Samčic pohlavné bunky u mnohobunkových organizmov sa nazývajú: vajíčka spermatozoidy vajcové bunky spermatické bunky gonády spermie ikry mikrogamety.
Samičie gaméty človeka sú: plemenničky zárodočníky vajíčka mikrospóry žlté telieska oosféry makrogamety makrospory.
Model priestorovej DNA vypracovali: v roku 1952 v roku 1953 F.H.Crick J.D.Watson J.G.Mendel v roku 1970 T.Schwann M.Malpighi.
O makromolekulárnych organických látkach živých organizmov platí, že: vznikajú na báze ret'azenia atómov uhlíka patria k nim napr. bielkoviny patria k nim napr. nukleové kyseliny patria k nim napr. polysacharidy patria k nim napr. monosacharidy patria k nim napr. nukleozidy ich pritomnosť je charakteristická pre živé sústavy vznikajú na báze reťazenia atómov dusíka.
O mikrobiológii platí, že: patrí medzi vedy systematické sa deli na virológiu a histológiu nepatrí medzi vedy vývinové nepatrí medzi vedy taxonomické patrí medzi vedy fyziologické študuje živočichy, rastliny a človeka sa delí na virológiu a bakteriológiu študuje mikroorganizmy.
Hierarchické usporiadanie podľa zložitosti - od najjednoduchšieho po najzložitejšie,v organizme človeka je: bunka, tkanivo, orgán, orgánová sústava, organizmus bunka, orgán, orgánová sústava, tkanivo, organizmus bunka, tkanivo, orgán, orgánová sústava, jedinec tkanivo, orgán, bunka, orgánová sústava, organizmus bunka, tkanivo, orgánová sústava, jedinec, orgán bunka, orgán, tkanivo, orgánová sústava, organizmus bunka, tkanivo, orgánová sústava, organ, organizmus organizmus, bunka, tkanivo, orgán, orgánová sústava.
Typy epitelov sú: parenchymový kryci - cylindrický krycí - dlaždicovitý krycí - nervový krycí - kontraktilný resorpčný žľazový sklerenchýmový.
Metódy bádania používané v biologických vedách sú: pozorovanie vedecký opis pokus experiment porovnávacia metóda demokracia defenestrácia konjugácia.
Všeobecné vlastnosti živých organizmov sú: zloženie z organických látok, najmä makromolekulárnych metabolizmus životné prejavy sú viazané na bunku vnimavost rozmnožovanie schopnosť meniť sa zloženie z anorganických látok, najmä makromolekulárnych životné prejavy nie sú viazané na bunku.
Voda: je akumulátorom tepelnej energie je zlým vodičom tepla je dobrým vodičom tepla má najväčšie merné teplo má najmenšie merné teplo nemá veľký význam v bunkách je účinným rozpúšťadlom mnohých látok je účinným rozpúšťadlom najmä organických látok.
Medzi aplikované biologické vedy nepatrí: biofyzika poľnohospodárska biológia bionika ontogenéza medicína molekulárna biológia histológia ekológia.
Biotickými faktormi prostredia sú: závislosť heterotrofných organizmov od autotrofných vzťah hostitel' a parazit symbióza činnost ostatných organizmov v biocenóze teplota atmosferický tlak svetelná energia obsah biogénnych prvkov.
Z disacharidov sa v bunkách vyskytuje: škrob sacharóza fruktóza guanin glykogén glukóza lignin celulóza.
Bionika patrí medzi vedy: systematické taxonomické hraničné aplikované ontogenetické morfologické fyziologické fylogenetické.
O regulačných mechanizmoch mnohobunkových organizmov platí, že: koordinujú priebeh rozličných životných funkcií nenachádzajú sa v živých sústavách sú typické pre prokaryotické organizmy ich činnost nie je ovplyvnená zmenou aktivity enzýmov riadia priebeh rozličných životných funkcií nezabezpečujú stálosť vnútorného prostredia minimalizujú rozdiel medzi skutočnými a požadovanými hodnotami regulovanej veličiny podliehajú zákonitostiam biokybernetiky.
Ktoré polysacharidy majú zásobnú funkciu: sacharóza celulóza glukóza škrob glykogén fruktóza galaktóza chitin.
Medzi samostatné biologické vedy nepatri: anatómia genetika ontogenéza biofyzika pedagogika molekulárna biológia paleontológia cytológia.
Biológia: využiva na získavanie poznatkov pozorovanie a pokus je veda o živej prirode skúma formy, vlastnosti a vnútorné procesy živých sústav skúma vzťahy živých sústav k ich neživému okoliu sa deli na systolické, taxonomické, morfologické a fyziologické vedy sa delí na systematické vedy - botaniku a fyziológiu sa deli na vedy taxonomické, fyziologické, morfologické a vedy o vývoji sa delí na vedy o vývoji, systematické, fyziologické a morfologické vedy.
Abiotickými faktormi prostredia sú: teplota atmosferický tlak svetelná energia obsah biogénnych prvkov kvapalný stav vody adaptabilita metabolizmus rozmnožovanie.
Bielkoviny: majú pre bunku základný význam sú stavebnou súčasťou všetkých bunkových štruktúr majú dôležitú úlohu pri regulácii v bunke v niektorých prípadoch sú zásobou energie a aminokyselin sú nositeľom genetickej informácie u nebunkových organizmov sa nevyskytujú majú najviac 10 atómov uhlika sú zložené z polynukleotidov.
|
