SZU BIO 400-450

400. Sladičorasty sú charakteristické: redukovanou stonkou a veľkými, často zloženými listamif. listami vyrastajúcimi priamo z podzemku. umiestnením výtrusníc na rube listov. rozhadzovačmi výtrusníc (hapterami).

401.Pre rodozmenu semenných rastlín platí: je zastretá. gametofyt stratil svoju fyziologickú samostatnosť. je rôznovýtrusná. nemajú žiadnu rodozmenu, rozmnožujú sa semenami.

402. Do oddelenia borovicorastov patria triedy: ihličnany. cykasy. ginká. cyprusy.

403.Ginko dvojlaločné charakterizujú znaky: výrazné brachyblasty. plod – semenná kôstkovica. plod – šišková bobuľa. vidlicovitá žilnatina.

404.Vzpriamené šišky na konároch, ktoré sa po dozretí rozpadajú na strome, sú charakteristické pre: smrek obyčajný. jedľu bielu. smrekovec opadavý. borovicu lesnú.

405.Šišky visiace z konárov nadol, po dozretí sa nerozpadajú, hnedočervená rozpukaná kôra a pichľavé štvorhranné ihlice sú charakteristické pre: borovicu lesnú. jedľu bielu. smrek obyčajný. smrekovec opadavý.

406.Sezónne opadavé ihličie, ktoré vyrastá vo zväzočkoch z brachyblastov je charakteristickým znakom pre: smrek pichľavý. borovicu hladkú. borievku obyčajnú. smrekovec opadavý.

407.Jedovatý ihličnan s obsahom alkaloidu taxínu, ktorý tvorí semenné bobule s dužinatým červeným mieškom je: tis obyčajný. borievka obyčajná. tuja západná. smrekovec opadavý.

408.Ihličnan, ktorého plody – šiškové bobule sú vhodné na výrobu destilátov je: tuja západná. tis obyčajný. borievka obyčajná. borovica hladká.

409.Vývojovo staršie - pôvodné rastliny sú z hľadiska počtu kvetných častí: trojpočetné. štvorpočetné. päťpočetné. mnohopočetné.

410.K vývojovo starším – pôvodným znakom kvetu patria: acyklické kvety na predĺženom kvetnom lôžku. acyklické kvety na skrátenom kvetnom lôžku. cyklické kvety na predĺženom kvetnom lôžku. cyklické kvety na skrátenom kvetnom lôžku.

411.Ktorý rastlinný orgán vyrastá zo semena pri klíčení ako prvý?. list, aby mohla čím skôr začať fotosyntéza. koreň, aby mladá rastlinka mohla čerpať vodu. stonka, ktorá nesie listy. súčasne koreň aj stonka.

412.Ktoré rastlinné orgány sa vyživujú výlučne heterotrofne?. klíčne listy a stonka. korene a semená. kvety a plody. listy mäsožravých rastlín.

413.Z ktorej časti kvetu vzniká po oplodnení plod?. z tyčiniek. zo semenníka piestika. z vajíčka a zárodočného mieška. zo samičej bunky – oosféry.

414.Čo znamená okvetie?. nerozlíšený kvetný obal tvorený okvetnými lístkami. pestro vyfarbené kvetné obaly lákajúce hmyz. časť kvetu, z ktorej vyrastajú ostatné kvetné časti. ochranné kvetné obaly spravidla zelenej farby.

415.Opelenie u krytosemenných rastlín znamená: prenesenie peľu z peľnice na bliznu piestika. prenesenie peľu na vajíčko. zachytenie peľu na semene. splynutie peľu a vajíčka.

416.Oplodnenie u rastlín znamená: prenesenie peľu zo samčieho kvetu na samičí. splynutie samčích a samičích pohlavných orgánov. splynutie peľu a semena. splynutie pohlavných buniek.

417.Piestik je rozlíšený na časti: blizna, nitka, semenník. čnelka, peľnica, nitka. blizna, čnelka, semenník. nitka a peľnica.

418.K suchým pukavým plodom patria: struk, zrno, nažka. malvica, nažka, šešuľa. zrno, tobolka, malvica. struk, tobolka, šešuľa.

419.K suchým nepukavým plodom patria: nažka, oriešok, zrno. struk, nažka, zrno. malvica, oriešok, šešula. nažka, oriešok, tobolka.

420.Semeno rastliny vzniká po oplodnení premenou: semenníka. vajíčka. peľového zrnka. zárodočného mieška.

421.Po oplodnení krytosemennej rastliny sa vajíčko mení na: zárodok. plod. semeno. zygotu.

422.Po oplodnení nahosemennej rastliny nastáva premena: samičej šištičky na drevnatú šišku. vajíčka na šišku. vajíčka na semeno. oosféry na zygotu a neskôr na zárodok.

423.Dvojité oplodnenie magnóliorastov znamená že: vznikne zygota a triploidný endosperm. sa na oplodnení zúčastňujú dve spermatické bunky. sa na oplodnení zúčastňujú dve vajcové bunky. vzniknú dve zygoty.

424.Pri borovicorastoch sa na oplodnení zúčastňujú: jedna spermatická bunka a oosféra. dve spermatické bunky a dve vajcové bunky. dve spermatické bunky, oosféra a zárodočný miešok. jedna spermatická bunka a dve oosféry.

425.Výživu pre zárodok borovicorastov v semene zabezpečuje: primárny diploidný endosperm. sekundárny diploidný endosperm. haploidný primárny endosperm. triploidný endosperm.

426.Výživu pre zárodok magnóliorastov v semene zabezpečuje: primárny haploidný a sekundárny diploidný endosperm. primárny diploidný endosperm a triploidný perisperm. sekundárny diploidný endosperm a triploidný perisperm. triploidný endosperm a diploidný perisperm.

427.Kvetný vzorec slúži na vyjadrenie: obrazu kvetu. súmernosti kvetu. pohlavnosti. počtu kvetných častí.

428.V systematickej botanike používame na grafické vyjadrenie stavby kvetu: kvetný vzorec. kvetný diagram. kvetnú symboliku. kvetnú schému.

429.V systematickej botanike používame na symbolické vyjadrenie stavby kvetu: kvetnú symboliku. kvetnú schému. kvetný vzorec. kvetný diagram.

430.Fosforylácia je: uvoľňovanie energie z ATP. svetelná fáza fotosyntézy. premena CO2 na glukózu. proces tvorby ATP.

431.Produktom anaeróbneho dýchania (anaeróbnej glykolýzy) je: cukor hroznový. galaktóza. kyselina pyrohroznová. alkohol.

432.Obdobie vegetačného pokoja rastlín sa nazýva: hybernácia. etiolizácia. fotoperióda. dormancia.

433.Výsledkom oxidatívnej fosforylácie je: kyslík. oxid uhličitý. voda. ATP.

434.Produktom syntetickej fázy fotosyntézy je: glukóza a ATP. glukóza a kyslík. glukóza a voda. ATP a oxid uhličitý.

435.Aký je rozdiel medzi fotosyntézou a dýchaním?. fotosyntéza prebieha u rastlín cez deň a dýchanie v noci. fotosyntéza je asimilačný dej a dýchanie disimilačný. fotosyntéza predstavuje dýchanie rastlín. energia sa pri fotosyntéze spotrebúva a pri dýchaní uvoľňuje.

436.V listoch rastlín, ktoré majú prirodzenú červenú farbu prebieha fotosyntéza: menej intenzívne ako v zelených listoch. intenzívnejšie ako v zelených listoch. rovnako ako v zelených listoch. neprebieha vôbec.

437.Rodozmena je: striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie. striedanie výtrusov a semien u rastlín. vývin rastliny od zygoty po semeno. životný cyklus pri pohlavnom rozmnožovaní rastlín.

438.Gametofyt u machorastov predstavuje: pohlavnú generáciu, ktorá tvorí gaméty. pohlavnú generáciu, ktorá tvorí výtrusy. haploidnú generáciu. generáciu, ktorá je diferencovaná na pabyľku, palístky a pakorienky.

439.Sporofyt u machorastov predstavuje: nepohlavnú generáciu, ktorá je diploidná. nepohlavnú generáciu, ktorá je haploidná. generáciu, ktorá je diferencovaná na pabyľku, palístky a pakorienky. generáciu, ktorá nesie výtrusnice a tvorí výtrusy.

440.Čo označuje pojem stielka?. nediferencované alebo málo diferencované telo rastlín, húb a lišajníkov. podhubie. pokožku nižších rastlín. je to synonymum pre riasy.

441.Ktorými fázami rastu prechádzajú rastliny počas ontogenézy?. meristematickou (embryonálnou). predlžovacou. diferenciačnou (rozlišovacou). kulminačnou.

442.Na pohlavnom rozmnožovaní rastlín sa podieľajú: gaméty. hľuzy. poplazy. semená.

443.Nepohlavné rozmnožovanie rastlín sa môže uskutočniť prostredníctvom: odrezkov. semien. výtrusov – spór. cibuliek.

444.Počas ontogenézy rastlín sa striedajú základné fázy: vegetatívna, reprodukčná a dormantná. embryonálna, vegetatívna a dormantná. embryonálna, rastová a rozmnožovacia. klíčenia, rastu, reprodukcie a starnutia.

445.Aké využitie má agar – produkt červených rias?. v mikrobiológii pri kultivácii mikroorganizmov. v potravinárskom, priemysle na výrobu želatíny. v stavbárskom priemysle na lisovanie kvádrov. je to prudko jedovatá látka.

446.Ktorá skupina výtrusných rastlín je charakteristická umiestnením výtrusníc na rube listu?. machorasty. sladičorasty. prasličkorasty a plavúňorasty. pečeňovky a paprade.

447.Ktorá skupina výtrusných rastlín je charakteristická plazivou, vidlicovito rozkonárenou stonkou s hustými drobnými lístkami?. plavúne. prasličky. paprade. sladiče.

448.Ktorý z našich pôvodných ihličnanov obsahuje jedovatý alkaloid taxín?. borievka obyčajná. smrekovec opadavý. tis obyčajný. borovica limbová.

449.Vyberte správne, ktoré z uvedených čeľadí patria medzi jednoklíčnolistové rastliny: lipnicovité, ľaliovité, vstavačovité, kosatcovité. bôbovité, kosatcovité, iskerníkovité, kapustovité. vstavačovité, kapustovité, astrovité, bôbovité. iskerníkovité, ľaliovité, astrovité, magnóliovité.

450.Vyberte, v ktorej z možností sú správne uvedené charakteristické znaky čeľade: bôbovité – plodom je struk, semená sú bohaté na bielkoviny. astrovité – kvety sú drobné, usporiadané do súkvetia úbor. lipnicovité – stonku tvorí steblo, plodom sú zrná v klasoch. kapustovité – majú štvorpočetný kvet, plodom sú šešule.