Čím je daná substrátová špecifickosť enzýmu: charakterom nebielkovinnej zložky substrátu určitým usporiadaním polynukleotidového reťazca enzýmu určitým usporiadaním polypeptidového reťazca v určitom mieste molekuly subsátu určitým usporiadaním polypeptidového reťazca na ľubovolnom mieste molekuly určitým usporiadaním polypeptidového reťazca v určitom mieste molekuly enzýmu náhodným usporiadaním polypeptidového reťazca v určitom mieste molekuly určitým usporiadaním polypeptidového reťazca v ktoromkoľvek mieste molekuly enzýmu sekvenciou aminokyselin v určitom mieste molekuly enzýmu. Individuálny vývin každého mnohobunkového živočícha s pohlavným rozmnožovaním má etapu: embryonálnu perinatálnu postembryonálnu prekoncepčnú blastulačnú embryogenézu diploidnú reprodukčnú. Vývoj jedinca z neoplodneného vajíčka sa volá: adolescencia vonkajšie oplodnenie u rýb partenogenéza vnútorné oplodnenie u vtákov izogamia anizogamia fertilizácia kopulácia. Anabolizmus je: jav vyplývajúci z konzumovania anabolik súbor bunkových procesov, pri ktorých prebieha prevažne odbúravanie látok súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok súbor bunkových procesov po smrti bunky jav vyplývajúci z poruchy katabolizmu súbor bunkových oxidácii súbor procesov v anafaze súbor procesov, ktoré prebiehajú v lyzozómoch. Regulácia v bunke je ovplyvnená: zmenou pohybu bunkových štruktúr v cytoplazme množstvom enzýmov v cytoplazme a bunkových štruktúrach nukleovými kyselinami zmenou aktivity enzýmov v cytoplazme spomalením pohybu bunkových štruktúr v cytoplazme znížením množstva vody v bunke zmenou aktivity enzýmov v bunkových štruktúrach zrýchlením pohybu bunkových štruktúr v cytoplazme. Hermafroditizmus je: obojpohlavnosť vývoj obidvoch typov pohlavných buniek u toho istého jedínca rozlíšenie pohlaví vývoj obidvoch typov pohlavných orgánov u toho istého jedinca gonochorizmus prítomný napr. u niektorých mechúrnikov pritomný napr. u všetkých dvojdomých semenných rastlín pritomný napr. u všetkých dvojdomých semenných rastlín. Anatómia patrí medzi vedy: skúmajúce stavbu tkaniv systematické skúmajúce stavbu a tvary organizmov morfologické taxonomické fyziologické skúmajúce stavbu a funkciu buniek aplikované. Prapohlavné bunky, z ktorých vznikajú gaméty sú: diploidné nediferencované haploidné diferencované diploidné a nediferencované diploidné a diferencované haploidné a nediferencované haploidné a diferencované. K významným predstaviteľom biológie patrí: Aristoteles - tvorca teórie abiogenézy Mendel - zakladatel binomickej nomenklatúry Vesalius - ktorý položil základy vedeckej anatómie Watson a Crick - objavitelia štruktúry molekuly DNA Pasteur - ktorý zistil, že príčinou mnohých chorôb sú mikroorganizmy Harvey- o bjaviteľ krvného obehu Darwin - ktorý formuloval vývojovú teóriu Linné - zakladatel genetiky. Regulácie vo vyšších mnohobunkových organizmoch prebiehajú pod kontrolou: ústredných regulačných mechanizmov bunkového jadra regulačných a štruktúrnych génov špecifickej imunity DNA RNA centralizovanej nervovej sústavy a hormonálnej sústavy mechanizmov zabezpečujúcich homeostázu a integritu organizmu. Základné spôsoby rozmnožovania u mnohobunkových organizmov sú: pohlavné vegetativne nepohlavné sexuálne cystácia sporulácia kopulácia gametogónia. Čo obsahuje molekula ATP: adenin ribózu tymin zvyšky kyseliny trihydrogénfosforečnej alanin guanin deoxyribozu tubulin. Ako sa označuje proces, pri ktorom sa z jednoduchých látok tvoria nové, telu vlastné zložité látky: anabolizmus Krebsov cyklus oxidativna fosforylácia katabolizmus transkripcia redukcia anaeróbna glykolýza bazálny metabolizmus. Ktoré polysacharidy majú stavebnú funkciu: sacharóza celulóza glukóza škrob glykogén chitin fruktóza galaktóza. Spôsob riadenia, spoločný pre všetky mnohobunkové organizmy je: nervovou sústavou a hormónmi hormónmi nervovou sústavou osobitnými chemickými látkami nazývaný metabolizmom nazývaný adaptáciou závislý od chemických molekúl so špecifickým účinkom udržiavaný premenlivosťou vnútorného prostredia. Látková regulácia je v porovnaní s nervovou reguláciou: fylogeneticky staršia fylogeneticky mladšia rýchlejšie nastupujúca ako nervová vývojove sú obe rovnako staré pomalšie nastupujúca ako nervová u rastlín výlučným spôsobom riadenia prítomná u všetkých mnohobunkových organizmov u rastlin potlačená. Diferenciácia je: proces, pri ktorom sa bunky odlíšia genómom tvorenie orgánov počas oogenézy rozlišovanie pohlavia proces, pri ktorom sa pôvodne rovnaké bunky rozlišujú štruktúrou a funkciou proces, pri ktorom sa pôvodne rôzne bunky rozlišujú štruktúrou a funkciou jav, kedy dcérska bunka nie je svojimi vlastnosť'ami totožná s materskou bunkou a genóm majú rovnaký jav, kedy dcérska bunka nie je svojimi vlastnosťami totožná s materskou bunkou a genóm nemajú rovnaký dôsledok pôsobenia vonkajšieho činiteľa na realizáciu genetického základu bunky. Medzi fyziologické vedy patri: ekológia genetika fyziológia živočíchov fyziológia človeka veda, ktorá študuje funkcie jednotlivých orgánov živých sústav fyziológia rastlín pedagogika bionika. Mikrobiológia patrí medzi vedy: systematické spojovacie morfologické taxonomické fyziologické o vývoji hraničné aplikované. Medzi samostatné biologické vedy patrí cytológia a molekulárna biológia molekulárna biológia a genetika genealógia a ontogenéza cytológia a genetika pedagogika a ontogenéza ontogenéza a genetika paleontológia a ontogenéza molekulárna biológia a cytológia.
|