Skúška: Všeobecná mikrobiológia

1001Bakteriálne bunky sa líšia od eukaryotických. jednoduchšou štruktúrou a organizáciou bunky. tvorbou ATP na cytoplazmatickej membráne. neprítomnosťou jadra a jadrovej membrány. odlišným typom mitochondrií. neprítomnosťou fimbrií. polyploidným genómom. odlišným typom ribozómov. zložitejšou stavbou bičíkov. odlišným spôsobom replikácie DNA. neprítomnosťou lamelárnych systémov v cytoplazme.

1002Pre baktérie sú typické nasledujúce vlastnosti. v bunkovej stene väčšiny baktérií sa nachádza peptidoglykán. bakteriálne ribozómy sú vždy umiestnené voľne v cytoplazme. štruktúry bunkovej steny baktérií sú rozpoznávané PRR receptormi hostiteľa. všetky baktérie sú schopné tvoriť vlastné molekuly ATP. všetky baktérie sú kultivovateľné na kultivačných médiách. baktérie sú schopné prejsť do stavu perzistencie. pre baktérie je výhodnejšia biofilmová forma rastu. dýchací reťazec majú baktérie lokalizovaný na cytoplazmatickej membráne. väčšina baktérií môže vytvárať spóry. proteosyntéza baktérií prebieha ináč než v eukaryotickej bunke.

1003Cytoplazmatická membrána baktérií. s výnimkou mykoplaziem a ureaplaziem neobsahuje cholesterol. generuje sa na nej energia pre bičíky, transportné systémy a tvorbu ATP. obsahuje efluxné systémy pre antibiotiká a iné toxické látky. nie je spojená s ribozómami ani s bakteriálnym chromozómom. jej základ tvorí fosfolipidová dvojvrstva. podmieňuje tvar a osmotickú stabilitu bakteriálnej bunky. antimikrobiálne liečivá ju nepoškodzujú. pasívne cez ňu prechádzajú aj väčšie hydrofilné molekuly. sú v nej ukotvené bičíky a fimbrie baktérií. sú v nej ukotvené sekrečné systémy baktérií.

1004Bunková stena baktérií. baktérie po jej strate vždy lyzujú. rozhoduje o type farbiteľnosti podľa Grama. poskytuje baktériám mechanickú a osmotickú stabilitu. prekrýva a maskuje dôležité adhezíny baktérií. obsahuje antigény využiteľné v mikrobiologickej diagnostike. chýba pri rodoch Mycoplasma a Ureaplasma. chýba pri rodoch Mycoplasma a Ureaplasm. na jej lýze sa zúčastňujú proteolytické enzýmy fagocytov. je pravidelne rezistentná voči lyzozýmu. L-formy baktérií majú bunkovú stenu významne zhrubnutú.

1005Bunková stena grampozitívnych baktérií obsahuje/môže obsahovať. hrubú vrstvu peptidoglykánu. proteíny vonkajšej membrány. kyselinu teichoovú. puzdro. cholesterol. poríny. proteínové adhezíny. proteíny viažuce penicilín (PBP). vonkajšiu fosfolipidovú membránu s lipopolysacharidom. mykolové kyseliny.

1006Bunková stena gramnegatívnych baktérií obsahuje. lyzozým. kovalentne viazanú penicilinázu. arabinogalaktan. kyselinu teichoovú. lipopolysacharid. proteíny vonkajšej membrány (OMP). tenšiu peptidoglykánovú vrstvu. vyššie nenasýtené mastné kyseliny. poríny. periplazmatický priestor.

1007Vonkajšia membrána gramnegatívnych baktérií. je tvorená asymetrickou lipidovou dvojvrstvou. sú v nej včlenené molekuly lipopolysacharidu. po jej rozpade sa uvoľní do prostredia veľké množstvo endotoxínu. obsahuje proteíny vonkajšej membrány, exportné systémy a receptory. sú do nej včlenené porínové proteíny regulujúce priechod veľkých molekúl. je rezistentná voči lytickému komplexu komplementu. je rezistentná voči lytickému komplexu komplementu. je odolná voči pôsobeniu nepolárnych rozpúšťadiel. poškodzuje ju pôsobenie lyzozýmu. je priepustná pre všetky antibiotiká.

1008Bunková stena acidorezistentných baktérií obsahuje. peptidoglykán. mykolové kyseliny. arabinogalaktan. lipoarabinomanan. dimykolát trehalózy. cholesterol. lipopolysacharid. kyselinu lipoteichoovú. poríny. chitín.

1009Bunková stena acidorezistentných baktérií je zodpovedná za. hydrofóbnosť povrchu acidorezistentných baktérií. extrémnu citlivosť na kyseliny, zásady a alkoholy. rezistenciu voči vysušeniu. dobrú farbiteľnosť podľa Grama. citlivosť mykobaktérií na izoniazid, etionamid a etambuto. rezistenciu voči degradácii baktérií komplementom a lyzozýmom. zvýšenú citlivosť na dezinfekčné prostriedky. akútny priebeh tuberkulózy a mykobakterióz. pomalý rast acidorezistentných baktérií. tvorbu granulómov a chronický priebeh infekcie.

1010Bakteriálne puzdro. je súčasťou bunkového povrchu všetkých baktérií. chráni baktérie pred fagocytózou. antigény puzdra sa môžu využiť pri rýchlej diagnostike meningitídy a sepsy. je súčasťou viacerých subjednotkových vakcín. tvorí ho vysoko hydratovaná sieťovitá štruktúra polysacharidu alebo proteínu. je alternatívnym pomenovaním pre biofilmový matrix. nie je pevne pripojené k bakteriálnemu povrchu. môže byť kódované mobilnými genetickými elementmi. štruktúry puzdra sú obvykle vysoko antigénne. znižuje virulenciu baktérií.

1011Puzdro je dôležitým faktorom virulencie týchto baktérií. Neisseria meningitidis. Neisseria gonorrhoeae. Borreliella burgdorferi. Corynebacterium diphtheriae. Yersinia pestis. Vibrio cholerae O1. Bacillus anthraci. Streptococcus pneumoniae. Haemophilus influenzae. Mycoplasma pneumoniae.

1012Označte rody baktérií, ktoré sú grampozitívne. Lactobacillus. Listeria. Legionella. Leptospira. Staphylococcus. Shigella. Salmonella. Streptococcus. Streptobacillus. Stenotrophomonas.

1013Označte rody baktérií, ktoré sú gramnegatívne. Arcanobacterium. Erysipelothrix. Vibrio. Enterococcus. Campylobacter. Faecalibacterium prausnitzii. Helicobacter. Klebsiella. Moraxella. Neisseria.

1014Označte rody baktérií s lipopolysacharidom, ktoré sa nefarbia podľa Grama. Treponema, Borrelia a Leptospira. Rickettsia, Orientia a Coxiella. Mycoplasma a Ureaplasma. Chlamydia. Ehrlichia. Tropheryma whipplei. Atopobium. Mycobacterium. Peptoniphilus, Finegoldia a Schleiferella. Bacteroides, Tanerella a Prevotella.

1015Označte rody G+ baktérií, ktoré tvoria vetviace sa vlákna. Nocardia. Actinomyces. Actinomadura. Actinobacillus. Actinobacillus. Streptococcus. Streptobacillus. Gardnerella. Bifidobacterium. Fusobacterium.

1016Medzi výrazne acidorezistentné baktérie patria. Enterococcus spp. Staphylococcus spp. Eubacterium spp. Lactobacillus spp. Mycobacterium spp. Mycobacteroides spp. Mycolicibacterium spp. Mycolicibacter spp. Mycolicibacillus spp. Mycoplasma spp.

1017Medzi ohnuté a helikálne baktérie s externými bičíkmi patria. Haemophilus. Vibrio. Elisabethkingia. Bifidobacterium. Campylobacter. Arcobacter. Helicobacter. Wolinella. Spirillum. Francisella.

1018Medzi špirálovité baktérie s axiálnymi filamentmi patria. Lactobacillus. Leptospira. Listeria. Legionella. Borrelia. Brucella. Treponema. Tanerella. Vibrio. Porphyromonas.

1019Označte baktérie nekultivovateľné v kultivačných médiách. Tropheryma whipplei. Treponema pallidum. Mycobacterium leprae. Rickettsia spp. Chlamydia spp. Spirillum minus. Mycoplasma spp. Mycobacterium avium. Borrelia burgdorferi. Leptospira spp.

1020Medzi anaeróbne baktérie patria. baktérie bez enzýmov rozkladajúcich reaktívne radikály kyslíka. Clostridium tetani a Clostridium histolyticum. Pseudomonas fluorescens a Neisseria meningitidis. pôvodcovia botulizmu. Bacteroides fragilis, Prevotella melaninogenica. baktérie s kompletným dýchacím reťazcom. Helicobacter pylori a Campylobacter coli. Mycobacterium tuberculosis a Nocardia spp. baktérie prenosné vodou a aerosólom. Veillonella a Actinomyces.

1021Medzi mikroaerofilné alebo kapnofilné baktérie patria. striktne anaeróbne baktérie. Neisseria gonorrhoeae a Haemophilus influenzae. všetky baktérie kožnej mikrobioty človeka. Helicobacter pylori a Campylobacter spp. baktérie skupiny HACEK. stafylokoky, enterokoky a listérie. pôvodcovia sapronóz. viaceré rastovo náročné baktérie. gramnegatívne nefermentujúce baktérie. pôvodcovia infekcií žalúdka.

1022Medzi gramnegatívne nefermentujúce baktérie patria. baktérie s výlučne oxidatívnym metabolizmom. Pseudomonas a Acinetobacter. Burkholderia a Stenotrophomonas. viacerí dôležití pôvodcovia nozokomiálnych infekcií. Alcaligenes a Elisabethkingia. baktérie s výbornou citlivosťou na antibiotiká a dezinfekčné prípravky. Providentia, Bacteroides a Prevotella. pôvodcovia aseptických meningitíd. Vibrio a Campylobacter. Aeromonas a Plesiomonas.

1023Medzi baktérie skupiny HACEK patria. drobné gramnegatívne kapnofilné rastovo náročné baktérie. viacerí pôvodcovia subakútnej endokarditídy. viaceré baktérie prítomné v subgingiválnom zubnom plaku. Eikenella, Cardiobacterium a Aggregatibacter. Haemophilus a Kingella. mikroaerofilné črevné baktérie (Campylobacter). aeróbne baktérie rezistentné voči všetkým cefalosporínom. Cutibacterium, Corynebacterium a Actinomyces. Helicobacter, Erysipelothrix a Klebsiella. najčastejší pôvodcovia zubného kazu.

1024V organizme hostiteľa sa množia prednostne intracelulárne tieto baktérie. Escherichia coli. Francisella tularensis. Vibrio cholerae. Brucella melitensis. Legionella pneumophila. Mycobacterium tuberculosis. Streptococcus pyogenes. Pseudomonas aeruginosa. Listeria monocytogenes. Enterococcus faecalis.

1025Označte striktne itracelulárne rody baktérií. Chlamydia. Mycoplasma. Mycobacterium. Rickettsia. Coxiella. Ehrlichia. Anaplasma. Orientia. Pasteurella. Brucella.

1026L-formy baktérii vznikajú. pôsobením lyzozýmu. pod vplyvom niektorých antibiotík. reverzibilnou stratou bakteriálnych puzdier. u niektorých baktérií počas liečby penicilínom. často pri mykoplazmách počas antibiotickej terapie. revezibilnou stratou peptidoglykánu v bunkovej stene. ako následok sporulácie. ako následok sporulácie. pri zmene osmotického tlaku v kultivačnom prostredí. iba v laboratórnych podmienkach.

1027Medzi dôležité faktory podporujúce tvorbu biofilmu patrí/patria. elektrostatické interakcie baktérií s kolonizovaným povrchom. bakteriálne adhezíny. matrixové proteíny hostiteľa. prítomnosť protilátok proti bakteriálnym povrchovým antigénom. inhibičné koncentrácie toxických látok v prostredí kolonizovanom baktériami. subinhibičné koncentrácie antimikrobiálnych látok. vysoká hustota bakteriálnej populácie v biofilme. prítomnosť cudzieho telesa v organizme hostiteľa. prítomnosť tkaniva poškodeného primárnym patologickým procesom. tvorba disperzínov mikroorganizmami v biofilme.

1028Biofilm. zvyšuje citlivosť baktérií na antimikrobiálne liečivá. znižuje rezistenciu baktérií na antimikrobiálne liečivá. pomáha baktériám odolávať pôsobeniu antimikrobiálnych liečiv. pomáha baktériám odolávať nepriaznivým faktorom prostredia. pomáha baktériám zachovať si vitalitu počas antibiotickej terapie. po disperzii sa baktérie koncentrujú výlučne v okolí biofilmu. je ložiskom, z ktorého baktérie osídľujú hostiteľa po antibiotickej terapii. je ložiskom, z ktorého sa baktérie šíria do ostatných lokalít organizmu. nie je prítomný na slizniciach zdravého človeka. v súvislosti s antibiotickou terapiou má pre človeka len negatívny význam.

1029Prítomnosť biofilmu je typická pre. akútne tonzilitídy. infekcie chronických rán. endokarditídy. chronické osteomyelitídy. katétrové infekcie a periimplantitídy. chronické urogenitálne infekcie. hnačky vyvolané bakteriálnymi toxínmi. septické meningitídy novorodencov. botulizmus. atypické pneumóni.

1030Pre baktérie v biofilme je charakteristické, že. sú virulentnejšie než planktonické formy. majú utlmenú motilitu. intenzívne využívajú reguláciu „quorum-sensing“ systémami. netvoria toxíny a invazíny. vo vyššom percente prechádzajú do stavu perzistencie. lepšie odolávajú pôsobeniu antimikrobiálnych látok. lepšie odolávajú mechanizmom imunity hostiteľa. nemôžu prejsť na planktonický spôsob života. nie sú schopné vyvolať ochorenie človeka. existujú v biofilmovej forme len pri dysbióze.

1031Antibiotickú terapiu v organizme pacienta môžu ľahšie prežiť. rýchlo sa množiace baktérie. baktérie v biofilme. L-formy baktérií. SCV-formy baktérií. baktérie v stave perzistencie. klostrídie v čreve po vytvorení spór. baktérie v exponenciálnej fáze rastu. baktérie v stacionárnej fáze rastu. vysoko virulentné baktérie. opuzdrené baktérie.

1032Sporulácia baktérií. sa aktivuje v nepriaznivých životných podmienkach. je všeobecnou vlastnosťou všetkých baktérií. začína na konci exponenciálnej fázy rastu bakteriálnej kultúry. prebieha aj počas invázie do hostiteľského organizmu. počiatočným signálom je nedostatok živín, vody alebo nevhodná teplota. je pokračovaním obvyklého binárneho delenia bakteriálnej bunky. tvorí sa pri nej prespóra umiestnená v materskej bunke. okolo materskej bunky sa syntetizujú spórové obaly. v prespóre klesá obsah vody a DNA interaguje s ochrannými molekulami. po ukončení sporulácie má spóra iba anaeróbny metabolizmus.

1033Bakteriálne spóry. sú metabolicky neaktívne a rezistentné voči všetkým antibiotikám. tvoria veľké množstvá biofilmového matrixu. sú rezistentné voči suchu, žiareniu, enzýmom a mnohým chemickým látkam. sú inaktivované varom. sú inaktivované po 15-minútovom pôsobení 120 °C (napr. pri autoklávovaní). sú príčinou nozokomiálnych problémov s Clostridium difficile. začnú automaticky klíčiť po ožiarení UV svetlom. germinácia začne vo vhodných podmienkach aj bez narušenia obalov spóry. sú schopné ostať životaschopné aj počas niekoľkých storočí. sú ideálnou formou existencie baktérií z hľadiska bioterorizmu.

1034Sporulujúce baktérie. patrí k nim Streptomyces a Actinomyces. patria k nim rody Clostridium a Bacillus. ťažko sa odstraňujú z nemocničného a laboratórneho prostredia. patria k nim rody Mycobacterium a Nocardia. patria k nim rody Cutibacterium a Corynebacterium. patria k nim rody Schleiferella, Wolinella a Arcobacter. patria k nim rody Atopobium, Peptoniphilus a Finegoldia. po sporulácii môžu dlhodobo perzistovať v rane. môžu dlhodobo prežívať v prostredí bež vody a živín. v čreve môžu prežiť antibiotickú terapiu.

1035Bakteriocíny. sú prirodzenými antibiotikami baktérií. pomáhajú baktériám pri konkurenčnom boji o osídľované biotopy. prednostne poškodzujú eukaryotické bunky. po chemickej stránke sú to proteíny. na osídlených slizniciach človeka sa podieľajú na tzv. kolonizačnej rezistencii. cieľové baktérie inaktivujú viacerými mechanizmami. schopnosť produkovať bakteriocíny sa obvykle prenáša plazmidmi. pôsobia nešpecificky na všetky baktérie. producentské baktérie sú chránené voči vlastným bakteriocínom. pre pôsobenie bakteriocínov je nevyhnutný vzájomný kontakt baktérií.

1036Bakteriálny genóm. baktérie majú obvykle haploidný genóm. esenciálne gény sú pre baktériu životne dôležité. prídavné gény pomáhajú baktériám prežívať v stresových podmienkach. prídavné gény sú pre baktérie životne dôležité. bakteriálny pangenóm zahŕňa iba najdôležitejšie prídavné gény príslušného druhu. mobilné genetické elementy majú úlohu v evolúcii baktérií. chromozómové gény baktérií nie je možné mobilizovať. ostrovy patogénnosti sú nahromadením génov virulencie v bakteriálnom genóme. chromozómové kazety obsahujú vždy len jeden gén rezistencie voči antibiotikám. bakteriálny genóm sa môže využiť pri identifikácii a typizácii baktérií.

1037Replikácia, transkripcia a translácia v baktériách. tieto procesy prebiehajú v baktériách odlišne než v eukaryotickej bunke. môžu byť selektívne blokované antimikrobiálnymi liečivami. replikáciu bakteriálnej DNA poškodzujú fluorochinolóny. gény pre bakteriálnu DNA-gyrázu sú vysoko konzervatívne a nemutujú. bakteriálna DNA je stabilná a nie je poškodzovaná antimikrobiálnymi liečivami. transkripcia a translácia v bakteriálnej bunke nemôže prebiehať simultánne. bakteriálna RNA-polymeráza je cieľovým miestom zásahu rifampicínu. translácia bakteriálnej mRNA prebieha na ribozómoch identických s eukaryotickými. perzistujúce bakteriálne bunky majú tieto procesy utlmené. tieto procesy sú inhibované lipopeptidovými antibiotikami.

1038Horizontálny transfer bakteriálnych génov. sa uskutočňuje pomocou bakteriofágov. sa uskutočňuje prenosom plazmidov. sa uskutočňuje extracelulárne uvoľnenou bakteriálnou DNA. prenášajú sa ním predovšetkým gény prídavného metabolizmu baktérií. prenášajú sa ním predovšetkým gény prídavného metabolizmu baktérií. je inhibovaný subinhibičnými dávkami antibiotík. je to selektívny prenos esenciálnych bakteriálnych génov. je to selektívny prenos esenciálnych bakteriálnych génov. prenášajú sa ním gény rezistencie. prenášajú sa ním gény kódujúce faktory virulencie.

1039Transdukcia. je prenos genetickej informácie do baktérie bakteriofágom. vyžaduje bezprostredný kontakt donorskej a recipientnej baktérie. generalizovaná transdukcia vzniká po vbalení bakteriálnej DNA do fágovej častice. transdukčná fágová častica spôsobí lýzu recipientnej bunky. špecializovaná transdukcia vzniká po chybnom vyštiepení profága. je vstup voľnej DNA do bakteriálnej bunky. prebieha prostredníctvom sex-pilusov. je synonymom pre lyzogénnu konverziu. uskutočňuje sa medzi G+ aj medzi G- baktériami. generalizovanou transdukciou sa môžu preniesť rôzne bakteriálne gény.

1040Transformácia. je prenos voľnej DNA z prostredia do bakteriálnej bunky. môže mať za následok zmenu genetickej informácie baktérie. je prijatie cudzej bakteriálnej DNA kompetentnými baktériami. je prijatie cudzej bakteriálnej DNA kompetentnými baktériami. pre transformáciu sú prirodzene kompetentné streptokoky a neisserie. transformovaná DNA sa integruje do bakteriálneho genómu. prebieha pomocou sex-fimbrií. je oprava zmutovanej bakteriálnej DNA. je zmena bakteriálnej DNA vyvolaná mutáciou. je vzájomná výmena DNA medzi baktériami.

1041Plazmidy. vyskytujú sa v cytoplazme baktérií. replikujú sa samostatne, nezávisle od bakteriálneho chromozómu. všetky sú konjugatívne. plazmidy bez transferových génov sú mobilizovateľné konjugatívnymi plazmidmi. tvorí ich dvojvláknová kruhová molekula RNA. môžu obsahovať prídavné gény pre prežívanie v špeciálnych podmienkach. prenášajú sa z baktérie do baktérie iba zriedkavo. môžu kódovať dôležité faktory virulencie. nachádzajú sa na nich gény základného metabolizmu baktérií. majú približne rovnakú veľkosť ako bakteriálny genóm.

1042Konjugácia. je prenos plazmidovej DNA medzi baktériami. je prenos plazmidovej DNA pomocou fágov. je prenos extracelulárnej DNA prostredníctvom sex-fimbrií. uskutočňuje sa po priblížení baktérií pomocou sex-fimbrií. intenzívne prebieha medzi baktériami črevnej mikrobioty človeka. šíria sa ňou gény rezistencie v nemocničnom prostredí. prebieha iba medzi patogénnymi baktériami. prebieha nešpecificky medzi rôznymi baktériami. môže prebiehať aj medzi baktériami rôznych druhov a rodov. je veľmi častá medzi extracelulárnymi gramnegatívnymi baktériami.

1043Sex pilus je štruktúra, ktorú baktéria využíva. pri iniciácii priečneho delenia baktérie. ako adhezín pri sexuálnom prenose baktérie na nového hostiteľa. pri horizontálnom prenose génov. pri adhézii na hostiteľskú bunku. pri adhézii na akceptorovú baktériu. pri prenose plazmidov. pri výmene genetického materiálu transdukciou. pri výmene genetického materiálu konjugáciou. pri prenose genetickej informácie transformáciou. pri prenose génov typickom pre gramnegatívne baktérie.

1044Plazmidy môžu v bakteriálnej bunke determinovať. tvorbu lipopolysacharidu. tvorbu enterotoxínov. tvorbu bičíkov. syntézu ribozómov. produkciu kolicínov. rezistenciu voči antimikróbnym liečivám. tvorbu sex pilusov. tvorbu peptidoglykánu. tvorbu niektorých exotoxínov. tvorbu enzýmov energetického metabolizmu.

1045Bakteriofágy. v kapside obsahujú DNA aj RNA. infikujú vnímavé bakteriálne bunky. infikujú aj eukaryotické bunky. po kontakte s receptorom inzertujú svoj genóm do baktérie. môžu vyvolať ochorenie človeka. pri lyzogénnom cykle sa inkorporujú do genómu baktérie. pri lytickom cykle ostáva infikovaná baktéria intaktná. môžu sa využiť pri typizácii baktérií. sú súčasťou mikrobioty človeka. môžu sa podieľať na prenose génov medzi baktériami.

1046Lyzogénna konverzia bakteriálnej bunky. je získanie novej genetickej informácie kódovanej genómom profága. vzniká po prenose bakteriálnej DNA transdukciou. je zmenou vlastností baktérie po prijatí voľnej bakteriálnej DNA. je následok infekcie lyzogénnym bakteriofágom. je následok infekcie lytickým fágom. je následok účinku fágových endolyzínov. je pravidelnou súčasťou fágovej terapie infekčných chorôb. je zmena vlastností baktérie po včlenení profága do jej chromozómu. je následkom abortívnej infekcie fágom. je zodpovedná za tvorbu difterického a botulinického toxínu.

1047Fágová terapia. využíva detailne charakterizované fágy. využíva lyzogénne fágy. je vhodná pre pacientov s chronickými infekciami. je vhodná pre pacientov infikovaných polyrezistentnými baktériami. pre zvýšenie spektra účinku sa používajú fágové koktejly. fágy sa na mieste infekcie aktívne množia. nie je určená deťom a gravidným ženám. nie je určená imunosuprimovaným pacientom a seniorom. aplikuje sa prevažne lokálne. vedľajším účinkom fágovej terapie je črevná, vaginálna a orálna dysbióza.

1048Patogenita predpokladá schopnosť mikroorganizmu. vyvolať ochorenie vnímavého hostiteľa. vyvolať ochorenie neimúnneho imunokompetentného človeka (primárny patogén). vyvolať ochorenie až po znížení imunity (primárny patogén). vyvolať ochorenie len u imunokompromitovaného človeka (oportúnny patogén). meniť zloženie normálnej bakteriálnej flóry hostitela. prekonať vrodené obranné mechanizmy hostiteľa. poškodzovať hostiteľa (štruktúry alebo funkcie jeho organizmu). potláčať množenie nepatogénnychbaktérií. kolonizovať kožu a sliznice človeka. sporulovať v infikovanom tkanive hostiteľa.

1049Virulencia mikroorganizmu. je schopnosť mikrobiálneho druhu vyvolávať ochorenia. je rodová charakteristika mikroorganizmu. je druhová charakteristika mikroorganizmu, kódovaná esenciálnymi génmi. je konkrétny stupeň patogénnosti daného kmeňa. je geneticky podmienená vlastnosť kódovaná akcesórnymi génmi. závisí od spektra a kvantity produkovaných faktorov virulencie. je stabilnou vlastnosťou bakteriálneho kmeňa. môže sa zvýšiť alebo znížiť prirodzene alebo génovými manipuláciami. jej znížením vznikne atenuovaný kmeň vhodný pre vakcináciu. jej zvýšením sa môže pripraviť biologická zbraň.

1050Vznik infekčného ochorenia človeka podporuje. vnímavosť človeka voči infekčnému pôvodcovi. vyšší stupeň virulencie pôvodcu. znížená imunita hostiteľa (vekom, základným ochorením). vysoký počet infikujúcich mikroorganizmov. vhodná brána vstupu. vakcinácia v minulosti. prekonané ochorenie v minulosti. dobre fungujúci imunitný systém. adekvátny stav výživy človeka. prechod mikroorganizmu do latencie.

1051Faktory virulencie baktérií. sú zodpovedné za poškodenie tkanív a funkcií hostiteľa. pomáhajú baktériám prežívať v organizme hostiteľa a zároveň ho poškodiť. ich tvorbu môžu synchronizovať „quorum-sensing“ systémy. baktéria ich môže stratiť, ale aj prijať horizontálnym transferom génov. umožňujú prekonať obranné mechanizmy človeka. začínajú pôsobiť až po vzniku infekcie človeka. všetky sú esenciálnou súčasťou baktérie. produkujú sa konštitutívne. neovplyvňujú imunitné reakcie človeka. ich tvorbu regulujú faktory prostredia.

1052Medzi faktory virulencie baktérií a ich funkcie patria. adhezíny – chránia baktérie pred odstránením mechanickými faktormi. puzdro - stimuluje zápalové reakcie organizmu. puzdro - stimuluje zápalové reakcie organizmu. sekrečné systémy 3. typu – iniciujú inváziu baktérií do hostiteľskej bunky. exotoxíny – špecificky poškodzujú integritu alebo funkcie cieľových buniek. bakteriálny fibrinolyzín – pomáha baktériám pri šírení v organizme hostiteľa. štruktúry cytoplazmatickej membrány – inhibujú opsonizáciu bunkového povrchu. bakteriálne poríny – pomáhajú pri adhézii baktérií na sliznice. extracelulárne proteázy a hyaluronidáza - degradujú tkanivá hostiteľa. tracheálny cytotoxín – poškodzuje funkciu a integritu mukociliárneho epitelu.

1053Funkciu mukociliárneho epitelu poškodzujú. Staphylococcus aureus na sliznici nosohltanu. tracheálny cytotoxín počas pertussis a kvapavky. Haemophilus influenzae počas pneumónie a otitis media. Haemophilus ducreyi počas genitálnej infekcie. Bordetella pertussis počas čierneho kašľa. extracelulárna polymérová substancia baktérií pri chronickej prostatitíde. pertraktín produkovaný bordetelami počas čierneho kašľa. Mycoplasma pneumoniae počas infekcie dýchacích ciest. Neisseria gonorrhoeae počas adnexitídy. Corynebacterium diphtheriae počas záškrtu.

1054Lipopolysacharid (LPS). je súčasťou cytoplazmatickej membrány všetkých baktérií. bakteriálne bunky ho aktívne uvoľňujú do prostredia. masívne sa uvoľňuje z G- baktérií po ich poškodení. za biologickú aktivitu LPS je zodpovedná jeho lipidová časť. za antigénovú špecifickosť LPS zodpovedá jeho polysacharidová časť. je jedinou zložkou bakteriálnych buniek s endotoxínovou aktivitou. tlmí reaktivitu prirodzenej imunity v infekčnom ložisku. stimuluje tvorbu proteínov akútnej fázy pečeňovými bunkami. veľké množstvo LPS v krvnom obehu tlmí akútnu zápalovú odpoveď. viaže sa na TLR-4 cicavčích buniek, čím v nich stimuluje tvorbu cytokínov.

1055Endotoxín gramnegatívnych baktérií (LPS). inhibuje účinok komplementu a brzdí hemokoagulačné procesy. stimuluje diseminovanú intravaskulárnu koaguláciu. zvyšuje telesnú teplotu priamym pôsobením na hypotalamus. aktivuje degranuláciu trombocytov, PMNL a aktivuje mastocyty. ovplyvňuje endotel a zvyšuje cievnu permeabilitu. nepôsobí na krvné doštičky ani na granulocyty. nepôsobí na krvné doštičky ani na granulocyty. zvyšuje hladinu cAMP a cGMP v endotelových bunkách. pri masívnom uvoľnení do krvného obehu spôsobuje hypovolémiu a septický šok. lokálne v primeraných množstvách má pozitívny efekt na imunitnú odpoveď.

1056Proteín-A. je súčasťou slizovej vrstvy baktérií. je produktom Streptococcus pneumoniae. je produktom Staphylococcus aureus. je produktom proteolytických kmeňov enterobaktérií. je produktom Listeria monocytogenes. sa využíva pri diagnostike a identifikácii Staphylococcus aureus. viaže Fc-fragment IgG. je súčasťou bunkovej steny streptokokov skupiny A. inhibuje opsonizáciu bakteriálnej bunky. inhibuje fagocytózu baktérií.

1057Pre exotoxíny baktérií je charakteristické. sú to proteíny. viaceré sú termolabilné. produkujú ich len G+ baktérie. majú špecifický biologický účinok. sú súčasťou bunkovej steny G- baktérií. možno ich zvyčajne detoxifikovať bez zmeny antigénnosti. môžu pôsobiť len lokálne na mieste ich produkcie. do prostredia sa uvoľňujú len pri rozpade bakteriálnej bunky. účinkujú len na bunky, ktoré majú príslušný receptor. neutralizáciu v napadnutom organizme zabezpečujú protilátky.

1058Označte toxíny, ktoré majú vlastnosti superantigénov. TSST-1. choleratoxín. streptokokové pyrogénne exotoxíny. toxín A a toxín B Clostridium difficile. pertusový toxín. difterický toxín. stafylokokové enterotoxíny. toxíny spôsobujúce príznaky šarlachu. toxín spôsobujúci stafylokokový toxický šok. shigatoxín.

1059Difterický toxín. ireverzibilne poškodzuje proteínový metabolizmus napadnutej bunky. usmrcuje iba neutrofilné leukocyty a makrofágy. predilekčne poškodzuje srdce, obličky a nervový systém. lyzuje cytoplazmatickú membránu cieľovej bunky. dočasne inhibuje ribozómy v napadnutej bunke. inhibuje proteosyntézu v terčovej bunke. podieľa sa na tvorbe pseudomembrány v mieste infekcie. podieľa sa na tvorbe pseudomembrány v mieste infekcie. z baktérie sa do organizmu uvoľní až po jej rozpade. pôsobí výlučne lokálne v mieste infekcie.

1060Toxinogénnosť Corynebacterium diphtheriae sa dokazuje. aglutinačnou reakciou s C. diphtheriae. precipitáciou exoproduktov baktérie s antitoxínom v agare. Western-blotom. u každého kmeňa C. diphtheriae izolovaného od pacienta. laboratórne sa už nemusí dokazovať ak má pacient klinické príznaky diftérie. imunofluorescenčným testom. Elekovým testom. len v epidemiologicky významných situáciách. detekciou génu pre toxín. pokusom na laboratórnych zvieratách.

1061Toxín Vibrio cholerae (choleragén). poškodzuje enzymatické systémy napadnutej bunky. pôsobí len lokálne - na enterocyty s príslušným receptorom. v enterocyte selektívne zvyšuje hladinu cGMP. v enterocyte zvyšuje hladinu cAMP. navodí hyposekréciu elektrolytov a vody do čreva. aktivuje anafylaktickú reakciu na povrchu črevnej sliznice. poškodzuje membrány epitelových buniek črevnej sliznice. u neliečeného pacienta môže navodiť smrť dehydratáciou. spôsobuje reverzibilné poškodenie enterocytu. pôsobí neurotoxicky – inhibuje črevnú peristaltiku.

1062Hladinu cAMP v cieľovej bunke zvyšujú. choleratoxín. Pantonov-Valentinov leukocidín. difterický toxín. shigatoxín. listeriolyzín. termolabilný enterotoxín Escherichia coli. enterotoxíny Staphylococcus aureus. pertusový toxín. adenylátcyklázový toxín Bordetella pertussis. edematózny toxín Bacillus anthracis.

1063Medzi bakteriálne exotoxíny s membranolytickým účinkom patria. alfa-toxín Clostridium perfringens. beta-toxín Staphylococcus aureus. lipopolysacharid G- baktérií. streptolyzín O, pneumolyzín a listeriolyzín. shigatoxín a shiga-like toxíny. difterický toxín Corynebacterium diphtheriae. Pantonov-Valentinov leukocidín Staphylococcus aureus. tetanospazmín Clostridium tetani. tetanolyzín Clostridium tetani. epidermolytický toxín Staphylococcus aureus.

1064Tetanospazmín. patrí medzi neurotoxíny. spôsobuje chabú paralýzu priečne pruhovaných svalov. má dva antigénové typy. pôsobí v CNS. účinkuje prednostne na nervovo-svalovej platničke. spôsobuje spastickú paralýzu. zvyšuje syntézu acetylcholínu nervovou bunkou. inhibuje prenos vzruchov na tlmivých synapsách. po detoxifikácii sa ako anatoxín využíva pri imunizácii. tvorí sa po invázii C. tetani do CNS.

1065Medzi enterotoxíny patria. choleratoxín. TSST-1. pyrogénny exotoxín. shigatoxín. tetanospazmín. botulotoxín. difterický toxín. endotoxín. termolabilný a termostabilný toxín ETEC. toxín A a toxín B Clostridium difficile.

1066Enterotoxíny obvykle tvoria tieto baktérie. Staphylococcus aureus. Clostridium perfringens. Bacillus cereus. Bacteroides fragilis. Vibrio cholerae. Listeria monocytogenes. Faecalibacterium prausnitzii. Enterococcus faecalis. Helicobacter pylori. Lactobacillus spp.

1067Nezápalový typ hnačky spôsobujú nasledujúce toxíny. choleratoxín. termolabilný a termostabilný enterotoxín Escherichia coli. enterotoxíny Staphylococcus aureus. emetický toxín a enterotoxíny Bacillus cereus. enterotoxín Clostridium perfringens. beta-toxín Clostridium perfringens. shigatoxín. toxín B Clostridium difficile. botulotoxín. shiga-like toxín E. coli.

1068Toxický šok môže spôsobiť. Staphylococcus aureus produkciou TSST-1. Staphylococcus aureus produkciou enterotoxínov. Streptococcus pyogenes produkciou pyrogénnych exotoxínov. uvoľnenie veľkých množstiev endotoxínu do krvného obehu. uvoľnenie veľkých množstiev endotoxínu do krvného obehu. shigatoxín počas hemolyticko-uremického syndrómu. bakteriálny toxín s vlastnosťami superantigénu. choleratoxín – počas závažnej dehydratácie organizmu. botulinický toxín – paralýzou dýchacích svalov. difterický toxín pôsobením na myokard.

1069Na deštrukcii tkaniva hostiteľa sa podieľajú. proteolytické a lipolytické enzýmy mikroorganizmov. membranolytické toxíny mikroorganizmov. hyaluronidáza. stimulácia tvorby granulómov. stimulácia akútnej zápalovej odpovede. choleratoxín. adhezíny mikroorganizmov. intracelulárna replikácia s následnou lýzou hostiteľskej bunky. biofilmový matrix. bakteriálne puzdrá.

1070Lytický účinok na cieľovú bunku majú. leukocidíny baktérií. choleratoxín. shigatoxín. stafylokokové enterotoxíny. TSST-1. epidermolytické toxíny Staphylococcus aureus. difterický toxín. listeriolyzín, streptolyzín a pneumolyzín. tetanospazmín a botulotoxín. fosfolipáza Clostridium perfringens.

1071Označte správne dvojice. botulotoxín – neurotoxín; chabé obrny. difterický toxín – membranolytický toxín. choleratoxín – dysregulácia iónových kanálov enterocytov. tetanolyzín – neurotoxín. tetanospazmín – štiepenie synaptobrevínu na inhibičných synapsách. listeriolyzín – neurotoxín. TSST-1 – stafylokokový toxický šok. epidermolytický toxín – Streptococcus pyogenes. šigatoxín - deštrukcia eukaryotických ribozómov. šiga-like toxín - hemolyticko-uremický syndróm.

1072Označte správne dvojice. choleratoxín - Vibrio parahaemolyticus. Pantonov-Valentinov leukocidín - Staphylococcus aureus. difterický toxín - Corynebacterium jeikeium. pyrogénny exotoxín – Salmonella Typhi. pneumolyzín – Mycoplasma pneumoniae. termostabilný enterotoxín - Escherichia coli. exfoliatívny toxín – Streptococcus pyogenes. TSST-1 – Staphylococcus aureus. adenylátcyklázový toxín - Bordetella pertussis. letálny toxín - Bacillus anthracis.

1073Sterilizácia. inaktivuje alebo odstraňuje všetky infekčné častice. inaktivuje len patogénne mikroorganizmy. inaktivuje všetky infekčné častice okrem spór a priónov. inaktivuje iba vegetatívne formy mikroorganizmov. využíva fyzikálne aj chemické metódy. nepôsobí na perzistujúce a dormantné mikroorganizmy. vyžaduje vyššie koncentrácie chemických látok a dlhšie expozičné časy. nie je aplikovateľná na kožu, sliznice a rany. je možná iba v prostredí a vysokou teplotou (nad 100 °C). kontroluje sa fyzikálnymi, chemickými a biologickými metódami.

1074Sterilizáciu môžeme dosiahnuť. pôsobením etylénoxidu. pôsobením gama-žiarenia. opakovaným varom (frakcionovaná sterilizácia). jódpovidonom aplikovaným na kožu a sliznice. studenou plazmou z pár H2O2 alebo kyseliny peroctovej. parou pod tlakom v autokláve. filtráciou filtrom s priemerom pórov viac než 0,45 um. pasterizáciou. dlhšie trvajúcim varom. vypaľovaním kovových nástrojov nad plameňom kahana.

1075Na sterilizáciu je v ambulancii lekára možné použiť. autokláv. gama-žiarič. horúcovzdušný sterilizátor. plazmový sterilizátor. Kochov prístroj (para s teplotou 100°C). UV žiarič (iba povrchy a vzduch). vriacu vodu. fén. antibiotiká. plameň kahana.

1076Dezinfekcia. podstatne znižuje počet kontaminujúcich mikroorganizmov. vyšší stupeň dezinfekcie nie je účinný na vajíčka a cysty parazitov. nevyužíva kombinované prípravky. inaktivuje iba vegetatívne formy mikroorganizmov. je účinnejšia na obalené vírusy než na neobalené. neovplyvňuje ju štruktúra dezinfikovaného povrchu. mechanické odstránenie nečistôt zvyšuje jej účinnosť. účinne a spoľahlivo inaktivuje patologické priónové molekuly. nie je schopná ovplyvniť baktérie v biofilme. neúčinkuje na nozokomiálne kmene mikroorganizmov.

1077Na dezinfekciu je možné použiť. var. gentamicín. oxidačné látky. vysoké koncentrácie glukózy. oplachovanie vodou. bakteriologické filtre. nanočastice striebra. zubnú kefku. striedanie jednotlivých skupín dezinfekčných prípravkov. viditeľné spektrum slnečného svetla.

1078Medzi dezinfekčné činidlá patria. acyklovir. kyselina peroctová. plynný chlór. 25 % etanol. glutaraldehyd. chlórnan sodný. bacitracín. ozón (v špeciálnych prístrojoch sa môže použiť aj na sterilizáciu). zinková masť. nehasené vápno.

1079Antiseptiká. sú netoxické, nedráždivé a nie sú karcinogénne. používajú sa v zdravotníctve na ošetrenie pacientov. voči žiadnemu z nich nemôže vzniknúť rezistencia. nepôsobia na intracelulárne umiestnené mikroorganizmy. pri lokálnych infekciách imunokompetentných pacientov môžu nahradiť antibiotiká. pôsobia nešpecificky reakciami s biogénnymi molekulami mikroorganizmov. na mikroorganizmy pôsobia cielene, podobne ako antibiotiká. poškodzujú biologické membrány, DNA a molekuly bielkovín. na predoperačnú prípravu pacienta nie sú vhodné. účinkujú na všetky formy mikroorganizmov.

1080Medzi antiseptiká patria. niektoré zlúčeniny striebra. amfotericín B. 3 % peroxid vodíka. gama žiarenie. oktenidín. kvartérne amóniové soli. chlórnan sodný. etylénoxid. chlórhexidín. jódpovidon.

1081Infekčná choroba a jej zdroje. pri antroponóze je zdrojom infekcie chorý človek alebo bacilonosič. zdrojom infekcie môže byť aj človek bez príznakov choroby. človek v inkubačnej dobe a v rekonvalescencii nie je infekčný. pri sapronózach je zdrojom infekcie prostredie. zdrojom zoonóz môže byť iba viditeľne choré zviera. pri endogénnej infekcii je zdrojom infekcie prostredie nemocnice. exogénna infekcia pochádza v z vlastnej mikrobioty pacienta. komunitná infekcia vzniká v komunite hospitalizovaných pacientov. nozokomiálna nákaza vzniká v súvislosti s pobytom v zdravotníckom zariadení. iatrogénna infekcia vzniká neúmyselne v procese liečby alebo diagnostiky pacienta.

1082Vyberte baktérie spôsobujúce zoonózy. Listeria monocytogenes. Bordetella pertussis. Francisella tularensis. Salmonella Enteritidis. Salmonella Typhi. Shigella dysenteriae. Treponema pallidum. Leptospira interrogans. Pasteurella multocida. Neisseria meningitidis.

1083Vyberte baktérie spôsobujúce antroponózy. Corynebacterium diphtheriae. Corynebacterium ulcerans. Neisseria gonorrhoeae. Rickettsia slovaca. Rickettsia prowazekii. Anaplasma phagocytophilum. Chlamydia pneumoniae. Bartonella henselae. Haemophilus influenzae. Chlamydia psittaci.

1084Vyberte baktérie spôsobujúce sapronózy. Legionella pneumophila. Fluoribacter bozemanae a Tatlockia micdadei. Actinomyces israelii. Nocardia asteroide. Streptococcus pyogenes a Staphylococcus aureus. Mycobacterium marinum a Mycobacterium chimaera. Mycobacterium tuberculosis a Mycobacterium leprae. Burkholderia pseudomallei. Burkholderia mallei. Escherichia coli a Klebsiella pneumoniae.

1085Vyberte baktérie bežne spôsobujúce endogénne infekcie. Escherichia coli. Streptococcus mutans a Streptococcus sanguis. Streptococcus pyogenes. Actinomyces spp. Bacteroides spp. Cutibacterium acnes. Neisseria gonorrhoeae. Salmonella Typhi. Corynebacterium diphtheriae. Borrelia burgdorferi.

1086Vyberte typických pôvodcov nozokomiálnych infekcií. Pseudomonas aeruginosa, Acinetobacter spp. a Stenotrophomonas maltophilia. Borrelia recurrentis a Leptospira interrogans. Vibrio cholerae a Aeromonas hydrophila. Enterococcus faecium. Chlamydia trachomatis a Mycoplasma hominis. Treponema pallidum a Neisseria gonorrhoeae. Citrobacter spp. a Enterobacter spp. Citrobacter spp. a Enterobacter spp. Erysipelothrix rhusiopathiae a Pasteurella multocida. Staphylococcus aureus.

1087Alimentárne sa môže preniesť. pôvodca Q-horúčky (menej často. Listeria monocytogenes (často). hemofily a neisserie. Campylobacter jejuni, Salmonella Enteritidis a Yersinia enterocolitica. anaplazmy a ehrlichie (často). Neisseria gonorrhoeae. Mycobacterium bovis. brucely a francisely. borélie a treponémy (menej často). iba pôvodcovia gastroenteritíd a kolitíd.

1088Fekálno-orálne sa prenášajú. pôvodcovia hnačiek. pôvodcovia „chorôb špinavých rúk“. Shigella spp. (bacilárna dyzentéria). EHEC (krvavé hnačky a HUS). pôvodcovia potravinových toxinóz. črevná tuberkulóza. gastrointestinálna tularémia. u detí a ľudí so zníženou imunitou aj niektoré salmonely. Tropheryma whipplei (črevná lipodystrofia). Clostridium botulinum (botulizmus).

1089Kontaminovanou vodou alebo kontaminovaným aerosólom sa prenášajú. Leptospira interrogans. Vibrio cholerae a Aeromonas spp. Mycobacterium marinum a Mycolicibacterium fortuitum. Legionella ssp., Fluoribacter bozemanae a Tatlockia micdadei. Mycobacteroides abscessus complex. Treponema pallidum. Neisseria gonorrhoeae. Rickettsia typhi. Borrelia recurrentis. Chlamydia trachomatis.

1090Kontaktom s kontaminovanou pôdou sa prenášajú. Nocardia spp. Actinomyces spp. Streptomyces spp. Haemophilus influenzae. Clostridium tetani. myonekrotické klostrídie. Mycoplasma pneumoniae. Neisseria meningitidis. Bacillus anthracis. Rickettsia spp.

1091Kontaminovanými rukami, predmetmi a povrchmi sa prenášajú. Staphylococcus aureus. Streptococcus pyogenes. Treponema pallidum. anaplasmy. Clostridium difficile. Legionella pneumophila. Corynebacterium diphtheriae. riketsie. Shigella spp. vibriá.

1092Transplacentálne sa prenášajú. Listeria monocytogenes. Streptococcus pyogenes. Borrelia burgdorferi. Streptococcus agalactiae. Escherichia coli K1. Salmonella enterica. Treponema pallidum. Campylobacter jejuni. Shigella sonnei. pôvodca syfilisu.

1093Perinatálne sa prenášajú. Helicobacter pylori. Treponema pallidum. Streptococcus agalactiae a Escherichia coli K1. Neisseria meningitidis. Listeria monocytogenes. Borrelia burgdorferi. Neisseria gonorrhoeae a Chlamydia trachomatis D-K. Leptospira interrogans. Candida spp. a Staphylococcus aureus. Mycobacterium tuberculosis.

1094Pohlavným stykom sa prenášajú. Neisseria gonorrhoeae. Neisseria meningitidis. Treponema pallidum. Treponema karateum. Chlamydia trachomatis D-K. Chlamydia trachomatis A,B,C. Klebsiella granulomatis. Klebsiella pneumoniae. Haemophilus ducreyi. Haemophilus influenzae.

1095Článkonožcami sa prenášajú alebo sa môžu prenášať. ehrlichie. riketsie. chlamýdie. listérie. coxiely. legionely. leptospiry. borrelie. francisely. brucely.

1096Kvapôčkovou nákazou sa pravidelne prenášajú. impetigo. mykoplazmová pneumónia. lymská borelióza. diftéria. epidemická meningitída. čierny kašeľ. tuberkulóza. kampylobakterióza. mor. erysipeloid.

1097Infekčným prachom sa prenášajú. Mycobacterium tuberculosis. Neisseria meningitidis. Haemophilus influenzae. Bacillus anthracis. Brucella abortus. Salmonella Typhi. Streptococcus pneumoniae. Chlamydia psittaci. Bordetella pertussis. Coxiella burnetii.

1098Kontaktom s teplokrvným zvieraťom sa prenášajú. Erysipelothrix rhusiopathiae (erysipeloid). Streptococcus pyogenes (erysipelas). Bacillus anthracis (antrax). Clostridium botulinum (botulizmus). Corynebacterium pseudotuberculosis (granulomatózna lymfadenitída). Corynebacterium diphtheriae (diftéria). Coxiella burnetii (Q-horúčka). Rickettsia conorii (stredomorská škvrnitá horúčka). Burkholderia mallei (malleus). Burkholderia pseudomallei (melidióza).

1099Pohryznutím alebo poškriabaním teplokrvným živočíchom sa prenášajú. Pasteurella multocida. Bartonella henselae. Borrelia burgdorferi. Streptobacillus moniliformis. Coxiella burnetii. Campylobacter jejuni. Capnocytophaga canimorsus. Yersinia pestis. Bacillus anthracis. Spirillum minus.

1100Pri lokálnej infekcii. sa môžu tvoriť slizničné protilátky (sIgA). je pravidelne možné detegovať špecifické IgM a IgG v sére pacienta. je postihnutá koža, podkožie, sliznice alebo submukóza. nie je potrebná mikrobiologická diagnostika. nie je potrebná mikrobiologická diagnostika. sa niekedy môžu vynechať antibiotiká a aplikovať len antiseptiká. nikdy nehrozí nebezpečenstvo generalizácie infekcie. sa môže podať fágová terapia. sa odoberá krv na dôkaz protilátok. sa odoberá krv na dôkaz protilátok.

1101Dlhodobá perzistentná infekcia je typická pre. pľúcne infekcie pacientov s cystickou fibrózou. pacientov s periimplantitídou. infekcie spojené s prítomnosťou biofilmu. streptokokový toxický šok. infekcie vyvolané Chlamydia trachomatis. syfilis (Treponema pallidum) a lymskú boreliózu (Borreliella burgdorferi). Q-horúčku (Coxiella burnetii) a škvrnitý týfus (Rickettsia prowazekii). diftériu (Corynebacterium diphtheriae). legionelózu (Legionella pneumophila). choleru (Vibrio cholerae).

1102K priamej mikrobiologickej diagnostike patrí. dôkaz prítomnosti mikrobiálnych antigénov vo vzorke. mikroskopické vyšetrenie vzorky. kultivačné vyšetrenie vzorky. izolácia pôvodcu ochorenia zo vzorky. dôkaz nukleovej kyseliny pôvodcu vo vzorke. dôkaz toxínov pôvodcu vo vzorke. dôkaz a kvantifikácia špecifických protilátok vo vzorke. dôkaz špecifickej bunkovej imunity kožnými testami. dôkaz tvorby IFN-gama po špecifickom antigénovom stimule vo vzorke krvi. IGRA-test na dôkaz špecifickej bunkovej imunity.

1103Odber materiálu. riadi sa klinickými príznakmi pacienta. má sa vykonať až po prvej dávke antibiotika. robí sa asepticky sterilnými odberovými pomôckami. odber krvi na hemokultiváciu sa robí ráno nalačno. odber krvi na dôkaz protilátok sa robí ráno nalačno. odber krvi na dôkaz protilátok sa robí ráno nalačno. odobratý materiál sa musí hneď označiť údajmi pacienta. nesmie ohroziť pacienta zavlečením mikróbov na fyziologicky sterilné miesta. na sprievodný lístok nie je potrebné uviesť typ vzorky ani údaje o terapii. si vždy môže urobiť aj sám pacient.

1104Transportné bakteriologické médiá. podporujú množenie baktérií. podporujú životaschopnosť baktérií. udržiavajú baktérie v takom kvalitatívnom a kvantitatívnom zložení ako pri odbere. sú obohatené živinami. obsahujú polotekutý agarový základ s pufrovacím systémom a aktívnym uhlím. chránia mikroorganizmy pred vysušením počas transportu. na transport anaeróbnych baktérií nie sú potrebné. sú nevyhnutné pri transporte likvoru. na transport stolice nie sú potrebné. na transport výterov sa nevyžadujú.

1105Označte správne dvojice. septická meningitída – krv a likvor na kultiváciu. aseptická meningitída – krv a likvor na dôkaz protilátok. uretritída - výter uretry; prvý prúd moču. cystitída – prvý prúd moču. otitis media - výter nosohltanu. vírusová hnačka – výter rekta. bakteriálna hnačka – výter rekta. črevná parazitóza alebo vírusová hnačka - stolica. cervicitída – krv na dôkaz protilátok. infekcia operačnej rany – povrchový ster rany.

1106Označte správne dvojice. tvrdý nebolestivý genitálny vred – výter na kultiváciu. mäkký bolestivý genitálny vred – výter na kultiváciu. otitis media – hnis zo stredoušia. septická meningitída – krv a likvor na dôkaz protilátok. septická meningitída – likvor na dôkaz antigénov pôvodcu. aseptická meningitída – likvor na kultiváciu. hnačka – krv na dôkaz protilátok. pneumónia – výter orofaryngu na kultiváciu. pneumónia – spútum a krv na kultiváciu. endoftalmitída – konjunktiválny výter.

1107Makroskopické hodnotenie vzorky. skalený likvor - septická meningitída. krv a hlien v hnačkovej stolici – suspektná dyzentéria. hnačková stolica mastného vzhľadu – suspektná cholera. hemolytické sérum – vzorka nevhodná na sérologickú diagnostiku. skalený likvor – vírusová meningitída. viskózna nazelenalá vzorka spúta – odobraté boli len sliny. krvavé viskózne spútum – správne odobratý materiál. riedke priehľadné spútum – pravdepodobne boli odobraté iba sliny. hnilobne páchnuci hnis – prítomnosť anaeróbnych baktérií je vylúčená. skalený a páchnuci stredný prúd moču – suspektná cystitída.

1108Medzi pravidelne mikroskopované materiály patrí. likvor. spútum. materiály z fyziologicky sterilných miest organizmu. výter tonzíl a nazofaryngu. výter rekta. stolica (určená na parazitologické vyšetrenie). stolica (určená na bakteriologické vyšetrenie). výter cervixu, vagíny a uretry. krv bezprostredne po odbere. hemokultúra (po signalizácii pozitivity).

1109Medzi zložky postupu Gramovho farbenia patria. fixovanie preparátu. farbenie koncentrovaným karbolfuchsínom. zahrievanie preparátu s farbivom. farbenie kryštálovou violeťou. morenie pomocou Lugolovho roztoku. odfarbovanie acetónom. odfarbovanie kyslým alkoholom. oplachovanie vodou. dofarbovanie metylénovou modrou. dofarbovanie zriedeným karbolfuchsínom.

1110Súčasťou farbenia podľa Ziehla-Neelsena je. fixácia preparátu teplom. fixácia alkalickým činidlom. farbenie koncentrovaným karbolfuchsínom. farbenie koncentrovanou kryštálovou violeťou. farbenie koncentrovanou kryštálovou violeťou. morenie Lugolovým roztokom. odfarbovanie acetónom. odfarbovanie kyslým alkoholom. farbenie malachitovou zeleňou. dofarbovanie zriedeným karbolfuchsínom.

1111Koncentrovaná malachitová zeleň za horúca sa používa na. farbenie bakteriálnych puzdier. znázornenie intracelulárnych baktérií. farbenie spór rodu Bacillus. farbenie spór rodu Clostridium. dôkaz acidorezistentných baktérií. dôkaz bičíkov. štúdium baktérií tvoriacich puzdrá. štúdium baktérií tvoriacich spóry. farbenie mykobaktérií. kontrastné farbenie pozadia mykobaktérií.

1112Burriho metóda. sa využíva na farbenie acidorezistentných baktérií. môže sa kombinovať s monochromatickým farbením bakteriálnych buniek. je fixovanie náterov Burriho roztokom. zvýrazňuje bakteriálne spóry v preparáte. slúži na štúdium bakteriálnych granúl. zviditeľňuje bakteriálne puzdrá vo fixovanom preparáte. jeho modifikáciou je natívny tušový preparát. využíva tušový roztok na tmavé pozadia pre opuzdrené mikroorganizmy. sa používa na dôkaz legionel v spúte. slúži na dôkaz kryptokokov v likvore.

1113Giemsovo farbenie sa môže využiť pri dôkaze. puzdra. protozoálnych parazitóz. chitínovej bunkovej steny húb. špirálovitých baktérií. acidorezistentných baktérií. vnútrobunkovo umiestnených baktérií. morúl pri ehrlichióze. peptidoglykánu baktérií. anaplaziem v granulocytoch. retikulárnych teliesok chlamýdií.

1114Cieľom kultivačnej mikrobiologickej diagnostiky je. posúdiť virulenciu izolovaného mikroorganizmu. izolovať pôvodcu ochorenia z biologického materiálu. získať čistú kultúru mikroorganizmu na ďalšie vyšetrovanie. určiť základné rastové a metabolické vlastnosti mikroorganizmu. rozmnožiť mikroorganizmy prítomné vo vzorke. posúdiť patogenitu mikroorganizmu. detegovať gény rezistencie. určiť antigénové vybavenie mikroorganizmu. posúdiť kvantitatívne zastúpenie mikroorganizmov vo vzorke. predbežne identifikovať mikroorganizmy na chromogénnych médiách.

1115Medzi selektívne alebo diagnostické pôdy pre črevné patogény patria. Schaedlerov agar. alkalická peptónová voda. Levithalova pôdaa. selenitový bujón. Sabouraudova pôda. krvný agar. čokoládový agar. pôdy s prítomnosťou laktózy. MacConkeyov agar. deoxycholátový citrátový agar.

1116Laktózu štiepi väčšina kmeňov týchto črevných baktérií. Escherichia spp. Enterobacter spp. Klebsiella spp. Cronobacter spp. Citrobacter spp. Shigella spp. Yersinia spp. Salmonella spp. Morganella spp. Proteus spp.

1117Beta-hemolýzu môžu na krvnom agare spôsobovať. Streptococcus salivarius. Streptococcus pyogenes. Streptococcus agalactiae. Streptococcus mutans. Escherichia coli. Staphylococcus aureus. Pseudomonas aeruginosa. Proteus mirabilis. Listeria monocytogenes. Salmonella Enteritidis.

1118Označte správne dvojice baktéria-kultivačná pôda. krvný agar – Francisella tularensis. Levinthalov agar – Heamophilus influenzae. Claubergova teluričitanová pôda - Corynebacterium diphtheriae. BCYE agar (s cysteínom a soľami železa) - Legionella pneumophila. Korthofovo tekuté médium - Leptospira interrogans. čokoládový agar - anaeróbne baktérie. Muellerova-Hintonovej pôda – Mycobacterium tuberculosis. Middlebrookovo tekuté médium – Mycobacterium leprae. Löwensteinova-Jensenova pôda - Mycoplasma pneumoniae. tiosulfátový-citrátový-žlčový-sacharózový agar (TCŽS) - Vibrio cholerae.

1119K metódam rýchlej mikrobiologickej diagnostiky patrí. mikroskopické vyšetrenie vzorky. dôkaz antigénu pôvodcu vo vzorke. dôkaz genómu pôvodcu vo vzorke. kultivačný dôkaz pôvodcu vo vzorke. dôkaz špecifickej bunkovej imunity kožnými testami. dôkaz špecifickej bunkovej imunity IGRA-testami. dôkaz génov rezistencie v biologickej vzorke. dôkaz pôvodcu infekcie vo vzorke pomocou MALDI-TOF. dôkaz toxického účinku baktérií na tkanivových kultúrach. dôkaz toxínov baktérií vo vzorke imunochemickými metódami.

1120Citlivosť na antiinfekčné liečivá. sa zisťuje len v prípade baktérií a húb. v prípade HIV sa zisťuje sekvenovaním vírusového genómu. sa zisťuje vo všetkých prípadoch s podozrením na infekčnú chorobu. kvantitatívna citlivosť sa zisťuje v prípade závažných systémových infekcií. sa rutinne testuje u riketsií, bartonel, legionel, chlamýdií a spirochét. sa nedá otestovať v prípade anaeróbnych baktérií. sa netestuje v prípade parazitov. sa nedá otestovať rýchlejšie než za 24 hodín. sa u imundeficientných pacientov má vykonať kvantitatívnou metódou. sa musí otestovať u všetkých baktérií z nozokomiálnych infekcií.

1121Rutinná nepriama mikrobiologická diagnostika infekčných chorôb. sa opiera o dôkaz špecifických protilátok v sére, plazme, alebo likvore pacienta. sa opiera o dôkaz špecifických protilátok v stolici alebo moči pacienta. sa môže doplniť dôkazom protilátok v slinách, slzách alebo vnútroočnej tekutine. nešpecifická reaktivita protilátok v ELISA teste sa dá vylúčiť Western-blotom. výsledok dôkazu protilátok ELISA-testom nie je nikdy potrebné konfirmovať. využíva dôkaz uvoľňovania IFN-gama Th-Ly pacienta po ich stimulácii Ag pôvodcu. využíva dôkaz aktivácie komplementu v sére pacienta po jeho stimulácii Ag pôvodcu. sa opiera o dôkaz antigénov pôvodcu v sére, plazme alebo likvore pacienta. sa opiera o dôkaz nukleovej kyseliny pôvodcu v sére, plazme alebo likvore pacienta. sa využíva iba pri diagnostike akútnych infekcií.

1122Špecifické protilátky proti pôvodcovi ochorenia. pomôžu pri mikrobiologickej diagnostike chronických infekcií. pomôžu pri diagnostike akútnych purulentných infekcií. pomôžu pri diagnostike systémových a generalizovaných infekcií. sa tvoria aj pri bezpríznakovej infekcii. sa využívajú pri epidemiologických prehľadoch imunity populácie. sa dokazujú v paralelnej vzorke séra a likvoru pri vírusových meningitídach. sa dokazujú v stolici pri črevných parazitózach. sa dokazujú v krvi pri systémových aspergilózach pacientov po transplantácii. sa dokazujú pri diagnostike tuberkulózy. sa nemôžu využiť pri diagnostike intrauterinných infekcií.

1123Prítomnosť akútneho infekčného ochorenia podporuje. nález akéhokoľvek množstva špecifických protilátok triedy IgG. sérokonverzia v párovej vzorke séra. aspoň 4-násobný vzostup titra špecifických protilátok v párovej vzorke séra. klesajúci titer protilátok v párovej vzorke séra. nález špecifických protilátok triedy IgM. nález špecifických protilátok triedy IgM, pretrvávajúcich viac než 1 rok. nález detegovateľného množstva protilátok IgG a zároveň neprítomnosť IgM. nález nízkoavidných špecifických protilátok triedy IgG. nález vysokoavidných špecifických protilátok triedy IgG. nález dlhodobo pretrvávajúcich hladín špecifických protilátok triedy IgG.

1124Medzi sérologické reakcie využívajúce značené protilátky patria. ELISA (enzyme-linked immunosorbent assay). RIA (radioimmunoassay. Western-blot. hemaglutinácia. priama a nepriama imunofluorescencia. komplement-fixačná reakcia. imunoturbidimetria. imunonefelometria. pasívna hemaglutinácia. vírus-neutralizačný test.

1125Test ELISA. sa využíva pri dôkaze antigénov pôvodcu vo vzorke. sa využíva pri dôkaze protilátok proti pôvodcovi ochorenia. je vysoko citlivý, ale môže mať nižšiu špecifickosť. pre možnosť nešpecifickej reaktivity séra sa konfirmuje imunoblotom. umožní detegovať jednotlivé triedy špecifických protilátok. je vysoko spoľahlivý pri dôkaze protilátok triedy IgM. nie je spoľahlivý pri detekcii protilátok triedy IgG. nedá sa využiť pri testovaní avidity protilátok triedy IgG. jediným vhodným materiálom sú vzorky séra. deteguje titer špecifických protilátok alebo antigénov pôvodcu.

1126Špecifické protilátky triedy IgM v sére sú charakteristické pre. včasnú fázu infekčného ochorenia. neskorú poinfekčnú imunitu. intrauterinnú infekciu. bacilonosičstvo. stavy, keď v krvnom obehu pretrvávajú mikrobiálne antigény. dávno prekonanú inaparentnú infekciu. odpoveď na T-independentné antigény (napr. polysacharidy bakteriálnych puzdier). aktívnu imunizáciu konjugovanou polysacharidovou vakcínou. akútnu alebo reaktivovanú infekciu. akútnu primoinfekciu.

1127Dôkaz špecifických protilátok sa využíva pri. reaktívnej artritíde. akútnej septickej artritíde. reumatickej horúčke. aseptickej meningitíde. septickej meningitíde. atypickej pneumónii. negonokokovej uretritíde a cervicitíde. vírusovej hnačke. generalizovaných a systémových vírusových infekciách. tkanivových helmintózach.

1128Nepriama mikrobiologická diagnostika sa rutinne používa pri. atypických pneumóniách. salmonelóze. kvapavke. týfuse. aktinomykóze. syfilise. lymskej borelióze. brucelóze. cholere. chlamýdiovej uretritíde.

1129Špecifickú bunkovú imunitu. dokazuje pozitívny kožný test vykonaný v ambulancii lekára. dokazuje schopnosť Th-Ly tvoriť IFN-gama po kontakte s antigénmi pôvodcu. dokazuje prítomnosť oneskorenej bunkovej precitlivenosti na antigény pôvodcu. dokazuje prítomnosť včasnej precitlivenosti na antigény pôvodcu. deteguje IGRA-test. konfirmuje vyšetrenie vzorky western-blotom. potvrdzuje zvýšená hladina CRP. využívame pri diagnostike tuberkulózy. využívame pri diagnostike akútnych purulentných infekcií. vieme spoľahlivo dokázať aj u pacientov s HIV/AIDS.

1130Prítomnosť infekčného ochorenia podporuje. nález primárne patogénneho mikroorganizmu vo vzorke z ložiska infekcie. nález mikróbov jedného morfotypu a PMNL v preparáte vzorky z ložiska infekcie. mikroskopický nález baktérií rôzneho morfotypu v stere z osídlených slizníc. masívny kultivačný nález oportúnneho patogéna vo výtere z osídlených slizníc. ojedinelý kultivačný nález oportúnneho patogéna vo výtere z osídlených slizníc. ojedinelý kultivačný nález oportúnneho patogéna vo fyziologicky sterilnej vzorke. ojedinelý kultivačný nález oportúnneho patogéna vo fyziologicky sterilnej vzorke. vysoká vírusová nálož v krvi pacienta so suspektným cytomegalovírusovým ochorením. akékoľvek množstvo protilátok proti HIV. akékoľvek množstvo špecifických protilátok triedy IgG v 1 vzorke séra (okrem HIV).