LF UK chem 307-327

Kyselina trihydrogenfosforečná: sa nenachádza v zlúčeninách: ATP, ADP a AMP. vzniká reakciou: P4O10 +6 H2O→4 H3PO4. má význam v metabolizme sacharidov. tvori soli, ktoré sú všetky dobre rozpustné vo vode. je súčasťou nukleových kyselin. je trojsýtna, stredne silná kyselina. už pri obyčajnej teplote je veľmi reaktivna a má silné oxidačné účinky. tvori len dva typy soli: hydrogenfosforečnany a fosforečnany.

Keď zreaguje Imol kyseliny trihydrogenfosforečnej a 1 mol hydroxidu, v ktorom má atóm železa oxidačné číslo II, vznikne: Fe3(PO4)2. FeHPO4. Fe2(HPO4)3. Fe(H2PO4)2. dihydrogenfosforečnan železnatý. FePO4. hydrogenfosforečnan železitý. hydrogenfosforečnan železnatý.

Chloristan bizmutitý, dihydrogenfosforečnan strontnatý a dihydrogenarzeničnan amónny majú vzorce: Bi(ClO2)2, SrHPO4, (NH4)3AsO4. Bi(ClO3)3, Sr3(PO4)2, NH4AsO3. Bi(ClO4)3, Sr(H2PO4)2, NH4H2AsO4. BiClO4, SrH2P2O7, (NH4)2AsO2. BiCl3, Sr3(PO4)2, (NH4)3AsO3. Bi(ClO)4, Sr(H2PO4)2, (NH4)3AsO3. Bi(ClO)3, Sr2P2O7, (NH4)3AsO3. Bi(ClO4)3, Sr(H2PO4)2, (NH4)2H2AsO4.

Zlúčeniny: Bi(NO3)3, Sb2S3 a AgH2PO4 sú: dusičnan bizmutitý, sulfan antimonity, dihydrogenfosforečnan striebrity strieborný. dusitan bizmutitý, sulfid antimoničný, hydrogenfosforečnan. dusitan bizmutity, sulfid antimoničný, fosforečnan strieborný. dusičnan bizmutity, sulfid antimonitý, dihydrogenfosforečnan strieborný. dusičnan bizmutity, sulfat antimonitý, hydrogenfosforečnan strieborný. dusitan bizmutity, sulfid antimonity, fosforečnan striebrity. dusičnan bizmutový, sulfan antimoničný, dihydrogenfosforečnan strieborný. dusičnan bizmutity, sulfid antimoničný, dihydrogenfosforitan strieborný.

O uhlíku (Z6) platí: atóm uhlíka nemôže tvoriť zlúčeniny, v ktorých sú na jeden atóm uhlika viazané rôzne atómy halogénov, napr. CF2CI2, CFCI3,. atóm uhlíka môže mať oxidačné číslo -IV v zlúčeninách s prvkami, ktoré majú nižšiu hodnotu elektronegativity (napr. s vodíkom v metáne). je najrozšírenejšim prvkom v prírode. v prírode sa vyskytuje voľný aj viazaný v zlúčeninách. patrí medzi biogénne prvky. atóm uhlíka sa nachádza v zlúčeninách HCN, CS2, a COCI2, ktoré sa v medicine používajú ako liečivá. atóm uhlíka vo väčšine zlúčenin vystupuje ako štvorväzbový. patrí medzi p² prvky.

Zlúčenina COCl2: sa pripravuje priamym zlučovanim oxidu uhol'natého s chlórom. sa nazýva guanidin. je dichloridom oxidu uhol'natého. sa nazýva fosgén. sa v laboratóriách používa ako rozpúšťadlo. je prudko jedovatý plyn, používal sa na vojenské účely. patri medzi deriváty kyseliny uhličitej. má štruktúru: Cl-C-OCI a je derivátom kyseliny chlórnej.

Urěte, ktoré tvrdenie o CO platí: má schopnosť sa viazať ako ligand na atómy prechodných kovov a byť zložkou komplexných zlúčenin. vzniká pri spaľovaní uhlika za nedostatočného prístupu vzduchu. je súčasťou výfukových plynov spaľovacich motorov a znečisťuje životné prostredie. má štruktúry vzorec: O=C=O a jeho molekula je symetrická, nepolárna. môže vznikať reakciou: C+CO2↔2CO. je zložkou vodného plynu (zmes CO+H2). môže oxidovat' oxidy kovov na elementárne kovy. vzniká termickým rozkladom CaCO3.

O uhlíku (Z=6) platí tvrdenie: elektrónová konfigurácia atómu uhlíka v základnom stave je 1s²2s²2p¹x2p¹y. atom uhlíka má v základnom stave dva nespárené elektróny v orbitáloch 2p. pri zlučovaní môže uplatňovať tetraedrickú hybridizáciu SP³. vo väčšine zlúčenín vystupuje ako dvojväzbový. energia väzieb C-C, C=C, C≡C je rovnaká. atóm uhlíka môže s atómami iných prvkov tvorit' polárne aj nepolárne kovalentné väzby. pre atóm uhlika je typické, že v zlúčenine sa s atómom iného prvku môže viazať vodíkovou väzbou. ak má atóm uhlíka v zlúčenine voľný elektrónový pár, môže vystupovať ako donor elektrónov a viazať sa koordinačnou vazbou (napr. karbonyly prechodných kovov).

Zlúčenina Hg(CN)2: má atóm ortuti s oxidačným číslom I. je kyanid ortutnatý. je kyanatan ortutnatý. patrí medzi jedy. je soľ kyseliny kyanatej. sa tiež nazýva dikyan. je kyanid ortutný. je soľ kyseliny kyanovodikovej.

Kyselina uhličitá: sa dá z roztoku izolovať v kryštalickej forme. tvori soli, v ktorých sú anióny HCO₃-, alebo CO₃²-. sa nachádza aj v ľudskom organizme. tvori soli uhličitany, ktoré nemožno rozložiť pôsobenim silnejších kyselín ako je H₂CO₃. vzniká rozpúšťaním CO₂ vo vode a prevažnou časťou v roztoku sú hydratované molekuly CO₂.xH₂O. tvori soli uhličitany, ktoré vo vodnom roztoku podliehajú hydrolýze (ak sú rozpustné). tvori anión HCO₃-, ktorý môže byť v niektorých protolytických reakciách zásadou. patrí medzi silné kyseliny.

O kremiku platí tvrdenie: pri bežných podmienkach je v plynnom skupenstve. tvori oxid kremičitý, ktorý pri tavení s alkalickými hydroxidmi reaguje podľa všeobecnej rovnice: SiO, +2 MOH - MSiO, +H,O. binárne zlúčeniny vodíka s kremikom majú všeobecný vzorec: SinH2n+2. tvori binárne zlúčeniny s prvkami s nižšou hodnotou elektronegativity (kovy) - ktoré sa nazývajú silicidy. s kyslíkom tvori SiO2,ktorý je stály voči vode aj kyselinám (okrem HF). fväzby Si-Si sú pevnejšie ako väzby C-C. s vodikom tvori silikáty. s chlórom tvorí chlorid kremičitý - SiCl4 a s vodíkom silány.

O uhlíku a jeho zlúčeninách platí: atom uhlíka môže mať maximálne kladné oxidačné číslo IV v zlúčeninách s elektronegativnejšimi prvkami (napr. kyslik, halogény). uhlík sa nemôže nachádzať viazaný v komplexných zlúčeninách. uhlík môže vytvárať karbidy, napr. Al4C3, CaC2, SiC, TiC. uhlík netvori zlúčeniny s halogénmi a so sirou. uhlík sa môže vyskytovať v alotropických modifikáciách ako grafit a diamant. z CO2 môžeme pripravit' močovinu podľa reakcie: CO2 + 2NH3→CO(NH2)2+H2O 20. atóm uhlíka nemôže mať v zlúčeninách oxidačné číslo II. v mnohých nenasýtených heterocyklických zlúčeninách vytvára vytvárajú atómy uhlika spolu s heteroatomami systémy delokalizovaných π elektrónov.

Hydrogenselenid draselný,ciničitan sodný a kremičitan olovnatý majú vzorce: KHSeO4, Na2SnO3, Pb2SiO3. KHSe, NaSnO3, Pb2SiO3. KHSe, Na2SnO3, PbSiO3. KHSeO4, Na2CnO3, Pb(SiO3)2. KHSeO3, Na2CnO4, PbSiO4. KHSe, Na2SnO4, PbSiO3. K2HSe, NaSnO3, Pb(SiO3)2. KHSeO2, Na2Sn2O3, Pb3SiO4.

O prvkoch IV.A skupiny periodickej sústavy plati: v prirode sa okrem uhlíka vyskytujú len v zlúčeninách. vo valenčnej vrstve majú štyri elektróny. C je nekov, Si, Ge, Sn a Pb sú kovy. atómy uhlíka, kremíka a germánia sa v zlúčeninách viažu aj dvojitými a trojitými väzbami. vo valenčnej vrstve majú elektrónovú konfiguráciu: ns2np2. tvoria rovnaké zlúčeniny s veľmi podobnými vlastnosťami. patria medzi biogénne mikroprvky. do elektrónovej konfigurácie najbližšieho nasledujúceho vzácneho plynu im chýbajú štyri elektróny.

O kremíku a jeho zlúčeninách plati: atom kremíka má v zlúčeninách s elektronegativnejšimi prvkami najčastejšie oxidačné čislo IV. kremík, podobne ako uhlik, môže tvoriť reťazce spojené jednoduchou (Si-Si) a dvojitou kovalentnou väzbou (Si=Si), pričom väzby sú rovnako silné, rozdiel je len v dĺžke ret'azcov. kremik tvori s vodikom zlúčeniny, ktoré sa nazývajú silány. kremik je najrozšírenejším prvkom v prirode. SiO2 sa môže taviť s alkalickými hydroxidmi za vzniku rozpustných silánov. kremík sa v nízkom množstve vyskytuje v telách vyšších živočíchov a v niektorých rastlinách. kremík môže tvoriť zlúčeniny: SiS2, SiC a halogenidy typu SIX4. sklo vzniká tavením kremenného piesku so zmesou alkalických uhličitanov.

Urěte, ktoré tvrdenie o kyanidoch je správne: kyanidy majú v molekule anión OCN-. kyanidový anión môže byť ligandom v komplexných zlúčeninách. kyanidový anión môže byť centrálnym atómom v koordinačných zlúčeninách. kyanidy sú soli kyseliny kyanatej. kyanidy sa odvodzujú od kyseliny kyanovodikovej. z kyanidov je jedovatý len KCN (cyankali). anión CN- je silná zásada a preto rozpustné kyanidy vo vode silne hydrolyzujú. všetky kyanidy sú prudko jedovaté.

Podstatu vzniku krasových útvarov a možnosť odstránenia prechodnej tvrdosti vody vyjadruje rovnica: 2NaHCO3→Na2CO3+H2O+CO2. CaCO3→CaO + CO2. Ca(HCO3)2→CaCO3 +CO2+H2O. Ca(HSO4)2→CaSO4+SO3+H2O. Mg(NO3)2→MgO+N2O5. MgCO3→MgO+CO2. CaSO4→CaO +SO3. Mg(HSO4)2↔MgSO4+SO3+H2O.

Prvky B, Al, Ga, In, TI: vo valenčnej vrstve majú elektrónovú konfiguráciu ns2np1. patria medzi prechodné prvky. v prirode sa vyskytujú len viazané v zlúčeninách. všetky tvoria zlúčeniny, v ktorých sú ich atómy viazané výlučne kovalentnými väzbami. vyznačujú sa rovnakou chemickou reaktivitou a schopnosťou vo vodných roztokoch tvoriť katióny. patria medzi p1 prvky. vo valenčnej vrstve majú tri elektróny v orbitáloch p. okrem bóru sú všetky kovy.

Pre bór plati: má vlastnosti a tvorí zlúčeniny, ktoré sú veľmi podobné hliníku. atóm bóru má vo valenčnej vrstve dva z elektróny a jeden p elektrón. s vodíkom tvori zlúčeniny borány. tvorí zlúčeniny, v ktorých sú atómy boru viazané kovalentnými a iónovými väzbami. tvorí zlúčeniny, v ktorých sú atómy bóru viazané výlučne kovalentnými väzbami. atóm bóru má v základnom stave jeden nespárený elektrón. s halogénmi (X) tvori zlúčeniny typu BX3. s halogénmi tvori kovalentné zlúčeniny, ktoré sa všeobecne nazývajú borány.

Chlorid bority a hexafluórohlinitan sodný (kryolit) majú vzorce: BoCl3, Na,[AIF]. BoCl3 Na3AlF3. BCl3, Na3[AIF6]. BrCl3, Na [AIF6]. B2Cl3,. Na2AIF. BCl2 Na4[Al2F6]. BCI3 Na3[AIF4]. BoCl3, Na3[AIF7].