poslol 1x

Hnačkové ochorenia môžu spôsobiť tieto baktérie: Staphylococcus aureus. Shigella sonnei. Campylobacter jejuni. E. coli.

Na kultiváciu baktérií črevného traktu využívame: Základné, diagnostické a selektívne pôdy. Inkubáciu 3-5 dní. Zvyčajne kultivačnú teplotu 42 stupňov. Zvýšenu koncentráciu CO2.

Glykopeptidové antibiotiká: Ich mechanizmom účinku je inhibícia proteosyntézy. Pôsobia baktericídne. Patrí sem vankomycín. Ich mechanizmom účinku je inhibícia syntézy bunkovej steny baktérií.

Enterokoky. Sú grampozitívne a kataláza-pozitívne koky. Sú kultivačne náročnejšie ako streptokoky. Na krvnom agare vytvárajú šedo-biele kolónie bez hemolýzy. Patria medzi závažne podmienené patogény.

G- nefermentujúce paličy dokážeme: ENTEROtestom 24N. NEFERMtestom. Cytochrómoxidázovou reakciou. PYR testom.

Enterobaktérie: Sú gramnegatívne baktérie. Šíria sa fekálno-orálnou cestou. Salmonella produkuje sírovodík. Väčšinou sú pohyblivéé, nepohyblivé sú rody Klebsiella, Escherichia a Proteus.

Escherichia coli: Niektoré kmene tvoria hemolyzín. Rastie na krvnom agare a na MacConkeyho agare tvorí ružové kolónie. Rastie na deoxycholát citrátovom agare ako čierne kolónie. Rastie na Sabouraudovom agare.

Vysvetlite pojem EPEC: Enetrotoxigénny Enterobacter cloacae. Enteropatogénna Escherichia coli. Anterohematická Escherichia coli. Enteropatogénny Enterobacter cloacae.

Označte správne možnosti diagnostiky Ureaplasma urealyticum: Detekcia IgG protilátok proti Ureaplasma urealyticum imunochromatografickou metódou v rámci rutinnej diagnostiky. Kultivácia na A7 agare. PCR vyšetrenie moču. Kultivácia na LPPO agare.

Visceral larva migrans je charakteristická pre: Toxocara canis. Taenia saginata. Schistosoma haematobium. Toxocara cati.

Auto infekcia sa vyskytuje u: Trichuris trichiura. Trichinella spiralis. Enterobius vermicularis. Strongyloides stercolaris.

Ascaris lumbricoides: Vajíčka sú kladené typicky v perianálnych záhyboch. Patrí medzi nematodes. Samičky dorastajú do dĺžky 20-30 cm. Laboratórna diagnostika je založená na nájdení proglotitídov v stolici.

Aké sú možnosti odberu moču na mikrobiologické vyšetrenie: Suprapubická punkcia. Katetrizácia močového mechúra. Odber moču z permanentného katétru. Posledný prúd moču.

Anaeróby – charakteristiky: Clostridium perfringes produkuje typickú dvojitú zónu hemolýzy. Bacteroides fragilis produkuje spóry. Actinomyces spp. Je skupiny gram positívnych filamentárnych baktérií. Cutibacterium acne je komenzálom ľudskej kože, ktorý preferuje rast za anaeróbnych podmienok.

Pre správnu mikrobiologickú diagnostiku infekcii rán, kože a mäkkých tkanív: Vždy vyčistíme kožu alebo sliznicu pred odberom vzorky. Vzorku odoberáme z povrchu rany. Tkanivá alebo aspiráty odosielame na aeróbnu aj anaeróbnu kultiváciu. Ak je to možné uprednostíme odber sterom pred odberom tkaniv či.

Krv na hemokultiváciu: Odoberáme z venózneho katétra. Pri pozitívnej hemokultúre vždy vyšetrujeme aj mikroskopicky preparát farbený podľa Gramma. Kultivujeme 5-7 dní. Na vyšetrenie stačí jedna vzorka krvi.

Gastrointestinálny systém: Nález Helicobacter pylori v žalúdku hodnotíme ako fyziologická flóra. Hlavný odiel osídlenia v hrubom čreve majú enterobaktérie. Najväčšie percento v hrubom čreve tvoria anaeróbne baktérie. Porušením fyziologickej črevnej flóry po podaní širokospektrálnych ATB môže vzniknúť pseudomembranózna kolitída.

Pri hnačkových ochoreniach sa na kultiváciu používajú: Dezoxycholát- citrátový agar. Krvný agar. Čokoládový agar. Selenitová tekutá pôda.

Hnačky a zvracanie vznikli náhle pri jedle: Pôvodcom môže byť enterotoxín Staphylococcus aureus. Do úvahy prichádza bacilárna dyzentéria. Pôvodcom môže byť enterotoxigénna E. coli. Salmonella typhi.

Infekcie rán kože maäkkých tkanív kostí a kĺbov: Mycobacterium leprae – v klinickej vzorke detergujeme acidorezistentné paličky. Pasteurella multocida – je pôvodcom zoonóz. Bartonella hemelae – vzvoláva infekcie po poškriabaní mačkou. Bacillus anthracis – cesta infekcie je iba cez poranenú kožu.

Najčastejšími patogénmi vyvolávajúcimi infekcie rán sú: Staphylococcus spp. MRSA. Streptococcus spp. Clostridiodes difficile.

Medzi nepohyblivé rody z radu Enterobacteriales patrí: Escherichia. Klebsiella. Shigella. Proteus.

Anaeróbne prostredie pri kultivácii zabezpečíme: Hermetizáciou termostatu. Chemicky katalytickou oxidáciou vodíka v anaerostate. V anaerostate fyzikálnym odstránením kyslíka. Burriho metódou.

Obligátne anaeróbne baktérie: Rastú v aeróbnom prostredí. Rastú v anaeróbnom prostredí. Pre svoj rast vyžadujú pôdy s nízkym oxido-redukčným potenciálom. Rastú len bez prítomnosti O2, je pre nich toxický.

Gramnegatívne baktérie: Patrí sem E. coli. Sú častým pôvodcom nozokomiálnych nákaz. Mnohé sú súčasť mikroflory. Su nekultivovateľné. Malá zriedka sa vyskytujúca skupina baktérii.

Enterobius vermicularis: a) Vyskytuje sa predovšetkým u detí. b) Pre prenos ochorenia nutný medzihostiteľ. d) Pri vyšetrení hladáme perinatálne uložené vajíčka. c) Vajíčko hladáme vždy v stolici. e) Pre diagnostiku perianalny zlep.

Infekcie spôsobené priónmi: Inkubačná doba môže byť roky. Klinický obraz je dôsledok degenerácie nervových buniek. Sú v niektorých prípadoch možné prenosy zo zvierat na ľudí. Prenášané kvapôčkovou infekciou.

Faktory virulencie húb sú aj: Termotolerancia a mykotoxíny. Termotolerancia a tvorba hýf. Mykotoxíny a tvorba hýf. Tvorba hýf a tigmotropizmus.

antimykotiká echinokandíny majú nízku toxocitu pre človeka pretože: ich miestom zásahu je syntéza glukánu v BS. zásahové miesto je syntéza glukánu v CPM. zásahovým miestom nie je syntéza cholesterol BS. miestom zýsahu je syntéza cholesterol BS.

medzi pôvodcov parazitárnych inf. CNS patrí: T. gondii. Acantomoeba spp. Cryptococcus neoformans. Taenia solium.

Sepsa. Na lab. Diagnostiku odoberáme krv na hemokultiváciu optimálne pred začatím liečby antibiotikami. Je definovaná ako prítomnosť baktérií v krvnom obehu. K častým zdrojom infekcie pri sepse patrí pneumónia. Načasovanie podávania antibiotík u septického pacienta je menej dôležité ako odber na hemokultiváciu.

Pôvodca vírusovej hepatitídy B: Sa prenáča výlučne krvnou cestou. Patrí medzi neobalené vírusy. Vírusová hepatitída B je preventabilná očkovaním. O prekonanje infekcii svedí samostatný nález pozitivity HBsAg.

Pri vírusových encefalitídach používame na laboratórnu diagnostiku: PCR na dôkaz vírusovej DNA/RNA +. Samostatné stanovenie antivírusových protilátok v krvi (IgM, IgG) -. Kultivácia na krvnom agare –. Latexovú aglutináciu na dôkaz vírusových antigénov –.

Medzi pôvodcov typických pneumónií patrí: Mycoplasma pneumoniae. Legionella pneumophila. Klebsiella pneumoniae. Streptococcus pneumoniae.

Likvor na mikrobiologické vyšetrenie: Kultivujeme na základných a selektívno-diagnostických kultivačných médiách. Pri stanovení citlivosti uprednostňujeme kvalitatívnu metódu stanovenia citlivosti. Transportujeme do laboratória pri izbovej teplote okamžite. Vyšetrujeme pomocou PCR.

Akútna sinusitída: Môže vzniknúť ako sekundárna bakteriálna komplikácia vírusovej infekcie. Ako patogén sa môžu uplatniť vláknité mikromycéty. Mikrobiálneho pôvodcu diagnostikujeme výterom z nosa. Ako patogén sa môže uplatniť Staphylococcus aureus.

V laboratórnej diagnostike vírusových hepatitíd používame: ELISA testy na dôkaz protilátok. PCR metódy na dôkaz protilátok. ELISA metódy na dôkaz antigénov vírusov. PCR testy na stanovenie množstva vrusov ( vírusovej nálože – viral load).

Bakteriálna sepsa: Môže byť spôsobená výlučne gramnegatívnymi baktériami. Označuje každú prítomnosť baktérií v krvnom obehu. Prvý odber krvi na hemokultiváciu robíme ( ak je to možné) pred podaním antibiotika. Môže byť vyvolaná aj oportúnne patogénnymi mikroorganizmami.

Neisseria meningitidis: Prenáša sa fekálne-orálnou cestou. Môže spôsobiť aj sepsu. Má jeden antigénny typpúzdra. Morfologicky predstavuje gramnegatívne koky v dvojiciach (diplokoky).

K podmienkam správneho transportu likvoru do laboratória patrí: Odber a transport v sterilných skúmavkách. Rýchle doručenie do kikrobiologického laboratória (do 1 hodiny). Skladovanie likvoru na bakteriologické vyšetrenie pri 4 stupňoch, ak je oneskorenie transportu. Zmrazenie pri – 20 stupňoch.

Haemophilus influenzae: Patrí medzi gram negatívne paličky. Nerastie na čokoládovom agare. Kultivujeme ho v anaeróbnej atmosfére. Na rast potrebuje faktory X a V.

Ktoré z uvedených baktérií patria medzi najčastejšie patogény vyvolávajúce komunitné pneumónie: Mycoplasma pneumoniae. Streptococcus pneumoniae. Pseudomonas aeruginosa. E. coli.

Bordetella pertussis : Je najčastejším pôvodcom zápalu stredného ucha. Na kultivačné vyšetrenie uprednostňujeme výter z orofaryngu. Rastie dobre na bežných laboratórnych médiách. K faktorom patogenity patrí produkcia pertusového toxínu.

Mikroskopické vyšetrenie spútta: Môže poskytnúť informáciu o kontaminácii materiálu orofaryngeálnou mikrobiotou. Farbíme zvyčajne podľa Grama. Na detekciu prítomnosti mykobaktérii môžeme použiť farbenie podľa Giemsu. V prípade bakteriálneho zápalu pľúc (pneumonia) v spúte nachádzame leukocyty (PMNL).

Akútny zápal stredného ucha: Ochorenia sa častejšie vyskytuje u detí ako u dospelých. Pre lab. Dg je relevatným materiálom výter z nosa. Najčastejším vyvolávateľom je streptococcus pyogenes. Pre lab. Dg odoberáme exudát z ucha získaný pri paracentéze.