111. Bunková stena eukaryotickej bunky môže obsahovať: chitín celulozu chlorofyl lignín mitochondrie glykogén soli a vosky fykoerytrín.
142. Jadro: je súčasťou bunkovej steny môže obsahovat jadierko obsahuje najmä RNA má u eukaryotických buniek obal z dvoch membrán jeho hlavnou zložkou u prokaryotických buniek sú chromozomy jeho hlavnou zložkou u eukaryotických buniek sú chromozomy je riadiacim centrom bunky pri mitoze sa zmenšuje.
320. Mutáciou sa môže zmeniť: počet alel v genome bunky kvalita génov kvantita génov štruktúra chromozonov počet chromozomov teplota tela počet genotypov v alele kvantita pohlavia.
417. Medzi jednobunkovce patria: bičikovce koreňonožce výtrusovce riasničkovce Flagellata Rhizopoda Cnidaria Hemosporídie.
455. Ktorá skupina prvokov sa vyznačuje prítomnosťou dvoch jadier: výtrusovce riasničkovce nálevníky kokcídie Flagellata Infusoria Ciliata/Ciliophora hemosporídie.
581. Ktoré sú typické časti kvetu magnoloriastov: kvetné čapíky tyčinky piestik alebo piestiky kvetné vrecká kvetné vankúšiky kvetné lôžko stvol kvetné obaly.
585. Ktoré z uvedených sú oddeleniami vyšších rastlín: Polypodiophyta Machorasty Sladičorasty Ryniorasty Plavúňorasty Borovicoplasty Bryophyta Magnoliophyta.
608. Kruhoústnice: majú párne končatiny majú symetricky umiestnené končatiny majú končatiny umiestnené asymetricky nemajú párne končatiny sú najprimitívnejšie stavovce nemajú vyvinuté čeluste majú holú kožu žijú v potokoch a moriach.
613. Amniota: vytvárajú larvy nevytvárajú larvy nevytvárajú plodové blany vytvárajú plodové blany patria sem suchozemské stavovce patria sem ryby patria sem obojživelníky majú amniovú dutinu vyplnenú plodovou vodou.
633. Voška broskyňová: patrí k užitkovým druhom hmyzu prenáša vírusové ochorenia tabaku prenáša rakovinové ochorenia zemiakov prenáša vírusové ochorenia uhoriek patrí k užitkovým druhom hmyzu neprenáša žiadne ochorenia patrí k škodcom zásob prenáša vírusové ochorenia zemiakov.
635. Do podkmeňa Vertebrata patria: Cyclostomata Tunicata Drsnokožce Bezčrepovce Osteichtyes Amphibia Reptilia Ascídie.
637. U chordát rozoznávame podkmene: Tunicata Cephalochordata Plášťovce Kopijovce Stavovce Vertebrata Echinodermata Drsnokožce.
697. Vzdušnicami dýchajú: stonôžky ježovky hmyz holotúrie Tracheata máloštetinavce mnohoštetinavce Tunicata.
662. Ktorá skupina ploskavcov najviac používa na pohyb svaly a riasinky: Turbellaria Ploskulice Motolice Okrúhlovce Máloštetinavce Mihule Rebrovky Pásomnice.
665. Vnútrobunkové trávenie sa vyskytuje u: ploskavcov obrúčkavcov vtákov bičíkovcov článkonožcov protozoí cicavcov koreňonožcov.
666. U ktorých živočíchov sa po prvý raz vyskytuje mimobunkové trávenie: u Annelida u Plathelminthes u nepŕhlivcov u článkonožcov u jednobunkových organizmov u obrúčkavcov u ploskavcov u pŕhlivcov.
714. U ktorých živočíchov prebieha biologické trávenie v hrubom čreve: u koňa u nosorožcov u nepárnokopytníkov u človeka u medveda u neprežúvavých bylinožravcov u prežúvavých párnokopytníkov u tapírov.
728. Akými nervovými vláknami sa prenáša vzruch z kožného receptora do mozgu: odstredivými vláknami, ktoré sú privádzané zadnými koreňmi miechy dostredivými odstredivými dostredivými a odstredivými dostredivými, ktoré vstupujú prednými koreňmi miechy vláknami, ktoré vstupujú prednými koreňmi miechy vláknami, ktoré sú privádzané zadnými koreňmi miechy mykorízovými.
722. Medzi ektoparazity patrí: meňavka dyzenterická voš šatová včela svalovec špirálovitý bičovka rybia osa blcha vírus.
754. Ktoré mnohobunkovce nemajú vytvorené nervové a svalové tkanivo: Porifera Magnóliorasty Cnidaria Arthropoda Nepŕhlivce Monocotyledoneae Mammalia Hubky.
771. Radiálna nervová sústava je u: Ostnatokožcov Echinodermata Medúz Výtrusovcov Koreňonožcov Ploskavcov Hlavonožcov Bičíkovcov.
782. U ktorých živočíchov sa vyskytuje heterotermia: človek jež jazvec mlok syseľ netopier korytnačka chrčok .
787. Lipáza sa môže vyskytovať z žalúdočnej šťave u: mäsožravcov hlodavcov myši prežúvavcov mačky tigra neprežúvavcov koňa.
792. Na aké formy energie sa transformuje energia, získaná enzymatickým rozkladom organických látok potravy: na energiu membránovú na energiu svalovú na energiu svetelnú na energiu jadrovú na energiu osmotickú na energiu chemickú na energiu mechanickú na energiu elektrickú.
595. Článkonožce: sú najpočetnejším kmeňom patria ku kmeňu Obrúčkavce sú väčšinou oddeleného pohlavia majú otvorenú cievnu sústavu majú hlavové končatiny majú homonómne článkovanie patria do triedy Arthropoda majú nerovnakú článkovanosť.
582. Priradte k vývojovému stupňu typického predstaviteľa: rúrkovitý - drobnozrnko kokálny - chlorela kokálny - chary vláknitý - drobnozrnko pletivový - kaderavka vláknitý - kaderavka bičíkatý - chlamydomonáda vláknitý - žabí vlas.
1041. Sliny človeka obsahujú: Ptyalín Lyzozým Trypsín Inzulín Lipazu Hlien Glukagón Pepsín.
1074. Sacharidy sú u človeka trávené: Ptyalínom Peptidázou v tenkom čreve Lipázou Aj v obličkách Aj v ústnej dutine Trypsínom v pankreatickej šťave Amylázou Aj v tenkom čreve.
1064. O lakťovom kĺbe platí: Jeho súčasťou je patela Je to pohyblivé spojenie Jeho súčasťou je ramenná kosť Že ramenná kosť sa končí dole kladkou Je to najpohyblivejší kĺb v tele Že kĺbové plochy sa môžu dotýkať Že ramenná kosť sa končí v lakťovom kĺbe hlavicou Je to najmenej pohyblivý kĺb.
1080. K svalom dolnej končatiny zaradujeme: Krátky priťahovač ramena Trojhlavý sval lýtka Predný píšťalový sval Jabĺčko Dlhý sval stehna Šikmý sval lýtka Podjazylkové svaly Zdvíhač hlavy.
1098. Trojklanný nerv: vychádza z predĺženej miechy je jeden z hlavových nervov vedie parasympatické vlákna k srdcu patrí k miechovým nervom označuje sa číslom IV obsahuje senzitívne vlákna z kože tváre, slizníc nosa, ústnej dutiny a zubov obsahuje hybné vlákna pre žuvacie svaly neobsahuje hybné vlákna .
256. Pri genómových mutáciach: sa mení počet chromozómov v bunke pozorujeme polyploidiu alebo aneuploidiu pozorujeme zmenu štruktúry chromozómov sa mení počet jednotlivých chromozómov a sád eukaryotická bunka má viac alebo menej chromozómov ako 2n sa menia jednotlivé chromozómy prokaryotická bunka má viac alebo menej chromozómov ako 2n sa nemenia jednotlivé gény.
285. Génové mutácie: menia jednotlivé gény menia jednotlivé chromozómy menia poradie alebo počet nukleotidov menia tvar alebo počet chromozómov dochádza pri nich napr. k strate jedného alebo niekoľkých nukleotidov dochádza pri nich napr. k zaradeniu nadpočetného nukleotidu alebo niekoľkých nukleotidov dochádza pri nich napr. k zámene jedného chromozómu za neprirodzený chromozóm dochádza pri nich napr. k zámene jedného nukleotidu za neprirodzený nukleotid.
232. Mimojadrové molekuly DNA: v mitochondriách kódujú štruktúru oxidačnoredukčných enzýmov v mitochondriách kódujú štruktúru oxidačnoredukčných vitamínov od niektorých génov chloroplastovej DNA priamo súvisí syntéza chlorofylu v chloroplastoch v eukaryotických bunkách jednoduchých húb sa nenašli kruhové molekuly DNA obsahujú genetickú informáciu pre autoreprodukciu niektorých organel sú to vždy kruhové chromozómy prokaryotického typu jadrové a mimojadrové gény sa často dopĺňajú pri formovaní určitého znaku nepriamo zasahujú do štruktúry jadrových chromozómov .
907. Kde sa nachádzajú polmesiačikovité chlopne: na začiatku dolnej dutej žily na začiatku pľúcnej tepny na začiatku kapilár na začiatku hornej dutej žily na začiatku pľúcnych žíl na začiatku aorty na začiatku srdcovnice medzi predsieňami a komorami .
936. Ktorými koreňmi chrbticovej miechy sa odvádzajú vzruchy k výkonným orgánom: centrálnymi miechovými koreňmi prednými miechovými koreňmi zadnými miechovými koreňmi prednými aj zadnými miechovými koreňmi strednými miechovými koreňmi hornými miechovými koreňmi dolnými miechovými koreňmi ústrednými miechovými koreňmi.
935. Ku kolennému kĺbu človeka patrí: ihlica stehenná kosť kosti priehlavku píšťala sedacia kosť krížová kosť jabĺčko vretenná kosť.
1002. Ktorými koreňmi chrbticovej miechy sa privádzajú vzruchy z rôznych častí tela: Prednými a zadnými miechovými koreňmi Dolnými miechovými koreňmi Miechovým kanálom Zadnými miechovými koreňmi Prednými miechovými koreňmi Hornými miechovými koreňmi Stredovými miechovými koreňmi Centrálnym miechovým nervovom.
754. Ktoré mnohobunkovce nemajú vytvorené nervové a svalové tkanivo: Magnóliorasty Monocotyledoneae Cnidaria Nepŕhlivce Mammalia Arthropoda Porifera Hubky.
1121. O svaloch predlaktia u človeka platí, že: niektoré začínajú na ramennej kosti patrí k nim vretenný sval patrí k nim trojhlavý sval ramena niektoré začínajú na kostiach predlaktia patrí k nim m. biceps končia na ramennej kosti niektoré začínajú na lopatke ich šľachy dosahujú až na kostru ruky.
1178. Svaly predlaktia človeka: ohýbajú a naťahujú krk podieľajú sa na pohyboch v lakťovom kĺbe ohýbajú a naťahujú prsty pohybujú v zápästí celou rukou patrí k nim dlhý vonkajší naťahovač nepohybujú v zápästí celou rukou sa zúčastňujú otáčania a ukláňania trupu sú iba krátke svaly a ovládajú prsty.
725. Komorové oči majú: článkonožce ploché červy obojživelníky obrúčkavce stavovce hlavonožce ostnatokožce plazy.
723. Aká je činnosť vlásočníc: zachytávajú sa tu prachové čiastočky prebieha v nich výmena živín vyrovnávajú krvný tlak v organizme prebieha tu tvorba červených krviniek prebieha tu výmena dýchacích plynov prebieha tu tvorba plazmatických bielkovín prebieha v nich výmena O2 a CO2 prebieha tu prechod rozpustených živín z krvi do medzibunkových priestorov.
770. V ktorej časti cievneho systému dochádza k výmene látok medzi krvou a tkanivovým mokom: v difúznom systéme v pľúcnici v kapilárach na bunkovej membráne vo vlásočniciach v aorte v ľavej predsieni srdca v zbernom systéme.
|
