sofik opakovanie

17.Zmes: môže byť rovnorodá alebo rôznorodá. je rovnorodá, ak sa skladá z dvoch alebo viacerých látok s rovnakou hmotnosťou. je napríklad prefiltrovaná morská voda. môže byť rôznorodá, ak bude obsahovať častice s veľkosťou menšou ako 10-9 m.

292. V chemickej reakcii Fe + MgSO4 ↔ FeSO4 + Mg: železo sa oxiduje. môže prebiehať len sprava doľava. horčík je redukčné činidlo. oxidačné číslo síry sa nemení.

301. Peroxid vodíka H2O2 je oxidovadlom v reakciách: H2O2 + KI + H2SO4 → I2 + K2SO4 + H2O. Ag2O + H2O2 → 2Ag + H2O + O2. H2O2 + 2 FeSO4 + H2SO4 → Fe2(SO4)3 + 2 H2O. 5 H2O2 + 2 KMnO4 + 3 H2SO4 → 5O2 + 2 MnSO4 + K2SO4 + 8 H2O.

302. Pre H2O2 platí: v reakcii s KMnO4 sa kyslík peroxidu oxiduje aj redukuje. v roztokoch sa chová ako slabá kyselina. 30% roztok sa používa v medicíne na dezinfekciu. 3% roztok sa používa v medicíne na dezinfekciu.

316. Nasýtený roztok soli vznikne ak: súčin koncentrácií voľných iónov soli v roztoku sa v rovnovážnom stave rovná jednej. sa súčin rovnovážnych molárnych koncentrácií voľných iónov soli v roztoku umocnených ich stechiometrickými koeficientami rovná súčinu rozpustnosti danej látky. v rovnovážnom stave je v roztoku koncentrácia rozpustenej soli a nerozpustenej látky vždy rovnaká. za daných podmienok je v roztoku rozpustené maximálne množstvo látky dané hodnotou Ks.

270. Soľ vzniká: reakciou kovu s kyselinou. kovu s hydroxidom. neutralizáciou. esterifikáciou.

246. Chemická rovnováha v reakčnom systéme 2 SO3 (s) ←→ 2 SO2 (g) + O2 (g) ∆H = +195 kJ/mol sa posunie na stranu produktov: znížením teploty. zvýšením koncentrácie oxidu sírového v rovnovážnej zmesi. znížením tlaku. odoberaním kyslíka z rovnovážnej zmesi.

247. V rovnovážnom systéme N2 (g) + 3 H2 (g) ←→ NH3 (g) ∆H = -92,4 kJ/mol sa posunie rovnováha na stranu produktov, ak: zvýšime tlak. budeme odoberať produkt. zvýšime teplotu. odoberieme reaktanty.

204. Podľa Hessovho zákona platí: reakčné teplo nezávisí od mechanizmu chemickej reakcie. reakčné teplo priamej reakcie sa rovná súčtu reakčných tepiel čiastkových reakcií, ktorými daný produkt vzniká. reakčné teplo nezávisí od teploty reaktantov. reakčné teplo priamej a čiastkovej reakcie sa líši len znamienkom.

200. Reakčné teplo: je teplo, ktoré si sústava pri reakcii vymieňa s okolím. vyjadrujeme v kJ/mol. závisí od skupenstva reagujúcich látok a od teploty. je teplo, ktoré treba dodať, aby látky mohli reagovať.

245. Rovnovážny stav reakcie 2 HBr (g) ←→ H2 (g) + Br2 (g) ∆H > 0 sa posunie na stranu reaktantov: zvýšením teploty. odoberaním vodíka z reakčnej zmesi. zvýšením tlaku. odoberaním HBr z rovnovážnej zmesi.

229. Chemická rovnováha: je stav, pri ktorom je koncentrácia východiskových látok aj produktov rovnaká a rovná sa jednej. je stav, pri ktorom je koncentrácia východiskových látok a produktov konštantná vzhľadom na čas. nastáva v každom uzavretom reakčnom systéme v dôsledku neusporiadaného pohybu častíc. je statický stav.

346. Difúzia: po formálnej stránke je opakom osmózy. je prechod častíc látky cez semipermeabilnú membránu v smere koncentračného spádu. je prechod častíc látky z miesta s jej vyššou koncentráciou na miesto s jej nižšou koncentráciou. vyplýva z tepelného pohybu častíc.

74. O hydridoch platí: v iónových hydridoch je oxidačné číslo vodíka – I. sú to ternárne zlúčeniny elektronegatívnejších prvkov s vodíkom. nepolárne hydridy s vodou nereagujú. iónové hydridy sú hydridy prvkov s1 a s2.

88. Pre zlúčeniny halogénov platí: halogenidy sú soli bezkyslíkatých kyselín halogénov. halogenidy kovov sú vo vode väčšinou dobre rozpustné a prakticky úplne ionizované. v halogénvodíkoch sa polarita väzby v molekulách HX v smere od HI k HF výrazne znižuje. vodné roztoky halogénvodíkov sú, okrem HF, silné kyseliny.

155. Komplexne viazaný katión kovu sa nachádza v molekule: kyseliny cholovej. žlčových farbív bilirubínu a biliverdínu. chlorofylu. vitamínu B12.

104. Sulfán: má len redukčné účinky, pretože síra je v oxidačnom čísle –II. je kvapalina nepríjemného zápachu, lebo medzi molekulami sulfánu sa tvoria vodíkové väzby. sa vo vode rozpúšťa a tvorí kyselinu sulfánovú. má atómy vodíka a síry viazané polárnou kovalentnou väzbou.

140. O fosfore platí: patrí medzi p3 prvky. s vodíkom tvorí fosfidy. patrí medzi biogénne mikroprvky. tvorí tri alotropické modifikácie, biely, červený a čierny fosfor.

142. Vyberte, čo neplatí o kremíku: na rozdiel od uhlíka, kremík netvorí stabilné reťazce, väzba Si-Si je slabšia ako väzba C–C. tvorí veľmi stabilné zlúčeniny, v ktorých sa striedajú atómy –Si – O–. je typický nekov. s vodíkom tvorí silicidy, ktoré sú analógmi alkánov.

143. O oxide kremičitom platí: tavením s alkalickými hydroxidmi vznikajú kremičitany. reaguje s fluorovodíkom podľa rovnice SiO2 + 4 HF → SiF4 + 2 H2O. patrí medzi iónové oxidy. je dobre rozpustný vo vode.

112. O uhlíku platí: má redukčné účinky. s prvkami s nižšou elektronegativitou tvorí karbidy. zlučovaním so sírou vzniká sírouhlík CS2. sa v prírode nenachádza voľný, lebo je veľmi reaktívny.

129. O amoniaku platí: môže sa pripraviť reakciou dusíka s vodíkom. jeho molekuly sa navzájom spájajú vodíkovými väzbami. najčastejšie sa správa ako kyselina. pri laboratórnych podmienkach je bezfarebný plyn; nerozpúšťa sa vo vode.

365. Organické zlúčeniny: obsahujú vo svojich molekulách prevažne nepolárne kovalentné väzby. nie sú dobre rozpustné vo vode, ale rozpúšťajú sa v polárnych rozpúšťadlách. prevažne sú rozpustné v nepolárnych rozpúšťadlách, napríklad v benzéne alebo iných kvapalných uhľovodíkoch. sú horľavé a pri ich spaľovaní vzniká CO2 a voda.

469. Roztok KMnO4 pri reakcii s nenasýtenými alkénmi mení farbu: mení červenofialovú farbu, pretože dochádza k oxidácii dvojitých väzieb. sa odfarbuje, pretože dochádza k oxidácii mangánu. pretože sa MnVII redukuje na MnIV. pretože vznikajú rôzne oxidačné produkty, napríklad fenoly.

516. 1,2-nitrotoluén alebo 1,4-nitrotoluén pripravíme reakciou: toluénu s nitračnou zmesou. metyláciou nitrobenzénu. metyláciou benzénu a jeho následnou nitráciou. nitráciou benzénu a jeho následnou metyláciou.

599. Hydroxyderiváty pripravíme: hydrogenáciou alkénov. reakciou benzénu s vodou v prítomnosti HCl. napríklad hydratáciou propénu. redukciou aldehydov.

600. Zo sekundárneho alkoholu: dehydratáciou vznikne alkén. oxidáciou vzniká karboxylová kyselina. redukciou vzniká ketón. oxidáciou vzniká ketón.

667. Acetaldehyd: je bezfarebná kvapalina charakteristického zápachu. má vlastnosti podobné formaldehydu, ale miernejšie. vzniká oxidáciou etanolu. na rozdiel od formaldehydu nie je pre človeka toxický.

663. Pre karbonylové zlúčeniny platí: v prítomnosti silnej zásady môžu odštiepiť z α- uhlíka katión vodíka. odštiepia vodík z α-uhlíka, lebo zvýšená elektrónová hustota na karbonylovom uhlíku spôsobuje kyslosť tohto vodíka. karbonylová skupina svojim - I efektom zväčšuje polaritu susednej väzby – C–H. nemôžu navzájom reagovať, lebo majú rovnakú charakteristickú skupinu.

759. Karboxylovú kyselinu obvykle pripravíme: kyslou hydrolýzou esterov. oxidáciou primárneho alkoholu do druhého stupňa. hydrolýzou triacylglycerolu v kyslom prostredí. oxidáciou ketónov.

721. Medzi viacsýtne karboxylové kyseliny nepatrí: kyselina malónová. kyselina glukárová. kyselina acetocotvá. kyselina citrónová.

755. O kyseline šťaveľovej neplatí: vzniká oxidáciou metántiolu. redukciou dáva 1,2-etándiol. je biela kryštalická látka. neobsahuje chirálny uhlík.

704. Vyberte nesprávne tvrdenie: konjugácia voľného elektrónového páru kyslíka –OH skupiny spôsobuje zmenšenie hodnoty δ+ na karboxylovom uhlíku a polarizáciu –OH skupiny. karboxylový uhlík v dôsledku konjugácie elektrónového páru kyslíka, je voči nukleofilným činidlám menej reaktívny ako karbonylový uhlík. charakteristické reakcie karboxylových kyselín sú nukleofilné adície. karboxylový uhlík je v hybridizácii sp.

751. Vnútorný anhydrid vzniká: z dvoch molekúl kyseliny mravčej. z jednej molekuly kyseliny maleínovej. z jednej molekuly kyseliny tereftálovej. z jednej molekuly kyseliny jantárovej.

718. Medzi substitučné deriváty karboxylových kyselín patrí: kyselina jablčná. kyselina jantárová. kyselina glutámová. kyselina glutárová.

806. Základná stavebná jednotka makromolekulovej látky: je pravidelne sa opakujúca časť makromolekuly, ktorá má rovnaké chemické zloženie. najjednoduchšie zoskupenie atómov, ktoré sa pravidelne opakuje. polyetylénového typu je totožná so štruktúrnou jednotkou. je molekula, ktorá obsahuje dvojitú väzbu alebo dve reaktívne charakteristické skupiny.

793. Päťčlánkové heterocyklické zlúčeniny: majú v molekule atómy uhlíka v hybridizácii sp2 alebo sp3. majú v molekule len atómy uhlíka v hybridizácii sp2 preto sú rovinnými útvarmi s väzbovými uhlami 120°. nemôžu mať aromatický charakter. sú napríklad pyrol, tiofén, furán.

779. O pyrole a pyridíne platí: majú zásadité vlastnosti. líšia sa vznikom aromatického charakteru. majú odlišné acidobázické vlastnosti. pyridín je zásaditý.

804. Kofeín a teobromín sú derivátmi: indolu. piperidínu. pyridínu. purínu.

802. Chinolínový alebo izochinolínový cyklus neobsahuje: kodeín. morfín. nikotín. teobromín.

775. Pyrol nie je súčasťou molekuly: indolu. purínu. tryptofánu. porfínu.

780. O pyridíne platí: voľný elektrónový pár sa nezapája do konjugácie. aromatický charakter vzniká tak, že päť nespárených elektrónov 5-ich atómov uhlíka a jeden nespárený elektrón atómu dusíka vytvárajú delokalizovaný oblak. do delokalizácie π-elektrónov sa z atómu dusíka zapája voľný elektrónový pár, preto sa zvyšuje elektrónová hustota a prejavuje sa zásaditý charakter. elektrofilné substitučné reakcie na pyridíne prebiehajú ľahšie ako na benzéne.

766. Heterocykly majú význam ako: stavebné jednotky nukleových kyselín. súčasť bielkovín, vitamínov, alkaloidov. súčasť fosfolipidov. surovina pre farmaceutický priemysel.

808. Štruktúrna jednotka: je časť makromolekuly s rovnakým chemickým zložením. predstavuje najjednoduchšie usporiadanie stavebných jednotiek, ktoré sa pravidelne opakuje. je napríklad typu -[ A-B-C ]-. je len taká molekula, ktorá má násobnú väzbu.

862. O laktóze platí: v molekule má voľný poloacetálový hydroxyl, preto je redukujúci disacharid. je rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. glykozidová väzba β(1→4) je príčinou, že nemá redukčné účinky. pôsobením maltázy sa štiepi na glukózu a galaktózu.

818. Monosacharidy: môžu mať v molekule 3 až 9 atómov uhlíka. pri hydrolýze sa štiepia na jednoduchšie cukry. pri hydrolýze sa už nemôžu štiepiť na jednoduchšie sacharidy. takmer všetky majú sladkú chuť.

880. Acylglyceroly sú: estery vyšších karboxylových kyselín a terciárneho alkoholu. estery vyšších karboxylových kyselín a trojsýtneho alkoholu. étery vyšších karboxylových kyselín. étery vyšších karboxylových kyselín a jednosýtnych alkoholov s dlhým uhlíkovým reťazcom.

904. Acylglyceroly vo svojej molekule môžu mať: esterifikovanú jednu, dve alebo všetky tri hydroxylové skupiny. esterifikované len primárne hydroxylové skupiny. rovnaké alebo rôzne acyly vyšších karboxylových kyselín. len acyly nasýtených mastných kyselín.

938. Pre steroidy platí: sú živočíšneho alebo rastlinného pôvodu. patria k nim hormóny, žlčové kyseliny, alkaloidy a niektoré vitamíny. majú v molekule heterocyklus. majú aromatický charakter.

917. Mydlo vzniká: hydrolýzou triacylglycerolu v prítomnosti NaCl. hydrolýzou lipidov v prítomnosti NaOH. hydrolýzou lipidu v prítomnosti alkalického hydroxidu a enzýmu hydrolázy. reakciou kyseliny palmitovej s hydroxidom sodným.

964. Sekundárna štruktúra proteínov: predstavuje geometrické usporiadanie peptidových reťazcov. je stabilizovaná vodíkovými väzbami medzi atómami kyslíka a vodíka peptidových väzieb. má formu ľavotočivej závitnice alebo skladaného listu. je stabilizovaná vodíkovými väzbami, ktoré sa tvoria medzi bočnými reťazcami aminokyselín.

966. Štruktúra β-skladaného listu: vzniká medzi dvoma peptidovými reťazcami, ktoré prebiehajú voči sebe paralelne alebo antiparalelne. je tvorená van der Waalsovými silami medzi reťazcami. bočné reťazce aminokyselín –R sa nepodieľajú na sekundárnej štruktúre a smerujú nad a pod rovinu β-skladaného listu. je pevnejšia ako α-helix.

943. Proteíny sa skladajú: len z α-aminokyselín. len z neutrálnych aminokyselín ako serín, valín alebo glycín. z neutrálnej zložky sacharidu, zásaditej bázy a kyslej zložky, ktorú predstavujú aminokyseliny. z aminokyselín, ktoré majú v molekule vždy jednu –COOH skupinu a jednu skupinu –NH2.

959. V zásaditom prostredí sa serín vyskytuje hlavne ako: CH2(OH2+)CH(NH2)COOH. CH2(O– )CH(NH2)COOH. CH2(OH)CH(NH2)COO–. amfión.

958. Valín pri pH = 2 sa nachádza vo forme: (CH3)2CHCH(NH3+)COOH. (CH3)2CHCH(NH2)COO–. nedisociovanej. (CH3)2CHCH(NH3+)COO–.

980. Substrátová špecifickosť enzýmu: súvisí s apoenzýmom. spôsobuje, že enzým urýchľuje premenu len určitého substrátu. súvisí s optickou aktivitou proteínu. umožňuje štiepenie β-glykozidových väzieb α-amylázou.

999. Oxidoreduktázy: katalyzujú len oxidácie substrátu. katalyzujú všetky redoxné deje. majú ako koenzýmy FAD, NAD+. umožňujú oxidáciu aldehydu na etanol.

1016. Medzi nukleozidy nepatrí (otázka rozlišuje nukleozidy a deoxynukleozidy): adenozín. tymidín. guanidín. uridín.

1028. Štart kodón: je iniciačný kodón. určuje naviazanie metionyl-tRNA na mRNA. určuje naviazanie metionyl-tRNA na rRNA. nie je komplementárny k žiadnemu kodónu, len dodáva energiu na transláciu.

1008. ATP: je adenozíntrifosfát a v organizme pri biochemických procesoch prenáša energiu. uvoľňuje energiu štiepením N-glykozidovej väzby. uvoľňuje energiu podľa schémy ATP → ADP → AMP, pričom sa odštiepia dve molekuly H3PO4. obsahuje tri makroergické väzby.

1042. V citrátovom cykle prebiehajú reakcie: fosforylácie. deaminácie. dehydrogenácie. dekarboxylácie.

1069. Medzi makroergické zlúčeniny patrí: GTP. AMP. acetyl-CoA. FAD.

1035. Vyberte správne tvrdenie: Gibbsova energia je energia využiteľná aj na mechanickú prácu. prenos voľnej energie zabezpečujú makroergické zlúčeniny, napríklad ATP, NAD, GTP. amfibolické reakcie nemajú výraznejší energetický prínos pre organizmus. katabolický rozklad prebieha vždy až po aktivácii substrátu a takto je regulovaná premena substrátu na produkt.

1055. Vznik glukóza-6-fosfátu a fruktóza-6-fosfátu pri glykolýze je katalyzovaný: oxidoreduktázou. ligázou. hydrolázou. transferázou a izomerázou.

637. Polygénny systém tvoria: neutrálne a aktívne alely. kvantitatívne alely. gény malého a veľkého účinku. gény malého účinku.

608. Hardy-Weinbergov zákon sa týka: dostatočne veľkých panmiktických populácií. populačnej rovnováhy. zmien súvisiacich so šírením mutácií. populácií so stabilným genotypovým zložením.

535. Aký genotyp môžu mať potomkovia dvoch rozdielnych homozygotov?. Aa. AA, Aa alebo aa. AA alebo aa. AB, Ab, aB alebo ab.

561. Môže mať dieťa s krvnou skupinou A rodičov, ktorí majú krvné skupiny ABx0?. nie, pretože 0 je homozygot recesívny. áno, takíto rodičia môžu mať deti so skupinami A alebo B. áno, lebo alela pre skupinu A je dominantná voči 0. nie, takíto rodičia môžu mať iba deti so skupinami 0 alebo AB.

553. Genotyp krvnej skupiny AB: tvorí kombinácia 2 alel pre krvnú skupinu A a B. tvoria kodominantné alely A a B. tvorí alela AB. je heterozygot.

540. Genotypový a fenotypový štiepny pomer sa líšia vtedy, keď: ide o dedičnosť s úplnou dominanciou. ide o dedičnosť s neúplnou dominanciou. ide o intermediaritu. líšia sa vždy.

541. Genotypový a fenotypový štiepny pomer sa zhodujú v prípade: dedičnosti s úplnou dominanciou. dedičnosti s neúplnou dominanciou. dihybridizmu. nikdy nie sú v zhode.

567. Aké gaméty tvorí dihybrid, ktorého symbolické vyjadrenie genotypu je AaBB?. AB, aB. A, a, B. Aa, BB. AB, aB,aA, BB.

511. Pri translácii dochádza: k prekladu genetickej informácie z poradia nukleotidov do poradia amiokyselín. k syntéze bielkovín. k syntéze molekúl m-RNA. k prepisu genetickej informácie z DNA do RNA.

895. Vitamíny sú dôležitou zložkou výživy, lebo. plnia v organizme funkcie antioxidantov. zabraňujú rozkladu bielkovín. katalyzujú biochemické reakcie. podporujú zvyšovanie odolnosti organizmu.

859. Mucín je: ochranná väzivová vrstva žalúdka. alkalický hlien. súčasť žalúdočnej šťavy. aktivátor pepsinogénu.

854. Sliny obsahujú: ptyalín. chymozín. amylázy. lyzozým.

818. Časti kolenného kĺbu sú: stehnová kosť. ihlica. píšťala. jabĺčko.

342. Prieduchy sú: otvory na okraji listov rastlín, ktorými sa odparuje voda. dve bunky so schopnosťou zatvárať a otvárať medzeru medzi sebou. bunky, ktoré svojou činnosťou sprostredkujú výmenu plynov. pokožkové útvary.

175. Je pravda, že baktérie majú v prírode nezastupiteľné miesto?. áno, sú dôležitým zdrojom potravy pre živočíchy. áno, sú to reducenty, majú schopnosť mineralizovať organický materiál. áno, žijú v symbióze s inými organizmami. nie, majú skôr negatívny význam, spôsobujú ochorenia, znečisťujú vodu a pôdu.

113. Baktérie a huby majú v ekosystémoch nezastupiteľné miesto, najmä preto, lebo: rozkladajú organickú hmotu na anorganické látky. obsahujú vitamíny a sú tak dôležitou súčasťou potravy. viažu z ovzdušia minerálne látky a obohacujú nimi pôdu. žijú s mnohými organizmami v symbióze.