KBCH 100-200

122.Medzi funkcie plazmatických bielkovín patrí. transport hydrofilných látok. hemokoagulácia. udržiavanie osmotického tlaku krvi. zdroj esenciálnych mastných kyselín.

123.Medzi funkcie plazmatických bielkovín patrí. transport ťažkých kovov. transport steroidných hormónov. transport hypofyzárnych hormónov. transport voľných mastných kyselín.

124.Syntéza plazmatických bielkovín. je znížená pri hladovaní. prebieha hlavne v hepatocytoch. časť plazmatických bielkovín sa syntetizuje extrahepatálne. závisí od nutričného stavu organizmu.

125.Syntéza plazmatických bielkovín. je zvýšená pri ťažkých hepatopatiach. nesúvisí s nutričným stavom organizmu. môže byť regulovaná aj niektorými cytokínmi. ovplyvňuje plazmatickú hladinu celkových bielkovín.

126.Sérová hladina plazmatických bielkovín môže byť ovplyvnená. stratami bielkovín do moču. stratami bielkovín do lumenu čreva. poškodením hepatocytov toxickými látkami. funkciou pečene.

127.Sérová hladina plazmatických bielkovín môže byť ovplyvnená. nutričným stavom organizmu. počtom plazmocytov. prívodom bielkovín v potrave. hladinou prozápalových cytokínov.

128.Dysproteinémia. je spojená so zvýšením celkovej hladiny bielkovín. je spojená so znížením hladiny celkových bielkovín. môže sa týkať zmeny hladiny viacerých plazmatických bielkovín. na jej dôkaz nám stačí vyšetriť hladinu celkových bielkovín v sére.

129.Dysproteinémia. dá sa dokázať len elektroforézou bielkovín. možno je dokázať vyšetrením hladiny celkových bielkovín a albumínu. nemusí byť spojená so zmenou hladiny celkových bielkovín. nedá sa dokázať vyšetrením celkových bielkovín a albumínu.

130.Nepravá hypoproteinémia. môže byť spôsobená dehydratáciou. fyziologicky ju pozorujeme v priebehu gravidity. býva spôsobená zvýšením objemu vody v kardiovaskulárnom riečisku. môže byť spôsobená podaním viacerých infúzií fyziologického roztoku.

131.Nepravá hypoproteinémia. môže byť spôsobená podaním viacerých infúzií roztoku glukózy. je spojená so znížením celkového množstva bielkovín v plazme. je spojená so zvýšením celkového množstva bielkovín v plazme. celkové množstvo bielkovín v plazme ostáva nezmenené.

132.Pravá hyperproteinémia. býva spôsobená zvýšenou syntézou albumínu. spôsobuje ju dehydratácia. býva sprevádzaná zvýšením hematokritu. hematokrit sa pri nej obvykle nemení.

133.Pravá hyperproteinémia. môže byť u pacientov s mnohopočetným myelómom. najčastejšie ju spôsobuje zvýšená syntéza imunoglobulínov. spôsobuje ju dostatočný prívod bielkovín v potrave. môže byť spôsobená polyklonálnou hypergamaglobulinémiou.

134.Pravá hypoproteinémia. je sprevádzaná znížením celkového množstva bielkovín v plazme. môže byť spôsobená podaním viacerých infúzií fyziologického roztoku. môže byť spôsobená ťažkou proteinúriou. býva sprevádzaná znížením hematokritu.

135.Pravá hypoproteinémia. môže byť spôsobená polyklonálnou hypergamaglobulinémiou. nedochádza pri nej ku zmene celkového množstva bielkovín v plazme. dochádza pri nej ku poklesu koncentrácie celkových bielkovín. môže byť spôsobená poškodením pečene.

136.Nepravá hyperproteinémia. je sprevádzaná zvýšením celkového množstva bielkovín v plazme. je sprevádzaná znížením hematokritu. býva sprevádzaná zvýšením hematokritu. býva spôsobená zmenou nutričného stavu organizmu.

137.Nepravá hyperproteinémia. býva spôsobená zvýšenou syntézou albumínu. býva pri hladovaní. býva podmienená ťažkou proteinúriou. býva podmienená dehydratáciou.

138.Celkové bielkoviny séra. ich koncentrácia sa pohybuje okolo 60-80 g/l. ich koncentrácia sa môže znížiť u pacientov s nefrotickým syndrómom. ich koncentrácia sa môže zvýšiť po opakovaných infúziach glukózy a fyziologického roztoku. ich koncentrácia závisí od nutričného stavu organizmu.

139.Celkové bielkoviny séra. ich koncentrácia sa môže zvýšiť pri väčšej proteinúrii. ich zvýšená koncentrácia je sprevádzaná edémami. ich koncentrácia sa pohybuje okolo 35-50 g/l. ich koncentrácia sa môže zvýšiť u pacientov s polyúriou.

140.Albumín. jeho podiel na celkovom množstve bielkovín v sére predstavuje asi jednu tretinu. jeho podiel na celkovom množstve bielkovín v sére predstavuje niečo vyše polovice. jeho hladina pri hladovaní stúpa. jeho hladina sa znižuje pri chronických ochoreniach pečene.

141.Albumín. jeho hladina sa zvyšuje pri nefrotickom syndróme. pokles jeho hladiny sa prejaví vznikom edémov. pokles jeho hladiny sa prejaví poklesom hematokritu. pokles jeho hladiny sa prejaví hyperbilirubinémiou.

142.Albumín. pri elektroforéze sa pohybuje smerom ku anóde. syntetizuje sa výlučne v pečeni. syntetizuje sa v pečeni a v bunkách retikuloendoteliálneho systému. pokles jeho hladiny sa prejaví zvýšením hladiny lipidov v sére.

142.Albumín. pri elektroforéze sa pohybuje smerom ku katóde. pri elektroforéze sa pohybuje medzi alfa- a beta-globulínmi. jeho zvýšenie býva najčastejšou príčinou pravej hyperproteinémie. je dôležitý pre udržiavanie onkotického tlaku plazmy.

143.Vo frakcii alfa-1-globulínov nachádzame. albumín. haptoglobín. ceruloplazmín. transferín.

144.Vo frakcii alfa-1-globulínov nachádzame. alfa-kyslý glykoproteín. C-reaktívny proteín. proteíny akútnej fázy. alfa-antitrypsín.

145.Vo frakcii beta-globulínov nachádzame. ceruloplazmín. transferín. haptoglobín. prealbumín.

146.Vo frakcii beta-globulínov nachádzame. IgG. časť IgA. . C-reaktívny proteín. makroglobulín.

147.Polyklonálna hypergamaglobulinémia sy vyskytuje u pacientov. s nefrotickým syndrómom. s chronickými hepatopatiami. s mnohopočetným myelómom. s cirhózou pečene.

148.Polyklonálna hypergamaglobulinémia sy vyskytuje u pacientov. Waldenstromovou makroglobulinémiou. chorobou ťažkých reťazcov. s imunodeficienciou. pri hladovaní.

149.U pacienta s chronickou hepatopatiou je na elektroforeograme charakteristické. chýbajúce alfa-globulíny. polyklonálna hypergamaglobulinémia. znížené beta-globulíny. znížený albumín.

150.U pacienta s chronickou hepatopatiou je na elektroforeograme charakteristické. zvýšený albumín. znížené alfa-globulíny. zvýšené gama-globulíny. monoklonálna hypergamaglobulinémia.

151.Pre akútnu vírusovú hepatitídu je pri elfo bielkovín charakteristické. zníženie albumínu. zvýšenie alfa-1-globulínov. zvýšenie alfa-2-globulínov. zníženie alfa-2-globulínov.

152.Pre akútnu vírusovú hepatitídu je pri elfo bielkovín charakteristické. zvýšenie albumínu. zvýšenie gama-globulínov. zníženie gama-globulínov. zníženie alfa-1-globulínov.

153.Pri nefrotickom syndróme vidíme na elektroforeograme. zníženie alfa-1-globulínov. zvýšenie alfa-1-globulínov. zvýšenie alfa-2-globulínov. zníženie alfa-2-globulínov.

154.Pri nefrotickom syndróme vidíme na elektroforeograme. zníženie albumínu. zvýšenie albumínu. zvýšenie gama-globulínov. zníženie beta-globulínov.

155.U onkologického pacienta môžeme na elektroforeograme bielkovín séra vidieť. zvýšenie imunoglobulínov. zvýšenie albumínu. zníženie alfa-1-globulínov. zvýšenie alfa-1-globulínov.

156.U onkologického pacienta môžeme na elektroforeograme bielkovín séra vidieť. polyklonálnu hypergamaglobulinémiu. zníženie albumínu. zníženie alfa-2-globulínov. zvýšenie alfa-2-globulínov.

157.Ako monoklonálny proteín sa objavuje. najčastejšie albumín. niektorý z imunoglobulínov. voľné ľahké reťazce imunoglobulínov. voľné ľahké reťazce kappa.

158.Ako monoklonálny proteín sa objavuje. voľné ľahké reťazce typu lambda. najčastejšie imunoglobulín E. najčastejšie imunoglobulín G. albumín.

159.Prítomnosť monoklonálneho proteínu (paraproteínu) sa môže prejaviť. zvýšením koncentrácie albumínu. peniažkovatením erytrocytov. zníženou viskozitou plazmy. zvýšenou viskozitou plazmy.

160.Prítomnosť monoklonálneho proteínu (paraproteínu) sa môže prejaviť. krvácavosťou. pyroglobulinémiou. infarktom myokardu. nefropatiou.

161.Paraproteín v sére je obligatórne prítomný pri. chronických hepatopatiach. akútnej porfýrii. mnohopočetnom myelóme. imunodeficientnom syndróme.

162.Paraproteín v sére je obligatórne prítomný pri. kolagenóze. Waldenstromovej makroglobulinémii. chorobe ťažkých reťazcov. autoimúnnych ochoreniach.

163.Medzi kritéria pre stanovenie diagnózy mnohopočetného myelómu patrí. rtg nález osteolytických lézií. zvýšená hladina alfa-2-makroglobulínu. viac ako 5% plazmocytov v kostnej dreni. viac ako 10% plazmocytov v kostnej dreni.

164.Medzi kritéria pre stanovenie diagnózy mnohopočetného myelómu patrí. nález M-gradientu pri elektroforéze plazmatických bielkovín. zníženie klírensu kreatinínu. zvýšená hladina CRP. viac ako 15% eosinofilov v kostnej dreni + bunkové atypie.

165.Medzi laboratórne vyšetrenia používané pri diagnostike mnohopočetného myelómu patrí. vyšetrenie aktivity ALT. imunofixácia. kvantifikácia paraproteínu. imunoelektroforéza.

166.Medzi laboratórne vyšetrenia používané pri diagnostike mnohopočetného myelómu patrí. stanovenie proteínov akútnej fázy. kvantifikácia ostatných „normálnych“ imunoglobulínov. stanovenie alfa-2-mikroglobulínu. stanovenie CA 15-3.

167.Pre diagnózu benígnej paraproteinémie musí pacient spĺňať nasledujúce podmienky. M-gradient menej ako 20 g/l. množstvo paraproteínu stabilné aspoň 5 rokov. M-gradient menej ako 50 g/l. menej ako 10% plazmocytov a bez atypií.

168.Pre diagnózu benígnej paraproteinémie musí pacient spĺňať nasledujúce podmienky. menej ako 20% plazmocytov a bez atypií. neprítomná anémia a renálna insuficiencia. normálna koncentrácia nepatologických imunoglobulínov. beta-2-mikroglobulín v norme.

169.Bence-Jonesov proteín. je tvorený voľnými ľahkými reťazcami imunoglobulínov. býva prítomný u pacientov s benígnou paraproteinémiou. býva prítomný u pacientov s mnohopočetným myelómom. je tvorený voľnými ťažkými reťazcami imunoglobulínov.

170.Bence-Jonesov proteín. pri 60oC sa rozpúšťa. môžeme ho zistiť elektroforézou bielkovín séra. môžeme ho zistiť elektroforézou bielkovín moču. pri 100oC sa rozpúšťa.

171.C-reaktívny proteín. syntetizuje sa v pečeni. syntetizuje sa v makrofágoch. patrí do skupiny proteínov akútnej fázy. jeho hladina sa zvyšuje najmä pri vírusových infekciach.

172.C-reaktívny proteín. vyšetrujeme pre včasnú diagnostiku hnisavých pooperačných komplikácií. býva zvýšený v sére pacientov s bakteriálnymi infekciami. býva zvýšený v sére pacientov s reumatickými ochoreniami. býva zvýšený v sére pacientov s nádorovými ochoreniami.

173.C-reaktívny proteín. pri zápaloch sa zvyšuje asi 24 hodín po začiatku zápalu. pri zápaloch sa zvyšuje asi 6-9 hodín po začiatku zápalu. pri zápaloch sa zvyšuje asi 1-3 hodiny po začiatku zápalu. je súčasťou frakcie beta-globulínov.

174.Medzi proteíny akútnej fázy nepatrí. ceruloplazmín. transferín. alfa-1-antitrypsín. C-reaktívny proteín.

175.Medzi obligatórne monoklonálne hypergamaglobulinémie nepatrí. mnohopočetný myelóm. autoimúnna hepatitída. Waldenstromova makroglobulinémia. imunodeficiencia IgA.

176.Medzi laboratórne nálezy pri mnohopočetnom myelóme patrí. znížený počet plazmocytov v kostnej dreni. zvýšenie rýchlosti sedimentácie erytrocytov. zvýšenie hladiny C-reaktívneho proteínu v sére. prítomnosť paraproteínu v sére.

177.Pre určenie štádia ochorenia a zhodnotenia prognózy u pacientov s mnohopočetným myelómom vyšetrujeme v sére. koncentráciu paraproteínu. koncentráciu AFP. koncentráciu beta-2-mikroglobulínu. koncentráciu alfa-2-makroglobulínu.

178.Hladinu glykémie zvyšuje. parathormón. kalcitonín. glukagon. inzulín.

179.Hladinu glykémie zvyšuje. kortizol. aldosteron. rastový hormón. luteinizačný hormón.

180.Diabetes mellitus I.typu. vzniká u gravidných žien. vyskytuje sa len u detí. je charakterizovaný relatívnym nedostatkom inzulínu. môže byť dôsledkom autoimúnneho procesu.

181.Diabetes mellitus I.typu. dá sa liečiť len dietou. dá sa liečiť len inzulínom. často sa môže komplikovať vznikom ketoacidózy. je charakterizovaný absolútnym nedostatkom inzulínu.

182.Orálny glukózový tolerančný test. je test na diagnostiku diabetes mellitus. je test na monitorovanie priebehu diabetu. je test na odhalenie komplikácií diabetu. robí sa u pacienta nalačno.

183.Orálny glukózový tolerančný test. robí sa bez ohľadu na to či pacient jedol alebo nie. robí sa na spresnenie glykemického profilu. u diabetikov II.typu býva často negatívny. používa sa aj u gravidných žien.

184.Orálny glukózový tolerančný test. pacientovi podávame 100 g glukózy. pacientovi podávame 2 g glukózy na kg telesnej hmostnosti. deťom podávame 2 g glukózy na kg telesnej hmostnosti. deťom podávame glukózu podľa veku.

185.Orálny glukózový tolerančný test. pacientovi podávame 50 g glukózy. pacientovi podávame 75 g glukózy. deťom podávame 1,75 g glukózy na kg telesnej hmotnosti. gravidným ženám podávame 50 g glukózy.

186.Pri vyhodnotení oGTT. rozhodujúca je glykémia po 1.hodine. pri diabete je glykémia po 2 hodinách v rozmedzí 9-11 mmol/l. pre diagnózu diabetu má pacient po 1.hodine glykémiu menej ako 11 mmol/l. glykémia po 2 hodinách vyššia ako 7 mmol/l svedčí pre diabetes.

187.Pri vyhodnotení oGTT. rozhodujúca je glykémia po 2.hodine. za normálnych okolností by po 2 hodinách mala byť glykémia na východiskových hodnotách. glykémia po 2 hodinách vyššia ako 8 mmol/l svedčí pre diabetes. glykémia po 2 hodinách vyššia ako 11 mmol/l svedčí pre diabetes.

188.Pozitívny nález glykozúrie. môže byť renálneho pôvodu. slúži na diagnózu diabetu. je vždy prítomný pri diabete. nemusí byť spojený s diabetom.

189.Pozitívny nález glykozúrie. môže byť u žien v priebehu gravidity. svedčí pre diabetes mellitus I.typu. je dôsledkom prekročenia kapacity tubulárnych buniek pre glukózu. môže byť spôsobený zvýšením glomerulárnej filtrácie.

190.Glykozúriu vyšetrujeme. v rámci preventívnej prehliadky pacienta. v rámci pravidelnej kontroly diabetika. pomocou diagnostického papierika. len skumavkovými metódami.

191.Glykozúriu vyšetrujeme. môžeme ju vyšetriť pomocou Fehlingovej reakcie. len na lačno. po fyzickej záťaži pacienta. len u diabetikov I.typu.

192.Vyšetrenie glykemického profilu. používa sa na monitorovanie pacienta s diabetom. vyšetruje sa obvykle z kapilárnej krvi. vyšetruje sa obvykle z venóznej krvi. používa sa na diagnostiku diabetu.

193.Vyšetrenie glykemického profilu. sa robí na základe 9 odberov krvi počas 24 hodín. hodnotí správne nastavenie diabetika na liečbu. vyšetruje sa obvykle z arteriálnej krvi. sa robí na základe 3 odberov krvi počas 24 hodín.

194.Intravenózny glukózový záťažový test sa robí. u gravidných žien. u ľudí s malabsorpčným syndrómom. u pacientov s diabetom II.typu. u detí do 10 rokov.

195.Intravenózny glukózový záťažový test sa robí. u ľudí s poruchami resorpcie v tenkom čreve. u obéznych pacientov. zriedkavejšie ako oGTT. na dôkaz gestačného diabetu.

196.Vyšetrenie mikroalbuminúrie sa robí. na včasný záchyt diabetickej nefropatie. na včasný záchyt hyperosmolárnej kómy. u pacientov so zvýšenou hladinou kreatinínu v sére. u pacientov so zníženým klírensom kreatinínu.

197.Vyšetrenie mikroalbuminúrie sa robí. na včasný záchyt diabetickej ketoacidózy. u pacientov s negatívnym výsledkom vyšetrenia proteinúrie. u pacientov s pozitívnym výsledkom vyšetrenia proteinúrie. u pacientov s pozitívnym nálezom bielkoviny v moči diagnostickým papierikom.

198.O mikroalbuminúrii možno povedať. je jeden z testov na monitorovanie priebehu diabetu. je odpad albumínu močom v rozsahu 30-299 mg za 24 hodín. je odpad albumínu viac ako 20 mg za 24 hodín. je odpad albumínu viac ako 500 mg za 24 hodín.

199.O mikroalbuminúrii možno povedať. je vyšetrenie, ktoré sa robí u detí na dôkaz diabetu. je test na diagnostiku diabetu. je viac ako 250 mg albumínu za 24 hodín. používa sa na včasné odhalenie diabetickej nefropatie.

200.V rámci pravidelného monitorovania pacienta s diabetom vyšetrujeme. glykozúriu. oGTT. glykémiu. intravenózny glukózový záťažový test.

201.V rámci pravidelného monitorovania pacienta s diabetom vyšetrujeme. glykemický profil. hladinu CA 125. hladinu triacylglycerolov v sére. hladinu C-peptidu.

202.Vyšetrenie C-peptidu. vykazuje vyššie hladiny ako inzulín. vykazuje nižšie hladiny ako inzulín. je skreslené podávaním inzulínu pacientovi. nie je skreslené podávaním inzulínu pacientovi.

203.Vyšetrenie C-peptidu. slúži na dôkaz diabetu. hodnotí endogénnu sekréciu glukagónu. hodnotí endogénnu sekréciu inzulínu. sa používa na stanovenie gestačného diabetu.

204.Medzi autoprotilátky, ktoré sú pozitívne u pacienta s diabetom patria. protilátky proti peroxidáze. protilátky proti glutamátdekarboxyláze. protilátky proti hladkému svalu. protilátky proti mitochondriam.

205.Medzi autoprotilátky, ktoré sú pozitívne u pacienta s diabetom patria. protilátky proti solubilnému antigénu pečene. protilátky proti glukóze. protilátky proti Langerhansovým ostrovčekom. protilátky proti tyreoglobulínu.

206.U pacientov s diabetom býva obvykle zvýšená sérová hladina. močoviny. kyseliny močovej. triacylglycerolov. albumínu.

207.U pacientov s diabetom býva obvykle zvýšená sérová hladina. glukózy. C-peptidu. ALT. bilirubínu.

208.Hyperglykémia býva u pacientov. akromegaliou. Addisonovou chorobou. s diabetes mellitus I.typu. inzulinómom.

209.Hyperglykémia býva u pacientov. feochromocytómom. malabsorpčným sydrómom. glukagonómom. Cushingovou chorobou.

210.Hypoglykémia. je hladina glykémie nižšia ako 3 mmol/l. poškodzuje hlavne mozog. býva u pacientov s Addisonovou chorobou. býva u pacientov s Cushingovou chorobou.

211.Hypoglykémia. môže byť spôsobená cirhózou pečene. je hladina glykémie nižšia ako 2,2 mmol/l. je súčasťou syndrómu porušenej tolerancie glukózy. poškodzuje hlavne pečeň.

212.Glykovaný hemoglobín. vzniká v dôsledku enzýmového naviazania glukózy na globín. vzniká v dôsledku neenzýmového naviazania glukózy na globín. vzniká v dôsledku neenzýmového naviazania glukózy na hem. používa sa na diagnostiku diabetu.

213.Glykovaný hemoglobín. používa sa na monitorovanie pacienta s diabetom. mení sa nepriamo úmerne ku hladine glykémie. mení sa priamo úmerne ku hladine glykémie. vyšetruje sa len u detí.

214.Pre vyšetrenie glykovaného hemoglobínu platí. u diabetika I.typu sa vyšetruje 1x ročne. u diabetika I.typu sa doporučuje vyšetriť 4x ročne. u diabetika Ii.typu na diete sa doporučuje vyšetriť 1x ročne. u diabetika II.typu na diete sa doporučuje vyšetriť 4x ročne.

215.Pre vyšetrenie glykovaného hemoglobínu platí. u diabetika II.typu liečeného inzulínom sa doporučuje vyšetriť 4x ročne. referenčné hodnoty sú 1-2%. referenčné hodnoty sú 2,8-4,0%. referenčné hodnoty sú 3,3-5,6%.

216.Medzi komplikácie častejšie u pacientov s diabetom I.typu ako II.typu patri. mikroangiopatia. makroangiopatia. retinopatia. gangrény na dolných končatinách.

217.Medzi komplikácie častejšie u pacientov s diabetom I.typu ako II.typu patrí. nefropatia. ketoacidotická kóma. hyperosmolárna kóma. neuropatia.

218.Gestačný diabetes. je komplikáciou gravidity. vzniká v dôsledku zvýšenej hladiny estrogénov. po skončení gravidity sa stav normalizuje. možno ho odhaliť vyšetrením protilátok proti glutamátdekarboxyláze.

219.oGTT sa robí. u každej gravidnej ženy v II.trimestri gravidity. len v prípade gestačného diabetu. len u žien z rizikových skupín (riziko vzniku diabetu). len u žien s vysokou hodnotou BMI.

220.Glykácia hemoglobínu je. enzýmovo katalyzovaný proces. nevratný proces. naviazanie glukózy na hem. proces prebiehajúci aj v krvi zdravého človeka.

221.Koncentrácia glykovaného hemoglobínu v krvi môže byť ovplyvnená. hemoglobinopatiami. výškou glykémie. hladinou albumínu. zvýšenou hemolýzou.

222.C-peptid. tvorí sa v alfa-bunkách Langerhansových ostrovčekov pankreasu. má vyššiu hladinu v sére ako inzulín. má rovnakú hladinu v sére ako inzulín. vzniká z proinzulínu.

223.Vyšetrenie hladiny C-peptidu možno použiť na. hodnotenie reziduálnej sekrécie inzulínu. diagnostiku diabetes mellitus. na diferenciálnu diagnostiku hypoglykémií. monitorovanie priebehu gestačného diabetu.

224.Medzi hraničné poruchy regulácie glykémie patrí. gestačný diabetes. MODY diabetes. hraničná glykémia nalačno. porušená glukózová tolerancia.

225.Hyperglykémia býva prítomná u pacientov s. akromegaliou. Addisonovou chorobou. feochromocytómom. Cushingovým syndrómom.