Specialna mikrobiologia 31-43

2031Týfusové salmonely, týfus a paratýfus. prameňom pôvodcu sú infikovaní ľudia. prenášajú sa kontaminovanou vodou a potravinami. nosičstvo S. Typhi v žlčníku nie je epidemiologicky významné. prenášajú sa vajíčkami infikovaných zvierat. týfus aj paratýfus vyvolávajú rovnaké sérotypy salmonel s rôznou virulenciou. pravidelne invadujú zo submukózy do krvného obehu. charakteristickým prejavom týfusu a paratýfusu je hnačka. závažnou komplikáciou pokročilého brušného týfusu je perforácia čreva. v liečbe bývajú účinné fluorochinolóny aj cefalosporíny III. generácie. relapsy brušného týfusu sa zatiaľ neopísali.

2032Mikrobiologická diagnostika brušného týfusu. na vyšetrenie sa odoberá krv na hemokultiváciu. týfusové salmonely sa dajú dokázať aj v moči, žlči a kostnej dreni. mikroskopicky sa vyšetrujú všetky vzorky z fyziologicky sterilných oblastí. pre potvrdenie diagnózy je smerodajné kultivačné vyšetrenie stolice. kultivácia týfusových salmonel je zložitá pre ich komplexné rastové nároky. vyšetrenie viacerých druhov vzoriek zvyšuje šancu kultivačného záchytu. na laktózových pôdach rastú týfusové salmonely v laktóza-negatívnych kolóniách. týfusové salmonely nie je potrebné sérotypizovať. citlivosť na antibiotiká sa obvykle testovať nemusí. dôkaz protilátok Widalovou reakciou definitívne potvrdzuje diagnózu týfusu.

2033Shigella a shigelóza. je oportúnne patogénna nepohyblivá fakultatívne anaeróbna G- palička. má veľmi nízku infekčnú dávku a šíri sa priamo fekálno-orálne. môže vyvolať masívny zápal a deštrukciu enterocytov. produkciou shiga toxínu spôsobuje vodnatú hnačku. výsledkom infekcie môže byť bacilárna dyzentéria a HUS. HUS môžu vyvolať všetky kmene shigel. odoberá sa výter rekta a zasiela sa okamžite v transportnom médiu v chlade. mikrobiologická diagnostika je kultivačná. Shigella sa nedá sérotypizovať. antibiotiká sa podávajú všetkým pacientom so shigelózou.

2034Yersinia enterocolitica. prenáša sa konzumáciou tepelne neupravených potravín živočíšneho pôvodu. rizikové z hľadiska prenosu sú napr. surové klobásy pripravené pri domácej zabíjačke. uskladnenie potravín v chlade zaručí inhibíciu jej množenia. nie je invazívna a infikuje hrubé črevo. hnačky spôsobuje iba u detí a ľudí so zníženou imunitou. vyvoláva mezenteriálnu lymfadenitídu podobnú apendicitíde. môže vyvolať septickú artritídu a osteomyelitídu. pri reaktívnej artritíde obsahuje kĺbový punktát živé yersinie. dá sa kultivovať na obvyklých médiách, ale má pomalší rast. yersiniové hnačky by sa mali vždy liečiť antibiotikami.

2035Yersinia pestis a morová nákaza. je nesporulujúca, nepohyblivá G- palička. je rastovo náročná a na krvnom agare nerastie. faktorom virulencie je proteínové puzdro, blokujúce fagocytózu. vyvoláva prírodne ohniskové nákazy. z človeka na človeka sa prenáša respiračnou cestou. lesný mor sa na človeka neprenáša. bubonický mor má väčšinou mierny a samolimitujúci priebeh. pľúcna forma moru prebieha pod obrazom atypickej pneumónie. postexpozičná antibiotická profylaxia nie je potrebná. môže sa zneužiť ako biologická zbraň.

2036Vibrio cholerae a cholera. je to rohlíkovito ohnutá pohyblivá palička, ktorá nie je halofilná. spôsobujú epidémie a pandémie. prameňom infekcie je voda alebo tepelne neupravené morské živočíchy. v ľadových kockách stráca životaschopnosť. kolonizuje hrubé črevo, v ktorom produkuje toxín. všetky jeho sérotypy tvoria cholerový toxín. pôsobením choleratoxínu vyvoláva profúzne vodnaté hnačky. dokazuje sa kultiváciou stolice pacienta. liečba je primárne antibiotická. vakcína proti cholere nie je k dispozícii.

2037Pseudomonas aeruginosa. je fakultatívne anaeróbna pohyblivá gramnegatívna palička. faktormi virulencie sú proteázy, exotoxíny a tvorba biofilmu. je to potenciálne patogénna baktéria. často vyvoláva pneumónie pacientov s cystickou fibrózou. môže vyvolať postantibiotickú enterokolitídu. môže byť súčasťou mikrobioty zdravého človeka. patrí k významným pôvodcom nozokomiálnych nákaz. vyvoláva atypické pneumónie intubovaných pacientov. pre rast potrebuje komplexné obohatené kultivačné médiá. niektoré kmene bývajú citlivé na penicilín a ampicilín.

2038Campylobacter spp. sú to helikálne pohyblivé mikroaerofilné G- baktérie. majú pomerne vysokú infekčnú dávku. primárnym zdrojom infekcie je chorý človek alebo bacilonosič. prenášajú sa kontaminovanou vodou a potravinami. sú invazívne a vyvolávajú zápalový typ hnačky. termofilné kampylobaktery šíria vtáky. nie sú citlivé na vysušenie ani na expozíciu vzdušnému kyslíku. dobre rastú na selektívnych laktózových pôdach pre črevné paličky. nevyvolávajú extraintestinálne infekcie. stimulujú vznik reaktívnej artritídy a Reiterovho syndrómu.

2039Campylobacter spp. a kampylobakteriózy. spôsobujú zoonózy. prenášajú sa alimentárne aj priamym kontaktom s kolonizovanými zvieratami. interhumánny prenos sa zatiaľ neopísal. hnačka vzniká 5-12 hodín po prehltnutí kontaminovanej potravy. z črevnej submukózy sa môžu šíriť do krvi a vyvolať sepsu. postinfekčne môže vzniknúť Guillainov-Barrého syndróm. spôsobujú iba vodnaté nekrvavé hnačky bez teploty. liekom voľby sú makrolidy, tetracyklíny a ciprofloxacín. antibiotiká sa podávajú všetkým infikovaným. deťom sa preventívne podáva atenuovaná vakcína.

2040Diagnostika kampylobakteriózy. stolica sa transportuje do 2 hodín a okamžite sa musí spracovať. výter rekta sa zasiela v transportnom médiu. mikroskopické vyšetrenie stolice má diagnostický význam. v preparáte z čistej kultúry pripomínajú kampylobaktery húf letiacich vtákov. dôkaz kampylobakterových antigénov v stolici sa rutinne nevykonáva. kampylobaktery sú zahrnuté v PCR-paneloch pre diagnostiku gastroenteritíd. kultivácia prebieha 24 hodín na krvnom agare pri 37 °C. kampylobaktery spoľahlivo druhovo identifikuje MALDI-TOF. citlivosť na antibiotiká sa rutinne netestuje. kampylobakterové hnačky potvrdzuje dôkaz protilátok v sére pacienta.

2041Helicobacter pylori a H. heilmannii. patria medzi gastrické helikobaktery. sú mikroaerofilné s teplotným optimom 37 °C. prenášajú sa alimentárne. spôsobujú zoonózy. dobre rastú v anaeróbnom prostredí. tvoria kokoidné dormantné formy. H. heilmannii dobre rastie na kultivačných médiách. oba druhy iniciujú karcinogenézu. . heilmannii vyvoláva len mierne gastritídy. amoniak a vakuolizačný toxín H. pylori poškodzujú žalúdočnú sliznicu.

2042Helicobacter pylori. prenáša sa interhumánne; oro-orálne alebo fekálno-orálne. na kolonizácii žalúdka sa zúčastňuje jeho pohyblivosť, ureáza a adhezíny. žije a množí sa v žalúdočnom obsahu. kolonizuje kardiu, korpus a antrum žalúdka. vakuolizačný toxín produkujú všetky kmene H. pylori. jeho cagA gén sa podieľa na patogenéze gastritídy. vždy vyvoláva klinické príznaky. počas chronickéj gastritídy indukuje tvorbu autoprotilátok. duodenálny vred nevyvoláva. chronická gastritída môže viesť k vredu alebo karcinómu žalúdka.

2043Diagnostika a liečba helikobakterovej gastritídy. ureázový dychový test má vysokú špecifickosť a citlivosť. dôkaz antigénu zo stolice jednoznačne dokazuje infekciu. žalúdočná biopsia sa odoberá na mikroskopické a kultivačné vyšetrenie. molekulárne metódy nie sú v diagnostike helikobakterovej gastritídy spoľahlivé. citlivosť na antibiotiká sa netestuje. dôkazom protilátok ELISA testom sa dá sledovať vývoj helikobakterovej infekcie. dôkaz protilátok je užitočný iba pri epidemiologických populačných štúdiách. helikobakterová gastritída sa lieči monoterapiou rifampicínom. v terapii sa podáva kombinácia viacerých antibiotík a inhibítora protónovej pumpy. helikobaktery sú citlivé na amoxicilín, klaritromycín a metronidazol.