141. Prečo je polopriepustnosť plazmatickej membrány pre bunky zásadnou nevyhnutnosťou: lebo všetky rozpustené látky by mohli unikať z buniek do okolia lebo by všetky rozpustené látky mohli unikať z buniek do okolia a ich vnútorné zloženie by nebolo rovnaké ako zloženie okolia lebo by všetky rozpustené látky mohli vnikať z okolia do buniek lebo vnútorné zloženie buniek by bolo rovnaké ako zloženie okolia lebo by nastala maximálna miera metabolizmu lebo by nastala maximálna miera látkovej výmeny lebo by všetky rozpustené látky zostali v bunkách lebo by všetky rozpustené látky zostali mimo buniek .
142. Jadro: je súčasťou bunkovej steny môže obsahovať jadierko obsahuje najmä RNA má u eukaryotických buniek obal z dvoch membrán jeho hlavnou zložkou u prokaryotických buniek sú chromozómy jeho hlavnou zložkou u eukaryotických buniek sú chromozómy je riadiacim centrom bunky pri mitóze sa zmenšuje .
143. Syntetickými centrami buniek sú: lyzozómy mitochondrie endoplazmatické retikulum chromatidy Golgiho systém centrioly vakuoly centrozómy .
144. Keď sa osmotická hodnota prostredia zhoduje s osmotickou hodnotou bunky, je prostredie hypotonické izotonické hypertonické izoosmotické normoosmotické hypoosmotické hyperosmotické pseudoosmotické .
145. Glykogén je: bakteriálny metabolit polysacharid živočíšnych buniek rastlinný škrob zásobná látka vírusov živočíšny škrob anabolický enzým katabolický enzým súčasť bunkovej steny u rastlín .
146. K replikácii DNA v bunke dochádza v: Golgiho systéme bunkovom jadre lyzozómoch chloroplastoch mitochondriách lyzodezmoch endoplazmatickom retikule plazmatickej membráne .
147. Ako sa nazýva fáza bunkového cyklu, v ktorej prebieha replikácia jadrovej DNA a zdvojenie jadrových chromozómov: G1 fáza M fáza S fáza G2 fáza syntetická fáza hlavný kontrolný uzol G0 fáza interfáza .
148. Cytokinéza je: pozdĺžne rozdelenie jadra súčasť profázy rozdelenie materskej bunky na dve dcérske bunky veda, ktorá študuje tvar a štruktúru orgánu obdobie rastu bunky pohyb bunky súčasť interfázy súčasť telofázy .
149. Uveďte, ktoré látky sú osmoticky najúčinnejšie: elektrolyty neelektrolyty látky, ktorých molekuly disociujú na ióny organické látky heterocyklické koloidné plyny makromolekulárne .
150. Ako sa nazývajú ohraničené sústavy, v ktorých prebieha výmena látok, energie a informácií: bunkové sústavy ohraničené sústavy zatvorené sústavy otvorené sústavy termodynamické sústavy informačné sústavy komunikačné sústavy celulárne sústavy .
151. Mitochondrie sú: zložené z dvoch biomembrán zložené z jednej zriasnenej membrány "energetickými centrami" bunky "centrami proteosyntézy" v bunkách tyčinkovitého až vláknitého tvaru prítomné v eukaryotických bunkách prítomné v prokaryotických bunkách miestom uloženia glykogénu (škrobu).
152. Aké formy endocytózy poznáte: pinocytóza endodifúzia fagocytóza difúzia fertilizácia endomitóza exocytóza konjugácia .
153. Bunky sa môžu rozmnožovať: kopuláciou delením pučaním konformáciou partenogenézou reduplikáciou mitózou replikáciou .
154. Všeobecný mechanizmus výdaja látok z buniek sa nazýva: fagocytóza infúzia exocytóza pinocytóza endocytóza defekácia ejakulácia diapedéza .
155. Medzi látky vstupujúce do bunky voľnou difúziou patrí: glycerol plyny močovina etanol glukóza draslík sodík kyslík .
156. Bunka využíva osmotickú energiu na: svalovú prácu prenos látok cez bunkové membrány šírenie vzruchov transport elektorlytov cez bunkové membrány rast bunky reguláciu metabolizmu prípravu mitózy replikáciu DNA .
157. Jadierko sa skladá z: RNA a mDNA bielkoviny a lipidov bielkoviny a RNA bielkoviny a DNA chromatínu chromozómov ribonukleovej kyseliny a bielkovín z RNA a polysacharidov .
158. Bunka sa v meióze rozdelí: raz ani raz dvakrát trikrát dvakrát s jednou replikáciou DNA dvakrát s dvomi replikáciami DNA raz s jednou replikáciou DNA raz s dvomi replikáciami DNA .
159. Ktoré monosacharidy sa vyskytujú v bunke: škrob sacharóza fruktóza guanín glykogén glukóza lignín celulóza .
160. Energia v bunke sa uvoľňuje: anaeróbnou glykolýzou oxidáciou vodíka organických látok na vodu bunkovými oxidáciami štiepením uhlíkového reťazca glukózy oxidáciou dusíka organických látok na vodu proteosyntézou reduplikáciou DNA oxidatívnou fosforyláciou .
|
