poslol 2x

Enterobaktérie: Sú grampozitívne paličky. Väčšinov rodov je pohyblivá. Šíria sa fekálno-orálnou cestou. Môžu vyvolať aj extraintestinálne ochorenie.

E coli: Niektoré kmene tvoria hemolyzín. Rastie na krvnom agare a na MacConkeyho agare tvorí ružové kolónie. Rastie na Deoxycholát citrátovom agare ako čierne kolónie. Rastie na Sabouraudovom agare.

Ktoré baktérie vyvolávajú ochorenia GIT – umôžu rásť a rozmnožovať sa pri 4 stupňoch celzia: E. Coli. Yersinia enterocolytica. Shigella dysenteriae. Listeria monocytogenes.

4. Medzi parazitické prvoky patria: Entamoeba histolytica. Giardia intestinalis. Plasmodium falciparum. Ascaris lumbricoides. Toxocara canis. Toxoplasma gondii. Fasciola hepatica. Ancylostoma duodenale. Balantidium coli.

V stolici pacienta možno dokázať jednobunkové parazity: a) Entamoeba histolytica. b) Balantidium coli. c) Giardia intestinalis. Trichomonas vaginalis. Leishmania donovanii. Trypanosoma gambiense. Plasmodium falciparum. Toxoplasma gondii. Taenia sagitana. Naegleria fowleri.

Cryptosporidium: Infekcie môže prebiehať asymptomaticky. Ochorenie sa prenáša výlučne zo zvieraťa na človeka. U imunokompetentného človeka ochorenie prebehne ako enterokolitída s hnačkou. U pacientov s AIDS má ochorenie chronický charakter. Prenos je fekálno-orálny. Acidorezistentné oocysty dokazujeme mikroskopicky v stolici. Diagnostika ochorenia je sérologická. Antigén môžeme dokázať v stolici.

Infekcia Entamoeba histolytica sa u človeka zvyčajne prejavuje ako: Pneumónia. Z extraintestinálnych foriem najčastejšie pečeňový absces. Endokardititída. Dyzentéria. Mezenteriálna lymfadenitída. Extraintestinálne formy sprevádza zvýšená teplota. Kolitída s hnačkami. Infekčná hepatitída. Meningitída. Infekcia môže prebehnúť asymptomaticky.

Trichomonas vaginalis: Infekcia sa pravidelne prenáša kontaminovanou vodou. U mužov je častá inaparentná forma. Parazit je málo odolný voči vonkajšiemu prostrediu. Patrí medzi parazitické améby. Kultivujeme na špeciálnych pôdach. Neliečená infekcia často prejde do chronickej formy. Chronické formy najčastejšie sprevádzajú monoartritídy. Sérologické vyšetrenie potvrdzuje diagnózu. Laboratórny dôkaz je mikroskopický a kultivačný.

Pre biologický cyklus ľudských plazmódií platí: Všetky typy malárie sa prejavujú horúčkou. Schizogónia prebieha v hepatocytoch a neskôr v erytrocytoch. Gametogónia kompletne prebieha u človeka. Človeka infikuje komár oocystami. Sporozoity priamo infikujú erytrocyty. Sporozoity prenikajú do hepatocytov. Mikroskopicky dokazujeme parazita v krvi. Sexuálny cyklus prebieha u komára. Komár sa môže infikovať merozoitmi.

Maláriu na človeka najčastejšie prenáša: Anopheles sp. Xenopsylla cheopis. Komár Culex pipiens. Trypanosoma cruzi. Leishmania donovani. Pthirus pubis. Pediculus hominis. Ixodes ricinus. Glossina palpalis.

Toxoplasma gondii: Ochorenie potvrdíme mikroskopickým vyšetrením krvi. Parazit môže prejsť placentou a poškodiť plod. Rozmnožovanie prebieha len pohlavne (oocysty). Ochorenie možno potvrdiť sérologicky. Mačka je výlučným medzihostiteľom. Mačka vylučuje stolicou infekčné štádiá – oocysty. Nepohlavne sa rozmnožuje extracelulárne. Človek sa môže infikovať požitím surového mäsa. Mačka je definitívnym hostiteľom. Človek sa môže nakaziť nedokonale umytou zeleninou.

Africká trypanozomóza: Pôvodcovia patria medzi krvné bičíkovce. Imunita zlyháva pre veľkú antigénnu variabilitu parazita. Zvieracím rezervoárom T. Gambiense sú voľne žijúce a domáce zvieratá. Pôvodcu dokazujeme mikroskopickým vyšetrením krvi chorého. Pri infekcii T. Gambiense dominuje poškodenie CNS. T. Rhodesiense nemá zvierací rezervoár. Ochorenie patrí medzi sexuálne prenosné nákazy. Pri nepoškodenej imunite ochorenie spontánne ustúpi. Výskyt ochorenia je ohraničený na oblasť výskytu múch tse-tse.

Enterobius vermicularis (mrľa ludská): Vyskytuje sa predovšetkým u detí. Pre prenos ochorenia je nutný medzihostiteľ. Vajíčka hľadáme v stolici. Pri vyšetrení hľadáme perianálne uložené typické vajíčka. Spôsobí ochorenie len pri oslabení imunity. Larvičky prenikajú do krvného obehu. Vajíčka sú málo odolné voči vonkajšiemu prostrediu. Mikrobiologická diagnostika sa opiera o mikroskopiu perianálneho zlepu.

Taenióza, cysticerkóza, echinokokóza: Pri taenióze dokazujeme články v stolici. Cysticerkózu potvrdíme sérologicky. Taeniózu potvrdí nález vajíčok alebo článkov v stolici. Pri echinokokóze býva kožný alergický test pozitívny. Pri echinokokóze pomáha anamnéza kontaktu so zvieratami. Pri diagnostike odoberáme vajíčka z perianálnej oblasti. Infekčnosť vajíčok dokážeme pokusom na zvierati.

Ascaris lumbricoides ( hlísta detská): Dospelý červ má veľkosť 8-13 mm. b) Larvy prenikajú do krvného obehu a pľúc. Vajíčka sú málo odolné voči vonkajšiemu prostrediu. d) Typické vajíčka hľadáme v stolici. Dospelé červy parazitujú najmä v hrubom čreve. V klinickom obraze dominuje kolitída. Ochorenie dokazujeme sérologicky. Na ochorenie môže upozorniť pľúcna symptomatológia.

Medzi pásomnice patria: Hymenolepis nana. Ascaris lumbricoides. Taenia saginata. Taenia solium. Echinococcus granulosus. Trichinella spiralis. Ancylostoma duodenale. Trichuris trichiura. Diphyllobothrium latum. Enterobius vermicularis.

Trichinelózu dokazujeme: Dôkazom lariev v stolici. Dôkazom cýst v moči. Dôkazom lariev vo svaloch končatín. Dôkazom lariev v bránici. Dôkazom lariev v priečne pruhovaných svaloch. Dôkazom lariev v kostiach. Dôkazom lariev v krvi. Dôkazom lariev v mozgovom tkanive. Dôkazom špecifických protilátok v sére.

Medzi prenášače ľudských mikrobionálnych infekcií patria: Pediculus humanus corporis ( voš šatová). Pediculus humanus capitis ( voš šatová). Druhy rodu Dermacentor. Anopheles maculipennis. Koprofágne muchy. Xenopsylla cheopis (blcha morová). Pthirus pubis (voš lonová). Cimex lectularius (ploštica posteľná). Sarcoptes scabiei. Muchy tse-tse.

Toxoplasma gondii: Patrí medzi motolice. Človek sa môže nakaziť oocystami od mačky. Môže spôsobiť vrodený mikroftalmus. Môže vyvolať vrodený hydrocefalus. Môže spôsobiť vrodené vývojové chyby zubov. Pri ochorení nikdy nevzniká lymfadenitída. Tachyzoity prenikajú do oka, mozgu a svalov. Po prekonaní akútneho štádia infekcie parazit nepretvrváva ďalej v organizme.

Taenia solium: Človek je väčšinou definitívnym hostiteľom. Základný rozdiel od T. Saginata je v medzihostiteľovi. Zdrojom nákazy je pitná voda. Človek môže byť aj jej medzihostiteľom. Môže spôsobovať elefantiázu. Pri diagnostike taeniózy sa opierame predovšetkým o dôkaz protilátok. Pri infikovaní človeka vajíčkami, môže larva migrovať aj do CNS. Migrácia lariev z črevného traktu do pľúc môže byť sprevádzaná dráždivým kašľom.

Giardia intestinalis: Neinvaduje do tkanív. Hlavným faktorom virulencie je cytolytický enterotoxín. Patrí k pohlavne prenosným parazitom. U detí spôsobuje najčastejšie hnačky so stolicou mastného vzhľadu. Poškodzuje priamo bunky a tkanivá hostiteľa invazívnymi formami. Má 2 štádiá vývoja – trofozoit a cystu. Krvnou cestou sa môže dostať do rôznych orgánov. Človek sa infikuje fekálno-orálnou cestou.

Plasmodium sp. a malaria: Plasmodium falciparum môže spôsobiť ťažké ochorenie. Diagnóza malárie sa opiera o dôkaz a určenie parazita v krvnom preparáte. Primárne sa plazmódiá rozmnožujú v pečeňovom parenchýme. Je možná aj sérologická diagnostika malárie. Diagnostika malárie sa opiera o kultivačné vyšetrenie. Vektrom je Anopheles. Vektorom je Phlebotomus. Pri infekcii sa môže vyskytnúť aj makulo-papulózna vyrážka na hrudníku. Pri diagnostike plazmódiá farbíme podľa Grama.

Leishmaniózy: V mieste vpichu pakomárom rodu Phlebotomus vznikajú kožné lézie. Vektorom sú kliešte. Rôzne druhy leishmanií sú morfologicky identické. Leishmanie majú afinitu k retikuloendotelovému systému, invadujú do jeho buniek. Človek sa môže infikovať aj vodou, kontaminovanou leishmaniamii. Po celom tele vznikajú hemorágie. Opierame sa o priamy dôkaz parazita z okrajov lézií. Akútne štádium je charakterizované počiatočnou reakciou, tzv. „chagómom“.

Infekcie črevnými kokcídiami: a) Cryptosporidium parvum môže spôsobiť hnačky aj u imunokompetentných ľudí. b) Kryptosporidiózu dokazujeme sérologickými metódami. c) Diagnostika črevných kokcídií sa opiera o nález parazitov v krvi. d) Oocysty sú konečnou fázou vývoja. e) Na dôkaz ochorenia kokcídiami používame kožné testy. f) Človek sa môže nakaziť Cryptosporidium parvum aj kontaminovanou vodou. g) Diagnostika kryptosporidióz sa opiera o dôkaz oocýst v stolici. h) Isospora belli je mnohobunkový organizmus. i) Pri diagnostike pomáha aj nález spór v steroch z rohovky.

Kvasinky a kvasinkové formy húb: Cytoplazmatická membrána obsahuje ergosterol. Bunková stena obsahuje endotoxín. Bunka má mitochondrie a jadro s jadrovou membránou. Kvasinky nemajú bunkovú stenu. Pri farbení podľa Grama sú gramnegatívne. Množia sa pučaním. Sú bežne citlivé na antibakteriálne liečivá. Po liečbe širokospektrálnymi liečivami môžu vyvolať slizničné mykózy. Test klíčenia spór sa pri ich diagnostike nevyužíva.

Za etiopatogeneticky významný považujeme v materiáli nález: Histoplasma capsulatum. Coccidioides immitis. Sporothrix schenckii v stolici. Pučiacich blastospór a vláken Candida albicans v spúte. Saccharomyces cerevisiae na koži. Cryptococcus neoformans. Kvasinkovité mikroorganizmy v likvore. Candida albicans v hemokultúre. Akékoľvek množstvo Candida albicans v stolici. Candida albicans v moči v koncentrácií nad 105/ml.

27. Typikcými pôvodcami mykóz: Aspergillus sp. (vonkajší zvukovod). Trichopython sp. Microsporum sp. Pneumocystis jiroveci. Cryptococcus neofromans. Candida albicans. Malassezia furfur. Epidermopython sp. Sporothrix schenckii je výlučne pôvodcom dermatomykóz.

Dermatofyty: Parazitujú na koži, nechtoch a vlasoch. Často spôsobujú aj hlboké a systémové mykózy. Sú keratofilné. Spôsobujú často zápaly slizníc. Epidermophyton floccosum dokazujeme len na nechtoch a vlasoch. V mikroskopickej diagnostike sa využíva lúhový preparát. Výsledok kultivácie hodnotíme po 24 – 48 hodinách. Na mykologické vyšetrenie posielame ster z ložiska. V terapii dermatomykóz sa používa lokálne terbinafin. Najčastejšími pôvodcami trichorýcii sú tricho. Rubrum a tricho. mentagrophytes.

Cryptococcus neoformans: Môže spôsobiť pneumónie aj letálne meningitídy. Nevyvoláva primárne mykózy u zdravých ľudí. K infekcii predisponujú defekty bunkovej imunity a fagocytózy. Mohutné mukopolysacharidové púzdro je faktorom virulencie. Je súčasťou normálnej flóry človeka. Základná mikrobiologická diagnostika je mikroskopická a kultivačná. K infekcii dochádza najčastejšie fekálno-orálnou cestou.

Sporothrix schenckii: Sporothrichóza patrí medzi chronické mykotické ochorenia. Mikrób penetruje nepoškodenou kožou. Mikrób sa hojne nachádza vo vonkajšom prostredí. Virulencia je všeobecne nízka. Vstupnou bránou infekcie je najčastejšie poranenie. S. schenckii vyvoláva výlučne kožné infekcie.

Histoplazmóza: Špecifické protilátky majú pri ochorení protektívnu úlohu. Ochorenie sa prenáša z človeka na človeka. Najčastejším spôsobom infekcie je inhalácia spór. Protektívnu úlohu má špecifická bunková imunita. Kožný test (histoplazmínový) potvrdzuje expozíciu. Vstupnou bránou infekcie je najčastejšie poranenie. Pôvodca patrí medzi dimorfné huby.

Aspergilóza: Diagnostika sa zakladá výlučne na kultivačnom dôkaze. Protektívnu úlohu majú špecifické protilátky. Môže vyústiť do alergickej brochopulmonálnej formy. Ochorenie postihuje hlavne imunosuprimovaných pacientov. Infekcia sa neprenáša priamym kontaktom s chorým. Alfatoxíny produkuje najmä Aspergillus flavus. Nešpecifická imunita pri ochorení zohráva významnú úlohu. V klinickom materiáli prevažujú pučiace kvasinky.

Infekcie genitálneho traktu najčastejšie spôsobujú: Candida albicans. Candida krusei. Saccharomyces cerevisiae. Candida parapsilosis. Candida tropicalis. Mucor sp. Aspergillus sp.

Candida albicans: Spôsobuje ochorenia pacientov s poruchou T-bunkovej imunity. Protilátková imunita nemá protektívny význam. Pri Grammovom farbení je kvasinka typicky gramnegatívna. Môže byť pôvodcom povrchových aj systémových mykóz. Nikdy nie je normálnou zložkou flóry človeka. Pre kultivačné vyšetrenie sa používa Sabouraudov agar. Kultivácia sa definitívne hodnotí po 24 hodinách. Spôsobuje výlučne ochorenia slizníc (kožu a nechty nepostihuje). Spôsobuje ochorenia pacientov s poruchou fagocytózy.

Medzi pôvodcov mykóz patria: Mycoplasma hominis. Mycobacterium avium. Histoplasma capsulatum. Blastomyces dermatitidis. Coccidioides immitis. Trichophyton sp. Streptomyces sp. Actinomyces israelii. Pneumocystis jiroveci.

Dôkaz protilátok sa môže v praxi využiť v diagnostike: Dermatomykóz. Aspergilózy. Histoplazmózy. Pneumocystózy. Kandidózy. Kokcidioidomykózy.

Označte antimykotiká: Mikonazol. Klotrimazol. Ekonazol. Ketokonazol. Nystatin. Griseofulvin. Amfotericin B. Mupirocín. Tetracyklín. INH.

Pnemocystis jiroveci: Infekcia sa prenáša alimentárnou cestou. Infekcia sa prenáša vzdušnou cestou. Prameňom infekcie je obvykle človek. Mikroorganizmus parazituje v pľúcnom interstíciu. Manifestné ochorenie vzniká len pri oslabenej imunite. Infekcia nevyvolá tvorbu protilátok. Pseudocysty sa nachádzajú často v mozgu. Ochorenie prenášajú koprofágne prenášače. Pôvodcu dokazujeme mikroskopicky v spúte.

Aspergillus sp.: Je primárne patogénny. Zdrojom nákazy je pôda kontaminovaná vtáčim trusom. Vstupnou bránou infekcie môže byť respiračný trakt. Sú častými pôvodcami nozokomiálnych infekcií. Faktorom virulencie sú alfatoxíny. Produkujú a-toxíny. Sú pôvodcami oportúnnych mykóz. Aspergilovú infekciu dokazujeme sérologicky.

K typickým pôvodcom povrchových mykóz zaraďujeme: Sporothrix schenckii. Malassezia furfur. Piedra horteae. Mucor sp. Histoplazma capsulatum. Blastomyces dermatitis. Microsporum sp. Trychophyton mentagrophytes.

41. Diagnostika hlbokých (systémových) mykóz sa opiera o: a) Dôkaz patogéna v natívnom preparáte. b) Dôkaz patogéna v lúhovom preparáte z kožných šupín. c) Histologické vyšetrenie. d) Jedine o kultivačné vyšetrenie. e) Dôkaz protilátok v biotickom materiáli. f) Dôkaz protilátok v sére pacienta. g) Priamy dôkaz antigénu vo vzorke. h) Dôkaz patogéna v zoškraboch z kože a z nechtov.

Pri systémových mykózach na diagnostiku zasielame: Zoškraby z kože. Pleurálny punktát. Kožné a slizničné stery. Spútum. Sérum na dôkaz protilátok. Moč. Časti nechtov. Likvor. Epilované vlasy. Sérum na dôkaz antigénu.

Systémové mykózy najčastejšie vyvolávajú: Histoplasma capsulatum. Malassezia furfur. Sporothrix schenckii. Mucor. Trichopython sp. Rhisopus. Candida. Microsporum sp. Aspergillus sp. Epidermophyton sp.

Prameňom bri brušnom týfuse je: Chorý človek. Zviera. Bacilonosič. Salmonella tryphimurium.

Aké sú možnosti odberu moču na vyšetrenie: Suprapubická punkcia. Katetrizácia. Odber z permanentného katétra. Stredný prúd moču.

Ktoré kultivačné médium môže byť selektívne pre kvasinky: Sabouradov agar. Krvný agar. MacConkey agar. ThayerMartin agar.

Infekcie rán: Exudát alebo vzorky tkanív pred výterom/ na sterilnom tampóne. Môžu byť polymikrobiálne. Na anaeróbne vyšetrenie stačí poslať výter bez transportného média. Môžu byť spôsobené nozokomiálnymi patogénmi.

Trichomoniáza: Patogénom je Trichomonas vaginalis. Muži sú zvyčajne asymptomatický. Patogénom je Treponema palidum. Transportné médium je zároveň kultivačné médium.