multilaminárne. d) retikulárne vlákna. e) vretenovité vlákna. f) retikulárne a machové vlákna. g) pyramídové vlákna. h) ostnaté vlákna. i) šplhavé a machové vlákna.

176. Mozoček sa delí na: a) kôru a jadrá. b) capsula interna a externa. c) pedunculus superior, medius a inferior. d) mediálny, intermediálny a laterálny. e) vestibulárny, cerebrálny a spinálny mozoček. f) archicerebellum, neocerebellum, paleocerebellum. g) globus pallidus externus a internus. h) vermis, hemisféry a flokulonodulárny lalok.

177. Ktoré z nasledujúcich tvrdení pre mozoček je pravdivé: a) dráhy z cerebelárnej hemisféry sa dvakrát krížia, preto sa lézia prejaví na homolaterálnej strane tela. b) mozočková kôra má somatotopické usporiadanie. c) Purkyňove bunky sú charakteristické bunky mozočka. d) jadrá mozočka patria k jadrám retikulárnej formácie. e) jadrá mozočka patria medzi bazálne gangliá. f) dráhy z cerebellárnej hemisféry sa dvakrát krížia, preto sa lézia prejaví na kontralaterálnej strane tela. g) k paleocerebellu patrí vermis a oliva. h) pri lézii cerebelárnych dráh vznikajú alternujúce hemiplégie.

179. Pre neocerebellum platí: a) súčasťou je lingula (lobus posterior). b) je nepárový. c) je párový. d) dráhy vychádzajúce z neocerebella sa dvakrát krížia. e) dráhy vychádzajúce z neocerebella sa trikrát krížia. f) pri lézii vzniká malá asynergia. g) pri lézii vznika adiadochokinéza. h) súčasťou je nucleus dentatus. i) pri lézii vzniká veľká asynergia.

180. Nasledovné tvrdenia týkajúce sa neurónu sú správne: (+ 181, 182, 185). a) proteínové molekuly na povrchu mikrotubulov sa nezúčastňujú na rýchlom transporte v axoplazme. b) experimentálne dôkazy naznačujú, že bránu sodíkových a draslíkových iónových kanálov tvoria molekuly aktínu. c) synapsa je miesto, kde sa spájajú dva neuróny a ich plazmatické membrány sú v kontakte. d) proteínové molekuly na povrchu mikrotubulov sa zúčastňujú na rýchlom transporte v axoplazme. e) proteínové molekuly rozložené po celej hrúbke plazmatickej membrány neurónu sa uplatňujú ako sodíkové a draslíkové kanály. f) priemer mikrotubulov je 50 až 100 nm (25? ). g) veľkosť nukleolu v neuróne je závislá od objemu cytoplazmy daného neurónu.

180. Nasledovné tvrdenia týkajúce sa neurónu sú správne: (+ 181, 182, 185). veľkosť nukleolu v neuróne je nezávislá od objemu cytoplazmy daného neurónu. i) nervové vlákna sú tvorené dendritmi a axónmi. j) Golgiho typ I neuróny majú veľmi krátke axóny. k) Golgiho typ II neuróny majú veľmi dlhé axóny. l) pokojový potenciál neurónu je +80mV. m) pokojový potenciál neurónu je – 80 mV. n) hrúbka plazmatickej membrány neurónu je 80 nm. o) Golgi typ II neuróny tvoria Purkyňové bunky cerebelárneho kortexu. p) lipidická vrstva plazmatickej membrány je hrubá 3 nm.

183. Nasledovné tvrdenia týkajúce sa nervového impulzu sú správne: a) podprahové stimuly aplikované na povrch neurónu nemôžu byť sumované. b) hyperpolarizácia môže byť vyvolaná vtokom K+ iónov cez plazmatickú membránu. c) akčný potenciál trvá približne 50 ms (1?). d) aktivačná refrakterná perióda je dôsledkom neschopnosti kalciových kanálov otvoriť sa. e) refraktórna perióda je trvanie neexcitabilného stavu plazmatickej mebrány po prechode vlny repolarizácie. f) inhibičné stimuly spôsobujú vtok K+ iónov cez plazmatickú membránu neurónu. g) proteíny iónových kanálov existujú v minimálne dvoch konformačných stavoch. h) absolútna refraktórna perióda je dôsledkom neschopnosti kalciových kanálov otvoriť sa. i) vtok Cl ionov spôsobuje hyperpolarizáciu.

184. Nasledovné tvrdenia týkajúce sa štruktúry synapsy sú správne: a) synapsy môžu byť axosomatické, axondendritické alebo axoaxonálne. b) chemické synapsy sú dvojsmerné. c) elektrické synapsy sú obojsmerné. d) mediátor sympatika noradrenalín. e) presynaptické vezikuly neobsahujú neurotransmiter. f) všetky neuróny produkujú a uvoľňujú na všetkých svojich nervových zakončeniach viacero typov neurotransmiterov. g) synaptická štrbina je priestor medzi presynaptickou a postsynaptickou membránou a meria približne 200 nm. h) pôsobenie noradrenalínu v synaptickej štrbine je ukončené enzymatickou deštrukciou. i) neurotransmiterom v sympatikových nervových zakončeniach je noradrenalín.

186. Nasledovné tvrdenia týkajúce sa neuronálnych organel a inklúzií sú správne: a) lipofuscínové granuly sa s vekom strácajú. b) Nisslova substantia je lokalizovaná v mieste odstupu axónu a nenachádza sa v iných oblastiach cytoplazmy. c) každá cisterna Golgiho komplexu je špecializovaná pre rovnaký typ enzymatickej reakcie. d) centrioly sa nenachádzajú v zrelých nervových bunkách. e) dyneín je zodpovedný za retrográdny transport. f) kinezín je zodpovedný za anterográdny transport. g) Golgiho komplex je aktívne zapojený do syntézy bunkových membrán. h) mikrofilamenty obsahujú aktín a nepodieľajú sa na celulárnych transportných procesoch. i) mitochondrie sú prítomné v dendritoch a v axónoch.

187. Nasledovné tvrdenia týkajúce sa dendritov sú správne: a) dendrit vedie nervové impulzy z neurónu na perifériu. b) priemer väčšiny dendritov sa zmenšuje s narastajúcou dĺžkou. c) dendrity sa rozvetvujú len zriedkavo. d) dendrit vedie nervové impulzy do neurónu. e) cytoplazma dendritov obsahuje ribozómy a agranulárne endoplazmatické retikulum. f) cytoplazma dendritov neobsahuje ribozómy a agranulárne endoplazmatické retikulum. g) dendritické tŕne sú malé výbežky plazmatickej membrány, ktoré zväčšujú receptorovú plochu dendritov. h) cytoplazma dendritov obsahuje Nisslovu substanciu a neobsahuje mikrofilamenty.

188. Nasledovné tvrdenia týkajúce sa neuromodulátorov sú správne: a) nikdy nie sú v synapse s neuromediátormi. b) adenozín sa uplatňuje ako neuromodulátor. c) acetylcholín (muskarínový) účinok nie je typický príkladom neuromodulátora. d) nikdy nefungujú ako druhí poslovia. e) neuromodulátory môžu byť prítomné spolu so základným neurotransmitérom na jednej synapse. f) neuromodulátory často znižujú a skracujú účinok základného neurotransmitéra. g) neuromodulátory nikdy nepôsobia prostredníctom systému druhého posla. h) neuromodulátory po uvoľnení do postsynaptickej štrbiny nemajú priamy účinok na postsynaptickú membránu. i) neuromodulátory majú krátky efekt na post-synaptickú membránu. j) neuromodulátory pôsobia spravidla prostredníctvom systému druhého posla.

189. Nasledovné tvrdenia týkajúce sa neuroglie sú správne: a) glióza nastáva po odumretí neurónov v centrálnom nervovom systéme a je dôsledkom proliferácie astrocytov. b) oligodendrocyty sú zodpovedné za tvorbu myelínu v periférnom nervovom systéme. c) jeden oligodendrocyt môže svojimi výbežkami tvoriť len jeden internodálny segment myelínu jednom axóne (10 – 50 internodálnych segmentov). d) jedna Schwannova bunka myelinizuje iba jeden axón. e) oligodendrocyty sú zodpovedné za tvorbu myelínu v centrálnom nervovom systéme. f) fibrilárne astrocyty sú lokalizované hlavne v sivej hmote centr. nerv. systému. g) protoplazmatické astrocyty sa nachádzajú najmä v sivej hmote CNS. h) fibrilárne astrocyty sú lokalizované hlavne v bielej hmote CNS. i) astrocyty nie sú zapojené do vychytávania kyseliny aminomaslovej (GABA) uvoľnovanej z nervových zakončení. j) astrocyty sa uplatňujú ako fagocytárne bunky.