Skuska: Mykológia

Kvasinky a kvasinkovité formy húb: cytoplazmatická membrána obsahuje ergosterol. bunková stena obsahuje endotoxín. bunka má mitochondrie a jadro s jadrovou membránou. kvasinky nemajú bunkovú stenu. pri farbení podľa Grama sú gramnegatívne. množia sa pučaním. sú bežne citlivé na antibakteriálne liečivá. po liečbe širokospektrálnymi antibakteriálnymi liečivami môžu vyvolať slizničné mykózy. test klíčenia spór sa pri ich diagnostike nevyužíva. Metódou MALDI – TOFF sa identifikujú nové druhy rodu Candida.

Typickými pôvodcami mykóz kože a kožných adnex sú: Aspergillus sp.(vonkajší zvukovod). Trichophyton sp. Microsporum sp. Cryptococcus neoformans. Pneumocystis jiroveci. Candida albicans. Malassezia furfur. Epidermophyton sp. Sporothrix schenckii je výlučne pôvodcom dermatomykóz. Claviceps purpurea.

Dermatofyty: parazitujú na koži, nechtoch a vlasoch. často spôsobujú aj hlboké a systémové mykózy. sú keratofilné. spôsobujú často zápaly slizníc. Epidermophyton floccosum dokazujeme len na nechtoch a vlasoch. v mikroskopickej diagnostike sa využíva lúhový preparát. výsledok kultivácie hodnotíme po 24-48 hodinách. na mykologické vyšetrenie posielame ster z ložiska. v terapii dermatomykóz sa používa lokálne terbinafín. mimo hostiteľa ostávajú životaschopné aj niekoľko rokov.

Cryptococcus neoformans: môže spôsobiť pneumónie a letálne meningitídy. nevyvoláva primárne mykózy u zdravých ľudí. k infekcii predisponujú defekty bunkovej imunity a fagocytózy. mohutné mukopolysacharidové puzdro je faktorom virulencie. je súčasťou normálnej flóry človeka. zakladná mikrobiologická diagnostika je mikroskopická a kultivačná. k infekcii dochádza najčastejšie fekálno-orálnou cestou. je pôvodcom „Európskej blastomykózy“. vykazuje zvýšenú rezistenciu voči antimykotikám. je pôvodcom povrchových mykóz.

Histoplazmóza: špecifické protilátky majú pri ochorení protektívnu úlohu. ochorenie sa prenáša z človeka na človeka. najčastejším spôsobom infekcie je inhalácia spór. protektívnu úlohu má špecifická bunková imunita. kožný test (histoplazmínový) potvrdzuje expozíciu. vstupnou bránou infekcie je najčastejšie poranenie. pôvodca patrí medzi dimorfné huby. najčastejšou klinickou formou je primárna pĺúcna histoplazmóza. ochorenie sa diagnostikuje pomocou GTT testu. označuje sa za invazívnu fungálnu infekciu.

Candida albicans: spôsobuje ochorenia pacientov s poruchou T bunkovej imunity. protilátková imunita nemá protektívny význam. pri Gramovom farbení je kvasinka typicky gramnegatívna. môže byť pôvodcom povrchových aj systémových mykóz. nikdy nie je normálnou zložkou flóry človeka. pre kultivačné vyšetrenie sa používa Sabouraudov glukózový agar. kultivácia sa definitívne hodnotí po 24 hodinách. spôsobuje výlučne ochorenia slizníc (kožu a nechty nepostihuje). spôsobuje ochorenia pacientov s poruchou fagocytózy. spôsobuje menej závažnú infekciu GTT.

Označte antimykotiká: miconazol. clotrimazol. econazol. ketokonazol. nystatin. griseofulvin. amfotericin B. mupirocín. tetracyklín. INH.

Pneumocystis jiroveci: infekcia sa prenáša alimentárnou cestou. infekcia sa prenáša vzdušnou cestou. prameňom infekcie je obvykle človek. mikroorganizmus parazituje v pľúcnom interstíciu. manifestné ochorenie vzniká len pri oslabenej imunite. infekcia nevyvolá tvorbu protilátok. pseudocysty sa nachádzajú často v mozgu. ochorenie prenášajú koprofágne prenášače. pôvodcu dokazujeme mikroskopicky v spúte. je pôvodcom lokalizovaných kožných lézii.

Aspergillus spp.: je primárne patogénny. zdrojom nákazy je pôda kontaminovaná vtáčim trusom. vstupnou bránou infekcie môže byť respiračný trakt. sú častými pôvodcami nozokomiálnych infekcií. aflatoxíny patria k faktorom virulencie. produkujú alfa-toxíny. sú pôvodcami oportúnnych mykóz. aspergilovú infekciu dokazujeme sérologicky. huby sú bežne rozšírené v prírode. závažnou komplikáciou je karcinóm pečene.

K typickým pôvodcom povrchových mykóz zaraďujeme: Sporothrix schenckii. Malassezia furfur. Piedra hortae. Histoplasma capsulatum. Mucor sp. Microsporum sp. Blastomyces dermatitis. Trychophyton mentagrophytes. Aspergillus fumigatus. Epidermophyton sp.

Pri systémových mykózach na diagnostiku zasielame: zoškraby z kože. pleurálny punktát. kožné a slizničné stery. spútum. sérum na dôkaz protilátok. moč. časti nechtov. likvor. epilované vlasy. sérum na dokaz antigénu.

Systémové mykózy najčastejšie vyvolávajú: Histoplasma capsulatum. Malassezia furfur. Sporothrix schenckii. Mucor. Trichophyton sp. Rhizopus. Candida. Microsporum sp. Aspergillus sp. Epidermophyton sp.

Medzi najčastejšie toxíny pri akútnych mykotoxikózach patria: Aflatoxíny. Shiga toxín. Ochratoxíny. Fumonizíny. Fuzáriové toxíny. GM1 toxín. Citrinín. Enterotoxín. námeľové alkaloidy. Azbest.

Vláknité huby sú nebezpečné pre ľudí s narušenou imunitou a chronickými ochoreniami. Alergický potenciál majú hýfomycéty rodu: Aspergillus. Malassezia. Penicillium. Fusarium spp. Cladosporium. Cryptococcus neoformans. Kvasinky. zygomycéty rodu Mucor. zygomycéty rodu Rhizopus. Mycomax.

Pri kandidózach patria medzi rizikové skupiny: onkologickí pacienti. pacienti po transplantácii. alkoholici. novorodenci s nízkou pôrodnou hmotnosťou. predčasne narodené deti. diabetici. pacienti po operačných výkonoch. imunokompromitovaní pacienti. pacienti s AIDS. alergickí pacienti.