poslol 5x

Haemophilus influanzae vyvoláva často. Chrípku. Bakteriálne infekcie HDC. Meningitídy. Ochorenia sú častejšie u detí.

Pneumónie. • Hlavným faktorom virulencie S. pneumoniae je proteínové puzdro. • Pri stafylokokovej pneumónii sa tvoria abcesy pľúc. • Príčinou sekundárnych bakteriálnych ochorení je často chrípka. • Postihnutie pľúc je charakteristické pre systémové mykózy.

Akútna hnisavá meningitída. Je najčastejšie vírusová. Pri náleze intracelulárne v leukocytoch (PMNL) lokalizovaných gramnegatívnych diplokokov v mikroskopickom vyšetrení ide pravdepodobne o Neisseria meningitidis. Likvor vždy vyšetrujeme mikroskopicky v preparáte podľa Grama a kultivačne. K najčastejším vyvolávateľom meningitídy u novorodencov patrí Streptococcus pyogenes. Nalez PMNL v likvore je typicky pre virusovy infekciu. Povodcu ochorenia dokazujeme mikrobio. Vysetrenim likvoru. So zahajenim liecby cakame na vysledok predbeznych bio. Vysetreni. Pri akutnej hnisavej meningitide odoberame aj krv na hemokultivaciu.

Sepsa. • Prvý odber krvi vykonávame podľa možností pred zahájením antibiotickej liečby. • Krv odoberáme z periférnej vény, miesto vpichu striedame. • Je definovaná ako akákoľvek prítomnosť baktérií v krvnom obehu. • Potrebné je identifikovať primárne ložisko infekcie. • Súčasť vysetrenia je odber krvi na hemokultivaciu. • Zivot ohrozujuce organove zlyhanie sposobene narusenou im. odpovedou hostitela na infekciu. • Nemoze viest k zlyhaniu organov. • Nemoze byt sposobena virusovov infekciou.

Aké markery používame v diagnostike HBV a HCV pri molekulárno-biologických metódach?. • Anti HCV, HBsAg. • HBV DNA. • Anti HCV, anti HBs. • HCV RNA.

Baktérie v mikrobiálnom biofilme. • Majú všetky rovnaké fenotypové vlastnosti. • Sú dobre citlivé na antibiotika. • Odolávajú fagocytóze bunkami imunitného systému. • Sa podieľajú na tvorbe zubného plaku.

Mikrobiálny biofilm. • Môže viesť k vzniku chronických infekcií v organizme. • Baktérie medzi sebou komunikujú prostredníctvom quorum sensing systémov. • Môže sa tvoriť na zubných náhradách. • Tvorí sa iba v prítomnosti cudzích telies v organizme.

Ako sa nazýva obdobie, kedy nie je možné spoľahlivo detegovať laboratórne markery, dokazujúce infekciu HIV a ako dlho trvá?. • Diagnostické/ imunologické okno 9 – 12 týždňov. • Sérokonverzia 9 – 12 týždňov. • Diagnostické okno 2 týždne. • Inkubačná doba 3 mesiace.

Medzi vírusy, ktoré obsahujú genetickú informáciu RNA, patria. Vírus hepatitídy typu A, B, C, D, E. Vírus hepatitídy typu B. Vírusy hepatitídy typu A, E. Vírus hepatitídy typu A, C, D, E.

Ktorá kombinácia laboratórnych metód/ laboratórnych parametrov spoľahlivo diagnostikuje infekciu HIV?. • ELISA – protilátky, izolácia vírusu. • ELISA – protilátky + antigén. • ELISA – protilátky + antigén, Western Blot – protilátky, RT – PCR – HIV RNA, PCR – HIV DNA. • ELISA – protilátky, Western Blot – protilátky.

Pôvodcovia virusovych hepatitid sa prenasaju. HAV HCV HDV – fekalne oralne, HBV HEV- parenteralne. HAV HDV HEV – fekalne oralnou cestou, HBV HCV – parenteralne. HAV HEV – fekalne oralnou cestou, HBV HCV HDV – parenteralne. HAV KBH HEV – fekalne oralne, HDV HCV - parenteralne.

Ktoré baktérie patria medzi primárne patogéne z hľadiska ochorenia dýchacích ciest. • Streptococcus agalactiae. • Streptococcus pyogenes. • Mycobacterium tuberculosis. • Staphylococcus aureus.

Bakteriálna sepsa. • Takto označujeme každú prítomnosť baktérií v krvi. • Kontinuálna bakterémia je viazaná na kolonizáciu implantátov a katétrov. • Hemokultúru odoberáme spolu s tampónom z kože. • Krv na hemokultiváciu stačí odobrať do sterilnej skúmavky.

Purulentné meningitídy. • pôvodcovia sú najmä vírusy a protozoá. • pôvodcu ochorenia zachytíme v likvore z lumbálnej punkcie. • pri ústupe príznakov dávkovanie ATB neznižujeme. • meningitídu vyvolávajú len neopuzdrebé kmene Streptococcus pneumoniae.

Vírus hepatitídy typu C. • patrí do čeľade Hepeviridae. • spôsobuje vznik hepatocelulárneho karcinómu. • ochorenie je preventabilné očkovaním. • prenáša sa parenterálne.

Priama virologická diagnostika je založená na. • detekcii tvorby špecifických protilátok. • detekcii vírusových častíc. • detekcii vírusovej nukleovej kyseliny. • izolácii a identifikácii vírusu.

Endokarditída. • najčastejším pôvodcom subakútnej endokarditídy je Streptococcus viridans. • na dôkaz sa odoberá krv na hemokultiváciu. • čas odberu pri infekčnej endokarditíde nie je rozhodujúci. • pri už naliečených pacientoch sa ďalší odber odporúča tesne pred podaním ďalšej dávky ATB.

Vírus hepatitídy typu A. • patrí do čeľade Picornaviridae. • prenáša sa fekálno – orálne. • vyvoláva hepatocelulárny karcinóm. • vyskytuje sa iba v tropických oblastiach.

Detekcia vírusovej nukleovej kyseliny je. • priama metóda detekcie vírusov. • patrí sem polymerázová reťazová reakcia. • patrí sem in situ hybridizácia. • nepriama metóda detekcie vírusov.

Sepsa. odber krvi do hemokultivačných fľašiek je možné urobiť len pred zahájením ATB. stačí odber 1 hemokultúry. pri predpokladanej endokarditíde je štandardný odber krvi 3-5 HK v hodinových intervaloch. pri odbere HK sa musí urobiť aj ster z kože.

Fyziologickú flóru dutiny ústnej a dýchacích ciest tvoria. • Staphyloccocus aureus v nosovej dutine. • Staphylococcus epidermidis v nosovej dutine. • Dolné dýchacie cesty sú fyziologicky sterilné. • Haemophilus influanzae v paranazálnych dutinách.

Dokázané spôsoby prenosu infekcie HIV sú. • Nechráneným sexuálnym kontaktom. • Kontaminovanou krvou. • Prenos z matky na dieťa počas tehotenstva, pôrodu a materským mliekom. • Aerosólom pri bežnom sociálnom kontakte.

Odber materiálu na mikrobiologické vyšetrenie pri sepse. • Odoberáme krv na hemokultiváciu na vrchole teplotnej krivky. • Okrem HK odoberáme aj moč, likvor, spútum a iné, podľa suspektného zdroja. • HK transportujeme do laboratória pri + 4 stupne. • Odber vždy urobiť pred podaním ATB.

Pri pokuse o záchyt povodcu prisepse na diagnostiku odoberame. Krv na serologicke vysetrenie. Krv na hemokultivaciu pred vrcholom teplotneho maxima. Krv podla moznosti z v. Femoralis. Material podla predpokladaneho loziska sepsy.

Aky diag. Postup doporucujete u novorodenca HIV infikovanej matky na potvrdenie resp. Vylucenie infekcie HIV u novorodenca?. Testovanie HIV protilatok hned po porode v krvi dietata. Testovanie RNA HIV hned po porode v krvi dietata. Testovanie anitHIV protilatok a testovanie RNA HIV, opakovane pocas 18-24 mesiacov na potvrdeniezmetabalizovania materskych protilatok v krvi dietata. Testovanie anitHIV protilatok a testovanie RNA HIV po uplynuti 9-12 tyzdnov na potvrdenie zmetabolizovanie materskych protilatok v krvi dietata a vylucenie respek. Potvrdenie infekcie HIVu novorodenca.

HBs Ag: Dokaz v sere potvrdzuje serovu hepatitidu. Pritomnost v sere je dokazom infekcie pacienta. Jeho dokaz v sere potvrdi diagnozu infekcnej HAV. Je povrchovy antigen HBV.

Ktore mikrobialne faktory su povazovane za etiologicke faktory sepsy? Iba dve správne možnosti. Endotoxin. Peptidoglykan. Lizozomy. Virusova RNA.

Ktore nalezy su typicke pre virusovu meningitidu?. Normalna hladina glukozy. Znizena hladina glukozy. Zvyseny pocet PMNL. Zvysene mnozstvo lymfocytov.

Ktorá kombinácia je úplná a správna pre dakázany sposob prenosu infekcie HIV?. Nechraneny sex, kontaminovana krv, z matky na dieta pocas tehotenstva, pocas porodu, materske mlieko. Nechraneny sex, kontaminovana krv, z matky na dieta materskym mliekom. Nechraneny sex, kontaminovana krv, sliny. Kontaminovana krv, sliny, z matky na dieta pocas tehotenstva.

Ktore patogeny su najcastejsou pricinou neonatalnych meningitid?. S. agactiae. E.Colli. N.meningitidis. S.aureus.

Na kultiváciu baktérií črevného traktu využívame. • Základné, diagnostické a selektívne pôdy. • Inkubáciu 3-5 dní. • Zvyčajne kultivačnú teplotu 42 stupňov. • Zvýšenú koncentráciu CO2.

Purulentné meningitídy. • Pôvodcami sú najmä vírusy a protozoá. • Pôvodcu ochorenia zachytíme v likvore zlumbálnej punkcie. • Pri ústupe príznakov dávkovanie ATB neznižujeme. • Meningitídu vyvolávajú len neopuzdrené kmene Streptococcus pneumoniae.

V laboratórnej diagnostike črevných parazitov môžeme použiť. • Hrubý náter stolice podľa Heina. • Vyšetrenie stolice koncentračnou sedimentačnou metódou (MIF). • Hrubú kvapku a krvný náter. • Dôkaz antigénu Giardia intestinalis v stolici.

Pri akútnej infekcii močových ciest najčastejšie očakávame. • Proteus mirabilis. • Escherichia coli. • Candida albicans. • Enterococcus faecalis.

Gastrointestinálny systém. • Nález Helicobacter pylori v žalúdku hodnotíme ako fyziologická flóra. Hlavný podiel osídlenia v hrubom čreve majú enterobaktérie. Najväčšie percento výskytu v hrubom čreve tvoria anaeróbne baktérie. Porušením fyziologickej črevnej flóry po podaní širokospektrálnych ATB môže vzniknúť pseudomembranózna kolitída.

Pohlavne prenosné ochorenia. • Kvapavka môže mať extragenitálnu lokalizáciu. • Pôvodcom Lymphogranuloma venerum je Chlamydia trychomatis. • Trichomonas vaginalis sa prenáša pohlavným stykom, príápadne čerstvo kontaminovanými predmetmi. • Treponema pallidum preniká placentou a vyvoláva intrauterinný syphilis.

Medzi parazitické patogénne prvoky patria. • Enterobius vermicularis. • Entamoeba histolytica. • Echinococcus granulosus. • Trichomonas vaginalis.

Krv na hemokultivaciu: Odoberame z venozneho katetra. Pri + hemokulture vzdy vysetruje aj mikroskopicky preparat farbeny podla grama. Kultivujeme 5-7 dni. Na vysetrenie staci 1vzroka.

Neisseria gonorrhoe. • človek je jediný zdroj nákazy. • prenáša sa výhradne pohlavným stykom. • faktorom patogenity sú fimbrie a pili. • je pomerne odolná voči vonkajším vplyv.

Najčastejší pôvodcovia komunitnej pneumónie (CAP) sú. • Streptococcus pneumoniae. • Corynebacterium diphteriae. • Pseudomonas aeruginosa. • Mycoplasma pneumoniae.

Spútum na mikrobiologické vyšetrenie. • Odoberáme do sterilnej transportnej nádoby. • Môžeme kultivovať semikvantitatívne alebo kvantitatívne. • Mikroskopické vyšetrenie spúta sa nevykonáva. • Vždy obsahuje bežnú flóru horných dýchacích ciest.

Pri akútnej hnisavej meningitíde. • Nachádzame v likvore zmnoženie lymfocytov. • Nachádzame v likvore znížený obsah glukózy. • Likvor vždy vyšetrujeme makroskopicky. • Likvor transportujeme do laboratória pri 4 stupňoch.

Pri infekcii HIV. • Základná diagnostika je založená na dôkaze antiHIV1/2 protilátok a HIV Ag v krvi. • Na dôkaz protilátok používame metódu ELISA. • Na dôkaz protilátok používame metódu Western Blot. • Na dôkaz protilátok požívame metódu RT-PCR.

Vírusová hepatitída B. • Prenáša sa iba krvnou cestou. • V mikrobiologickej diagnostike používame iba nepriame metódy na detekciu protilátok. • Prevencia je možná očkovaním. • Ochorenie neprechádza do chronicity.

Liekom voľby na liečbu akútnej tonzilitídy vyvolanej Streptococcus pyogenes je. • Ofloxacín. • Penicilín. • Makrolidy. • Tetracyklín.

K typickým patogénom vyvolávajúcim akútny zápal stredného ucha patria. • Streptococcus pneumoniae. • Moraxella catarrhalis. • Bordatella pertussis. • Haemophilus influanzae.

K neskorým následkom streptokokových ochorení patrí. • Reumatická horúčka. • Erysipelas. • Akútna glomerulonefritída. • Nekrotizujúca fascitída.

K typickým patogénom spôsobujúcim encefalitídu patrí. • Streptococcus pneumoniae. • HSV 1. • Staphylococcus aureus. • Arbovírusy. Epiglotitída u detí. • najčastejším patogénom je Haemophilus influanzae b. • najčastejším patogénom je Staphylococcus aureus. • na záchyt vyvolávajúceho patogéna môžeme odoberať aj krv na hemokultiváciu. • na mikrobiologickú diagnostiku odoberáme výter z hrdla.

Pre úspešnú kultiváciu neisérií treba zabezpečiť. • Transport v transportnom médiu. • Kultivovať pri zvýšenej tenzii CO2. • Anaeróbne prostredie ihneď pri odbere. • Inkubovať 3-5 dní.

Medzi betalaktámové antibiotiká patria. • Penicilíny. • Makrolidy. • Cefalosporíny. • Karbapenémy a monobaktámy.

Poststreptokokové infekcie diagnostikujeme pomocou. • Zisťovaním sedimentácie. • Stanovením voľnej koagulázy. • Batracínovým testom. • Stanovením hladiny CRP.

Medzi gram negatívne nesporulujúce anaeróbne baktérie patrí. • Clostridium perfringens. • Bacteroides fragilis. • Klebsiella pneumoniae. • Peptostreptococcus sp.

Streptococcus pneumoniae. • Spôsobuje ototídy a meningitídy u detí. • U starších ľudí môže najčastejšie vyvolať pneumóniu. • Puzdro má antifagocytárny účinok. • Základným faktorom virulencie je polysacharidové puzdro.

Pri meningitíde novorodenca očakávame pôvodcu. • Mycobacterium tuberculosis. • Escherichia coli. • Streptococcus agalactiae. • Listeria monocytogenes.

Hnačky a zvracanie vznikli náhle po jedle. • Pôvodcom môže byť Staphylococcus aureus. • Do úvahy prichádza bacilárna dyzentéria. • Pôvodcom môže byť enterotoxigénna E.coli. • Salmonella Typhi.

Faktory virulencie húb sú aj. Termotolerancia a mykotoxíny. Termotolerancia a tvorba hýf. Mykotoxíny a tvorba hýf. Tvorba hýf a tigmotropizmus.

Pri hnačkových ochoreniach sa na kultiváciu používajú. • Dezoxycholát-citrátový agar. • Krvný agar. • Čokoládový agar. • Sešerútová tekutá pôda.

Gardnella vaginalis sa kultivuje na. • Mac Conkeyho agare. • Čokoládovom agare. • Krvnom agare s ľudskou krvou. • Krvnom agare s baraňou krvou.

Ktoré klinicky významné huby nepatria k vyšším hubám. • Kandidy. • Fuzáriá. • Alternárie. • Rhizopy.

Črevný trakt je hlavnou bránou vstupu pre. • Salmonella Typhi. • Neisseria meningitidis. • Vibrio cholerae typu El Tor. • Enterococcus faecalis.

Vírusové hepatitídy. • HAV, HCV, HDV vyvolávajú iba akútnu formu hepatitídy. • HAV, HEV vyvolávajú iba akútnu formu hepatitídy. • HBV, HCV často prechádzajú do chronicity. • HBV, HEV HCV sa prenášajú iba parenterálne.

Meticilín rezistentný Staphylococcus aureus. • Je rezostentný iba na penicilín. • Je zvyčajne rezistentný na vankomycín. • Tvorí PBP2a (pozmenené PBP2). • Je rezistentný na všetky beta laktámové antibiotiká (okrem cefalosporínov 5. generácie).

Na aké účely sú vhodné rýchlotesty na diagnostiku infekcie HIV z krvi?. • Diagnostika infekcie HIV v rozvinutých krajinách. • Epidemiologické účely- surveliancie populácie s rizikom infekcie HIV a iných sexuálne prenosných infekcii. • Diagnostika HIV v rozvojových krajinách. • Diagnostika infekcie HIV pomocou certifikovaných.

Infekcie rán. • Na mikrobiologické vyšetrenie je vhodnejšie uprednostniť odber tekutých materiálov (aspirát, exudát)alebo vzorky tkanív pred výterom/sterom na tampóne. • Môžu byť polymikrobiálne. • Na anaeróbne vyšetrenie stačí poslať výter na suchom tampóne beztransportného média. • Môžu byť spôsobené nozokomiálnymi patogénmi.

Urogenitálny trak: Moč v horných cestách močových a v močovom mechúri je sterilný. Moč odobratý zo stredného prúdu má byť fyzio. Sterilný. Bakteriálne osídlenie sa obmedzuje na distálnu uretru. Po odbere na moč skladuje v chlade a transportuje maximálne do 3 hodín po odbere.

Chlamídiová infekcia močových ciest: V moči je vela leukocytov. Infekcia je často asymptomatická. Je najčastejšou príčinou negonococcovej uretritídy. Liekom voľby je penicillin vo veľkých dávkach.

Nebolestivý vred s induráciou na genitáliach. Príčinou je pravdepodobne treponema pallidum. Pôvodcu ochorenia dokazujeme mikroskopicky. Pri náleze u tehotnej ženy očakávame poškodenie plodu. Lokálne aplikujeme ATB a definzicienciá.

Pri podozrení na kvapavku u ženy odoberáme. Punktát zo zápalove zmeneného kíbu. Krv na hemokult. Moč suprapubickou punkciou. Výter z cervix.

Minimálna bakt. koncentrácia antiinfekčného liečiva je: Najmenšia koncentrácia, ktorá usmrtí 99,9% baktérii v kultúre. Najmenšia koncentrácia, ktorá potlačí rast mikrorg. Je zvyčajne menšia ako príslušná MIC. Zvyčajne je odlišná od min inhibičnej koncentrácie.

Klinický obrazzávažného hnačkového ochorenia môže vyvolať: Enterobacter cloacae. Enterococcus fekalis. Enterobius vermicularis. Vibrio cholerae EL Tor1.

Vírus neutralizačný test NVT. Princípom je neutralizácia infekčnosti vírusu známim antisérom. Funguje na princípe reakcie protiláty a antigénu. Vyhodnocuje sa signifikantný vzostup (najmenej 4x) protilíátok medzi 2 vzorkami. Patrí výlučne medzi priame metodiky.

Antimykotyká echinokandíny majú nízku toxicitu pre človeka pretože – mala byť iba jedna správna odpoveď podľa všetkého. Zásahovým miestom nie je syntéza ergosterolu. Miestom zásahu je syntéza cholesterol BS. Zásahovým miesto je sytéza glukanu v CPM. Ich miestom zásahu je sytéza glukanu v BS.

Ktoré kultivčné medium môže byť selektívne pre kvasinky?. Sabouraudov agar. Krvný agar. MC Conkey agar. Thayer-Martin agar.

Enterobacteriae. Spôsobujú vylúčenie ochorenia GITu. Shigella dysenteriae sérotyp 1 tvorí exotoxin. Sú G- paličky. Vi antigen patrí k mikropuzdrovým antigénom.

Na vizualizáciu prípadne lokalizáciu vírusov môžeme použiť. Svetelný mikroskop. Elektrónový mikroskop. Imunoelektrónovú mikroskopiu. Fluorescenčný mikroskop.

Trichomoniáza: Patogénom je Trichomonas vaginalis. Muži sú zvyčajne asymptomatický. Patogénom je Treponem pallidum. Transportné medium je zároveň kultivačné médium.

Aké sú možnosti odberu moču na mikrobio vyšetrenie?. Suprapubická punkcia. Katetrizácia. Odber z permanentného katétru. Stredný prúd moču.

Pri odbere hemokultúry. Je nevyhnutné transportovať HK pri 4 až 8 C. Je nevyhnutné transportovať HK na suchom ľade. Trasportovať alebo uskladniť pri laboratórnej teplote. Odobrať HK vždy pred podaním ATB.

Staphylococcus epidermids. Patrí medzi pôvodcov nozokomiálnych nákaz. Nezriedka sa vyskytuje na koži zdravých ľudí. Často je pôvodcom sepsy u katetrizovaných pacientov. Nikdy nespôsobuje ochorenia ľudí.

Katalázová reakcia odlišuje: Staphylokoky od streptokokov. Streptokoky od Enteroccokov. Gramnegatívne fakultatívne anaeróbne baktérie od G- nefermentujúcich baktérii. Neisserie od Moraxel.

Yersinia pestis. Najčastejším vektorom infekcie je blcha. Je rastovo náročná a na krvnom agare nevyrastie. Prenáša sa pri pohl.styku. Je nesporulujúca nepohyblivá G- palička.

Antibiotická liečba môže mať tieto negatívne účinky: Alergickú imunitnú reakciu. Porušené zloženie normálnej bakteriálnej flóry. Hypovitaminózu D. Vznik slizničných mykóz.

Kultivácia baktérii: Na MC Conkey agare sledujeme fermentáciu laktózy. Na chromogénnom agare sledujeme tvorbu hemolýzy. Na krvnom agare vyrastie väčšina baktérii. Na čoko agare sledujeme fermentáciu cukrov.

Moč na kultiáciu odoberáme: Stredný prúd moču po očiste genitálu. Suprapubickou punkciou. Močovým katétrom. Moč je primárne sterilný.

Najčastejší pôvodcovia urogenitálnych infekcii. e.coli. proteus mirabilis. enterococcus faecalis. salmonella.

Pohlavne prenosné ochorenia: Chronická forma kvapavky má často asymtomatický priebeh. Ochorenia prenosné krvnou cestou sa prenášajú aj pohlavne. N.gonnorhoae nikdy nepreniká cez sliznicu. Pôvodcom Lymphogranuloma venereum je Chlamydia trachomatis.

Laboratórna DG syfilisu: Baktérie rastú len na specific. Pôdach. Môžeme dokázať v natívnom preparáte v tmavom poli. Pre identifikáciu je rozhodujúci biochemický dôkaz. Využíva sa nepriama DG.

Ake su princípy priamej vir. Diagnostiky?. Izolácia a identifikácia vírusu. Detekcia vírusu, jeho antigénov. Detekcia vírusovej NK. Detekcia protilátok.

Charakterizujte meningitídy podľa pôvodcu. Echovírus – purulentná. Coxackievirus – serózna. E.colli – purulentná. Herpes simplex – purulentna.

Najčastejší bakt. Vyvolávateľ akútnej tonzilitídy je: Betahemolytický streptokok skupiny B. S.pyogenes. P.aeruginosa. S.aureus.

S.pneumoniae. Spôsobuje otitídy a meningitídy u detí. U starších ľudí môže častejšie vyvolať pneumóniu. Púzdro má antifagotický účinok. Základným faktorom virulencie je polysacharidové púzdro.

Medzi pôvodcov parazitálnych inf. CNS patri. Taenia solium. T.gondii. Acantoamoeba spp. Cryptococcus neoformans.

Stanovenie antigénu v moči pri ochoreniach dýchacieho systému je užitočné pri: S.pneumoniae. L.pneumophila. B.pertusis. M.tuberculosis.