mikrobiologia - všeobecná

Bakteriálne bunky sa líšia od eukaryotických. jednoduchšou štruktúrou a organizáciou bunky. tvorbou ATP na cytoplazmatickej membráne. neprítomnosťou jadra a jadrovej membrány. odlišným typom mitochondrií. neprítomnosťou fimbrií. polyploidným genómom. odlišným typom ribozómov. zložitejšou stavbou bičíkov. odlišným spôsobom replikácie DNA. neprítomnosťou lamelárnych systémov v cytoplazme.

Pre baktérie sú typické nasledujúce vlastnosti. v bunkovej stene väčšiny baktérií sa nachádza peptidoglykán. bakteriálne ribozómy sú vždy umiestnené voľne v cytoplazme. štruktúry bunkovej steny baktérií sú rozpoznávané PRR receptormi hostiteľa. všetky baktérie sú schopné tvoriť vlastné molekuly ATP. všetky baktérie sú kultivovateľné na kultivačných médiách. baktérie sú schopné prejsť do stavu perzistencie. pre baktérie je výhodnejšia biofilmová forma rastu. dýchací reťazec majú baktérie lokalizovaný na cytoplazmatickej membráne. väčšina baktérií môže vytvárať spóry. proteosyntéza baktérií prebieha ináč než v eukaryotickej bunke.

Cytoplazmatická membrána baktérií. s výnimkou mykoplaziem a ureaplaziem neobsahuje cholesterol. generuje sa na nej energia pre bičíky, transportné systémy a tvorbu ATP. obsahuje efluxné systémy pre antibiotiká a iné toxické látky. nie je spojená s ribozómami ani s bakteriálnym chromozómom. jej základ tvorí fosfolipidová dvojvrstva. podmieňuje tvar a osmotickú stabilitu bakteriálnej bunky. antimikrobiálne liečivá ju nepoškodzujú. pasívne cez ňu prechádzajú aj väčšie hydrofilné molekuly. sú v nej ukotvené bičíky a fimbrie baktérií. sú v nej ukotvené sekrečné systémy baktérií.

Bunková stena baktérií. baktérie po jej strate vždy lyzujú. rozhoduje o type farbiteľnosti podľa Grama. poskytuje baktériám mechanickú a osmotickú stabilitu. prekrýva a maskuje dôležité adhezíny baktérií. obsahuje antigény využiteľné v mikrobiologickej diagnostike. chýba pri rodoch Mycoplasma a Ureaplasma. je cieľovou štruktúrou pre beta-laktámové a glykopeptidové ATB. na jej lýze sa zúčastňujú proteolytické enzýmy fagocytov. je pravidelne rezistentná voči lyzozýmu. L-formy baktérií majú bunkovú stenu významne zhrubnutú.

Bunková stena grampozitívnych baktérií obsahuje/môže obsahovať. hrubú vrstvu peptidoglykánu. proteíny vonkajšej membrány. kyselinu teichoovú. puzdro. cholesterol. poríny. proteínové adhezíny. proteíny viažuce penicilín (PBP). vonkajšiu fosfolipidovú membránu s lipopolysacharidom. mykolové kyseliny.

Bunková stena gramnegatívnych baktérií obsahuje. lyzozým. kovalentne viazanú penicilinázu. kyselinu teichoovú. lipopolysacharid. proteíny vonkajšej membrány (OMP). tenšiu peptidoglykánovú vrstvu. vyššie nenasýtené mastné kyseliny. poríny. periplazmatický priestor.

Vonkajšia membrána gramnegatívnych baktérií. je tvorená asymetrickou lipidovou dvojvrstvou. sú v nej včlenené molekuly lipopolysacharidu. po jej rozpade sa uvoľní do prostredia veľké množstvo endotoxínu. obsahuje proteíny vonkajšej membrány, exportné systémy a receptory. sú do nej včlenené porínové proteíny regulujúce priechod veľkých molekúl. je rezistentná voči lytickému komplexu komplementu. je stabilná aj v prostredí chelátotvorných látok. je odolná voči pôsobeniu nepolárnych rozpúšťadiel. poškodzuje ju pôsobenie lyzozýmu. je priepustná pre všetky antibiotiká.

Bunková stena acidorezistentných baktérií obsahuje. peptidoglykán. mykolové kyseliny. arabinogalaktan. lipoarabinomanan. dimykolát trehalózy. cholesterol. lipopolysacharid. kyselinu lipoteichoovú. poríny. hitín.

Bunková stena acidorezistentných baktérií je zodpovedná za. hydrofóbnosť povrchu acidorezistentných baktérií. extrémnu citlivosť na kyseliny, zásady a alkoholy. rezistenciu voči vysušeniu. dobrú farbiteľnosť podľa Grama. citlivosť mykobaktérií na izoniazid, etionamid a etambutol. rezistenciu voči degradácii baktérií komplementom a lyzozýmom. zvýšenú citlivosť na dezinfekčné prostriedky. akútny priebeh tuberkulózy a mykobakterióz. pomalý rast acidorezistentných baktérií. tvorbu granulómov a chronický priebeh infekcie.

Bakteriálne puzdro. je súčasťou bunkového povrchu všetkých baktérií. chráni baktérie pred fagocytózou. antigény puzdra sa môžu využiť pri rýchlej diagnostike meningitídy a sepsy. je súčasťou viacerých subjednotkových vakcín. tvorí ho vysoko hydratovaná sieťovitá štruktúra polysacharidu alebo proteínu. je alternatívnym pomenovaním pre biofilmový matrix. nie je pevne pripojené k bakteriálnemu povrchu. môže byť kódované mobilnými genetickými elementmi. štruktúry puzdra sú obvykle vysoko antigénne. znižuje virulenciu baktérií.

Puzdro je dôležitým faktorom virulencie týchto baktérií. Neisseria meningitidis. Neisseria gonorrhoeae. Borreliella burgdorferi. Corynebacterium diphtheriae. Yersinia pestis. Vibrio cholerae O1. Bacillus anthracis. Streptococcus pneumoniae. Haemophilus influenzae. Mycoplasma pneumoniae.

Označte rody baktérií, ktoré sú grampozitívne. Lactobacillus. Listeria. Legionella. Leptospira. Staphylococcus. Shigella. Salmonella. Streptococcus. Streptobacillus. Stenotrophomonas.

Označte rody baktérií, ktoré sú gramnegatívne. Arcanobacterium. Erysipelothrix. Vibrio. Enterococcus. Campylobacter. Faecalibacterium prausnitzii. Helicobacter. Klebsiella. Moraxella. Neisseria.

Označte rody baktérií s lipopolysacharidom, ktoré sa nefarbia podľa Grama. Treponema, Borrelia a Leptospira. Rickettsia, Orientia a Coxiella. Mycoplasma a Ureaplasma. Chlamydia. Ehrlichia. Tropheryma whipplei. Atopobium. Mycobacterium. Peptoniphilus, Finegoldia a Schleiferella. Bacteroides, Tanerella a Prevotella.

Označte rody G+ baktérií, ktoré tvoria vetviace sa vlákna. Nocardia. Actinomyces. Actinomadura. Actinobacillus. Streptomyces. Streptococcus. Streptobacillus. Gardnerella. Bifidobacterium. Fusobacterium.

Medzi výrazne acidorezistentné baktérie patria. Enterococcus spp. Staphylococcus spp. Eubacterium spp. Lactobacillus spp. Mycobacterium spp. Mycobacteroides spp. Mycolicibacterium spp. Mycolicibacter spp. Mycolicibacillus spp. Mycoplasma spp.

Medzi ohnuté a helikálne baktérie s externými bičíkmi patria. Haemophilus. Vibrio. Elisabethkingia. Bifidobacterium. Campylobacter. Arcobacter. Helicobacter. Wolinella. Spirillum. Francisella.

Medzi gramnegatívne nefermentujúce baktérie patria. baktérie s výlučne oxidatívnym metabolizmom. Pseudomonas a Acinetobacter. Burkholderia a Stenotrophomonas. viacerí dôležití pôvodcovia nozokomiálnych infekcií. Alcaligenes a Elisabethkingia. baktérie s výbornou citlivosťou na antibiotiká a dezinfekčné prípravky. Providentia, Bacteroides a Prevotella. pôvodcovia aseptických meningitíd. Vibrio a Campylobacter. Aeromonas a Plesiomonas.

Medzi dôležité faktory podporujúce tvorbu biofilmu patrí/patria. elektrostatické interakcie baktérií s kolonizovaným povrchom. bakteriálne adhezíny. matrixové proteíny hostiteľa. prítomnosť protilátok proti bakteriálnym povrchovým antigénom. inhibičné koncentrácie toxických látok v prostredí kolonizovanom baktériami. subinhibičné koncentrácie antimikrobiálnych látok. vysoká hustota bakteriálnej populácie v biofilme. prítomnosť cudzieho telesa v organizme hostiteľa. prítomnosť tkaniva poškodeného primárnym patologickým procesom. tvorba disperzínov mikroorganizmami v biofilme.

Biofilm. zvyšuje citlivosť baktérií na antimikrobiálne liečivá. znižuje rezistenciu baktérií na antimikrobiálne liečivá. pomáha baktériám odolávať pôsobeniu antimikrobiálnych liečiv. pomáha baktériám odolávať nepriaznivým faktorom prostredia. pomáha baktériám zachovať si vitalitu počas antibiotickej terapie. po disperzii sa baktérie koncentrujú výlučne v okolí biofilmu. je ložiskom, z ktorého baktérie osídľujú hostiteľa po antibiotickej terapii. je ložiskom, z ktorého sa baktérie šíria do ostatných lokalít organizmu. nie je prítomný na slizniciach zdravého človeka. v súvislosti s antibiotickou terapiou má pre človeka len negatívny význam.

Prítomnosť biofilmu je typická pre. akútne tonzilitídy. infekcie chronických rán. endokarditidy. chronické osteomyelitídy. katétrové infekcie a periimplantitídy. chronické urogenitálne infekcie. hnačky vyvolané bakteriálnymi toxínmi. septické meningitídy novorodencov. botulizmus. atypické pneumónie.

Pre baktérie v biofilme je charakteristické, že. sú virulentnejšie než planktonické formy. majú utlmenú motilitu. intenzívne využívajú reguláciu „quorum-sensing“ systémami. netvoria toxíny a invazíny. vo vyššom percente prechádzajú do stavu perzistencie. lepšie odolávajú pôsobeniu antimikrobiálnych látok. lepšie odolávajú mechanizmom imunity hostiteľa. nemôžu prejsť na planktonický spôsob života. nie sú schopné vyvolať ochorenie človeka. existujú v biofilmovej forme len pri dysbióze.

Antibiotickú terapiu v organizme pacienta môžu ľahšie prežiť. rýchlo sa množiace baktérie. baktérie v biofilme. L-formy baktérií. SCV-formy baktérií. baktérie v stave perzistencie. klostrídie v čreve po vytvorení spór. baktérie v exponenciálnej fáze rastu. baktérie v stacionárnej fáze rastu. vysoko virulentné baktérie. opuzdrené baktérie.

Sporulácia baktérií. sa aktivuje v nepriaznivých životných podmienkach. je všeobecnou vlastnosťou všetkých baktérií. začína na konci exponenciálnej fázy rastu bakteriálnej kultúry. prebieha aj počas invázie do hostiteľského organizmu. počiatočným signálom je nedostatok živín, vody alebo nevhodná teplota. je pokračovaním obvyklého binárneho delenia bakteriálnej bunky. tvorí sa pri nej prespóra umiestnená v materskej bunke. okolo materskej bunky sa syntetizujú spórové obaly. v prespóre klesá obsah vody a DNA interaguje s ochrannými molekulami. po ukončení sporulácie má spóra iba anaeróbny metabolizmus.

Bakteriálne spóry. sú metabolicky neaktívne a rezistentné voči všetkým antibiotikám. tvoria veľké množstvá biofilmového matrixu. sú rezistentné voči suchu, žiareniu, enzýmom a mnohým chemickým látkam. sú inaktivované varom. sú inaktivované po 15-minútovom pôsobení 120 °C (napr. pri autoklávovaní). sú príčinou nozokomiálnych problémov s Clostridium difficile. začnú automaticky klíčiť po ožiarení UV svetlom. germinácia začne vo vhodných podmienkach aj bez narušenia obalov spóry. sú schopné ostať životaschopné aj počas niekoľkých storočí. sú ideálnou formou existencie baktérií z hľadiska bioterorizmu.

Sporulujúce baktérie. patrí k nim Streptomyces a Actinomyces. patria k nim rody Clostridium a Bacillus. ťažko sa odstraňujú z nemocničného a laboratórneho prostredia. patria k nim rody Mycobacterium a Nocardia. patria k nim rody Cutibacterium a Corynebacterium. patria k nim rody Schleiferella, Wolinella a Arcobacter. patria k nim rody Atopobium, Peptoniphilus a Finegoldia. po sporulácii môžu dlhodobo perzistovať v rane. môžu dlhodobo prežívať v prostredí bež vody a živín. v čreve môžu prežiť antibiotickú terapiu.

Bakteriocíny. sú prirodzenými antibiotikami baktérií. pomáhajú baktériám pri konkurenčnom boji o osídľované biotopy. prednostne poškodzujú eukaryotické bunky. po chemickej stránke sú to proteíny. na osídlených slizniciach človeka sa podieľajú na tzv. kolonizačnej rezistencii. cieľové baktérie inaktivujú viacerými mechanizmami. schopnosť produkovať bakteriocíny sa obvykle prenáša plazmidmi. pôsobia nešpecificky na všetky baktérie. producentské baktérie sú chránené voči vlastným bakteriocínom. pre pôsobenie bakteriocínov je nevyhnutný vzájomný kontakt baktérií.

Bakteriálny genóm. baktérie majú obvykle haploidný genóm. esenciálne gény sú pre baktériu životne dôležité. prídavné gény pomáhajú baktériám prežívať v stresových podmienkach. prídavné gény sú pre baktérie životne dôležité. bakteriálny pangenóm zahŕňa iba najdôležitejšie prídavné gény príslušného druhu. mobilné genetické elementy majú úlohu v evolúcii baktérií. chromozómové gény baktérií nie je možné mobilizovať. ostrovy patogénnosti sú nahromadením génov virulencie v bakteriálnom genóme. chromozómové kazety obsahujú vždy len jeden gén rezistencie voči antibiotikám. bakteriálny genóm sa môže využiť pri identifikácii a typizácii baktérií.

Replikácia, transkripcia a translácia v baktériách. tieto procesy prebiehajú v baktériách odlišne než v eukaryotickej bunke. môžu byť selektívne blokované antimikrobiálnymi liečivami. replikáciu bakteriálnej DNA poškodzujú fluorochinolóny. gény pre bakteriálnu DNA-gyrázu sú vysoko konzervatívne a nemutujú. bakteriálna DNA je stabilná a nie je poškodzovaná antimikrobiálnymi liečivami. transkripcia a translácia v bakteriálnej bunke nemôže prebiehať simultánne. bakteriálna RNA-polymeráza je cieľovým miestom zásahu rifampicínu. translácia bakteriálnej mRNA prebieha na ribozómoch identických s eukaryotickými. perzistujúce bakteriálne bunky majú tieto procesy utlmené. tieto procesy sú inhibované lipopeptidovými antibiotikami.

Horizontálny transfer bakteriálnych génov. sa uskutočňuje pomocou bakteriofágov. sa uskutočňuje prenosom plazmidov. sa uskutočňuje extracelulárne uvoľnenou bakteriálnou DNA. prenášajú sa ním predovšetkým gény prídavného metabolizmu baktérií. môže sa uskutočniť iba v rámci kmeňov toho istého druhu baktérií. je inhibovaný subinhibičnými dávkami antibiotík. je to selektívny prenos esenciálnych bakteriálnych génov. transpozóny sa na ňom nezúčastňujú. prenášajú sa ním gény rezistencie. prenášajú sa ním gény kódujúce faktory virulencie.

Transdukcia. je prenos genetickej informácie do baktérie bakteriofágom. vyžaduje bezprostredný kontakt donorskej a recipientnej baktérie. generalizovaná transdukcia vzniká po vbalení bakteriálnej DNA do fágovej častice. transdukčná fágová častica spôsobí lýzu recipientnej bunky. špecializovaná transdukcia vzniká po chybnom vyštiepení profága. je vstup voľnej DNA do bakteriálnej bunky. prebieha prostredníctvom sex-pilusov. je synonymom pre lyzogénnu konverziu. uskutočňuje sa medzi G+ aj medzi G- baktériami. generalizovanou transdukciou sa môžu preniesť rôzne bakteriálne gény.

Transformácia. je prenos voľnej DNA z prostredia do bakteriálnej bunky. môže mať za následok zmenu genetickej informácie baktérie. je prijatie cudzej bakteriálnej DNA kompetentnými baktériami. pre transformáciu sú prirodzene kompetentné rody Bacillus a Haemophilus. pre transformáciu sú prirodzene kompetentné streptokoky a neisserie. transformovaná DNA sa integruje do bakteriálneho genómu. prebieha pomocou sex-fimbrií. je oprava zmutovanej bakteriálnej DNA. je zmena bakteriálnej DNA vyvolaná mutáciou. je vzájomná výmena DNA medzi baktériami.

Plazmidy. vyskytujú sa v cytoplazme baktérií. replikujú sa samostatne, nezávisle od bakteriálneho chromozómu. všetky sú konjugatívne. plazmidy bez transferových génov sú mobilizovateľné konjugatívnymi plazmidmi. tvorí ich dvojvláknová kruhová molekula RNA. môžu obsahovať prídavné gény pre prežívanie v špeciálnych podmienkach. prenášajú sa z baktérie do baktérie iba zriedkavo. môžu kódovať dôležité faktory virulencie. nachádzajú sa na nich gény základného metabolizmu baktérií. majú približne rovnakú veľkosť ako bakteriálny genóm.

Konjugácia. je prenos plazmidovej DNA medzi baktériami. je prenos plazmidovej DNA pomocou fágov. je prenos extracelulárnej DNA prostredníctvom sex-fimbrií. uskutočňuje sa po priblížení baktérií pomocou sex-fimbrií. intenzívne prebieha medzi baktériami črevnej mikrobioty človeka. šíria sa ňou gény rezistencie v nemocničnom prostredí. prebieha iba medzi patogénnymi baktériami. prebieha nešpecificky medzi rôznymi baktériami. môže prebiehať aj medzi baktériami rôznych druhov a rodov. je veľmi častá medzi extracelulárnymi gramnegatívnymi baktériami.

Sex pilus je štruktúra, ktorú baktéria využíva. pri iniciácii priečneho delenia baktérie. ako adhezín pri sexuálnom prenose baktérie na nového hostiteľa. pri horizontálnom prenose génov. pri adhézii na hostiteľskú bunku. pri adhézii na akceptorovú baktériu. pri prenose plazmidov. pri výmene genetického materiálu transdukciou. pri výmene genetického materiálu konjugáciou. pri prenose genetickej informácie transformáciou. pri prenose génov typickom pre gramnegatívne baktérie.

Plazmidy môžu v bakteriálnej bunke determinovať. tvorbu lipopolysacharidu. tvorbu enterotoxínov. tvorbu bičíkov. syntézu ribozómov. produkciu kolicínov. rezistenciu voči antimikróbnym liečivám. tvorbu sex pilusov. tvorbu peptidoglykánu. tvorbu niektorých exotoxínov. tvorbu enzýmov energetického metabolizmu.

Bakteriofágy. v kapside obsahujú DNA aj RNA. infikujú vnímavé bakteriálne bunky. infikujú aj eukaryotické bunky. po kontakte s receptorom inzertujú svoj genóm do baktérie. môžu vyvolať ochorenie človeka. pri lyzogénnom cykle sa inkorporujú do genómu baktérie. pri lytickom cykle ostáva infikovaná baktéria intaktná. môžu sa využiť pri typizácii baktérií. sú súčasťou mikrobioty človeka. môžu sa podieľať na prenose génov medzi baktériami.

Lyzogénna konverzia bakteriálnej bunky. je získanie novej genetickej informácie kódovanej genómom profága. vzniká po prenose bakteriálnej DNA transdukciou. je zmenou vlastností baktérie po prijatí voľnej bakteriálnej DNA. je následok infekcie lyzogénnym bakteriofágom. je následok infekcie lytickým fágom. je následok účinku fágových endolyzínov. je pravidelnou súčasťou fágovej terapie infekčných chorôb. je zmena vlastností baktérie po včlenení profága do jej chromozómu. je následkom abortívnej infekcie fágom. je zodpovedná za tvorbu difterického a botulinického toxínu.

Fágová terapia. využíva detailne charakterizované fágy. využíva lyzogénne fágy. je vhodná pre pacientov s chronickými infekciami. je vhodná pre pacientov infikovaných polyrezistentnými baktériami. pre zvýšenie spektra účinku sa používajú fágové koktejly. fágy sa na mieste infekcie aktívne množia. nie je určená deťom a gravidným ženám. nie je určená imunosuprimovaným pacientom a seniorom. aplikuje sa prevažne lokálne. vedľajším účinkom fágovej terapie je črevná, vaginálna a orálna dysbióza.

Patogenita predpokladá schopnosť mikroorganizmu. vyvolať ochorenie vnímavého hostiteľa. vyvolať ochorenie neimúnneho imunokompetentného človeka (primárny patogén). vyvolať ochorenie až po znížení imunity (primárny patogén). vyvolať ochorenie len u imunokompromitovaného človeka (oportúnny patogén). meniť zloženie normálnej bakteriálnej flóry hostiteľa. prekonať vrodené obranné mechanizmy hostiteľa. poškodzovať hostiteľa (štruktúry alebo funkcie jeho organizmu). potláčať množenie nepatogénnychbaktérií. kolonizovať kožu a sliznice človeka. sporulovať v infikovanom tkanive hostiteľa.

Virulencia mikroorganizmu. je schopnosť mikrobiálneho druhu vyvolávať ochorenia. je rodová charakteristika mikroorganizmu. je druhová charakteristika mikroorganizmu, kódovaná esenciálnymi génmi. je konkrétny stupeň patogénnosti daného kmeňa. je geneticky podmienená vlastnosť kódovaná akcesórnymi génmi. závisí od spektra a kvantity produkovaných faktorov virulencie. je stabilnou vlastnosťou bakteriálneho kmeňa. môže sa zvýšiť alebo znížiť prirodzene alebo génovými manipuláciami. jej znížením vznikne atenuovaný kmeň vhodný pre vakcináciu. jej zvýšením sa môže pripraviť biologická zbraň.

Vznik infekčného ochorenia človeka podporuje. vnímavosť človeka voči infekčnému pôvodcovi. vyšší stupeň virulencie pôvodcu. znížená imunita hostiteľa (vekom, základným ochorením). vysoký počet infikujúcich mikroorganizmov. vhodná brána vstupu. vakcinácia v minulosti. prekonané ochorenie v minulosti. dobre fungujúci imunitný systém. adekvátny stav výživy človeka. prechod mikroorganizmu do latencie.

Faktory virulencie baktérií. sú zodpovedné za poškodenie tkanív a funkcií hostiteľa. pomáhajú baktériám prežívať v organizme hostiteľa a zároveň ho poškodiť. ich tvorbu môžu synchronizovať „quorum-sensing“ systémy. baktéria ich môže stratiť, ale aj prijať horizontálnym transferom génov. umožňujú prekonať obranné mechanizmy človeka. začínajú pôsobiť až po vzniku infekcie človeka. všetky sú esenciálnou súčasťou baktérie. produkujú sa konštitutívne. neovplyvňujú imunitné reakcie človeka. ich tvorbu regulujú faktory prostredia.

Medzi faktory virulencie baktérií a ich funkcie patria. adhezíny – chránia baktérie pred odstránením mechanickými faktormi. puzdro - stimuluje zápalové reakcie organizmu. fimbrie – inaktivujú komplement. sekrečné systémy 3. typu – iniciujú inváziu baktérií do hostiteľskej bunky. exotoxíny – špecificky poškodzujú integritu alebo funkcie cieľových buniek. bakteriálny fibrinolyzín – pomáha baktériám pri šírení v organizme hostiteľa. štruktúry cytoplazmatickej membrány – inhibujú opsonizáciu bunkového povrchu. bakteriálne poríny – pomáhajú pri adhézii baktérií na sliznice. extracelulárne proteázy a hyaluronidáza - degradujú tkanivá hostiteľa. tracheálny cytotoxín – poškodzuje funkciu a integritu mukociliárneho epitelu.

Funkciu mukociliárneho epitelu poškodzujú. Staphylococcus aureus na sliznici nosohltanu. tracheálny cytotoxín počas pertussis a kvapavky. Haemophilus influenzae počas pneumónie a otitis media. Haemophilus ducreyi počas genitálnej infekcie. Bordetella pertussis počas čierneho kašľa. extracelulárna polymérová substancia baktérií pri chronickej prostatitíde. pertraktín produkovaný bordetelami počas čierneho kašľa. Mycoplasma pneumoniae počas infekcie dýchacích ciest. Neisseria gonorrhoeae počas adnexitídy. Corynebacterium diphtheriae počas záškrtu.

Lipopolysacharid (LPS). je súčasťou cytoplazmatickej membrány všetkých baktérií. bakteriálne bunky ho aktívne uvoľňujú do prostredia. masívne sa uvoľňuje z G- baktérií po ich poškodení. za biologickú aktivitu LPS je zodpovedná jeho lipidová časť. za antigénovú špecifickosť LPS zodpovedá jeho polysacharidová časť. je jedinou zložkou bakteriálnych buniek s endotoxínovou aktivitou. tlmí reaktivitu prirodzenej imunity v infekčnom ložisku. stimuluje tvorbu proteínov akútnej fázy pečeňovými bunkami. veľké množstvo LPS v krvnom obehu tlmí akútnu zápalovú odpoveď. viaže sa na TLR-4 cicavčích buniek, čím v nich stimuluje tvorbu cytokínov.

Endotoxín gramnegatívnych baktérií (LPS). inhibuje účinok komplementu a brzdí hemokoagulačné procesy. stimuluje diseminovanú intravaskulárnu koaguláciu. zvyšuje telesnú teplotu priamym pôsobením na hypotalamus. aktivuje degranuláciu trombocytov, PMNL a aktivuje mastocyty. ovplyvňuje endotel a zvyšuje cievnu permeabilitu. nepôsobí na krvné doštičky ani na granulocyty. aktivuje makrofágy, ktoré začnú tvoriť cytokíny (IL-1, TNF). zvyšuje hladinu cAMP a cGMP v endotelových bunkách. pri masívnom uvoľnení do krvného obehu spôsobuje hypovolémiu a septický šok. lokálne v primeraných množstvách má pozitívny efekt na imunitnú odpoveď.

Proteín-A. je súčasťou slizovej vrstvy baktérií. je produktom Streptococcus pneumoniae. je produktom Staphylococcus aureus. je produktom proteolytických kmeňov enterobaktérií. je produktom Listeria monocytogenes. sa využíva pri diagnostike a identifikácii Staphylococcus aureus. viaže Fc-fragment IgG. je súčasťou bunkovej steny streptokokov skupiny A. inhibuje opsonizáciu bakteriálnej bunky. inhibuje fagocytózu baktérií.

Pre exotoxíny baktérií je charakteristické. sú to proteíny. viaceré sú termolabilné. produkujú ich len G+ baktérie. majú špecifický biologický účinok. sú súčasťou bunkovej steny G- baktérií. možno ich zvyčajne detoxifikovať bez zmeny antigénnosti. môžu pôsobiť len lokálne na mieste ich produkcie. do prostredia sa uvoľňujú len pri rozpade bakteriálnej bunky. účinkujú len na bunky, ktoré majú príslušný receptor. neutralizáciu v napadnutom organizme zabezpečujú protilátky.

Označte toxíny, ktoré majú vlastnosti superantigénov. TSST-1. choleratoxín. streptokokové pyrogénne exotoxíny. toxín A a toxín B Clostridium difficile. pertusový toxín. difterický toxín. stafylokokové enterotoxíny. toxíny spôsobujúce príznaky šarlachu. toxín spôsobujúci stafylokokový toxický šok. shigatoxín.

Medzi enterotoxíny patria. choleratoxín. TSST-1. pyrogénny exotoxín. shigatoxín. tetanospazmín. botulotoxín. difterický toxín. endotoxín. termolabilný a termostabilný toxín ETEC. toxín A a toxín B Clostridium difficile.

Enterotoxíny obvykle tvoria tieto baktérie. Staphylococcus aureus. Clostridium perfringens. Bacillus cereus. Bacteroides fragilis. Vibrio cholerae. Listeria monocytogenes. Faecalibacterium prausnitzii. Enterococcus faecalis. Helicobacter pylori. Lactobacillus spp.

Nezápalový typ hnačky spôsobujú nasledujúce toxíny. choleratoxín. termolabilný a termostabilný enterotoxín Escherichia coli. enterotoxíny Staphylococcus aureus. emetický toxín a enterotoxíny Bacillus cereus. enterotoxín Clostridium perfringens. beta-toxín Clostridium perfringens. shigatoxín. toxín B Clostridium difficile. botulotoxín. shiga-like toxín E. coli.

Toxický šok môže spôsobiť. Staphylococcus aureus produkciou TSST-1. Staphylococcus aureus produkciou enterotoxínov. Streptococcus pyogenes produkciou pyrogénnych exotoxínov. uvoľnenie veľkých množstiev endotoxínu do krvného obehu. masívny rozpad G- baktérií v kardiovaskulárnom systéme. shigatoxín počas hemolyticko-uremického syndrómu. bakteriálny toxín s vlastnosťami superantigénu. choleratoxín – počas závažnej dehydratácie organizmu. botulinický toxín – paralýzou dýchacích svalov. difterický toxín pôsobením na myokard.

Na deštrukcii tkaniva hostiteľa sa podieľajú. proteolytické a lipolytické enzýmy mikroorganizmov. membranolytické toxíny mikroorganizmov. hyaluronidáza. stimulácia tvorby granulómov. stimulácia akútnej zápalovej odpovede. choleratoxín. adhezíny mikroorganizmov. intracelulárna replikácia s následnou lýzou hostiteľskej bunky. biofilmový matrix. bakteriálne puzdrá.

Lytický účinok na cieľovú bunku majú. leukocidíny baktérií. choleratoxín. shigatoxín. stafylokokové enterotoxíny. TSST-1. epidermolytické toxíny Staphylococcus aureus. difterický toxín. listeriolyzín, streptolyzín a pneumolyzín. tetanospazmín a botulotoxín. fosfolipáza Clostridium perfringens.

Označte správne dvojice. botulotoxín – neurotoxín; chabé obrny. difterický toxín – membranolytický toxín. choleratoxín – dysregulácia iónových kanálov enterocytov. tetanolyzín – neurotoxín. tetanospazmín – štiepenie synaptobrevínu na inhibičných synapsách. listeriolyzín – neurotoxín. TSST-1 – stafylokokový toxický šok. epidermolytický toxín – Streptococcus pyogenes. šigatoxín - deštrukcia eukaryotických ribozómov. šiga-like toxín - hemolyticko-uremický syndróm.

Označte správne dvojice. choleratoxín - Vibrio parahaemolyticus. Pantonov-Valentinov leukocidín - Staphylococcus aureus. difterický toxín - Corynebacterium jeikeium. pyrogénny exotoxín – Salmonella Typhi. pneumolyzín – Mycoplasma pneumoniae. termostabilný enterotoxín - Escherichia coli. exfoliatívny toxín – Streptococcus pyogenes. TSST-1 – Staphylococcus aureus. adenylátcyklázový toxín - Bordetella pertussis. letálny toxín - Bacillus anthracis.

Sterilizácia. inaktivuje alebo odstraňuje všetky infekčné častice. inaktivuje len patogénne mikroorganizmy. inaktivuje všetky infekčné častice okrem spór a priónov. inaktivuje iba vegetatívne formy mikroorganizmov. využíva fyzikálne aj chemické metódy. nepôsobí na perzistujúce a dormantné mikroorganizmy. vyžaduje vyššie koncentrácie chemických látok a dlhšie expozičné časy. nie je aplikovateľná na kožu, sliznice a rany. je možná iba v prostredí a vysokou teplotou (nad 100 °C). kontroluje sa fyzikálnymi, chemickými a biologickými metódami.

Sterilizáciu môžeme dosiahnuť. pôsobením etylénoxidu. pôsobením gama-žiarenia. opakovaným varom (frakcionovaná sterilizácia). jódpovidonom aplikovaným na kožu a sliznice. studenou plazmou z pár H2O2 alebo kyseliny peroctovej. parou pod tlakom v autokláve. filtráciou filtrom s priemerom pórov viac než 0,45 ?m. pasterizáciou. dlhšie trvajúcim varom. vypaľovaním kovových nástrojov nad plameňom kahana.

Na sterilizáciu je v ambulancii lekára možné použiť. autokláv. gama-žiarič. horúcovzdušný sterilizátor. plazmový sterilizátor. Kochov prístroj (para s teplotou 100°C). UV žiarič (iba povrchy a vzduch). vriacu vodu. fén. antibiotiká. plameň kahana.

Dezinfekcia. podstatne znižuje počet kontaminujúcich mikroorganizmov. vyšší stupeň dezinfekcie nie je účinný na vajíčka a cysty parazitov. nevyužíva kombinované prípravky. inaktivuje iba vegetatívne formy mikroorganizmov. je účinnejšia na obalené vírusy než na neobalené. neovplyvňuje ju štruktúra dezinfikovaného povrchu. mechanické odstránenie nečistôt zvyšuje jej účinnosť. účinne a spoľahlivo inaktivuje patologické priónové molekuly. nie je schopná ovplyvniť baktérie v biofilme. neúčinkuje na nozokomiálne kmene mikroorganizmov.

Na dezinfekciu je možné použiť. var. gentamicín. oxidačné látky. vysoké koncentrácie glukózy. oplachovanie vodou. bakteriologické filtre. nanočastice striebra. zubnú kefku. striedanie jednotlivých skupín dezinfekčných prípravkov. viditeľné spektrum slnečného svetla.

Medzi dezinfekčné činidlá patria. acyklovir. kyselina peroctová. plynný chlór. 25 % etanol. glutaraldehyd. chlórnan sodný. bacitracín. ozón (v špeciálnych prístrojoch sa môže použiť aj na sterilizáciu). zinková masť. nehasené vápno.

Antiseptiká. sú netoxické, nedráždivé a nie sú karcinogénne. používajú sa v zdravotníctve na ošetrenie pacientov. voči žiadnemu z nich nemôže vzniknúť rezistencia. nepôsobia na intracelulárne umiestnené mikroorganizmy. pri lokálnych infekciách imunokompetentných pacientov môžu nahradiť antibiotiká. pôsobia nešpecificky reakciami s biogénnymi molekulami mikroorganizmov. na mikroorganizmy pôsobia cielene, podobne ako antibiotiká. poškodzujú biologické membrány, DNA a molekuly bielkovín. na predoperačnú prípravu pacienta nie sú vhodné. účinkujú na všetky formy mikroorganizmov.

Medzi antiseptiká patria. niektoré zlúčeniny striebra. amfotericín B. 3 % peroxid vodíka. gama žiarenie. oktenidín. kvartérne amóniové soli. chlórnan sodný. etylénoxid. chlórhexidín. jódpovidon.

Infekčná choroba a jej zdroje. pri antroponóze je zdrojom infekcie chorý človek alebo bacilonosič. zdrojom infekcie môže byť aj človek bez príznakov choroby. človek v inkubačnej dobe a v rekonvalescencii nie je infekčný. pri sapronózach je zdrojom infekcie prostredie. zdrojom zoonóz môže byť iba viditeľne choré zviera. pri endogénnej infekcii je zdrojom infekcie prostredie nemocnice. exogénna infekcia pochádza v z vlastnej mikrobioty pacienta. komunitná infekcia vzniká v komunite hospitalizovaných pacientov. nozokomiálna nákaza vzniká v súvislosti s pobytom v zdravotníckom zariadení. iatrogénna infekcia vzniká neúmyselne v procese liečby alebo diagnostiky pacienta.

Vyberte baktérie spôsobujúce zoonózy. Listeria monocytogenes. Bordetella pertussis. Francisella tularensis. Salmonella Enteritidis. Salmonella Typhi. Shigella dysenteriae. Treponema pallidum. Leptospira interrogans. Pasteurella multocida. Neisseria meningitidis.

Vyberte baktérie spôsobujúce antroponózy. Corynebacterium diphtheriae. Corynebacterium ulcerans. Neisseria gonorrhoeae. Rickettsia slovaca. Rickettsia prowazekii. Anaplasma phagocytophilum. Chlamydia pneumoniae. Bartonella henselae. Haemophilus influenzae. Chlamydia psittaci.

Vyberte baktérie spôsobujúce sapronózy. Legionella pneumophila. Fluoribacter bozemanae a Tatlockia micdadei. Actinomyces israelii. Nocardia asteroides. Streptococcus pyogenes a Staphylococcus aureus. Mycobacterium marinum a Mycobacterium chimaera. Mycobacterium tuberculosis a Mycobacterium leprae. Burkholderia pseudomallei. Burkholderia mallei. Escherichia coli a Klebsiella pneumoniae.

Vyberte baktérie bežne spôsobujúce endogénne infekcie. Escherichia coli. Streptococcus mutans a Streptococcus sanguis. Streptococcus pyogenes. Actinomyces spp. Bacteroides spp. Cutibacterium acnes. Neisseria gonorrhoeae. Salmonella Typhi. Corynebacterium diphtheriae. Borrelia burgdorferi.

Vyberte typických pôvodcov nozokomiálnych infekcií. Pseudomonas aeruginosa, Acinetobacter spp. a Stenotrophomonas maltophilia. Borrelia recurrentis a Leptospira interrogans. Vibrio cholerae a Aeromonas hydrophila. Enterococcus faecium. Chlamydia trachomatis a Mycoplasma hominis. Treponema pallidum a Neisseria gonorrhoeae. Citrobacter spp. a Enterobacter spp. Klebsiella spp., Escherichia coli a Proteus mirabilis. Erysipelothrix rhusiopathiae a Pasteurella multocida. Staphylococcus aureus.

Alimentárne sa môže preniesť. pôvodca Q-horúčky (menej často). Listeria monocytogenes (často). hemofily a neisserie. Campylobacter jejuni, Salmonella Enteritidis a Yersinia enterocolitica. anaplazmy a ehrlichie (často). Neisseria gonorrhoeae. Mycobacterium bovis. brucely a francisely. borélie a treponémy (menej často). iba pôvodcovia gastroenteritíd a kolitíd.

Fekálno-orálne sa prenášajú. pôvodcovia hnačiek. pôvodcovia „chorôb špinavých rúk“. Shigella spp. (bacilárna dyzentéria). EHEC (krvavé hnačky a HUS). pôvodcovia potravinových toxinóz. črevná tuberkulóza. astrointestinálna tularémia. u detí a ľudí so zníženou imunitou aj niektoré salmonely. Tropheryma whipplei (črevná lipodystrofia). Clostridium botulinum (botulizmus).

Kontaminovanou vodou alebo kontaminovaným aerosólom sa prenášajú. Leptospira interrogans. Vibrio cholerae a Aeromonas spp. Mycobacterium marinum a Mycolicibacterium fortuitum. Legionella ssp., Fluoribacter bozemanae a Tatlockia micdadei. Mycobacteroides abscessus complex. Treponema pallidum. Neisseria gonorrhoeae. Rickettsia typhi. Borrelia recurrentis. Chlamydia trachomatis.

Kontaktom s kontaminovanou pôdou sa prenášajú. Nocardia spp. Actinomyces spp. Streptomyces spp. Haemophilus influenzae. Clostridium tetani. myonekrotické klostridie. Mycoplasma pneumoniae. Neisseria meningitidis. Bacillus anthracis. Rickettsia spp.

Kontaminovanými rukami, predmetmi a povrchmi sa prenášajú. Staphylococcus aureus. Streptococcus pyogenes. Treponema pallidum. anaplasmy. Clostridium difficile. Legionella pneumophila. Corynebacterium diphtheriae. riketsie. Shigella spp. vibriá.

Transplacentálne sa prenášajú. Listeria monocytogenes. Streptococcus pyogenes. Borrelia burgdorferi. Streptococcus agalactiae. Escherichia coli K1. Salmonella enterica. Treponema pallidum. Campylobacter jejuni. Shigella sonnei. pôvodca syfilisu.

Perinatálne sa prenášajú. Helicobacter pylori. Treponema pallidum. Streptococcus agalactiae a Escherichia coli K1. Neisseria meningitidis. Listeria monocytogenes. Borrelia burgdorferi. Neisseria gonorrhoeae a Chlamydia trachomatis D-K. Leptospira interrogans. Candida spp. a Staphylococcus aureus. Mycobacterium tuberculosis.

Pohlavným stykom sa prenášajú. Neisseria gonorrhoeae. Neisseria meningitidis. Treponema pallidum. Treponema karateum. Chlamydia trachomatis D-K. Chlamydia trachomatis A,B,C. Klebsiella granulomatis. Klebsiella pneumoniae. Haemophilus ducreyi. Haemophilus influenzae.

Článkonožcami sa prenášajú alebo sa môžu prenášať. ehrlichie. riketsie. chlamýdie. listérie. coxiely. legionely. leptospiry. borrelie. francisely. brucely.

Kvapôčkovou nákazou sa pravidelne prenášajú. impetigo. mykoplazmová pneumónia. lymská borelióza. diftéria. epidemická meningitída. čierny kašeľ. tuberkulóza. kampylobakterióza. mor. erysipeloid.

Infekčným prachom sa prenášajú. Mycobacterium tuberculosis. Neisseria meningitidis. Haemophilus influenzae. Bacillus anthracis. Brucella abortus. Salmonella Typhi. Streptococcus pneumoniae. Chlamydia psittaci. Bordetella pertussis. Coxiella burnetii.

Kontaktom s teplokrvným zvieraťom sa prenášajú. Erysipelothrix rhusiopathiae (erysipeloid). Streptococcus pyogenes (erysipelas). Bacillus anthracis (antrax). Clostridium botulinum (botulizmus). Corynebacterium pseudotuberculosis (granulomatózna lymfadenitída). Corynebacterium diphtheriae (diftéria). Coxiella burnetii (Q-horúčka). Rickettsia conorii (stredomorská škvrnitá horúčka). Burkholderia mallei (malleus). Burkholderia pseudomallei (melidióza).

Pri lokálnej infekcii. sa môžu tvoriť slizničné protilátky (sIgA). je pravidelne možné detegovať špecifické IgM a IgG v sére pacienta. je postihnutá koža, podkožie, sliznice alebo submukóza. nie je potrebná mikrobiologická diagnostika. sa musí vždy podať empirická antibiotická liečba. sa niekedy môžu vynechať antibiotiká a aplikovať len antiseptiká. nikdy nehrozí nebezpečenstvo generalizácie infekcie. sa môže podať fágová terapia. sa odoberá krv na dôkaz protilátok. sa odoberá krv na hemokultiváciu.

Dlhodobá perzistentná infekcia je typická pre. pľúcne infekcie pacientov s cystickou fibrózou. pacientov s periimplantitídou. infekcie spojené s prítomnosťou biofilmu. streptokokový toxický šok. infekcie vyvolané Chlamydia trachomatis. syfilis (Treponema pallidum) a lymskú boreliózu (Borreliella burgdorferi). Q-horúčku (Coxiella burnetii) a škvrnitý týfus (Rickettsia prowazekii). diftériu (Corynebacterium diphtheriae). legionelózu (Legionella pneumophila). choleru (Vibrio cholerae).

K priamej mikrobiologickej diagnostike patrí. dôkaz prítomnosti mikrobiálnych antigénov vo vzorke. mikroskopické vyšetrenie vzorky. kultivačné vyšetrenie vzorky. izolácia pôvodcu ochorenia zo vzorky. dôkaz nukleovej kyseliny pôvodcu vo vzorke. dôkaz toxínov pôvodcu vo vzorke. dôkaz a kvantifikácia špecifických protilátok vo vzorke. dôkaz špecifickej bunkovej imunity kožnými testami. dôkaz tvorby IFN-gama po špecifickom antigénovom stimule vo vzorke krvi. IGRA-test na dôkaz špecifickej bunkovej imunity.

Odber materiálu. riadi sa klinickými príznakmi pacienta. má sa vykonať až po prvej dávke antibiotika. robí sa asepticky sterilnými odberovými pomôckami. odber krvi na hemokultiváciu sa robí ráno nalačno. odber krvi na dôkaz protilátok sa robí ráno nalačno. moč na kultiváciu sa môže odobrať hocikedy a aj bez poučenia pacienta. odobratý materiál sa musí hneď označiť údajmi pacienta. nesmie ohroziť pacienta zavlečením mikróbov na fyziologicky sterilné miesta. na sprievodný lístok nie je potrebné uviesť typ vzorky ani údaje o terapii. si vždy môže urobiť aj sám pacient.

Transportné bakteriologické médiá. podporujú množenie baktérií. podporujú životaschopnosť baktérií. udržiavajú baktérie v takom kvalitatívnom a kvantitatívnom zložení ako pri odbere. sú obohatené živinami. obsahujú polotekutý agarový základ s pufrovacím systémom a aktívnym uhlím. chránia mikroorganizmy pred vysušením počas transportu. na transport anaeróbnych baktérií nie sú potrebné. sú nevyhnutné pri transporte likvoru. na transport stolice nie sú potrebné. na transport výterov sa nevyžadujú.

Označte správne dvojice. septická meningitída – krv a likvor na kultiváciu. aseptická meningitída – krv a likvor na dôkaz protilátok. uretritída - výter uretry; prvý prúd moču. cystitída – prvý prúd moču. otitis media - výter nosohltanu. vírusová hnačka – výter rekta. bakteriálna hnačka – výter rekta. črevná parazitóza alebo vírusová hnačka - stolica. cervicitída – krv na dôkaz protilátok. infekcia operačnej rany – povrchový ster rany.

Označte správne dvojice. tvrdý nebolestivý genitálny vred – výter na kultiváciu. mäkký bolestivý genitálny vred – výter na kultiváciu. otitis media – hnis zo stredoušia. septická meningitída – krv a likvor na dôkaz protilátok. septická meningitída – likvor na dôkaz antigénov pôvodcu. aseptická meningitída – likvor na kultiváciu. hnačka – krv na dôkaz protilátok. pneumónia – výter orofaryngu na kultiváciu. pneumónia – spútum a krv na kultiváciu. endoftalmitída – konjunktiválny výter.

Makroskopické hodnotenie vzorky. skalený likvor - septická meningitída. krv a hlien v hnačkovej stolici – suspektná dyzentéria. hnačková stolica mastného vzhľadu – suspektná cholera. hemolytické sérum – vzorka nevhodná na sérologickú diagnostiku. skalený likvor – vírusová meningitída. viskózna nazelenalá vzorka spúta – odobraté boli len sliny. krvavé viskózne spútum – správne odobratý materiál. riedke priehľadné spútum – pravdepodobne boli odobraté iba sliny. hnilobne páchnuci hnis – prítomnosť anaeróbnych baktérií je vylúčená. skalený a páchnuci stredný prúd moču – suspektná cystitída.

Medzi pravidelne mikroskopované materiály patrí. likvor. spútum. materiály z fyziologicky sterilných miest organizmu. výter tonzíl a nazofaryngu. výter rekta. stolica (určená na parazitologické vyšetrenie). stolica (určená na bakteriologické vyšetrenie). výter cervixu, vagíny a uretry. krv bezprostredne po odbere. hemokultúra (po signalizácii pozitivity).

Medzi zložky postupu Gramovho farbenia patria. fixovanie preparátu. farbenie koncentrovaným karbolfuchsínom. zahrievanie preparátu s farbivom. farbenie kryštálovou violeťou. morenie pomocou Lugolovho roztoku. odfarbovanie acetónom. odfarbovanie kyslým alkoholom. oplachovanie vodou. dofarbovanie metylénovou modrou. dofarbovanie zriedeným karbolfuchsínom.

Súčasťou farbenia podľa Ziehla-Neelsena je. fixácia preparátu teplom. fixácia alkalickým činidlom. farbenie koncentrovaným karbolfuchsínom. farbenie koncentrovanou kryštálovou violeťou. zahrievanie preparátu pri farbení až do výstupu pár. morenie Lugolovým roztokom. odfarbovanie acetónom. odfarbovanie kyslým alkoholom. farbenie malachitovou zeleňou. dofarbovanie zriedeným karbolfuchsínom.

Koncentrovaná malachitová zeleň za horúca sa používa na. farbenie bakteriálnych puzdier. znázornenie intracelulárnych baktérií. farbenie spór rodu Bacillus. farbenie spór rodu Clostridium. dôkaz acidorezistentných baktérií. dôkaz bičíkov. štúdium baktérií tvoriacich puzdrá. štúdium baktérií tvoriacich spóry. farbenie mykobaktérií. farbenie mykobaktérií.

Burriho metóda. sa využíva na farbenie acidorezistentných baktérií. môže sa kombinovať s monochromatickým farbením bakteriálnych buniek. je fixovanie náterov Burriho roztokom. zvýrazňuje bakteriálne spóry v preparáte. slúži na štúdium bakteriálnych granúl. zviditeľňuje bakteriálne puzdrá vo fixovanom preparáte. jeho modifikáciou je natívny tušový preparát. využíva tušový roztok na tmavé pozadia pre opuzdrené mikroorganizmy. sa používa na dôkaz legionel v spúte. slúži na dôkaz kryptokokov v likvore.

Giemsovo farbenie sa môže využiť pri dôkaze. puzdra. protozoálnych parazitóz. chitínovej bunkovej steny húb. špirálovitých baktérií. acidorezistentných baktérií. vnútrobunkovo umiestnených baktérií. morúl pri ehrlichióze. peptidoglykánu baktérií. anaplaziem v granulocytoch. retikulárnych teliesok chlamýdií.

Cieľom kultivačnej mikrobiologickej diagnostiky je. posúdiť virulenciu izolovaného mikroorganizmu. izolovať pôvodcu ochorenia z biologického materiálu. získať čistú kultúru mikroorganizmu na ďalšie vyšetrovanie. určiť základné rastové a metabolické vlastnosti mikroorganizmu. rozmnožiť mikroorganizmy prítomné vo vzorke. posúdiť patogenitu mikroorganizmu. detegovať gény rezistencie. určiť antigénové vybavenie mikroorganizmu. posúdiť kvantitatívne zastúpenie mikroorganizmov vo vzorke. predbežne identifikovať mikroorganizmy na chromogénnych médiách.

Beta-hemolýzu môžu na krvnom agare spôsobovať. Streptococcus salivarius. Streptococcus pyogenes. Streptococcus agalactiae. Streptococcus mutans. Escherichia coli. Staphylococcus aureus. Pseudomonas aeruginosa. Proteus mirabilis. Listeria monocytogenes. Salmonella Enteritidis.

K metódam rýchlej mikrobiologickej diagnostiky patrí. mikroskopické vyšetrenie vzorky. dôkaz antigénu pôvodcu vo vzorke. dôkaz genómu pôvodcu vo vzorke. kultivačný dôkaz pôvodcu vo vzorke. dôkaz špecifickej bunkovej imunity kožnými testami. dôkaz špecifickej bunkovej imunity IGRA-testami. dôkaz génov rezistencie v biologickej vzorke. dôkaz pôvodcu infekcie vo vzorke pomocou MALDI-TOF. dôkaz toxického účinku baktérií na tkanivových kultúrach. dôkaz toxínov baktérií vo vzorke imunochemickými metódami.

Citlivosť na antiinfekčné liečivá. sa zisťuje len v prípade baktérií a húb. v prípade HIV sa zisťuje sekvenovaním vírusového genómu. sa zisťuje vo všetkých prípadoch s podozrením na infekčnú chorobu. kvantitatívna citlivosť sa zisťuje v prípade závažných systémových infekcií. sa rutinne testuje u riketsií, bartonel, legionel, chlamýdií a spirochét. sa nedá otestovať v prípade anaeróbnych baktérií. sa netestuje v prípade parazitov. sa nedá otestovať rýchlejšie než za 24 hodín. sa u imundeficientných pacientov má vykonať kvantitatívnou metódou. sa musí otestovať u všetkých baktérií z nozokomiálnych infekcií.