LF UK chem 247-267

Hydrogenperoxid draselný, peroxid strontnatý a peroxid sodný majú vzorce: KHO2, SrO2, Na(O2)2. K2O2, SrHO2, Na2O2. KO2, Sr(O2)2, Na2O2. KHO2, SrO2, Na2O2. KHO, Sr2O, NaHO2. K(O2)2, SrH(O2)2, Na2O2. (KH)2O2, Sr2O2, NaO2. K2HO, Sr2O, Na2O2.

Molekuly vody: sú termicky veľmi nestále a už pri nižšej teplote sa rozkladajú podľa rovnice: 2 H₂O →2 H₂+O₂. môžu byť súčast'ou chemickej štruktúry látok - vytvárať hydráty. v kvapalnom skupenstve sa navzájom viažu kovalentnými väzbami. sú v kvapalnom skupenstve ako izolované molekuly. majú poláme väzby O-H a zalomený tvar. v plynnom skupenstve zostávajú ako izolované molekuly. majú usporiadanie atómov: H-O-H. sa môžu viazať koordinačnou vazbou a nachádzať sa ako ligandy v komplexných zlúčeninách.

Peroxid vodíka: môže oxidovat soli Fe²+ na Fe³+. je v bezvodom prostredí výbušná látka. v koncentrácii 30% (w %) sa používa v medicine ako dezinfekčný prostriedok na čistenie okolia rany. vo väčšine reakcií má redukčné účinky. katalytickým vplyvom niektorých látok (napr. MnO₂) sa rozkladá podľa rovnice: H₂O₂→H₂O+ 1/2O₂. v kvapalnom stave má molekuly viazané vodikovými väzbami. sa vplyvom látok, tzv. inhibitorov (napr. močovina), veľmi rýchlo rozkladá na svoje prvky. v styku s niektorými silnými oxidovadlami môže pôsobiť aj redukčne, napr. v reakcii: CIO- +H₂O₂→Cl- +H₂O +O₂.

Trvalú tvrdosť vody: možno odstrániť varom podľa rovnice: CaCO₃+H₂O+CO₂↔Ca(HCO₃)₂. spôsobuje najmä síran vápenatý a siran horečnatý. možno odstrániť podľa reakcie: Ca(HSO₄)₂→CaSO₄+H₂O+SO₃. spôsobuje hlavne CaSO₄ a MgSO₄. nemožno odstrániť varom. možno odstrániť pridanim Na₂CO₃ - vznikne CaCO₃ a MgCO₃. možno odstrániť pridanim CaCO₃. spôsobujú hlavne CaCO₃ a MgCO₃.

Prechodnú tvrdost vody: spôsobuje CaSO, rozpustený v pramenitých vodách. možno odstrániť rozkladom soli, ktoré ju spôsobujú, tj. NaHCO₃ a KHCO₃ podľa rovnice: 2 NaHCO₃→Na₂CO,+H₂CO,. spôsobujú Ca(HCO₃)₂ Mg(HCO₃)₂. nemožno odstrániť varom. spôsobujú hlavne hydrogenuhličitan horečnatý a hydrogenuhličitan vápenatý. možno odstrániť varom podl'a reakcie: Ca(HCO₃)₂→CaCO₃ +H₂O+CO₂. spôsobujú najmä CaHPO₄₂₃ a MgHPO₄. spôsobujú hydrogenuhličitany alkalických kovov a kovov alkalických zemin.

Ako p prvky označujeme: napr. vzácne plyny (okrem He). prvky, ktorých atómy majú vo valenčnom orbitale s dva elektróny a v orbitáloch p jeden až šesť elektrónov (okrem He). všetky prvky, ktoré sa nachádzajú v 4., 5. a 6. perióde. prvky umiestnené v III.A až VIII.A skupine periodickej sústavy prvkov (okrem He). prechodné prvky. prvky umiestnené v III.B a2 VIII.B skupine periodickej sústavy prvkov. napr. prvky Fe, Co, Ni. prvky umiestnené v I.A a II.A skupine periodickej sústavy prvkov.

Celkový počet valenčných elektrónov p prvkov: vôbec nesúvisí s oxidačným číslom prvku. je rovnaký pre všetky prvky v danej A skupine (okrem He). určuje v III.A-VII.A skupine hodnotu maximálneho záporného oxidačného čísla prvku (okrem O, F). je rovnaký vo všetkých skupinách, kde sa p prvky nachádzajú. určuje hodnotu maximálneho kladného oxidačného čísla (III-VII) prvku (okrem O, F). určuje, v ktorej skupine (A) sa prvok nachádza. je rovnaký pri všetkých prvkoch v jednej perióde. je zhodný s číslom skupiny (A), v ktorej sa daný prvok nachádza.

Vzácne plyny: sú prvky: He, Ne, Ag, Kr, Xn, Rh. majú atómy, v ktorých sú s a p orbitály valenčnej vrstvy úplne obsadené elektrónmi za tvorby oktetu (okrem He). valenčné orbitály s majú obsadené a postupne od He po Rn si dopĺňajú p orbitály jedným až šiestimi p elektrónmi. vo valenčnej vrstve majú dva elektróny sa osem elektrónov p (okrem He, ktorý dva s elektróny). sú prvky VIII.A skupiny periodickej sústavy prvkov. sú prvky: He, Ne, Ar, Kr, Xe, Rn. majú neúplne obsadené valenčné orbitaly. sú reaktivne prvky.

O vzácnych plynoch môžeme tvrdiť: lahko odovzdávajú valenčné p elektróny a tvoria katióny. hélium má veľmi nízku teplotu varu (-269 °C). sú veľmi málo reaktivne. rádioaktívny radón v silne zriedených roztokoch sa používa na liečebné účely. hélium sa používa ako ochranný plyn v špeciálnom hutnictve. podobne ako iné plyny tvoria dvojatómové molekuly. reagujú len s prvkami ktoré majú nízku hodnotu elektronegativity. niektoré sa používajú ako náplň do osvetľovacích trubic.

Pri bežných podmienkach prvky VIII.A skupiny: sa nachádzajú v nízkom množstve v atmosfére. sú veľmi stabilné. sú kvapaliny. sa vyskytujú ako nezlúčené atómy. vo valenčnej vrstve majú elektrónovú konfiguráciu s2p6 (okrem He). vyskytujú sa ako dvojatómové molekuly. sú plyny. sú v tuhom skupenstve.

O p prvkoch plati: že medzi ne zarad'ujeme prvky 4. periódy od Sc po Zn. celkový počet valenčných elektrónov je zhodný s čislom periódy, v ktorej sa daný prvok nachádza. že sú to len kovy a polokovy. vo valenčnej vrstve majú dva s elektróny a 1 až 6 p elektrónov. v danej skupine s rastúcim protónovým číslom sa zvyšuje hodnota elektronegativity. v danej skupine s rastúcim protónovým číslom vzrastá kovový charakter prvkov. sú to prvky III.A až VIII.A skupiny periodickej sústavy prvkov (okrem He). celkový počet valenčných elektrónov určuje hodnotu maximálneho záporného oxidačného čisla.

Pre vzácne plyny a ich zlúčeniny plati: atómy vzácnych plynov majú snahu priberat' d'alšie elektróny za tvorby aniónov. argón sa používa na odvzdušnenie roztokov a na vytvorenie inertnej atmosféry. xenón môže vytvárať zlúčeniny s fluórom a kyslikom, napr. XeF2, XeF4, XeF6, XeF3,XeO4. vzácne plyny tvoria molekuly zložené z dvoch atómov. vzácne plyny sa zlučujú len s najelektronegativnejšimi prvkami. vzácne plyny sa ziskavajú frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu. radón je rádioaktívny. poznáme niektoré oxokyseliny xenónu, v ktorých sú anióny XeO4, a XeO6,.

Elektrónovú konfiguráciu najbližšieho nasledujúceho vzácneho plynu môžu atómy halogénov získať: iba pri vytvorení molekuly z dvoch rovnakých atómov (Br+Br→Br2). pri vzniku katiónu, napr. Cl³+, Br⁵+. po prijati jedného elektrónu. vznikom halogenidového aniónu X- v iónových zlúčeninách. pri reakcii s alkalickými kovmi. po odovzdani jedného elektrónu. v kovalentných zlúčeninách vytvorením jednej sigma a jednej väzby. vytvorením aniónu X²− v iónových zlúčeninách.

CI2O a Cl2O7 sú anhydridy kyselin: HClO4 a HClO2. HClO a HClO3. HClO3 a HClO. HClO a HClO4. chloritej a chloristej. chlornej a chloristej. chlorečnej a chloristej. chloristej a chlorečnej.

Halogén s vyššou hodnotou elektronegativity: má väčšiu schopnost tvoriť halogenidový ión X ako halogén s nižšou hodnotou elektronegativity. môže reagovat's halogénom s nižšou hodnotou elektronegativity podl'a rovnice: F2+2NaBr→ 2NaF + Br2. spôsobuje dismutáciu molekuly halogénu s nižšou hodnotou elektronegativity. má v zlúčenine s vodíkom (H-X) polárnejšiu väzbu ako halogén s nižšou hodnotou elektronegativity. nereaguje s halogénom, ktorý má nižšiu hodnotu elektronegativity. spôsobuje disproporcionáciu molekuly halogénu s nižšou hodnotou elektronegativity. redukuje halogén s nižšou hodnotou elektronegativity. oxiduje halogén s nižšou hodnotou elektronegativity.

Atómy halogénov majú vo valenčnej vrstve elektrónovú konfiguráciu: ns5np2. ns2np5. ns2np6nd10. rovnakú ako atomy vzácnych plynov. ns2np2xnp2ynp2z. ns2np3. ns2np6. ns2np5nd2.

Pre halogény platí: do elektrónovej konfigurácie najbližšieho nasledujúceho vzácneho plynu chýba ich atómom jeden elektrón. zlučovanie halogénov s organickými látkami sa nazýva halogenácia. z halogénov môže sublimovať jód. z halogénov môže sublimovať bróm. pri izbovej teplote je v kvapalnom skupenstve jód. v chemických reakciách sa prejavujú ako reaktivne prvky. pri izbovej teplote je v kvapalnom skupenstve bróm. pri bežných podmienkach je jód tuhá látka.

Jódová tinktúra je: 5 % (w %) roztok jódu v metanole. 5 % (w %) roztok jódu v etanole. 5 % (w %) roztok jódu v dietyléteri a používa sa na čistenie okolia rán. 3% (w %) roztok jodidu draselného vo vode. dezinfekčný prostriedok na čistenie okolia rán. 5% (w %) roztok jódu v C2H5OH. 3% (w %) roztok Kl v etanole. 5 % (w %) roztok jódu v chloroforme.

Halogény: majú vo valenčnej vrstve elektrónovú konfiguráciu ns2np5. pre svoju reaktivitu sa v prírode nevyskytujú voľné, ale len viazané v zlúčeninách. nachádzajú sa v VII.B skupine periodickej sústavy prvkov. po odovzdani jedného elektrónu získajú konfiguráciu najbližšieho nasledujúceho vzácneho plynu. sú prvky F, Cl, Br, I, At. sa nachádzajú v VIII.A skupine periodickej sústavy prvkov. sú pri bežných podmienkach v kvapalnom skupenstve. s kyslíkom tvoria oxidy, ktoré všetky sú anhydridy príslušných kyselin.

O vlastnostiach halogénov platí: v molekulách typu X2 (napr. Cl2, Br2) sú ich atómy viazané nepolárnou kovalentnou väzbou. majú nizke hodnoty elektronegativity. halogény sa pripravujú oxidáciou halogenidových aniónov (X-). priamo sa zlučujú s kyslíkom a tak tvoria anhydridy kyselin. zlučujú sa s väčšinou kovov a nekovov na halogenidy. pre ľudí sú všetky halogény jedom. fluór má zo všetkých halogénov najvyššiu hodnotu elektronegativity. atóm fluóru má snahu tvoriť katión F+.