LF UK BIOLOGIA 61-80

Samčic pohlavné bunky u mnohobunkových organizmov sa nazývajú: vajíčka. spermatozoidy. vajcové bunky. spermatické bunky. gonády. spermie. ikry. mikrogamety.

Samičie gaméty človeka sú: plemenničky. zárodočníky. vajíčka. mikrospóry. žlté telieska. oosféry. makrogamety. makrospory.

Model priestorovej DNA vypracovali: v roku 1952. v roku 1953. F.H.Crick. J.D.Watson. J.G.Mendel. v roku 1970. T.Schwann. M.Malpighi.

O makromolekulárnych organických látkach živých organizmov platí, že: vznikajú na báze ret'azenia atómov uhlíka. patria k nim napr. bielkoviny. patria k nim napr. nukleové kyseliny. patria k nim napr. polysacharidy. patria k nim napr. monosacharidy. patria k nim napr. nukleozidy. ich pritomnosť je charakteristická pre živé sústavy. vznikajú na báze reťazenia atómov dusíka.

O mikrobiológii platí, že: patrí medzi vedy systematické. sa deli na virológiu a histológiu. nepatrí medzi vedy vývinové. nepatrí medzi vedy taxonomické. patrí medzi vedy fyziologické. študuje živočichy, rastliny a človeka. sa delí na virológiu a bakteriológiu. študuje mikroorganizmy.

Hierarchické usporiadanie podľa zložitosti - od najjednoduchšieho po najzložitejšie,v organizme človeka je: bunka, tkanivo, orgán, orgánová sústava, organizmus. bunka, orgán, orgánová sústava, tkanivo, organizmus. bunka, tkanivo, orgán, orgánová sústava, jedinec. tkanivo, orgán, bunka, orgánová sústava, organizmus. bunka, tkanivo, orgánová sústava, jedinec, orgán. bunka, orgán, tkanivo, orgánová sústava, organizmus. bunka, tkanivo, orgánová sústava, organ, organizmus. organizmus, bunka, tkanivo, orgán, orgánová sústava.

Typy epitelov sú: parenchymový. kryci - cylindrický. krycí - dlaždicovitý. krycí - nervový. krycí - kontraktilný. resorpčný. žľazový. sklerenchýmový.

Metódy bádania používané v biologických vedách sú: pozorovanie. vedecký opis. pokus. experiment. porovnávacia metóda. demokracia. defenestrácia. konjugácia.

Všeobecné vlastnosti živých organizmov sú: zloženie z organických látok, najmä makromolekulárnych. metabolizmus. životné prejavy sú viazané na bunku. vnimavost. rozmnožovanie. schopnosť meniť sa. zloženie z anorganických látok, najmä makromolekulárnych. životné prejavy nie sú viazané na bunku.

Voda: je akumulátorom tepelnej energie. je zlým vodičom tepla. je dobrým vodičom tepla. má najväčšie merné teplo. má najmenšie merné teplo. nemá veľký význam v bunkách. je účinným rozpúšťadlom mnohých látok. je účinným rozpúšťadlom najmä organických látok.

Medzi aplikované biologické vedy nepatrí: biofyzika. poľnohospodárska biológia. bionika. ontogenéza. medicína. molekulárna biológia. histológia. ekológia.

Biotickými faktormi prostredia sú: závislosť heterotrofných organizmov od autotrofných. vzťah hostitel' a parazit. symbióza. činnost ostatných organizmov v biocenóze. teplota. atmosferický tlak. svetelná energia. obsah biogénnych prvkov.

Z disacharidov sa v bunkách vyskytuje: škrob. sacharóza. fruktóza. guanin. glykogén. glukóza. lignin. celulóza.

Bionika patrí medzi vedy: systematické. taxonomické. hraničné. aplikované. ontogenetické. morfologické. fyziologické. fylogenetické.

O regulačných mechanizmoch mnohobunkových organizmov platí, že: koordinujú priebeh rozličných životných funkcií. nenachádzajú sa v živých sústavách. sú typické pre prokaryotické organizmy. ich činnost nie je ovplyvnená zmenou aktivity enzýmov. riadia priebeh rozličných životných funkcií. nezabezpečujú stálosť vnútorného prostredia. minimalizujú rozdiel medzi skutočnými a požadovanými hodnotami regulovanej veličiny. podliehajú zákonitostiam biokybernetiky.

Ktoré polysacharidy majú zásobnú funkciu: sacharóza. celulóza. glukóza. škrob. glykogén. fruktóza. galaktóza. chitin.

Medzi samostatné biologické vedy nepatri: anatómia. genetika. ontogenéza. biofyzika. pedagogika. molekulárna biológia. paleontológia. cytológia.

Biológia: využiva na získavanie poznatkov pozorovanie a pokus. je veda o živej prirode. skúma formy, vlastnosti a vnútorné procesy živých sústav. skúma vzťahy živých sústav k ich neživému okoliu. sa deli na systolické, taxonomické, morfologické a fyziologické vedy. sa delí na systematické vedy - botaniku a fyziológiu. sa deli na vedy taxonomické, fyziologické, morfologické a vedy o vývoji. sa delí na vedy o vývoji, systematické, fyziologické a morfologické vedy.

Abiotickými faktormi prostredia sú: teplota. atmosferický tlak. svetelná energia. obsah biogénnych prvkov. kvapalný stav vody. adaptabilita. metabolizmus. rozmnožovanie.

Bielkoviny: majú pre bunku základný význam. sú stavebnou súčasťou všetkých bunkových štruktúr. majú dôležitú úlohu pri regulácii v bunke. v niektorých prípadoch sú zásobou energie a aminokyselin. sú nositeľom genetickej informácie. u nebunkových organizmov sa nevyskytujú. majú najviac 10 atómov uhlika. sú zložené z polynukleotidov.