LF UK chem 347-367

Pre prvky s1 a p1 platí: prvky s netvoria peroxidy a prvky p1 tvoria peroxidy. katióny s1 prvkov (okrem H) majú elektrónovú konfiguráciu predchádzajúceho plynu. prvky p1 majú vo valenčnej vrstve tri elektróny. ich atómy majú v zlúčeninách len oxidačné číslo I. ich atómy sú v zlúčeninách viazané iba iónovými väzbami. prvky s1 majú vo valenčnej vrstve jeden elektrón. všetky tvoria iba hydroxidy všeobecného vzorca M_I OH. všetky prvky s1 sú nekovy a všetky prvky p1 sú kovy.

Prvky s1: tvoria soli, ktoré sú väčšinou rozpustné vo vode. sú: Be, Mg, Ca, Sr, Ba, Ra. sa vyznačujú dobrou elektrickou a tepelnou vodivosťou (okrem H). tvoria katióny, ktoré majú o jeden elektrón viacej ako predchádzajúci vzácny plyn. sú umiestnené v I. hlavnej (A) skupine periodickej sústavy prvkov. pre svoju reaktivnost sa uskladňujú v chemicky inertnom prostredí (okrem H). všetky tvoria katióny s oxidačným číslom I a ll. tvoria zlúčeniny, ktoré majú prevažne iónový charakter (okrem vodíka).

O alkalických kovoch plati: pri horení na vzduchu vzniká z lítia Li2O a zo sodíka vzniká Na2O2. zlúčeniny obsahujúce sodik farbia plameň na červeno. majú redukčné vlastnosti, čo je možno vyjadriť reakciou s vodikom: 2M+H2→2M+ H-. majú zo všetkých prvkov najvyššie hodnoty ionizačných energii. sodik a draslík reagujú s vodou podľa všeobecnej rovnice: 2M+2H2O→2 MOH+H2. tvoria hydridy, ktoré s vodou reagujú za vzniku hydroxidov. sodik sa môže pripraviť elektrolýzou taveniny NaCl. elektrónovú konfiguráciu na predposlednej elektrónovej vrstve majú rovnakú ako má najbližší predchádzajúci vzácny plyn na poslednej vrstve.

Pri porovnaní sily (zásaditosti) roztokov bydroxidov alkalických kovov a kovov alkalických zemin plati, že: KOH je silnejší ako Ca(OH)2. CsOH je silnejší ako NaOH. LiOH je slabší ako NaOH. KOH je slabši ako LiOH. NaOH je slabši ako RbOH. Ca(OH)2 je silnejší ako Ba(OH)2. Sr(OH)2 je silnejší ako CSOH. RbOH je silnejší ako Ca(OH)2.

Vyberte správne tvrdenie o prvkoch s² a p²: prvky s² a p² majú vo valenčnej vrstve dva s elektróny. prvky s² majú vo valenčnej vrstve dva elektróny. všetky oxidy s² a p² prvkov sú zásadotvorné. všetky prvky s² a p² sú kovy. prvky p² majú vyššie hodnoty elektronegativity ako prvky s² (umiestnené v tej istej periode). v zlúčeninách sú s² a p² prvky viazané iba iónovými väzbami. všetky p² prvky môžu tvoriť reťazce, kde sú ich atómy navzájom viazané kovalentnými väzbami. všetky prvky s² a p² majú veľkú schopnosť vystupovať ako centrálne atómy v komplexných zlúčeninách.

Kovové prvky s1 a s2: sa líšia tým, že prvky S1 tvoria zásadotvorné oxidy a prvky s2 tvoria oxidy, ktoré sú kyselinotvorné. tvoria hydroxidy. sú silné redukovadlá. ľahko odovzdávajú valenčné elektróny a tvoria katióny. v prírode sa vyskytujú voľné aj viazané. ktoré sa nachádzajú napr. v 4. perióde, tvoria peroxidy. tvoria s vodíkom bináme zlúčeniny, nazývané hydridy. sú v zlúčeninách viazané väčšinou iónovou väzbou.

Vlastnosti kovových prvkov vyplývajú z elektrochemického radu napätia kovov. Plati: zlato môže reagovať s kyselinami za vzniku vodika. kov s negativnejšim potenciálom redukuje z roztoku ióny kovu s pozitívnejším potenciálom a sám sa pritom oxiduje. čim viac je kovový prvok postavený v rade napilitia napravo, tým l'ahšie sa jeho katióny redukujú na kov. čím viac je kovový prvok postavený v rade napätia nalľavo, tým má jeho elektródový potenciál pozitivnejšiu hodnotu. čím je kov postavený v rade napätia viac naravo, tým ľahšie sa jeho atómy oxidujú na katióny. ušľachtilé kovy majú záporné elektródové potenciály. neušľachtilé kovy majú záporné elektródové potenciály. železo môže reagovat s kyselinami za vzniku vodika.

Pri porovnani prvkov s¹ (alkalické kovy) a prvkov s² (okrem He) platí: všetky zlúčeniny s¹ a s² prvkov sú dobre rozpustné vo vode. prvky s² majú vyššie teploty topenia ako prvky s¹. prvky s¹ sú reaktívnejšie ako prvky s². atómy prvkov s¹ a s majú v zlúčeninách oxidačné číslo II. prvky s² majú dvojnásobný počet valenčných elektrónov ako prvky s¹. prvky s¹ tvoria kyselinotvorné oxidy a prvky s² tvoria zásadotvorné oxidy. prvky s¹ tvoria katióny v hydroxidoch a prvky s² sa nachádzajú prevažne v aniónoch kyselin. prvky s¹ majú nižšie hodnoty ionizačnej energie ako prvky s² v tej istej perióde.

Od prvkoch môžeme povedať: majú vysoké teploty topenia a varu (okrem Hg). môžu byť ligandmi v koordinačných zlúčeninách. dobre vedú teplo a elektrický prúd. podľa oxidačného čísla majú ich zlúčeniny v roztokoch rôzne sfarbenie, napr. zlúčeniny CrVI sú žlté a zlúčeniny CrIll sú zelené. nazývajú sa tiež neprechodné prvky. mnohé d prvky a ich zlúčeniny pôsobia ako katalyzátory chemických reakci. patria medzi kovy alkalických zemin. v zlúčeninách môžu mať ich atómy rózne oxidačné čísla.

Medzi d prvky patria: prvky, ktorych atómy majú elektróny v orbitáloch as a tiež v orbitáloch (n-1)d1-10, kde, n=4-7. prechodné prvky. prvky, ktorých katióny sú vo vodných roztokoch prevažne bezfarebné. napr. N, O, S, CI. napr. V, Cr, Mn, Zr, Mo. prvky, ktorých atómy na tvorbu väzieb môžu využiť orbital ns, ako aj (n-1)d orbitály. prvky VIII.A skupiny periodickej sústavy prvkov. prvky umiestnené v A skupinách periodickej sústavy prvkov.

Pre prechodné prvky platí: na tvorbu väzieb okrem orbitálu ne využívajú aj (n-1)d orbitály. ich atómy majú najvyššie oxidačné čísla v zlúčeninách s fluórom a kyslíkom. v zlúčeninách majú ich atómy oxidačné čísla len II a III. majú schopnosť tvoriť koordinačné zlúčeniny. dopĺňajú si (n-1)d orbitály a preto za sebou v jednej perióde nasleduje vždy desať prechodných prvkov. ze ich atómy majú v zlúčeninách oxidačné číslo -II, -III,-IV,-V. môžu byť donormi elektrónov v koordinačných zlúčeninách. ióny a zlúčeniny d prvkov sú väčšinou farebné.

O prvkoch Cu, Ag, Au plati: ich atómy majú v nezlúčenom stave vo valenčnej vrstven jeden elektrón s. patria medzi d prvky. ich atómy vytvárajú katióny s oxidačnými číslami l až VI. v porovnaní s kovmi I.A skupiny sú menej reaktivne. patria medzi ušľachtilé kovy. pri bežných podmienkach môžu reagovať's kyselinami za vzniku vodika. patria do I.B skupiny periodickej sústavy prvkov. majú vyššie teploty topenia a menšie atómové polomery ako atómy alkalických kovov v tej istej perióde.

Vyberte správne tvrdenie: avlastnosti prvkov sú periodickou funkciou ich protónových čísel. na chemické vlastnosti prvkov majú rozhodujúci vplyv vnútorné elektrónové vrstvy. v danej hlavnej skupine (A) periodickej sústavy prvkov sú vlastnosti všetkých prvkov rovnaké. u prvkov v danej perióde od I.A k VII.A skupine sa znižuje počet valenčných elektrónov. u prvkov v danej perióde od I.A k VIII.A skupine sa zvyšuje kladný náboj jadra. v halogenidoch prvkov tretej periódy od I.A k VII.A skupine sa zvyšuje kovalentný charakter väzby. v danej perióde zľava doprava sa zvyšuje oxidačná schopnosť prvkov. v danej perióde od I.A k VIII.A skupine sa znižuje hodnota elektronegativity prvkov.

Jóny prechodných prvkov často tvoria akvakomplexy, medzi ktoré patri: [Mn(H2O)4](OH)2. [Cr(H2O)6]Br3. [Fe(NH3)6](OH)2. NH3.H2O. jodid hexaakvanikelnatý. [Co(H2O)6]2(SO4)3. C6H12O6. H2O. Cs2[Pt(OH)6].

O vnútorne prechodných prvkoch plati tvrdenie: postupne si dopĺňajú elektrónmi orbitaly 4f a 5f (vždy 14 prvkov za sebou). cér tvorí zlúčeninu: Ce(SO4)2 ktorá sa nazýva siran cérny. u lantanoidov si postupne dopĺňajú 14 elektrónov v orbitáloch 4f. môžu byť ligandami v komplexných zlúčeninách. chemické vlastnosti prvkov f sú podobné. všetky vnútorne prechodné prvky sa tiež označujú ako transurány. atómy lantanoidov a aktinoidov majú v zlúčeninách najčastejšie oxidačné čislo III a tvoria prevažne iónové zlúčeniny. môžu tvoriť komplexné zlúčeniny, napr. K4[U(SCN8)].

Vyberte neutrálne molekuly alebo ióny, ktoré môžu byť ligandmi v komplexných zlúčeninách: H₂O, Na+, CO₃²-,. F-, Cr-, CN-. H₂O, NH₃, CO. všetky tie, ktoré môžu byť akceptormi elektrónov. CN-, OH-, I-. Br-, H₂O, CO. O₂²-, S²-, SCN-. O₂²-,H₃O+, CH₄.

V komplexnej zlúčenine [Ni(NH₃)₆](NO₃)₂: je ligandom katión [Ni(NH₃)₆]²+. sú ligandmi molekuly NH₃. sú ligandmi anióny NO₃-. je atóm niklu donorom elektrónového páru. je nikel centrálnym atómom. je oxidačné čislo centrálneho atómu II. má centrálny atóm koordinačné číslo 6. sa anión NO₃- viaže koordinačnou vazbou na centrálny atóm.

Ak sú molekuly H2O,NH3 a CO ligandami v komplexných zlúčeninách,vo vzorcoch ich čitame: akvo, ammo, karboxyl. hydro, ammin, karboxyl. akva, amino, karbo. akva, ammin, karbonyl. hydráto amo, karbonáto. hydro, amino, karbonáto. akva, amo, karbonát. hydro, ammino, karbonyl.

Koordinačné čislo určuje: oxidačné číslo centrálneho atómu komplexu. skupinu, v ktorej sa v periodickej tabuľke nachádza centrálny atóm komplexu. čislo periódy, v ktorej sa nachádza centrálny atóm komplexu. počet atómov, ktoré sa priamo viažu koordinačnou vazbou na centrálny atóm komplexu. či je väzba medzi centrálnym atómom komplexu a ligandom jednoduchá, dvojitá alebo trojitá. počet centrálnych atómov v koordinačnej zlúčenine. či je centrálny atóm priamo spojený s iným centrálnym atómom. oxidačné číslo komplexného katiónu.

Pre prvky triády železa a ich zlúčeniny plati: Fe, Co a Ni sú zaradené do VIII.B skupiny periodickej sústavy prvkov. prvky skupiny železa (tzv. triáda železa) sa nachádzajú v šiestej (dlhej) perióde. železo patrí medzi ušľachtilé kovy. atomy kobaltu a niklu môžu na vazby s atómami iných prvkov využiť okrem ns orbitálu aj (n-1)d orbitály. železo môže tvoriť zlúčeniny: sulfidy a halogenidy. vo vodnom roztoku lahko prebieha úplná ionizácia uvedenej zlúčeniny podľa rovnice:K₂[Ni(CN)₄]↔2K+ +Ni₂+ +4CN-. po rozpustení zlúčeniny FeSO₄.7 H₂O vo vode dostaneme intenzivne modro sfarbený roztok. pri procese hrdzavenia železa prebieha reakcia, ktorú možno vyjadriť rovnicou: 4 Fe+2H₂O+3O₂↔2 Fe₂O₃.H₂O.