LF UK

2.Mozu sa bunky v niektorych druhoch kolonii specializovat na urcite funkcie. ano. nie. ano, ak maju zlazy s vnutornym vylucovanim. vsetky druhy, za optimalnych podmienok. ano, napr. u niektorych bicikovcov. ano, napr. u niektorych vytrusovcov. ano, tam kde prebieha diferenciacia. ano, tam kde neprebieha diferenciacia.

13.Osmoticka lyza bunky nastava v prostredi. hypotonickom. hypertonickom. v prostredi, v ktorom je aktivita niżśia ako v bunke. v atonickom prostredi. izotonickom. v prostredi, v ktorom je aktivita rovnaka ako v bunke. v prostredi, v ktorom je aktivita vyżśia ako v bunke. v prostredi, ktore je hustejśie, ako v bunke.

24.Enerheticky metabolizmus mozno charakterizovat ako. premenu jednoduchych organickych latok na zlozitejsie. energiu obsahnutu v organickych latkach. chemicke premeny, pri ktorych sa uvolnuje energia schopna konat pracu (volna energia) a nasledne spotrebovanie tejto energie. vyuzitie tepelnej energie bunkou. chemicke premeny, pri ktorych sa uvolnuje informacia. proces vydaja nepotrebnych latok z buniek. proces prijimania tepla do buniek. procesy ziskavania, premeny a uvolnovania energie v bunkach.

26.Anaerobna glykolyza je chemicky proces ktry prebieha. len u anaeroobnych organizmov. bez prijmania molekul kyslika z okoli. pri stiepeni makroenergetickych vazieb. len za pritomnosti kyslika. bez pritomnosti diapedezy. bez pritomnosti cukrov. u anaerobnych organizmov. u aerobnych organizmov.

30.Katabolizmus je. subor bunkvych procesov, pri ktorych prebieha prevazne synteza latok. subor bunkovych procesov, pri ktorych prebieha najma rozklad latok. subor bunkovych procesov pri proteosynteze. metabolicke procesy pri reprodukcii bunky. subor procesov, pri ktorych sa rozkladaju latky, napr. glukoza sa oxiduje az na CO2 a H2O. subor bunkovych procesov, ktore su zakladom proteosyntezy. subor bunkovych procesov, pri ktorch neprebiehaju metabolicke procesy. subor bunkovych procesov, ktore su zakladom fotosyntezy.

44.Anabolizmus je. hav vyplyvajuci z konzumovania anabolik. subor bunkovych procesov, pri ktorych prebieha prevażne odburavanie latok. subor bunkovych procesov, pri ktorych prebieha prevazne synteza latok. subor bunkovych procesov po smrti bunky. jav vyplyvajuci z poruchy katabolizmu. subor bunkovych oxidacii. subor procesov v anafaze. subor procesov, ktore prebiehaju v lyzozomoch.

45. Regulacia v bunke je ovplyvnena. zmenou pohybu bunkovych struktur v cytoplazme. mnozstvom enzymov v cytoplazme a bunkovych strukturach. nukleonovymi kyselinami. zmenou aktivity enzymou v cytoplazme. spomalenim pohybu bunkovych struktur v cytoplazme. znizenim mnozstva vody v bunke. zmenou aktivity enzynov v bunkovych strukturach. zrychlenim pohybu bunkovych struktur v cytoplazme.

48. Prapohlavne bunky z ktorych vznikaju gamety. diploidne. nediferencovae. haploidne. diferencovane. diploidne a nediferencovane. diploidne a diferencovane. haploidne a nediferencovane. haploidne a diferencovane.

53. Ako sa oznacuje proces pri ktorom sa z jednoduchych latok tvoria nove telu vlastne zlozite latky. anabolizmus. krebsov cyklus. oxidativna fosforylacia. katabolizmus. transkripcia. redukcia. anaerobna glykolyza. bazalny metabolizmus.

91.Na povrchu buniek sa moze nachadzat. jadrovy obal. agltinogeny. kukla. bunkova stena. slizovita vrstva. pelikula. kortex. kapsida.

92. Jadro prokariotickych buniek. tvoria homologicke chromozomy. tvori jeden chromozom. pozostava z jednej molekuly DNA. vytvara jedna molekula RNA. ma obal z jednej membrany. ma obal z dvoch membran. je tvorene plazmidom. odsahuje dva polynukleotidove retazce RNA.

93. Telova bunka cloveka ma za normalnych okolnosti. dve chromozomove sady. jednu chromozomovu sadu. dva chromozomy. styri chromozomove sady. diploidny pocet chromozomov. haploidny pocet chromozomov. aneploidny pocet chromozomov. par pohlavnych chromozomov.

94. Bunkove delenie sa zastavi. pri nedostatku zivin. pri nevhodnej teplote. pri nahromadeni skodlivych latok. pri nevhodnych podmienkach vonkajsieho prostredia. v Go faze po posobeni inhibujucich latok. w G2 faze po posobeni stimulujucich latok. v hlavnom kontrolnom uzle S fazy. pri pritomnosti stimulujucich latok.

95. Pre G1 fazu bunkoveho cyklu je charakteristicke. prebiehaju synteticke procesy. pripravuje sa replikacia mRNA. bunka rastie. pripravuje sa replikacia jadrovej DNA. nachadza sa tu hlavny kontrolny uzol. chromozomy sa skracuju a hrubnu. vytvaraju sa dva nove jadra. prebieha cytokineza.

97.Co patri k membranovej sustave eukayotickych buniek. mitochondrie, endoplazmaticke retikulum, Golgiho system, ribozomy a plastidy. mitochondrie, endoplazmaticke retikulum, Golgiho system, plastidy a vakuoly. mitochondrie, endoplazmaticke retikulum, Golgiho system, plastidy a chromozomy. bunkove inkluzie, mitochondrie, endoplazmaticke retikulum, Golgiho system, plastidy a vakuoly. Golgieho system, endoplazmaticke retikulum, centriola, mitochondrie a vakuoly. Golgieho system, endoplazmaticke retikulum, mitochondrie, plastidy, cytoskelet a vakuoly. endoplazmaticke retikulum, Golgiho system, plastidy, vakuoly a mitochondrie. vakuoly, lyzozomy, chloroplasty, mitochondrie, endoplazmaticke retikulum.

98.biomembrany sa skladaju z. dvoch vrstiev molekul fosfolipidov a molekul bielkovin. dvoch vrstievbielkovin a molekul sacharidov. dvoch vrstiev molekul fosfolipidov a molekul sacharidov. jednej vrstvy molekul fosfolipidov a molekul bielkovin. dvoch vrstiev molekul bielkovin a dvoch vrstiev molekul polysacharidov. jednej vrstvy molekul fosfolipidov a dvoch vrstiev molekul bielkovin. fosfolipidovej dvojvrstvy, do ktorej su ponorene molekuly bielkovin. celulozovej siete vyplnenej bielkovinami a polysacharidmi.

99. V metafaze mitozy sa chromozomy. zaraduju do centralnej roviny. zaraduju do rovnikovej roviny. zoraduju k polom bunky. skracuju a hrubnu. pozdlzne rozdelia na dve chromatidy. od seba oddelia. reduplikuju. zhlukuju do novych jadier.

100. z kolkych biomembran su tvorene mitochondire. nemaju membranovu strukturu. z dvoch. z troch. z dvoch- vonkajsieho obalu a vnutornej zriasnenej. z jednej. z dvoch- vonkajsieho zvrasneneho obalu a vnutornej. jednej alebo dvoch, podla tvaru buniek. jednej albeo dvoch, podla tvaru mitochondri.

101. Medi organely eukariotickych buniek patri. meioza. ribozomy. mitoza. endoplazmaticke retikulum. centriola. mitochondrie. tukove kvapocky. centromery.

102. Aky tvar maju mimojadrove chromozomy eukaryotickych buniek. tycinkovy. valcovity. podla tvaru organely. kruhovy. ako prokaryoticky chromozom. ako eukaryoticky chromozom. homologicky. heterologicky.

103. Nepriame delenie eukaryotickej bunky sa nazyva. amitoza. meioza. endomitoza. mitoza. partenogeneza. reduplikacia. gemetogonia. schizogonia.

104. Rychlost difuzie zavisi od. rozdelu koncentracie danej latky v bunke a jej okoli. nezalezi na koncentracii danej latky. zalezi od koncentracie danej latky len v bunke. koncentracneho spadu. koncentracneho gradientu. rozdielu koncentracie danej latky v mitochondriach a chloroplastoch. rozdielu koncentracie danej latky v endoplazmatickom retikule a ribozomoch. rozdielu koncentracie danej latky na poloch bunky.

105. Prebieh bunkoveho cyklu a jeho regulaciu mozno dobre sledovat na bunkach pestovanych mimo organizmu. v tkaninovych kulturach. na virusoch. na bakteriach. in vitro. in vivo. v monokulturach. v nadoroch. v hostitelskych bunkach.

106.Lyzozomy. su stalou membranovou organelou prokaryotickych buniek. su male mechuriky z biomembrany. obsahuju traviace enzymy. obsachuju enzymy, schpne stepit nektore latky. su organelami osmotickej rovnovahy. obsahuju enzymy syntetizujuce latky vylucovane z bunky exocytozou. su stalou membranovou organelou eukaryotickych zivocisnych buniek. ich enzymy rozkladaju niektore latky prijate do buniek.

107. Medzi fazy mitotickeho delenia v eukaryotickych bunkach patri. profaza. interfaza. metafaza. anafaza. telofaza. Go faza. S faza. protofaza.

108. V ktorej faze mitozy sa chromozomy skracuju a hrubnu v: metafaze. anafaze. profaze. interfaze. prvej. druhej. telofaze. protofaze.

109. Ako sa nazyvaju bunky s jednou chromozomovou sadou. diploidne. haploidne. somaticke. gamety. zygoty. blastomery. oogonie. spermiogonie.

110. Generacna doba bunky je. trvanie bunkoveho cyklu, ktore je pre rozlicne bunky rozdielne. dana geneticky. trvanie bunkoveho cyklu urceneho typom bunky, ktory je rovnaky pre vsetky bunky. doba existencie bunky. casovy interval medzi dvoma G1 fazami. casovy interval mnedzi profazou a telofazou. casovy interval trvania mitozy u bakterii. trvanie bunkoveho cyklu u virusov.

111. Bunkova stena eukaryotickej bunky moze obsahovat. chitin. celulozu. chlorofyl. lignin. mitochondrie. glykogen. soly a vosky. fykoerytrin.

112. Kde sa nachadzaju jadrove pory. v jadrofom obale prokaryotickich buniek. na poloch jadra prokaryotickych buniek. na vnutornej strane obalu jadra prokaryotickych buniek. v jadierku prokaryotickych buniek. v jadrovom obale eukaryotickych buniek. na poloch jadra eukaryotickych buniek. na vnutornej strane obalu jadra eukaryotickych buniek. v jadierku eukaryotickych buniek.

116. Plazmaticka membrana buniek je. priepustna len v urcitych bunkach. polopriepustna. rovnako priepustna pre vsetky latky latky vsetkych buniek. semipermeabilna. strukturou, ktora oddeluje jadro od cytoplazmy. dierkovana. strukturou, ktora oddeluje bunku od okolia. sucastou bunkovej steny.

117. Jeden z dolezitych metabolickych procesov v bunke, pri ktorom sa tvoria nove molekuly bielkovin sa nazyva. protofaza. fagocytoza. proteosynteza. pinocytoza. exocytoza. autotrofna. heterotrofna. oxidativna fosforylacia.

118. K zakladnym fukciam bunky patri. bunkovy metabolizmus. tok energie. priprava na anabiozu. aktivny pohyb. tok informaci. rozmnozovanie. prijem tepla z okolia. sporulacia.

119. Chromozomy mozeme najst. v jadrovej membrane. v cytoplazme. v bunkovom jadre. v chloroplastoch. v mitochondriach. v endoplazmatickom retikule. v lyzozomoch. v centromere.

120. V kazdej bunke rozlisujeme. endoplazmaticke retikulum. cytoplazmu. bunkove povrchy. deliace vretienko. jadierko. jadro. Golgiho system. mitochondrie.

121. Ako sa nazyvaju bunky ktore sa nekoorinovane delia a ohrozuju celistvost organizmu. bakteriove bunky. nadorove bunky. gonadove bunky. replikacne bunky. zarodocne bunky. rakovinove bunky. nekoordinovane bunky. Go bunky.

122. Ako sa vola proces pri ktorom sa materska eukaryoticka bu ka rozdeli na dve rovnocenne dcerske bunky. konjugacia. schizogonia. mitoza. kopulacia. cytokineza. neprime delenie. gemetogonia. gonochorizmus.

123. Schopnost bunky pohlcovat mikroogranizmy sa nazyva. diapedeza. pinocytoza. fagocytoza. difuzia. specificka imunita. aglutinacia. exocytoza. tvorba toxinov.

125. Suhrn regulacnych procesov v bunke nazyvame. osmoticky tok. tok informacii. tok energie. tok latok. metabolizmus. replikacia. reprodukcna schopnost. transkripcia.

126. Eukaryotickymi bunkami su tvorene. virusy, bakterie, rastliny. huby, rastliny, zivocichy. len mnohobunkove org. jendobunkove a mnohobunkove zivocichy. bakterie, huby, rastliny, zvocichy. nizsie a vyssie rastliny. bakterie, huby, zivocichy. sinice, huby, vyssie rastliny.

127. Ribozomy. maju velkost nekolko desiatok nanometrov. su zlozene z rinonukleonovej kyseliny a bielkovin. su zlozene z rinonukleonovej kyseliny a cukrov. su zlozene z DNA a bielkovin. u prokaryotickych bueniek su vacsie ako u eukaryotickych. su zlozene z biologickej membrany. su zlozene z DNA,RNA a bielkovin. u prokaryotickych buniek su mensie ako u eukryotickych.

128. Ktore vyznamne polysacharidy obsahuje rastlinna bunka. sacharozu. chitin. celulozu. skrob. glukozu. glykogen. fruktozu. galaktozu.

131. Mitoticky aparat je tvoreny z. centromery. centrioly. jadierka. vlakienok deliaceho vretienka. mitochondrii. chloroplastov. vlakienok celulozy. chromatinu.

132. Fosfolipidy v biomembrane su usporiadane do. bimolekularnej vrstvy, v ktorej su vcelene molekuly bielkovin. dvoch vrstiev. monomolekuloveho filmu, v ktorom su vclenene molekuly bielkovin. monomolekuloveho filmu, v ktorom su vclenene molekuly glycidov. dvoch dvojvrstiev. globularnych vrtsiev. jednej vrstvy lipidov a jednej vrstvy proteinov. jednej vrstvy lipidov a dvoch vrstiev proteinov.

133. Synteza bielkovin prebieha. v bunkovych inkluziach. na vlaknach cytoskeletu. na ribozomoch. na mikrotubuloch. na ribozomoch v cytoplazme. na ribozomoch w lyzozomoch. na ribozomoch pripojenych na endoplazmaticke retikulum. na ribozomoch pripojenych na centromery.

135. Zakladne regulacne mechanizmy ucinnosti enzymov v bunke su. zmena struktury molekuly substratu. riadenie syntezy enzymov. rovnovaha enzymatickych reakcii. nerovnovaha enzymatickych reakcji. zmena struktury molekuly enzymu. riadenie syntezy substratov. rovnovaha prisunu substratov. rovnovaha syntezy aktivnych centier enzymov.

136. Cytologia je. veda o tkanivach. veda, ktora skuma prislusne javy na urovni bunky. veda o zivocichoch. nauka o bunke. nauka o imunite. veda, ktora skuma zakony dedicnosti. nauka o metabolickych funkciach org. samostatna biologicka veda.

138. Kolkymi biomembranami je obalene jadro. dvoma u eukaryotickych buniek. jednou u eukaryotickych buniek. tromi u eukaryotickych buniek. u eukaryotickych buniek dvomi membranami. dvomi u prokaryotickych buniek. jednou u prokaryotickych buniek. tromi u prokaryotickych buniek. u prokaryotickych buniek nema membranu.

139. Co vykonava funkciu lyzozomov u rastlin. ergastoplazma. plastidy. vakuoly. prieduchy. mitochondrie. celuloza. ribozomy. endoplazmaticke retikulum.

140. Osmoticka lyza bunky je jav. ked bunka prijima vodu a zmensuje sa. ked bunka prijimom vody sa zvacsije. ked bunka prijmom vody zvacsuje svoj objem az praska. ktory nastane po umestnieni zivocisnej bunky v hypotonickom prostredi. ktory nastane po umestnieni zivocisnej bunky v hypertonickom prostredi. ktory nastane po umestnieni zivocisnej bunky v izotonickom prostredi. ktory nastane po umestnieni zivocisnej bunky v normotonickom prostredi. ktory nastane po umestnieni zivocisnej bunky v destilovanej vode.

141. Preco je polopriepustnost plazmatickej membrany pre bunky zasadnou nevyhnutnostou. lebo vsetky rozpustene latky mohli unikat z buniek do okolia. lebo vsetky rozpustene latky mohli unikat z buniek do okolia a ich vnutorne zlozenie by nebolo rovnake ako zlozenie okolia. lebo by vsetky rozpustene latky mohli vnikat z okolia do buniek. lebo vnutorne zlozenie buniek by bolo rovnake ako zlozenie okolia. lebo by nastala maximalna miera metabolizmu. lebo by nastala minimalna miera latkovej vymeny. lebo by vsetky rozpustene latky zostali v bunkach. lebo by vsetky rozpustene latky zostali mimo buniek.

142. Jadro. je sucastou bunkovej steny. moze obahovat jadierko. obsahuje najma RNA. ma u eukaryotickych buniek obal z dvoch membran. jeho hlavnou zlozkou u prokaryotickych buniek su chromozomy. jeho hlavnou zlozkou u eukaryotickych buniek su chromozomy. je riadiacim centrom bunky. pri mitoze sa zmensuje.

143. Syntetickymi centrami buniek su. lyzozomy. mitochondrie. endoplazmaticke retikulum. chromatidy. Golgiho system. centrioly. vakuoly. centrozomy.

144. Ked sa osmoticka hodnota prostredia zhoduje s osmotickou hodnotou bunky, je prostredie. hypotonicke. izotonicke. hypertonicke. izoosmoticke. normoosomticke. hypoosmoticke. hiperosomicke. pseudoosmoticke.

146. K replikacii DNA v bunke dochadza v. Golgiho systeme. bunkovom jadre. lyzozomoch. chloroplastoch. mitochondriach. lyzodezmoch. endoplazmatickej retikule. plazmatickej membrane.

147. Ako sa nazyva faza bunkovecho cyklu v ktorej prebieha replikacia jadrovej DNA a zdvojenie jadrovych chromozomov. G1 faza. M faza. S faza. G2 faza. synteticka faza. hlavny kontrolny uzol. Go faza. interfaza.

148. cytokineza je. pozdlzne rozdelenie jadra. sucast profazy. rozdelenie materskej bunky na dve dcerske bunky. veda, ktora studuje tvar a strukturu organu. obdobie rastu bunky. pohyb bunky. sucast interfazy. sucast telofazy.

151. Mitochondrie su. zlozene z dvoch biomembran. zlozene z jednej zriasnenej membrany. energetickimy centrami bunky. centrami proteosyntezy bunky. tycinkoviteho az vlakniteho tvaru. pritomne v eukaryotickych bunkach. pritomne v prokaryotickych bynkach. mieskom ulozenia glykogenu- skrobu.

152. Ake formy endocytozy poznate. pinocytoza. endodifuzia. fagocytoza. difuzia. fertilizacia. endomitoza. exocytoza. konjugacia.

153, Bunky sa mozu rozmnozovat. kopulaciou. delenim. pucanim. konfoemaciou. partenogenezou. reduplikaciou. mitozou. replikaciou.

154. Vseobecny mechanizmus vydaja latok z buniek sa nazyva. fagocytoza. infuzia. exocitoza. pinocytoza. endocitoza. defekacia. ejakulacia. diapedeza.

155. Medzi latky vstupujuce do bunky volnou difuziou patri. glycerol. plyny. mocovina. etanol. glukoza. draslik. sodik. kyslik.

156. Bunka vyuziva osmoticku energiu na. svalovu pracu. prenoc latok cez bunkove membrany. sirenie vzruchov. transport elektrolytov cez bunkove membrany. rast bunky. regulaciu metabolizmu. pripravu mitozy. replikaciu DNA.

157. Jadierko sa sklada z. RNA a mDNA. bielkoviny a lipidov. bielkoviny a RNA. bielkoviny a DNA. chromatinu. chromozomov. ribonukleonovej kyseliny a bielkovin. z RNA a polysacharidov.

158. Bunka sa v meioze rozdeli. raz. ani raz. dvakrat. trikrat. dvakrat s jednou replikaciou DNA. dvakrat s dvoma replikaciami DNA. raz s jednou replikaciou DNA. raz s jednou replikaciou DNA.

113, osobitny typ bunkoveho cyklu, ktorym vznikaju pohlavne bunky sa nazyva. mitoza. meioza. amitoza. redukcne delenie. izogamia. anizogamia. sporulacia. kopulacia.