Mikrobiologia

2001Streptokoky. sú grampozitívne koky usporiadané v retiazkach. majú striktne aeróbny metabolizmus. sú výborne citlivé na aminoglykozidy. aminoglykozidy pôsobia na streptokoky v kombinácii s betalaktámami. typizujú sa podľa polysacharidovej substancie v bunkovej stene. všetky streptokoky sa dajú typizovať podľa Lancefieldovej. v mikroskopickom preparáte tvoria zhluky G+ kokov. ich diagnostickou pôdou je krvný agar. všetky sú súčasťou mikrobioty zdravého človeka. dokážu získať ATP pri fermentačných reakciách.

2002Streptococcus pyogenes môže spôsobiť. zubný kaz. tonzilofaryngitídy. erysipelas. endocarditis lenta. prevažnú väčšinu infekcií dolných močových ciest. reumatickú horúčku. impetigo. epidemické meningitídy u detí. šarlach. flegmóny operačných rán a popôrodné infekcie.

2003Reumatická horúčka (RH) a postreptokoková akútna glomerulonefritída (GN). RH je dôsledkom infekcie Streptococcus pyogenes (skupina A). RH vzniká po infekcii všetkými beta-hemolytickými streptokokmi. GN môže vzniknúť aj po infekcii kože vyvolanej Streptococcus pyogenes. pri ochorení je zvýšená hladina ASLO. RH vzniká len po tonzilitíde alebo faryngitíde vyvolanej Streptococcus pyogenes (A). vznikajú v prvom týždni po vzniku streptokokovej infekcie. kauzálnou liečbou je PNC, ale len vo vysokých dávkach. ochorenie najčastejšie postihuje deti vo veku do 3 rokov. vzniká pravidelne u bezpríznakových nosičov streptokokov. RH patrí medzi autoimúnne ochorenia.

2004Postinfekčné následky streptokokových infekcií sa laboratórne vyšetruju. kvantifikovaním antistreptolyzínu O v sére pacienta. kvantifikovaním ASLO v moči pacienta pri akútnej postreptokokovej glomerulonefritíde. kultiváciou moču pacienta s akútnou postreptokokovou glomerulonefritídou. kvantifikovaním antistreptolyzínu S v sére pacienta. stanovením pyrogénneho exotoxínu v sére pacienta. zisťovaním sedimentácie erytrocytov (pomocné vyšetrenie). stanovením antistreptodornázy (antideoxyribonukleázy B) v sére pacienta. stanovením hladiny CRP ako nešpecifického ukazovateľa zápalu. stanovenia protilátok proti pyrogénnemu exotoxínu. stanovením pôvodcu v synoviálnej tekutine alebo v moči pacienta pomocou MALDI-TOF.

2005Pre beta-hemolytické streptokoky nepatriace do skupiny A platí. beta hemolýzu na krvnom agare vyvolávajú skupiny B, C, F a G. všetky majú pozitívny CAMP-test. S. agalactiae kolonizuje vaginálnu sliznicu a rektum človeka. S. dysgalactiae sa izoluje iba od zvierat. S. anginosus kolonizuje orofaryng a urogenitálnu sliznicu zdravých ľudí. S. agalactiae je najčastejším pôvodcom novorodeneckej meningitídy. vakcína proti S. agalactiae je zahrnutá v schéme pravidelnej vakcinácie detí. S. dysgalactiae má podobné faktory virulencie ako S. pyogenes (skupina A). všetky beta-hemolytické streptokoky môžu byť pôvodcami reumatickej horúčky. S. anginosus môže vyvolať postreptokokovú glomerulonefritídu.

2006Streptococcus pneumoniae. základným faktorom virulencie je polysacharidové puzdro. protilátky proti puzdrovým antigénom sú protektívne. vyvoláva pneumónie imunokompetentných dospelých ľudí. je najčastejším pôvodcom otitídy v detskom veku. vyvoláva meningitídy detí a predisponovaných dospelých. je častým pôvodcom sekundárnej bakteriálnej pneumónie pri chrípke. prenáša sa transplacentálne. izolácia S. pneumoniae z horných dýchacích ciest je vždy klinicky významná. všetky kmene sú citlivé na penicilín. pneumokokové infekcie nie sú preventabilné vakcináciou.

2007Viridujúce streptokoky. pravidelne kolonizujú orofaryng človeka. ich dôležitým faktorom virulencie je tvorba biofilmu. vyvolávajú zubný kaz. sú významnými pôvodcami subakútnej bakteriálnej endokarditídy. na sliznici urogenitálneho traktu sa nevyskytujú. sú pôvodcami periimplantitíd. vyvolávajú tonzilitídy a faryngitídy. produkujú membranolytické toxíny. S. pneumoniae k nim nepatrí. vyvolávajú meningitídy imunokompetentných dospelých.

2008Enterokoky. majú nízku virulenciu a spôsobujú oportúnne infekcie. rezervoárom sú infikované zvieratá. prenášajú sa parenterálne. sú treťou najčastejšou príčinou infekčnej endokarditídy. vyvolávajú močové infekcie a prostatitídy. vyvolávajú infekcie žlčníka a iné abdominálne infekcie. vyvolávajú gastroenteritídy. vyvolávajú reaktívnu artritídu. E. faecium býva rezistentný voči ampicilínu a vankomycínu. pri enterokokovej endokarditíde je účinná monoterapia ampicilínom.

2009Stafylokoky. sú to grampozitívne koky v strapcoch. sú mikroaerofilné. rastú len na špeciálnych obohatených pôdach. všetky tvoria katalázu aj koagulázu. výborne tvoria biofilm. kolonizujú kožu a sliznice človeka a zvierat. sú oportúnne patogénne. prežívajú v nemocničnom prostredí. sú najčastejšími pôvodcami infekčných endokarditíd. iba zriedkavo kolonizujú intravenózne katétre a endoprotézy.

2010Staphylococcus aureus. vyvoláva pyogénne infekcie s tvorbou abscesov. môže vyvolať postantibiotické hnačky. môže vyvolať potravinové toxinózy. nevyvoláva toxický šok. je častým pôvodcom ranových infekcií. vyvoláva erysipelas. vyvoláva impetigo. vyvoláva subakútne endokarditídy. je častým pôvodcom nekomplikovaných cystitíd. prenáša sa priamym aj nepriamym kontaktom a kvapôčkovou infekciou.

2011V liečbe infekcií vyvolaných kmeňmi MRSA sú obvykle účinné. vankomycín. terapeutické fágové prípravky. daptomycín. ceftarolín. aminopenicilíny kombinované s inhibítorom betalaktamázy. oxacilín. makrolidy. linezolid. karbapenemy. etambutol.

2012Koaguláza-negatívne stafylokoky. vyvolávajú endokarditídy pacientov s implantovanou chlopňou. vyvolávajú periimplantitídy. sú častou príčinou katétrovej sepsy. obvykle sú všetky dobre citlivé na meticilín a oxacilín. S. saprophyticus vyvoláva primárne močové infekcie. S. epidermidis je pôvodcom syndrómu obarenej kože u novorodencov. vyvolávajú shuntové meningitídy. nozokomiálne infekcie spôsobujú len zriedkavo. pomerne často kontaminujú vzorky odobraté z kože a slizníc. vyvolávajú postantibiotické hnačky.

2013Bacillus anthracis. do organizmu vstupuje cez poškodenú kožu, vdýchnutím spór alebo prehltnutím. hlavným faktorom virulencie je tvorba biofilmu. má polypeptidové puzdro s antifagocytárnym účinkom. antraxový toxín má adenylátcyklázovú a proteolytickú aktivitu. vyvoláva pyogénne infekcie s tvorbu abscesov. je potenciálnym agensom pre biologické zbrane. vyvoláva nozokomiálne infekcie. všetky kmene sú citlivé na penicilín. je kultivačne náročný. kultivácia vyžaduje biologickú ochranu 3. stupňa.

2014Antrax. Slovensko je významnou endemickou oblasťou antraxu. najčastejším zdrojom infekcie je infikovaný človek. pri spracovaní vlny a kože infikovaných zvierat sa neprenáša. inkubačná doba antraxu je 2 až 7 dní. pustula maligna (nekrotické ložisko) je typickým prejavom kožného antraxu. pľúcna a črevná forma antraxu má vysokú letalitu. mikrobiologická diagnostika spočíva v dôkaze protilátok. v liečbe bývajú účinné fluorochinolóny, tetracyklíny, makrolidy a linkozamidy. postexpozičná profylaxia antibiotikami nie je potrebná. v prevencii sa môže použiť vakcína.

2015Bacillus cereus. je primárne zoopatogénny. jeho spóry kontaminujú ryžu a iné cereálie. tvorí emetický toxín a viac druhov enterotoxínov. vyvoláva samolimitujúce potravinové otravy. ním vyvolané hnačky sa liečia podávaním antibiotík. pri prevencii potravinových otráv sa používa subjednotková toxoidová vakcína. po poškodení rohovky môže infikovať oko a rýchlo deštruovať jeho štruktúry. očné infekcie sa nedajú liečiť pre nedostatočný prienik antibiotík do oka. diseminované infekcie vyvoláva iba u pacientov s podstatné zníženou imunitou. liekom voľby invazívnych infekcií sú penicilíny a cefalosporíny.

2016Listeria monocytogenes. je G+ fakultatívne anaeróbna palička, pohyblivá pri 4 °C. rastie a množí sa aj v chladničke. vyvoláva zoonózy po alimentárnom prenose. krátkodobo môže kolonizovať črevo a vaginálnu sliznicu ľudí. vytvára enterotoxíny s adenylátcyklázovou aktivitou. prežije spracovanie potravín pasterizáciou. faktorom virulencie je membranolytický listeriolyzín a fosfolipázy. rozmnožuje sa intracelulárne v cytoplazme makrofágoch. pred listériou chránia humorálne zložky imunity a PMNL. v organizme hostiteľa je výborne citlivá na cefalosporíny.

2017Listéria a listerióza. ohrozuje ľudí so zníženou bunkovou imunitou. u novorodencov, starších a imunologicky oslabených vyvoláva sepsu a meningitídu. perinatálny prenos sa zatiaľ nezaznamenal. môže spôsobiť potrat alebo generalizovanú vrodenú infekciu. pravidelne sa prejaví klinicky aj u imunokompetentných dospelých ľudí. môže mať nešpecifické chrípke podobné prejavy. pravidelne vyvoláva hnačku. rutinná diagnostika listeriózy je založená na meraní titra špecifických protilátok. lieči sa cefalosporínmi III generácie. pri liečbe sa podáva ampicilín; môže sa kombinovať s gentamicínom.

2018Erysipelothrix rhusiopathiae I. je fakultatívne anaeróbna grampozitívna palička, ktorá netvorí spóry. vyskytuje sa endemicky. vo vonkajšom prostredí rýchlo hynie. kolonizuje vodovodné potrubie v nemocniciach. najčastejším prameňom nákazy je ošípaná. dôležitými faktormi virulencie je puzdro a neuraminidáza. vyvoláva profesionálne nákazy po kontakte so zvieratami alebo ich produktmi. prenáša sa alimentárne. môže transplacentálne infikovať plod. vyžaduje predĺženú kultiváciu na krvnom agare pri zvýšenej koncentrácii CO2.

2019Erysipelothrix rhusiopathiae II. do organizmu preniká cez poškodenú kožu. spôsobuje kožné lézie a artritídy priľahlých kĺbov. difúzna kožná forma môže mať systémové príznaky. môže vyvolať subakútnu endokarditídu. bežne vyvoláva atypickú pneumóniu. pre mikrobiologickú diagnostiku sa odoberajú stery z kožných lézií. hemokultúry pri sepse a endokarditíde sú pravidelne negatívne. rutinná mikrobiologická diagnostika je nepriama (dôkaz špecifických protilátok). býva citlivý na penicilín, cefalosporíny, fluorochinolóny a klindamycín. vakcinácia zvierat nie je dostupná.

2020Nocardia. je vláknitá, bohato sa vetviaca baktéria. v bunkovej stene obsahuje mykolové kyseliny a je slabo acidorezistentná. v preparáte pripomína aktinomycéty. má aeróbny metabolizmus. rastie rýchlo, ale vyžaduje špeciálne kultivačné pôdy. je primárne patogénna pre človeka. vyvoláva sapronózy. má endemický výskyt. je rezistentná voči cefalosporínom III. generácie, aminoglykozidom a imipenemu. má gramnegatívnu stavbu bunkovej steny.

2021Nocardia a nokardiózy. do organizmu vstupuje respiračnou cestou alebo cez poranenú kožu. primárna kožná nokardióza môže neskôr diseminovať do pľúc. vyvoláva mozgový absces. je pôvodcom septickej meningitídy. vyvoláva endogénne infekcie. vyvoláva mycetóm klinicky neodlíšiteľný od eumycetómov. izolácia nokardie z fyziologicky sterilnej vzorky je vždy klinicky významná. nokardióza sa empiricky lieči sulfonamidmi alebo kotrimoxazolom. liečba nokardiózy je krátkodobá a nikdy nevyžaduje kombináciu antibiotík. v prevencii nokardióz je možné použiť vakcínu.

2022Actinomyces spp. sú to G+ vetviace sa vláknité baktérie. sú slabo acidorezistentné. rastú pomaly, sú anaeróbne až mikroaerofilné. nemajú vysokú virulenciu. vyvolávajú exogénne infekcie. kolonizujú sliznice človeka a zvierat. masívne kolonizujú subgingiválny plak pri nedostatočnej orálnej hygiene. A. israelii a A.odontolyticus sa izolujú z dutiny ústnej len pri periodontitídach. kolonizujú aj kožu a môžu preto kontaminovať hemokultúry. spôsobujú akútne pyogénne infekcie.

2023Actinomyces a aktinomykóza. do tkanív prenikajú cez poškodený slizničný kryt. vyvolávajú cervikofaciálnu, abdominálnu a pelvickú aktinomykózu. cervikofaciálna forma je dôsledkom hematogénneho rozsevu. nie sú schopné infikovať pľúca. tvoria granulomatózne fistulujúce lézie secernujúce hnis s drúzami. mikroskopické vyšetrenie hnisu má diagnostický význam. na krvnom agare tvoria viditeľné kolónie po 48-hodinovej kultivácii. liečba je iba konzervatívna - antibiotická. liekom voľby je penicilín podávaný dlhodobo. pri rezistencii voči penicilínu sa v liečbe používa metronidazol alebo tetracyklín.

2024Korynebaktérie. sú gramlabilné nepravidelné paličky. osídľujú kožu a sliznice človeka. všetky druhy majú nízku virulenciu. nerastú na krvnom agare. často kontaminujú vzorky krvi na hemokultiváciu a stery z rán a slizníc. odolávajú suchému prostrediu na koži. tvoria biofilm a kolonizujú cudzie telesá v tele pacienta. všetky druhy môžu tvoriť difterický toxín. nevyvolávajú nozokomiálne infekcie. ochorenia spôsobujú iba ľuďom.

2025Corynebacterium diphtheriae, difterický toxín a záškrt. C. diphtheriae je neinvazívna toxinogénna baktéria. difterický toxín tvoria všetky kmene C. diphtheriae. C. diphtheriae infikuje rany a sliznice. difterický toxín má membranolytickú aktivitu. charakteriským prejavom je tvorba pseudomembrány a obštrukcia dýchacích ciest. difterický toxín pôsobí aj neuro-, nefro- a kardiotoxicky. difterický toxín pôsobí len lokálne v mieste infekcie. kultivačný dôkaz C. diphtheriae vždy potvrdzuje diagnózu diftérie. dôkaz špecifických protilátok má diagnostický význam. protektívna imunita je antitoxická.

2026Enterobacteriales. sú biochemicky veľmi aktívne. všetky druhy tvoria bičík a sú pohyblivé. patria k nim producenti ESBL a karbapenemáz. viaceré druhy sa dajú typizovať podľa O alebo H antigénov. mikropuzdrový "Vi" antigén tvoria týfusové salmonely. patria k nim iba druhy vyskytujúce sa v črevnej mikrobiote zdravých ľudí. ich jediným faktorom virulencie sú enterotoxíny. všetky druhy sú potenciálne patogénne. spôsobujú prevažne ochorenia gastrointestinálneho traktu. patria k nim dôležití pôvodcovia nozokomiálnych infekcií.

2027Escherichia coli. tvorí súčasť črevnej mikrobioty zdravého človeka. niektoré kmene vyvolávajú gastroenteritídy. spôsobuje perinatálne prenosné gastroenteritídy. E. coli K1 vyvoláva novorodenecké meningitídy. je najčastejšou príčinou infekcií močových ciest. nozokomiálne infekcie obvykle nevyvoláva. kmene ETEC sú rozšírené po celom svete. EHEC má nízku infekčnú dávku a môže zapríčiniť akútne zlyhanie obličiek. na mikrobiologickú diagnostiku sa zasiela krv pacienta na dôkaz protilátok. sérotypizácia E. coli zo stolice detí s hnačkou nemá diagnostický význam.

2028Salmonella. je citlivejšia voči kyslému prostrediu v žalúdku než Shigella. pri zníženej acidite žalúdka (liečba, novorodenci, dojčatá) sa jej infekčná dávka zvyšuje. je invazívna a v organizme človeka sa množí intracelulárne. v makrofágoch sa krvným obehom môže šíriť do ďalších oblastí organizmu. salmonelovými infekciami sú viac ohrození ľudia so zníženou aciditou žalúdka. vyvoláva dyzenteriformnú hnačku. infikuje hrubé črevo. vyvoláva iba črevné infekcie. v prírode žije saprofyticky vo vode a pôde. má viac než 2500 sérotypov.

2029Netýfusové salmonely a salmonelózy. vyvolávajú zápalový typ hnačky. pravidelne invadujú zo submukózy do krvného obehu. primárnym prameňom pôvodcu sú zvieratá. malé deti môžu ochorieť po kontakte s kolonizovanými domácimi jaštermi. prenášajú sa nepasterizovanými mäsovými a mliečnymi výrobkami. kontaminovanou zeleninou a ovocím sa nemôžu preniesť na človeka. môžu vyvolať aj sepsu, osteomyelitídu, aortitídu, cystitídu alebo meningitídu. invazívne salmonelové infekcie majú samolimitujúci priebeh. pri salmonelovej gastroenteritíde je okrem diéty vždy potrebné podať aj antibiotiká. výskyt salmonelóz na Slovensku klesá vďaka účinnej vakcíne.

2030Mikrobiologická diagnostika salmonelóz. na diagnostiku sa odoberá stolica alebo výter rekta. vždy je potrebné odobrať aj hemokultúru. pri extraintestinálnych salmonelózach stačí odobrať iba hemokultúru. mikroskopia stolice má pri salmonelózach diagnostický význam. v Gramovom preparáte sa salmonela dá odlíšiť od nepatogénnej črevnej flóry. materiál sa kultivuje na selektívnych pôdach pre črevné paličky. salmonely sa identifikujú biochemicky a sérotypizáciou. vždy sa testuje a hlási ošetrujúcemu lekárovi aj citlivosť na antibiotiká. mikrobiologicky sa vyšetruje aj materiál zo suspektných zdrojov infekcie. pri salmonelovej reaktívnej artritíde sa na vyšetrenie zasiela krv na dôkaz protilátok.

2031Týfusové salmonely, týfus a paratýfus. prameňom pôvodcu sú infikovaní ľudia. prenášajú sa kontaminovanou vodou a potravinami. nosičstvo S. Typhi v žlčníku nie je epidemiologicky významné. prenášajú sa vajíčkami infikovaných zvierat. týfus aj paratýfus vyvolávajú rovnaké sérotypy salmonel s rôznou virulenciou. pravidelne invadujú zo submukózy do krvného obehu. charakteristickým prejavom týfusu a paratýfusu je hnačka. závažnou komplikáciou pokročilého brušného týfusu je perforácia čreva. v liečbe bývajú účinné fluorochinolóny aj cefalosporíny III. generácie. relapsy brušného týfusu sa zatiaľ neopísali.

2032Mikrobiologická diagnostika brušného týfusu. na vyšetrenie sa odoberá krv na hemokultiváciu. týfusové salmonely sa dajú dokázať aj v moči, žlči a kostnej dreni. mikroskopicky sa vyšetrujú všetky vzorky z fyziologicky sterilných o blastí. pre potvrdenie diagnózy je smerodajné kultivačné vyšetrenie stolice. kultivácia týfusových salmonel je zložitá pre ich komplexné rastové nároky. vyšetrenie viacerých druhov vzoriek zvyšuje šancu kultivačného záchytu. na laktózových pôdach rastú týfusové salmonely v laktóza-negatívnych kolóniách. týfusové salmonely nie je potrebné sérotypizovať. citlivosť na antibiotiká sa obvykle testovať nemusí. dôkaz protilátok Widalovou reakciou definitívne potvrdzuje diagnózu týfusu.

2033Shigella a shigelóza. je oportúnne patogénna nepohyblivá fakultatívne anaeróbna G- palička. má veľmi nízku infekčnú dávku a šíri sa priamo fekálno-orálne. môže vyvolať masívny zápal a deštrukciu enterocytov. produkciou shiga toxínu spôsobuje vodnatú hnačku. výsledkom infekcie môže byť bacilárna dyzentéria a HUS. HUS môžu vyvolať všetky kmene shigel. odoberá sa výter rekta a zasiela sa okamžite v transportnom médiu v chlade. mikrobiologická diagnostika je kultivačná. Shigella sa nedá sérotypizovať. antibiotiká sa podávajú všetkým pacientom so shigelózou.

2034Yersinia enterocolitica. prenáša sa konzumáciou tepelne neupravených potravín živočíšneho pôvodu. rizikové z hľadiska prenosu sú napr. surové klobásy pripravené pri domácej zabíjačke. uskladnenie potravín v chlade zaručí inhibíciu jej množenia. nie je invazívna a infikuje hrubé črevo. hnačky spôsobuje iba u detí a ľudí so zníženou imunitou. vyvoláva mezenteriálnu lymfadenitídu podobnú apendicitíde. môže vyvolať septickú artritídu a osteomyelitídu. pri reaktívnej artritíde obsahuje kĺbový punktát živé yersinie. dá sa kultivovať na obvyklých médiách, ale má pomalší rast. yersiniové hnačky by sa mali vždy liečiť antibiotikami.

2035Yersinia pestis a morová nákaza. je nesporulujúca, nepohyblivá G- palička. je rastovo náročná a na krvnom agare nerastie. faktorom virulencie je proteínové puzdro, blokujúce fagocytózu. vyvoláva prírodne ohniskové nákazy. z človeka na človeka sa prenáša respiračnou cestou. lesný mor sa na človeka neprenáša. bubonický mor má väčšinou mierny a samolimitujúci priebeh. pľúcna forma moru prebieha pod obrazom atypickej pneumónie. postexpozičná antibiotická profylaxia nie je potrebná. môže sa zneužiť ako biologická zbraň.

2036Vibrio cholerae a cholera. je to rohlíkovito ohnutá pohyblivá palička, ktorá nie je halofilná. spôsobujú epidémie a pandémie. prameňom infekcie je voda alebo tepelne neupravené morské živočíchy. v ľadových kockách stráca životaschopnosť. kolonizuje hrubé črevo, v ktorom produkuje toxín. všetky jeho sérotypy tvoria cholerový toxín. pôsobením choleratoxínu vyvoláva profúzne vodnaté hnačky. dokazuje sa kultiváciou stolice pacienta. liečba je primárne antibiotická. vakcína proti cholere nie je k dispozícii.

2037Pseudomonas aeruginosa. je fakultatívne anaeróbna pohyblivá gramnegatívna palička. faktormi virulencie sú proteázy, exotoxíny a tvorba biofilmu. je to potenciálne patogénna baktéria. často vyvoláva pneumónie pacientov s cystickou fibrózou. môže vyvolať postantibiotickú enterokolitídu. môže byť súčasťou mikrobioty zdravého človeka. patrí k významným pôvodcom nozokomiálnych nákaz. vyvoláva atypické pneumónie intubovaných pacientov. pre rast potrebuje komplexné obohatené kultivačné médiá. niektoré kmene bývajú citlivé na penicilín a ampicilín.

2038Campylobacter spp. sú to helikálne pohyblivé mikroaerofilné G- baktérie. majú pomerne vysokú infekčnú dávku. primárnym zdrojom infekcie je chorý človek alebo bacilonosič. prenášajú sa kontaminovanou vodou a potravinami. sú invazívne a vyvolávajú zápalový typ hnačky. termofilné kampylobaktery šíria vtáky. nie sú citlivé na vysušenie ani na expozíciu vzdušnému kyslíku. dobre rastú na selektívnych laktózových pôdach pre črevné paličky. nevyvolávajú extraintestinálne infekcie. stimulujú vznik reaktívnej artritídy a Reiterovho syndrómu.

2039Campylobacter spp. a kampylobakteriózy. spôsobujú zoonózy. prenášajú sa alimentárne aj priamym kontaktom s kolonizovanými zvieratami. interhumánny prenos sa zatiaľ neopísal. hnačka vzniká 5-12 hodín po prehltnutí kontaminovanej potravy. z črevnej submukózy sa môžu šíriť do krvi a vyvolať sepsu. postinfekčne môže vzniknúť Guillainov-Barrého syndróm. spôsobujú iba vodnaté nekrvavé hnačky bez teploty. liekom voľby sú makrolidy, tetracyklíny a ciprofloxacín. antibiotiká sa podávajú všetkým infikovaným. deťom sa preventívne podáva atenuovaná vakcína.

2040Diagnostika kampylobakteriózy. stolica sa transportuje do 2 hodín a okamžite sa musí spracovať. výter rekta sa zasiela v transportnom médiu. mikroskopické vyšetrenie stolice má diagnostický význam. v preparáte z čistej kultúry pripomínajú kampylobaktery húf letiacich vtákov. dôkaz kampylobakterových antigénov v stolici sa rutinne nevykonáva. kampylobaktery sú zahrnuté v PCR-paneloch pre diagnostiku gastroenteritíd. kultivácia prebieha 24 hodín na krvnom agare pri 37 °C. kampylobaktery spoľahlivo druhovo identifikuje MALDI-TOF. citlivosť na antibiotiká sa rutinne netestuje. kampylobakterové hnačky potvrdzuje dôkaz protilátok v sére pacienta.

2041Helicobacter pylori a H. heilmannii. patria medzi gastrické helikobaktery. sú mikroaerofilné s teplotným optimom 37 °C. prenášajú sa alimentárne. spôsobujú zoonózy. dobre rastú v anaeróbnom prostredí. tvoria kokoidné dormantné formy. H. heilmannii dobre rastie na kultivačných médiách. oba druhy iniciujú karcinogenézu. H. heilmannii vyvoláva len mierne gastritídy. amoniak a vakuolizačný toxín H. pylori poškodzujú žalúdočnú sliznicu.

2042Helicobacter pylori. prenáša sa interhumánne; oro-orálne alebo fekálno-orálne. na kolonizácii žalúdka sa zúčastňuje jeho pohyblivosť, ureáza a adhezíny. žije a množí sa v žalúdočnom obsahu. kolonizuje kardiu, korpus a antrum žalúdka. vakuolizačný toxín produkujú všetky kmene H. pylori. jeho cagA gén sa podieľa na patogenéze gastritídy. vždy vyvoláva klinické príznaky. počas chronickéj gastritídy indukuje tvorbu autoprotilátok. duodenálny vred nevyvoláva. chronická gastritída môže viesť k vredu alebo karcinómu žalúdka.

2043Diagnostika a liečba helikobakterovej gastritídy. ureázový dychový test má vysokú špecifickosť a citlivosť. dôkaz antigénu zo stolice jednoznačne dokazuje infekciu. žalúdočná biopsia sa odoberá na mikroskopické a kultivačné vyšetrenie. molekulárne metódy nie sú v diagnostike helikobakterovej gastritídy spoľahlivé. citlivosť na antibiotiká sa netestuje. dôkazom protilátok ELISA testom sa dá sledovať vývoj helikobakterovej infekcie. dôkaz protilátok je užitočný iba pri epidemiologických populačných štúdiách. helikobakterová gastritída sa lieči monoterapiou rifampicínom. v terapii sa podáva kombinácia viacerých antibiotík a inhibítora protónovej pumpy. helikobaktery sú citlivé na amoxicilín, klaritromycín a metronidazol.