LK UK

160. Energia v bunke sa uvolnuje. anerobnou glykolizou. oxidaciou vodika organickych latok na vodu. bunkovymi oxidaciami. stiepenim uhlikoveho retazca glukozy. oxidaciou dusika organickych latok na vodu. proteosyntezou. reduplikaciou DNA. oxidativnou fosforylaciou.

161. Vakuoly mozeme najst. len v zivocisnej bunke. v rastlinnej bunke. u jednobunkovcov. najma v hubach. v mitochondriach. v cytoplazme. u nalevnikov a korenonozcov. v bunke ciliophora a rhizopoda.

162. Podla struktury delime bunky na. subcelularne a protocelularne. epitelove, vazivove, svalove, nervove. jadrove, bezjadrove. prokaryoticke, eukaryoticke. jednoduche a zlozene. prvojadrove a eukaryoticke. jednobunkove a mnohobunkove. Subcelullata a Eobionta.

163. Enzymatycka sustava oxidativnej fosforylacie je lokalizovana v. Golgiho systeme. chloroplastoch. mitochondiach. endoplazmatickom retikule. bunkovom jadre. lyzozomoch. ribozomoch. tylakoidoch.

164. K najdolezitejsim mechanizmom ktorymi sa uskutocnuje prijem latok do bunky. difuzia. endocytoza. exocytoza. transport pomocou prenasacov. transpozicia. reduplikacia. fertilizacia. konjugacia.

165. Chromatin tvori. hmotu chromozomov. cele jadro. deoxyribonukleinova kyselina a bielkoviny. DNA a RNA. obal jadra. tRNA a rRNA. zaklad mitotickeho aparatu. zaklad chromoplastov.

166. Vyskytuju sa v cytoplazme buniek hub plastidy. ano. niekedy. nikdy nie. podla mnozstva kyslika v prostredi. huby nemaju plastidy. v vreckatych ano. u zygomycet ano. len u zygomycet.

167. Bunkove organely ktorych zakladnom su biomembrany sa vseobecne nazyvaju. membranove struktury bunky. biomembrany bunky. membranove organely bunky. organelove struktury bunky. ribozomy. endoplazmaticke retikulum. Golgiho system. mitochondrie.

169. V anafaze mitozy. mikrotubuly deliaceho vretienka sa skracuju a tym pritahuju chromozomy k centriolam. mikrotubuly deliaceho vretienka sa predlzaju a tym pritahuju chromozomy k centriolam. chromozomy su pritahovane k centriolam. chromozomy su pritahovane k centromeram. pri centriolach sa sustredi diploidny pocet chromozomov. pri centriolach sa sustredi haploidny pocet chromozomov. chromozomy sa skracuju a hrubnu. chromozomy sa sustreduju v centralnej rovine bunky.

170. bunkovy cyklus je. proces bunkoveho delelnia, ktory sa vo vhodnych podmienkach opakuje. proces delenia bunkovych struktur. proces vzniku molekuly DNA a RNA. cyklicky sa opakujuce delenie buniek. proces bunkoveho delenia, ktory sa vo vhodnych podmienkach neopakuje. proces syklickychzmien v metabolizmu cirusov. proces cyklyckeho opakovania metafazy v deleni bakteri. pravidelne opkaovanie interfazy a protofazy.

171. V telofaze mitozy. chromozomy sa sustreduju v centralnej rovine bunky. deliace vretienko sa rozpadava. chromozomy sa opat menia na dlhe vlakna. vytvoria sa nove jadrove obaly. obnovuje sa struktura jadier. prebieha cytokineza. pripravuje sa S faza. pripravuje sa G2 faza.

172. Vysledkom meiotickeho delenia buniek su. bunky z diploidnym poctom chromozomov. bunky z haploidnym poctom chromozomov. pohlavne bunky. bunky so styrymi chromozomovymi sadami. gamety. somaticke bunky. zygoty. gametogonie.

174. Cytoskeletna sustava bunky. je tvorena membranami. je tvorena mikrotubulami. je tvorena mikrofilamentami a mikrotubulami. je tvorena mikrofilamentami. umoznuje oxidativnu fosforylaciu. tvori zaklad biologickej membrany. tvori dynamicku kostru bunky. umoznuje aktivnu lokomociu niektorych buniek.

176. Hlavny kontrolny uzol bunkoveho cyklu sa nachadza v. G2 faze. G1 faze. S faze. profaze. metafaze. anafaze. telofaze. interfaze.

177. O chemickom zlozeni bunkovej steny eukaryotickej bunky plati, ze. je rovnake ako zlozenie plazmatickej membrany. je odlisene od zlozenia plazmatickej membrany. u rastlin obsachuje celulozu aj chitin. u zivocisnych buniek obsahuje aj lignin. u buniek drevnatych rastlin obsahuje aj lignin. u specializovanych buniek nemoze obsahovat bielkoviny, soli a vosky. u specializovanych buniek moze obsahovat bielkoviny, soli a vosky. u rastlin obsahuje celulozu.

179. Ribozomy prokaryotickych buniek. su bunkove organely zlozene z biomembrany. nachadzaju sa v cytoplazme. nachadzaju sa v ich jadre. podielaju sa na vystavbe drsneho ER. podielaju sa na vystavbe hladkeho ER. su bunkove organely zlozene z bielkovin i cukrov. su bunkove organely zlozene z bielkovin i RNA. su bunkove organely zlozene z bielkovin i DNA.

180. Pocet gonozomov v normalnej somatickej bunke muza aj zeny je. neparny. parny. rovnaky. jeden X a dva Y. jeden X a dalsim X alebo Y. rozny. diploidny. haploidny.

181. Eukaryoticka bunka sa v mitoze rozdeli. raz. raz, s jednou replikaciou DNA. raz, s jednou replikaciou RNA. dvakrat, s jednou replikaciou RNA. na dve rovnocenne dcerske bunky. na styri bunky s rovnakym genomom. v G1 faze bunkoveho cyklu. v M faze bunkoveho cyklu.

182. Bunka priemerne. obsahuje viac lipidov ako sacharidov. obsahuje viac bielkovin ako sacharidov. obsahuje viac sacharidov ako lipidov. obsahuje viac lipidov ako bielkovin. obsahuje viac mineralnych latok ako lipidov. v susine obsahuje najviac vody. obsahuje hlavne vodu. v rovnakom pomere su mineralne latky a nukleonove kyseliny.

183. Fazy bunkove cyklu eukaryotickych bunike za normalnych okolnosti relativne v priemere trvaju. G1 faza 30-40% bunkoveho cyklu. S faza 30-50% bunkoveho cyklu. G2 faza 10-20% bunkoveho cyklu. M faza 5-10% bunkoveho cyklu. G1 faza 60-80% bunkoveho cyklu. S faza 10-20% bunkoveho cyklu. G2 faza 5-10% bunkoveho cyklu. M faza 30-50% bunkoveho cyklu.

184. Co su lyzozomy. male mechuriky tvorene z biomembrany. male mechuriky bez biomembrany. organely rastlinnych buniek. organely prokaryotickych buniek. organely zivocisnych buniek. organely zivocisnych prokaryotickych buniek. struktury ktore obsahuju traviace enzymy. struktury, ktore rozkladaju nepotrebne latky.

185. K bunkovych strukturam, ktore nie su zlozene z membrany patria. ER. GA. biciky. ribozomy. jadierko. deliace vretienko. chromozomy. centriola.

186. Ribozomy eukaryotickych buniek. su bunkove organely zlozene z biomembrany. nachadzaju sa v cytoplazme. su zdrojom riboflavinu. podielaju sa na vystavbe drsneho ER. podielaju sa na vystavbe hladkeho ER. nie su tvorene biomembranou. su bunkove organely zlozene z bielkovin a RNA. su bunkove organely zlozene z bielkovin a DNA.

188. Pre jednotlive fazy bunkoveho cyklu eukaryotickej bunky plati. v G1 faze- prebiehaju synteticke procesy, je tu hlavny kontrolny uzol. v S faze- prebieha zdvojenie jadrovych chromozomov. v G2 faze- pribudaju bunkove struktury a pripravuje sa rozdelenie jadra. v M faze- sa jadro rozdeli na dve dcerske jadra a zvycajne aj bunka na dve dcerske bunky. v G1 faze- prebieha zdvojenie jadrovych chromozomov, je tu hlavny kontrolny uzol. v S faze- prebieha rozdelenie dceskych chromozomov. v G2 faze- ubudaju bunkove struktury a pripravuje sa zdvojenie jadrovych chromozomov. v Mfaze- sa jadro rozdeli na dve dcerske jadra a zvycajne je tu hlavny kontrolny uzol cyklu.

189. K fazam mitozy nepari. S faza. anafaza. G1 faza. telofaza. metafaza. telofaza. G2 faza. centrofaza.

192. Ako sa vola proces vzniku dvoch novych a rovnakych molekul DNa identickych z povodnou molekulou. replikacia. transkripcia. zdvojenie. translacia. komplementarita. metafaza. firtilizacia. identifikacia.

195. Kedy nastava zdvojenie molekul DNA. pred mitotickym delenim bunky. v anafaze mitotickeho delenia bunky. v profaze mitotickeho delenia bunky. v telofaze mitotickeho delenia bunky. v metafaze mitotickeho delenia bunky. v syntetickej faze interfazy. v syntetickej faze metafazy. v G1 faze interfazy.

196. Radiacim vzorom pri synteze polypeptidoveho retazca v bunke je molekula. mRNA. tRNA. rRNA. transferovej RNA. mediatorovej RNA. ribozomovej RNA. informacnej RNA. ATP.

200.Podla useku CAT AAG TAC AAC CGT CAC v DNA vzniknie m RNA. GUA UUC AUG UUG CGA TGT. GUU UUC AUG UUG CCA GTG. GUU UUG AUG UUG GCA CTG. GUU AUG AUG UUG GCA GTG. GUU UUC AUG UUG CGA CTT. GUA UUC AUG UUG GCA GUG. GUU UUC AUC UUG CGA TAG. GUU UUC AUC UUC CCA GAG.

203. VLASNOSTI BIELKOVIN KTORE PODMIENUJU ICH SPECIFICKE FUNKCIE V BUNKE SU DANE. poradim aminokyselin v ich polypeptidovom retazci. poradim aminokyselin v ich polynukleotidovom retazci. rRNA. sekvenciou aminokyselin ich retazca. ribozomovou RNA. nabojom peptidovej vazby. pritomnostou molekul ATP. ich primarnou strukturou.

208. co je translacia. prelozenie dusikatej bazy z jednej strany molekuly DNA na opacnu. prenos genetickej informacie z poradia nuklotidov mRNA do poradia aminokyselin v peptidovom retazci. synteza bielkovin na ribozomoch s pouzitim informacie z mRNA na urcenie poradia aminokyselin. preklad genetickej informacie z poradia nukleotidov DNA na poradia nukleotidov v tRNA. preklad informacie z mRNA do primarnej struktury bielkoviny. proces prebiehajuci v AG. proces prebiehajuci na ribozomoch. proces prebiehajuci na chromozomoch.

209.Sekvencia antikodonu tRNA pri synteze bielkoviny podla povodneho useku genu v DNA CAA AAC TGT GCG TCA TTA CCA je. CAA CCA UCU CGG UCA UUA CCA. CAA AAC UGU GCG UCA UUA CCA. GAA CCA UGC CCC UCC UUA GCA. CAA AAC UCU GCC UCA UAA CCA.

211.Kodon je. informacia urcujuca zaradienie aminokyseliny do retazca peptidu. trplet susednych nukleotidov v DNA alebo v mRNA. triplet v rRNA urcujuci zaradenie aminokyseliny. ochranny prostreidok. trojica za sebou nasledujucich nukleotidov v DNA alebo v mRNA. hlavna sucast ribozomu. aktivne centrum enzymu. iny nazov pre geneticky kod.

212. Medzi obydvoma polynukletidovymi retazcami DNA existuje dolezity vztah nazyvany princip. kompenzacie. rovnosti. komplementarity. nadradenosti jedneho retazca mad druhym. doplnkovosti. kompatibility. rekombinacie. rovnopravnosti.

213. Co je transkripcia. prevod genu z jadra do cytoplazmy. prepis informacie z DNA na RNA. prepis informacie z DNA na mRNA. prepis informacie medzi gennmi. prepis informacie z mRNA na tRNA. prepis informacie z mRNA na DNA. prepis informacie z mRNA do struktury bielkoviny. preklad informacie z RNA do struktury bielkoviny.

Uvedte jednotlive moznosti komplementarity baz tRNA a mRNA. tRNA; AUGCAU mRNA;UCAUUC. tRNA: AUGGAG mRNA:UACCUC. tRNA: AACCCU mRNA:UUGGGA. tRNA: GCUAGC mRNA:CGAUCG. tRNA: UAACAU mRNA:AAUCAA.

218. Miera proteosyntezy je v bunke regulovana. riadenim syntezy DNA. riadenim syntezy mRNA. mnozstvom ribozomov. tvorbou aminokyselin. pritomnostou chlorofylu. tvorbou sacharidov. riadenim tvorby polypeptidovych retazcov na ribozomoch. riadenim tvorby polynukleotidovych retazcov na ribozomoch.

219. specificke trojice za sebou nasledujucich nukleotidov vmakromolekule DNA sa nazyvaju. trinomy nukleotidov. trikody nukleotidov. trizomy nukleotidov. triplety nukleotidov. kodony. antikodony. transpozony. genomy.

221. chromatin sa sklada z. DNA a lipidov. deoxyribonukleinovej kyseliny a bielkovin. bielkovin a RNA. bielkovin a sacharidov. DNA a bielkovin. DNA a polysacharidov. RNA a polysacharidov. bielkovin a kyseliny ribonukleinovej.

228. Geneticka inf sa z DNA transkripciou prepisuje do. sRNA. strukturnych genov. tRNA. mRNA. enzymov. rRNA. DNA. mDNA.

235. Aky pocet aminokyselin koduje pri synteze bielkovin usek: DNA ATG TCT TTT CGG GGC. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 2. 1.

236. Amynokyseliny mozu byt kodovane. vsetky len jednym typom kodonu. vzdy len dvomi kodonmi. viacerymi typmi kodonov. vzdy viacerymi typmi kodonov. vzdy len trojicou kodonov. viacerymi typmi tripletov. vsetky len jednym typom tripletu. vzdy len dvomi tripletmi.

238. Osynteze RNA plati ze. je katalyzovana. nie je katalyzovana. stavebnym prvkom su volne aminokyseliny. energiu dodava ATP. energiu nedodava ATP. je z chemickeho chladiska podobna synteze DNA. RNA sa syntezuje napr. v jadre, v mitochondriach, v chloroplastoch. poriade nukleotidov je urcene poradim baz v jednom z vlaken DNA.

242. Spravna komplementarita baz DNA-mRNA pri transkripci je. C-A. G-C. T-A. G-A. C-G. A-T. A-U. G-U.

243. O synteze DNA plati. DNA sa syntetizuje v jadre len medzi dvomi deleniami bunky. DNA sa syntetizuje napr. v jadre, v mitochondriach, a aj v chloroplastoch. energiu dodava DNA-polymeraza. nazyvame ju proteosynteza. vola sa nukleosynteza. na syntezu DNa sa vyuziva energia vo forme ADP. pri tomto deji sa dodava energia z ATP a tvoria sa nukleozidtrifosfaty. matricou je DNA a pospajanim nukleotidov sa uvolni velke mnozstvo energie.

246.Ake je poradie nukleotidov m RNA transkribovanych podla useku DNA TTC CCG GGG ATC C. AAG GGC CCC UAG G. UUC CCG CGG ATC C. UUC CCG GGG AUC C. AAU UUG GGG AUU U.

249. O synteze bielkovin mozme spravne tvrdit. nazyvame ju proteosynteza. matricou je molekula mRNA. matricou je ribozomowa RNA. umoznuje ju tRNA ktora sprostredkovava interakciu medzi mRNA a aminokyselinami. pred syntezou polypeptidoveho retazca sa volne aminokyseliny spoja s prisluchujucimi tRNA. tvorba bielkovin zavisi od syntezy ribonukleinovych kyselin. ttvorba bielkovin zavisi od syntezy DNA. katalyzuju ju specificke enzymy glykansyntetazy.

253. Ak su tRNA antikodony GCA a GUA, aka bola sekvencia DNA v strukturnom gene. GCA GTA. UAC UGC. CGA CUA. GCU GTU.

305. Segregacia chromozomov je. vymena chromozomov pri meioze. rozpad chromozomov pri meioze. rozchod chromozomov pri meioze. prekrizene chromozomov pocas meiozy. jav ktoreho dosledkom je segregacia genov. jav, kedy sa do gamety dostane po jednom z homologickych chromozomov. jav, kedy sa do gamety dostanu obidva homologicke chromozomy. dosledok crosing-over.

345. Kolko chromozomov obsahuje jedna chromozomova sada cloveka. 22 par chromozomov. 44 chromozomov. 23 chromozomov. 23 par chromozomov. 22 parov autozomov a jeden par gonozomov. 22 aotozomov a jeden gonozom. 22 autozomov a jeden par gonozomov. 45 chromozomov.

370. Prapohlavne bunky mnohobunkovych org, z ktorych vznikaju gamety. su praploidne. maju diploidny pocet chromozomov. sa diferencuju z gamet. maju tolko chromozomov, kolko sa ich nachadza v zygote. maju dva gonozomy. z kazdeho paru ich chromozomov sa jeden dostava pri meioze do buducej pohlavnej bunky. z kazdeho paru ich chromozomov sa obidva dostanu pri meioze do buducej pohlavnej bunky. maju neparny pocet autozomov.

436. Murein je. zivocisny skrob. peptidoglykan. chemicka latka ktora spevnuje bunkovu stenu prvobunkovych org. mucin. zlozita chemicka latka. chemicka latka, ktora spevnuje bunkovu stenu hub. enzym. chemicka latka, ktora spevnuje bunkovu stenu virusov.

580. Bunka hub. obsahuje v svojej stene zvycajne chityn. obsahuje plastidy. nikdy neobsahuje plastidy. je casto sucastou dlhych vlakien, zvanych hyfy. obsahuje vo svojej stene zvycajne glykogen. obsahuje vo svojej stene zvycajne murein. je casto sucastou dlhych vlakien, zvanych cytoskelet. neobsahuje vodu.

583. Bunka hub z polysacharidov obsahuje. sacharozu. chitin. celulozu. skrob. glukozu. glykogen. fruktozu. olej.

591. Ktore bunkove organely obsahuje bunka hub. vakuoly. glykogen. mitochondrie. AG. plastidy. ER. bunkovu stenu. chloroplasty.

756. vsetky bunky zivocichov. patria k eukaryotickym bunkom. patria k prokaryotickym bunkom. nemaju plastidy. nie su schopne metabolizovat organicke latky. su heterotrofne. su autotrofne. maju plstidy. maju vakuoly.

950. Energia vzniknutia pri oxidaciach sa v ludskom org sklada do. fosfatovych makroenergetickych vazieb. fosfatovych mikroenergetickych vazieb. peptidickych vazieb. adenozintrifosfatu. molekul glukozy. molekul ATP. molekul polysacharidov. molekul glykogenu.