Specialna mikrobiologia 1-15

2001 Streptokoky : sú grampozitívne koky usporiadané v retiazkach. majú striktne aeróbny metabolizmus. sú výborne citlivé na aminoglykozidy. aminoglykozidy pôsobia na streptokoky v kombinácii s betalaktámami. typizujú sa podľa polysacharidovej substancie v bunkovej stene. všetky streptokoky sa dajú typizovať podľa Lancefieldovej. v mikroskopickom preparáte tvoria zhluky G+ kokov. ich diagnostickou pôdou je krvný agar. všetky sú súčasťou mikrobioty zdravého človeka. dokážu získať ATP pri fermentačných reakciách.

2002 Streptococcus pyogenes môže spôsobiť : zubný kaz. tonzilofaryngitídy. erysipelas. endocarditis lenta. prevažnú väčšinu infekcií dolných močových ciest. reumatickú horúčku. impetigo. epidemické meningitídy u detí. šarlach. flegmóny operačných rán a popôrodné infekcie.

2003 Reumatická horúčka (RH) a postreptokoková akútna glomerulonefritída. RH je dôsledkom infekcie Streptococcus pyogenes (skupina A). RH vzniká po infekcii všetkými beta-hemolytickými streptokokmi. GN môže vzniknúť aj po infekcii kože vyvolanej Streptococcus pyogenes. pri ochorení je zvýšená hladina ASLO. RH vzniká len po tonzilitíde alebo faryngitíde vyvolanej Streptococcus pyogenes (A). vznikajú v prvom týždni po vzniku streptokokovej infekcie. kauzálnou liečbou je PNC, ale len vo vysokých dávkach. ochorenie najčastejšie postihuje deti vo veku do 3 rokov. vzniká pravidelne u bezpríznakových nosičov streptokokov. RH patrí medzi autoimúnne ochorenia.

2004 Postinfekčné následky streptokokových infekcií sa laboratórne vyšetrujú : kvantifikovaním antistreptolyzínu O v sére pacienta. kvantifikovaním ASLO v moči pacienta pri akútnej postreptokokovej glomerulonefritíde. kultiváciou moču pacienta s akútnou postreptokokovou glomerulonefritídou. kvantifikovaním antistreptolyzínu S v sére pacienta. stanovením pyrogénneho exotoxínu v sére pacienta. zisťovaním sedimentácie erytrocytov (pomocné vyšetrenie). stanovením antistreptodornázy (antideoxyribonukleázy B) v sére pacienta. stanovením hladiny CRP ako nešpecifického ukazovateľa zápalu. stanovenia protilátok proti pyrogénnemu exotoxínu. stanovením pôvodcu v synoviálnej tekutine alebo v moči pacienta pomocou MALDI-TOF.

2005 Pre beta-hemolytické streptokoky nepatriace do skupiny A platí. beta hemolýzu na krvnom agare vyvolávajú skupiny B, C, F a G. všetky majú pozitívny CAMP-test. S. agalactiae kolonizuje vaginálnu sliznicu a rektum človeka. S. dysgalactiae sa izoluje iba od zvierat. S. anginosus kolonizuje orofaryng a urogenitálnu sliznicu zdravých ľudí. S. agalactiae je najčastejším pôvodcom novorodeneckej meningitídy. vakcína proti S. agalactiae je zahrnutá v schéme pravidelnej vakcinácie detí. S. dysgalactiae má podobné faktory virulencie ako S. pyogenes (skupina A). všetky beta-hemolytické streptokoky môžu byť pôvodcami reumatickej horúčky. S. anginosus môže vyvolať postreptokokovú glomerulonefritídu.

2006 Streptococcus pneumoniae. základným faktorom virulencie je polysacharidové puzdro. protilátky proti puzdrovým antigénom sú protektívne. vyvoláva pneumónie imunokompetentných dospelých ľudí. je najčastejším pôvodcom otitídy v detskom veku. vyvoláva meningitídy detí a predisponovaných dospelých. je častým pôvodcom sekundárnej bakteriálnej pneumónie pri chrípke. prenáša sa transplacentálne. izolácia S. pneumoniae z horných dýchacích ciest je vždy klinicky významná. všetky kmene sú citlivé na penicilín. pneumokokové infekcie nie sú preventabilné vakcináciou.

2007 Viridujúce streptokoky: pravidelne kolonizujú orofaryng človeka. ich dôležitým faktorom virulencie je tvorba biofilmu. vyvolávajú zubný kaz. sú významnými pôvodcami subakútnej bakteriálnej endokarditídy. na sliznici urogenitálneho traktu sa nevyskytujú. sú pôvodcami periimplantitíd. vyvolávajú tonzilitídy a faryngitídy. produkujú membranolytické toxíny. S. pneumoniae k nim nepatrí. vyvolávajú meningitídy imunokompetentných dospelých.

2008 Enterokoky. majú nízku virulenciu a spôsobujú oportúnne infekcie. rezervoárom sú infikované zvieratá. prenášajú sa parenterálne. sú treťou najčastejšou príčinou infekčnej endokarditídy. vyvolávajú močové infekcie a prostatitídy. vyvolávajú infekcie žlčníka a iné abdominálne infekcie. vyvolávajú gastroenteritídy. vyvolávajú reaktívnu artritídu. E. faecium býva rezistentný voči ampicilínu a vankomycínu. pri enterokokovej endokarditíde je účinná monoterapia ampicilínom.

2009Stafylokoky. sú to grampozitívne koky v strapcoch. sú mikroaerofilné. rastú len na špeciálnych obohatených pôdach. všetky tvoria katalázu aj koagulázu. výborne tvoria biofilm. kolonizujú kožu a sliznice človeka a zvierat. sú oportúnne patogénne. prežívajú v nemocničnom prostredí. sú najčastejšími pôvodcami infekčných endokarditíd. iba zriedkavo kolonizujú intravenózne katétre a endoprotézy.

2010 Staphylococcus aureus. vyvoláva pyogénne infekcie s tvorbou abscesov. môže vyvolať postantibiotické hnačky. môže vyvolať potravinové toxinózy. nevyvoláva toxický šok. je častým pôvodcom ranových infekcií. vyvoláva erysipelas. vyvoláva impetigo. vyvoláva subakútne endokarditídy. je častým pôvodcom nekomplikovaných cystitíd. prenáša sa priamym aj nepriamym kontaktom a kvapôčkovou infekciou.

2011 V liečbe infekcií vyvolaných kmeňmi MRSA sú obvykle účinné. vankomycín. terapeutické fágové prípravky. daptomycín. ceftarolín. aminopenicilíny kombinované s inhibítorom betalaktamázy. oxacilín. makrolidy. linezolid. karbapenemy. etambutol.

2012 Koaguláza-negatívne stafylokoky. vyvolávajú endokarditídy pacientov s implantovanou chlopňou. vyvolávajú periimplantitídy. sú častou príčinou katétrovej sepsy. obvykle sú všetky dobre citlivé na meticilín a oxacilín. S. saprophyticus vyvoláva primárne močové infekcie. S. epidermidis je pôvodcom syndrómu obarenej kože u novorodencov. vyvolávajú shuntové meningitídy. nozokomiálne infekcie spôsobujú len zriedkavo. pomerne často kontaminujú vzorky odobraté z kože a slizníc. vyvolávajú postantibiotické hnačky.

2013Bacillus anthracis. do organizmu vstupuje cez poškodenú kožu, vdýchnutím spór alebo prehltnutím. hlavným faktorom virulencie je tvorba biofilmu. má polypeptidové puzdro s antifagocytárnym účinkom. antraxový toxín má adenylátcyklázovú a proteolytickú aktivitu. vyvoláva pyogénne infekcie s tvorbu abscesov. je potenciálnym agensom pre biologické zbrane. vyvoláva nozokomiálne infekcie. všetky kmene sú citlivé na penicilín. kultivačne náročný. kultivácia vyžaduje biologickú ochranu 3. stupňa.

2014Antrax. Slovensko je významnou endemickou oblasťou antraxu. najčastejším zdrojom infekcie je infikovaný človek. pri spracovaní vlny a kože infikovaných zvierat sa neprenáša. inkubačná doba antraxu je 2 až 7 dní. pustula maligna (nekrotické ložisko) je typickým prejavom kožného antraxu. pľúcna a črevná forma antraxu má vysokú letalitu. mikrobiologická diagnostika spočíva v dôkaze protilátok. v liečbe bývajú účinné fluorochinolóny, tetracyklíny, makrolidy a linkozamidy. postexpozičná profylaxia antibiotikami nie je potrebná. v prevencii sa môže použiť vakcína.

2015Bacillus cereus. je primárne zoopatogénny. jeho spóry kontaminujú ryžu a iné cereálie. tvorí emetický toxín a viac druhov enterotoxínov. vyvoláva samolimitujúce potravinové otravy. ním vyvolané hnačky sa liečia podávaním antibiotík. pri prevencii potravinových otráv sa používa subjednotková toxoidová vakcína. po poškodení rohovky môže infikovať oko a rýchlo deštruovať jeho štruktúry. očné infekcie sa nedajú liečiť pre nedostatočný prienik antibiotík do oka. diseminované infekcie vyvoláva iba u pacientov s podstatné zníženou imunitou. liekom voľby invazívnych infekcií sú penicilíny a cefalosporíny.