SZU CHEMIA

1. Chémia ako prírodná veda: študuje vlastnosti látok a ich vzájomné premeny. študuje chemickú formu pohybu hmoty. študuje len správanie látok pri chemických reakciách. študuje len zloženie atómov a molekúl.

2. Látka: je jedna z foriem hmoty. sa skladá z častíc, ktorých rýchlosť pohybu je menšia ako rýchlosť svetla. sa skladá len z častíc väčších ako 10^-7m. môže byť súbor makroskopických telies, napr. planét, galaxií.

3. Hmota: existuje len vo forme látky. sa môže vyskytovať vo forme látky alebo poľa (magnetického, gravitačného). je objektívna realita, ktorá nezávisí od nášho vedomia. sa nemôže premieňať z látky na pole.

4. Základnou vlastnosťou hmoty je: zotrvačnosť. pohyb. farebnosť. tvrdosť.

5. Atóm: je najmenšia nedeliteľná mikročastica látky. je najmenšia častica látky, ktorá sa skladá z atómového jadra a elektrónového obalu. sa skladá z protónov, elektrónov a iónov. je častica chemicky nedeliteľná.

6. Nuklidy: sú látky zložené z atomov s rovnakym protonovym a roznym nukleonovym cislom. sú látky zložene z atomov s rôznym protonovym cislom. sú látky zlozene z atomov s rovnakým protonovým aj nukleonovym číslom. sú látky s rovnakým počtom protónov aj neutronov v atómovom jadre.

7. Izotopy: sú atomy s rovnakým protónovým ale odlišným nukleonovym číslom. sú napríklad protium, deuterium a dusík. sa v prírode nevyskytujú. maju rovnaky počet protonov, neutronov, ale líšia sa počtom elektrónov.

8. Izotopy sú nuklidy, ktoré: sa líšia počtom elektronov. sa líšia počtom protonov a neutronov. maju rôzny pocet protonov. líšia sa počtom neutrónov v atomovom jadre.

9. Vyberte izotopy: 16/8O, 17/8O. 1/1H, 1/2H, 1/3H. 40/18Ar, 40/19K. protium, deutérium, trítium.

10. Prvok: je častica chemickej látky zložená z atomov s rovnakym nukleonovym číslom. je častica látky zložená len z rovnakých nuklidov. je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom. je napríklad sodík, kyslík, destilovaná voda.

11. Molekula: je častica látky zložená z dvoch alebo viacerých nezlúčených atómov. je častica látky zložená z dvoch alebo viacerých zlúčených atómov. je vždy zložená zo zlúčených atómov rôznych prvkov. môže byť napr. N2, F2, HCl.

12. Chemicky čistá látka: sa skladá len z častíc rovnakého druhu. môže byť prvok alebo zlúčenina. je látka, ktorej fyzikálne a chemické vlastnosti sa už ďalším čistením nemenia. môže byť len prvok.

13. Chemické individuum: je napr. roztok glukózy. môže byť zliatina dvoch alebo viacerých kovov. je roztok vaječného bielka. je destilovaná voda.

14. Z uvedených látok vyberte chemicky čisté látky: morská voda, mosadz, roztok NaOH. železo, destilovaná voda, kryštalický chlorid draselný. kyslík, dusík, oxid hlinitý. vzduch, sklo, minerálna voda.

15. Minerálna voda sa od destilovanej vody odlišuje: obsahom iónov. schopnosťou tvoriť vodíkové väzby medzi molekulami. ničím, obidve látky sú chemicky čisté látky. elektrickou vodivosťou.

16. Destilovaná voda: je na rozdiel od pitnej vody pravý roztok. je chemicky čistá látka. neobsahuje rozpustené soli. je koloidná zmes.

17. Zmes: môže byť rovnorodá alebo rôznorodá. je rovnorodá, ak sa skladá z dvoch alebo viacerých látok s rovnakou hmotnosťou. je napr. prefiltrovaná morská voda. môže byť rôznorodá, ak bude obsahovať častice s veľkosťou menšou ako 10^-9m.

18. O rovnorodej zmesi môžeme povedať: môže byť tuhá, kvapalná alebo plynná. je rovnorodá, ak sa skladá len z rovnakých atómov. je zmes dvoch alebo viacerých plynov. je pravý roztok.

19. Pravý roztok je: rovnorodá zmes, napr. roztok vaječného bielka. zmes vodíka a kyslíka. napr. sklo. zmes plynnej a tuhej látky.

20. Roztok: je rôznorodá zmes zložená z dvoch alebo viacerých kvapalných látok. bielkovín vo vode je nepravý roztok. sa skladá vždy len z vody a z jednej rozpúšťanej látky. NaCl vo vode je chemické individuum.

21. O roztokoch platí: ich zloženie vyjadrujeme hmotnostným zlomkom w. obsahujú rozptylené častice s velkostou 10^-8 - 10^-10m. obsahujú rozptylené častice s veľkosťou väčšou ako 10^-9m. ich zloženie vyjadrujeme v jednotkách mol.dm-3; g.dm-3.

22. Zloženie roztoku vyjadrujeme: hmotnostným zlomkom. objemovým zlomkom. osmotickým tlakom. ionizačným stupňom.

23. Hmotnostný zlomok: je podiel hmotnosti rozpustenej látky a hmotnosti rozpúšťadla. je podiel hmotnosti rozpustenej látky a hmotnosti roztoku. je podiel hmotnosti rozpustenej látky v 1000g vody. vyjadrujeme aj v percentách.

24.25% roztoku siranu vapenateho obsahuje: 25g CaSO4 v 100g roztoku. 25g Ca2SO4 v 100g roztoku. 25g CaSO4 v 100g vody. 25g CaSO4 a 75g vody.

25. Rôznorodá zmes: môže byť suspenzia, emulzia, pena a roztok. môže byť suspenzia, emulzia, pena a aerosól. je vždy zmes dvoch kvapalných látok. obsahuje častice, ktorých veľkosť je väčšia ako 100nm.

26. Medzi suspenziu nepatrí zmes: vody a oleja. piesku a oleja. plynnej látky a kvapalnej látky. rozdrvenej kriedy a vody.

27. Emulzia je: koloidný roztok vaječného bielka vo vode. zmes dvoch kvapalných, navzájom nerozpustných látok. zmes benzénu s jódom. napr. zmes nepolárnej kvapalnej látky s vodou.

28. Suspenzia je: rovnorodá zmes kvapalnej a tuhej látky. rôznorodá zmes kvapalnej a tuhej látky. napr. neprefiltrovaná morská voda. zmes dvoch alebo viacerých kvapalín s rôznou molekulovou hmotnosťou.

29. Medzi emulzie patrí: vaječný žĺtok. majonéza. osladený čaj. minerálna voda.

30. Z uvedených príkladov vyberte penu: vyšľahaná šľahačka. sneh z vaječného bielka. hmla. vaječný žĺtok.

31. Medzi aerosoly nepatrí: dym. morská pena. hmla. šľahačka.

32. Atómová hmotnostná jednotka (u) a atómová hmotnostná konštanta (mu): je hmotnosť atómu vodíka. má hodnotu 6,023*10^23. má hodnotu 1,66057*10^27 kg (u). je hmotnosť 1/12 hmotnosti atómu nuklidu 12C (mu).

33. Relatívna atómová hmotnosť Ar: udáva, koľkokrát je atom prvku ťažší ako atomova hmotnostna jednotka. je súčet hmotností všetkých elementárnych častíc v atóme. umožňuje vypočítať skutočnú hmotnosť daného atómu. označuje sa Ar a je bezrozmerné číslo.

34. Relatívna molekulová hmostnosť Mr: je súčet relatívnch atomovych hmotnosti všetkých atomov v molekule. dáva, kolkokrát je molekula danej látky ťažšia, ako atomova hmotnostná jednotka. sa udáva v g*mol^-1. má značku Mm.

35. Zloženie roztoku vyjadrujeme ako: koncentráciu látkoveho mnozstva latky A, čo je počet molov látky A v 1 litri rozpúšťadla. koncentráciu látkoveho mnozstva latky A, čo je počet molov látky A v 1 dm3 roztoku. hmotnostnú koncentráciu latky A, čo je podiel hmotnosti látky A a hmotnosti roztoku. hmotnostnú koncentráciu latky A, čo je podiel hmotnosti látky A a objemu roztoku.

36. Látkové množstvo: je množstvo látky, ktoré obsahuje rovnaký počet častíc aký sa nachádza v 12g nuklidu 12C. je množstvo látky, ktoré obsahuje 6,022*10^23 častíc. obsahuje 1,66*10^27 častíc. je 6,022*10^23 g.

37. Molova hmotnosť: je hmotnosť 1 mol látky. vyjadruje sa v kg*dm3. vyjadruje sa v g*mol^-1. vyjadruje sa v g*mol.

38.Počet atomov kyslika v dihydrogenarzenitane sodnom je: 2. 1. 3. 0.

39.Počet atomov kyslika v molekule disiričitanu draselného je: 3. 5. 6. 4.

40. Počet atómov vodíka v molekule síranu amónneho je: 3. 4. 6. 8.

41. V molekule kyseliny dichromovej je počet atomov kyslíka: 4. 5. 6. 7.

42. Podľa kvantovo-mechanického modelu atómu: elektrony sa pohybuju okolo atomoveho jadra v urcitom priestore, orbitale, s pravdepodobnostou 95 až 99%. kvantove čísla charakterizujú energiu a veľkosť jadra atómu (energia, stav, orientácia, rotácia). elektrony sa pohybuju po kruhovych drahach (Bohr, Rutherford). elektrony sa pohybuju po kruhovych drahach s pravdepodobnostou 95 az 99% (Bohr, Rutherford).

43. Pre hlavné kvantove cislo platí: možno použiť na výpočet energie elektronu v danej energetickej hladine. jeho hodnota je cele kladne číslo od 0 po 7. označujeme písmenami K, L, M, N, O, P, Q. teoreticky môže nadobudat hodnoty celých kladných čísel od 1 po nekonečno.

44. Pre kvantove čísla platí: hlavné súhlasí s číslom hladiny elektronov. hlavné ma vplyv na velkost, vedlajsie na tvar hranicnej plochy orbitalov. vedlajsie urcuje pocet elektronovych vrstiev v atome. magneticke určuje maximalny pocet elektronov vo valencnej vrstve.

45. Ak n=3, potom platí, že: l môže mať tiež hodnotu 3. maximalny pocet elektronov v elektronovom obale je 10. celkovy pocet elektonov je 2^2. vedlajsie kvantove cislo ma hodnotu 0, 1, 2.

46. Vedľajšie kvantové číslo: charakterizuje tvar orbitálu a čiastočne energiu. pre n=2 môže nadobudat hodnoty 1, 2, 3. moze nadobudat hodnity od 0 po n-1. urcuje orientaciu orbitalu v priestore.

47. Ak je vedlajsie kvantove cislko l=2, potom pre magneticke kvantove čislo platí: m= 0, 1, 2. m= -2, -1, 0, 1, 2. m =0. m= -1, -2, 1, 2.

48. Vyberte spravne hodnoty kvantovych cisel: n=1, l=0, m=0. n=3, l=2, m=-2, -1, 0, 1, 2,. n=4, l=3, m=-3, -2, -1, 0, 1, 3. n=2, l=2, m=-1, -2, 0, 1, 2.

49. Vyberte spravne hodnoty kvantovych cisel: n= 2, l=1, m=-1, 0, 1. n=2, l=3, m=-3, -2, -1, 0, 1, 2, 3. n=1, m=0. druhá elektrona vrstva môže mať orbitály s, p, d.

50. Vyberte správny výrok: elektrony obsadzuju orbitaly podla kesajucej hodnoty energie. elektrony obsadzuju orbitaly podla klesajucej hodnoty elektronegativity. elektrony obsadzuju orbitaly podla stupajucej hodnoty energie. elektrony obsadzuju orbitaly podla stupajucej hodnoty ionizacnej energie.

51. Podľa Hundovho pravidla platí, že: elektróny obsadzujú orbitály s rovnakou hodnotou energie najprv po jednom, potom sa spárujú. v jednom orbitále nemôžu existovať dva elektróny, ktoré by mali všetky štyri kvantové čísla rovnaké. elektróny obsadzujú orbitály podľa stúpajúcej hodnoty energie. elektróny vo valenčnej vrstve vždy vytvoria oktet.

52. Hundovo pravidlo: dáva maximálny počet elektrónov na valenčnej vrstve. hovorí, že stavy s rovnakou energiou sa všetky obsadzujú najskôr po jednom elektróne. umožňuje vypočítať energiu elektrónu. je výstavbový princíp.

53. Pre elektróny v jednom orbitále platí, že: majú rovnakú hodnotu energie. majú rovnakú hodnotu spinového kvantového čísla. majú rovnaké hodnoty n, l, m; líšia sa iba hodnotou spinu. ich počet je daný Hundovým pravidlom.

54. Elektrónovú konfiguráciu 1s^2 , 2s^1 , 2px^1 , 2py^1 , 2pz^1 má: atóm uhlíka v základnom stave. excitovaný atóm uhlíka. atóm dusíka v excitovanom stave. katión uhlíka.

55. Elektrónová konfigurácia aniónu chlóru je: rovnaká ako konfigurácia predchádzajúceho vzácneho plynu. 1s2, 2s2, 2p6, 3s2, 3px2, 3py2, 3pz3. 1s2, 2s2, 2p6, 3s2, 3p5. rovnaká ako argónu.

56. Rovnaký počet elektrónov nachádzame u všetkých prvkov a iónov v trojici: Cl-, Ar, N2-. Ca2+, S2-, P3-. Br-, K+, O2-. Sc3+, S6+, Si4-.

57. Všeobecná elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy: prvkov p je ns1, np1-6. prvkov d je ns1-2, (n-1)d1-10. prvkov p je ns2, np1-6. halogénov je np7.

58. Ionizačná energia: v rámci jednej periódy v PSP stúpa zľava doprava. je energia, ktorú je potrebné dodať na rozštiepenie atómu v plynnom stave. alkalických kovov je malá. je energia, ktorú je potrebné dodať na odštiepenie elektrónu z atómu v plynnom stave.

59. Ionizačná energia: v skupine so stúpajúcim protónovým číslom rastie. v skupine so stúpajúcim protónovým číslom klesá. je najmenšia pre prvky I.A skupiny. je najväčšia pre prechodné prvky.

60. Elektrónová afinita: v periodickej sústave prvkov klesá zhora nadol a stúpa zľava doprava. halogénov je vysoká. je vysoká pri prvkoch, ktoré ľahko tvoria katióny. je energia, ktorá sa uvoľní keď atóm v plynnom stave prijme elektrón.

61. So stúpajúcim protónovým číslom v perióde: klesá ionizačná energia. stúpa ionizačná energia. sa ionizačná energia nemení. klesajú hodnoty elektrónovej afinity ale ionizačná energia narastá.

62. Vyberte správnu dvojicu vzorca a jeho názvu: HClO = kyselina chlorovodíková. BaHO2 = hydrogénperoxid bárnatý (hydroperoxid bárnatý). SbS = sulfid cínatý. NaClO = chlórnan sodný.

63. Hydrogénperoxid sodný (hydroperoxid sodný) má vzorec: Na-O-H-O. Na-O-O-H. H-O-Na-H. Na-H-O.

64. O prvkoch hlavných skupín v PSP platí: maximálne kladné oxidačné číslo daného prvku je rovnaké ako číslo periódy, v ktorej sa prvok nachádza. maximálne kladné oxidačné číslo daného prvku je rovnaké ako číslo skupiny, v ktorej sa prvok nachádza. v danej perióde so stúpajúcim protónovým číslom vzrastá elektronegativita. v danej skupine so stúpajúcim protónovým číslom vzrastá elektronegativita.

65. Číslo skupiny: je zhodné s hlavným kvantovým číslom daného prvku. je rovnaké ako počet valenčných elektrónov daného prvku. udáva počet protónov. je rovnaké ako maximálne kladné oxidačné číslo daného prvku.

66. Číslo periódy: je zhodné s najvyšším hlavným kvantovým číslom daného prvku. udáva, ktorú elektrónovú vrstvu si prvok buduje. udáva počet protónov. udáva počet neutrónov.

67. Maximálne kladné oxidačné číslo prvkov hlavných skupín je: 8. vždy zhodné s číslom periódy, v ktorej sa daný prvok nachádza. rovnaké ako počet valenčných elektrónov daného prvku. vždy rovnaké ako číslo hlavnej skupiny, v ktorej sa daný prvok nachádza.

68. Číslo skupiny A v periodickej sústave prvkov: e rovnaké ako najvyššie kladné oxidačné číslo prvkov v I. až VII. skupine (okrem F a O). nadobúda hodnoty I až VII. zhoduje s hodnotou hlavného kvantového čísla. sa zhoduje s počtom elektrónov na poslednej elektrónovej vrstve.

69. Maximálne záporné oxidačné číslo daného prvku v binárnej zlúčenine: je vždy rovnaké ako číslo periódy. je -8. dusíka je -3. vápnika je -6.

70. Redukčné účinky prvkov: v perióde zľava doprava klesajú. halogénov sú najväčšie. alkalických kovov sú najväčšie. majú d prvky najväčšie.

71. Vyznačte nepravdivé tvrdenie: kyselinotvornosť oxidov prvkov tretej periódy narastá od I.A po VII.A skupinu PSP. oxidy majú iónovú, atómovú alebo molekulovú štruktúru. všetky oxidy halogénov sú anhydridy kyselín. zásadotvornosť oxidov prvkov tretej periódy klesá od I.A po VII.A skupinu PSP.

72. Kyselinotvorné oxidy: sú oxidy s prvkami s nízkou hodnotou elektronegativity. CO2, BaO, SO3 sú anhydridy kyselín. ktoré sú nerozpustné vo vode, reagujú s alkalickými hydroxidmi za vzniku solí ako SiO2 + 2NaOH = Na2SiO3 + H2O. sú oxidy s prvkami s vysokou hodnotou elektronegativity.

73. Zásadotvorné oxidy prvkov: sú oxidy len prvkov s1 a s2. nerozpustné vo vode reagujú s kyselinami aj zásadami za vzniku solí. reagujú podľa rovnice O2- + H2O = 2OH-. sú oxidy kovov s oxidačným číslom menším ako IV.

74. O hydridoch platí: v ionových hydridoch je oxidačné číslo vodíka -I. sú to ternárne zlúčeniny elektronegatívnejších prvkov s vodíkom. nepolárne hydridy s vodou nereagujú. iónové hydridy sú hydridy prvkov s1 a s2.

75. Vyberte správne reakcie: NaH + H2O = NaOH + H2. CaH + H2O = Ca2+ + H3O+. AsH3 + H2O = AsH4+ + OH-. HI + H2O = H3O+ + I-.

76. O hydridoch platí: iónové hydridy reagujú s vodou za vzniku kyselín. iónové hydridy reagujú s vodou za vzniku hydroxidu a vodíka. nepolárne hydridy sú amfolyty. polárne kovalentné hydridy vo vode vytvárajú oxóniový katión.

77. Vyznačte, ktoré reakcie hydridov nemôžu prebiehať: KH +H2O = H2 + KOH. CH4 + H2O = CO2 + 3H2. HBr + H2O = H3O+ Br-. PH3 + H2O = H3PO4 + 4H2.

78. Katión sodíka je stabilnejší ako atóm sodíka: pretože má konfiguráciu predchádzajúceho vzácneho plynu Ne. nie je správne, pretože katión sodíka má kladný náboj a atóm je neutrálny. pretože má konfiguráciu nasledujúceho vzácneho plynu. pretože je menší.

79. O alkalických kovoch platí: sú mäkké, lebo do kovovej väzby poskytujú len jeden valenčný elektrón. do kovovej väzby poskytujú elektróny z orbitálu s a p. majú nižšie hodnoty elektronegativity v rámci periodickej sústavy prvkov. sú veľmi dobré oxidačné činidlá.

80. Alkalické kovy: sa v prírode vyskytujú len v zlúčeninách, lebo sú veľmi reaktívne. si stabilizujú valenčnú vrstvu prijatím jedného elektrónu, lebo tak si dobudujú orbitál s. sa v ľudskom organizme nachádzajú len vo forme katiónov M+. sú hygroskopické a leptajú pokožku a sliznice.

81. Katióny alkalických kovov: sú stabilné, lebo majú na valenčnej vrstve konfiguráciu predchádzajúceho vzácneho plynu. sú elektrofilné činidlá. reaguj s vodou podľa rovnice: 2M+ + 2H2O = 2MOH + H2. nepodliehajú hydrolýze.

82. O atóme sodíka a katióne sodíka platí: katión sodíka je stabilnejší, lebo má konfiguráciu vzácneho plynu. atóm je stabilnejší. sú rovnako stabilné, lebo majú rovnaký počet protónov. katión sodíka je reaktívnejší.

83. Označte správne výroky: kobalt patrí medzi biogénne makroprvky; je súčasťou vitamínu B12. hliník má dobrú redukčnú schopnosť. hliník tvorí hydroxid hlinitý, ktorý môže reagovať s vodnými roztokmi silných kyselín aj hydroxidov. hliník tvorí so slabými kyselinami soli, ktoré v roztokoch neionizujú a nepodliehajú hydrolýze.

84. Halogény: sú na rozdiel od halogenidových aniónov pre človeka jedovaté. si stabilizujú valenčnú vrstvu prijatím jedného elektrónu a tak dosiahnu elektrónu konfiguráciu prechádzajúceho vzácneho plynu. si stabilizujú valenčnú vrstvu prijatím jedného elektrónu a tak dosiahnu elektrónu konfiguráciu nasledujúceho vzácneho plynu. patria medzi najelektronegatívnejšie prvky.

85. O halogénoch platí: so stúpajúcim protónovým číslom v skupine klesajú ich oxidačné účinky. za normálnych podmienok sú fluór a chlór plyny a bróm a jód kvapaliny. z halogénov sublimuje len jód. môžu reagovať podľa rovnice Cl2 + 2KF = 2KCl + F2.

86. Vyberte správne reakcie: 2KCl + F2 = Cl2 + 2KF. 2Br- + I2 = Br2 + 2I-. F2 + 2I- = I2 + 2F-. Cl2 + 2Br- = Br2 + 2Cl-.

87. Pre halogény platí: môžu reagovať podľa rovnice F2 + 2NaBr = 2NaF + Br2. halogén s väčšou elektronegativitou má silnejšie oxidačné účinky. pri izbovej teplote je kvapalný len bróm a jód. všetky ľahko sublimujú.

88. Pre zlúčeniny halogénov platí: halogenidy sú soli bezkyslikatých kyselín halogénov. halogenidy kovov sú vo vode väčšinou dobre rozpustné a prakticky úplne ionizované. v halogénvodíkoch sa polarita väzby v molekulách HX v smere od HI k HF výrazne znižuje. vodné roztoky halogénvodíkov sú, okrem HF, silné kyseliny.

89. Halogenidy: sú soli halogénvodíkových kyselín. vznikajú napr. reakciou kovu s halogénvodíkovou kyselinou. nemôžu vzniknúť priamou reakciou kovu s halogénom. vznikajú napr. reakciou CaCO6 a HCl.

90. V ľudskom organizme sú najviac zastúpené soli kyseliny: uhličitej. fosforečnej. chlorovodíkovej. jodovodíkovej.

91. V kyselinách HClO, HClO2, HClO3, HClO4 v uvedenom poradí: rastie sila kyselín. rastú redukčné vlastnosti. rastie schopnosť odštiepiť katión vodíka. narastá oxidačné číslo chlóru.

92. O jóde neplatí: jeho roztok v metanole sa používa na dezinfekciu. vytvárajú dvojatómové molekuly. rozpúšťa sa v roztoku jodidu draselného. z jodidov ho možno vytesniť brómom.

93. Ak jód sublimuje zanikajú: medzimolekulové väzby. štruktúra atómov. van der Waalsove sily. kovalentné väzby.

94. Kyslík: patrí medzi najelektronegatívnejšie prvky. molekulový je stabilnejší a menej reaktívny ako atómový. s vodou tvorí katióny H3O+. v peroxide vodíka je jednoväzbový.

95. O kyslíku platí: v oxidoch s nekovmi tvorí kyslík väzby prevažne kovalentného charakteru. v zlúčeninách môže byť maximálne štvorväzbový. vzniká rozkladom H2O2 v prítomnosti MnO2. pri búrkach vzniká z kyslíka ozón.

96. Kyslík: si stabilizuje valenčnú vrstvu prijatím dvoch elektrónov alebo vytvorením dvoch kovalentných väzieb. sa vyskytuje v zlúčeninách v oxidačných číslach od -II až po VI. molekulový je stabilnejší, lebo atómy kyslíka sú viazané v molekule dvojitou väzbou. je najrozšírenejší prvok na Zemi.

97. Oxidy: môžu byť kyselinotvorné, zásadotvorné alebo amfoterné. delíme podľa štruktúry na iónové, atómové a molekulové. vznikajú len priamym zlučovaním s kyslíkom. sú všetky rozpustné vo vode, lebo sú to polárne látky.

98. Peroxid vodíka H2O2: je v bezvodom stave výbušný. má štruktúru H-H-O-O. ako 3% roztok sa používa na dezinfekciu. vo väčšine reakcií má oxidačné účinky.

99. Molekula vody: má polárne kovalentné väzby a väzbový uhol približne 104°. v koordinačných zlúčeninách sa môže viazať ako centrálny atóm. má atómy vodíka a kyslíka viazané vodíkovými väzbami, preto má vysokú teplotu varu. môže tvoriť hydráty.

100. Tvrdosť vody: môže byť trvalá alebo prechodná. trvalá je spôsobená najmä prítomnosťou síranu vápenatého a horečnatého. prechodná sa nedá odstrániť varom. prechodná sa odstráni varom, pričom dochádza k reakcii Ca(HCO3) = CaCO3 + H2O + CO2.

101. Prechodnú tvrdosť vody: spôsobuje prítomnosť hydrogénuhličitanov prvkov I.A a II.A skupiny. spôsobuje prítomnosť Ca(HCO3)2 a Mg(HCO3)2. odstránime pridaním sódy alebo varom. odstránime chlórovaním vody.

102. Trvalá tvrdosť vody: sa dá odstrániť pridaním Na2CO3. je spôsobená prítomnosťou hlavne CaSO4 a MgSO4. sa môže odstrániť pridaním sódy podľa rovnice CaSO4 - Na2CO3 = Na2SO4 + CaCO3. sa nedá odstrániť.

103. Sulfán: je zapáchajúci jedovatý plyn. vzniká rozkladom bielkovín. má len redukčné účinky. je kvapalina, pretože medzi molekulami sulfánu sa tvoria vodíkové väzby.

104. Sulfán: má len redukčné účinky, pretože síra je v oxidačnom čísle -II. je kvapalina nepríjemného zápachu, lebo medzi molekulami sulfánu sa tvoria vodíkové väzby. sa vo vode rozpúšťa a tvorí kyselinu sulfánovú. má atómy vodíka a síry viazané polárnou kovalentnou väzbou.

105. Schopnosť tvoriť dlhé reťazce: má len uhlík. môže aj kremík a bór. môžu atómy, ktoré majú elektronegativitu väčšiu ako 2,00. majú všetky biogénne prvky.

106. Vyberte pravdivý výrok: atómy uhlíka v grafite majú hybridizáciu sp2. atómy uhlíka v diamante majú hybridizáciu sp3. atómy uhlíka v grafite sú viazané 4 kovalentnými nepolárnymi väzbami. sadze a živočíšne uhlie sú amorfné modifikácie uhlíka.

107. Oxid uhoľnatý: je pre človeka jedovatý, lebo sa nevratne viaže na hemoglobín. vzniká napr. pri horení metánu za nedostatočného prístupu vzduchu. používa sa aj na nepriamu redukciu kovov, napr. pri výrobe železa. sa rozpúšťa vo vode a tvorí slabú kyselinu uhličitú.

108. Oxid uhoľnatý: je len oxidačné činidlo. je len redukčné činidlo. má oxidačné aj redukčné účinky. sa využíva pri výrobe železa na nepriamu redukciu oxidu železitého.

109. O oxide uhličitom platí: je lepšie rozpustný v studenej vode ako v teplej. vo vode sa nerozpúšťa, lebo jeho molekuly netvoria dipóly. vzniká dokonalým spaľovaním uhlia alebo uhľovodíkov. má redukčné účinky.

110. Oxid uhičitý: je reaktívnejší ako CO. jeho molekula je nepolárna. má oxidačné aj redukčné účinky. sa nachádza v ľudskom organizme.

111. Zlúčenina COCl2: sa používa v medicíne ako súčasť narkózy. vzniká zlučovaním oxidu uhoľnatého s chlórom. je veľmi dobré rozpúšťadlo hlavne organických zlúčenín. je fosgén, je veľmi jedovatý a používal sa ako bojový plyn.

112. O uhlíku platí: má redukčné účinky. s prvkami s nižšou elektronegativitou tvorí karbidy. zlučovaním so sírou vzniká sírouhlík CS2. sa v prírode nenachádza voľný, lebo je veľmi reaktívny.

113. Amorfná modifikácia uhlíka je: tuha. sadze. diamant a aktívne uhlie. tuha a sadze.

114. Prvky p: sú prvky, ktoré majú na valenčnej vrstve v orbitále p 1 až 8 elektrónov. sú prvky všetkých A skupín. sú prvky III.A až VIII.A skupiny. sú napr. vodík, dusík, síra a fluór.

115. O p prvkoch platí: všetky sú kovy. od III.A po VII.A skupinu rastie elektronegativita a kyselinotvorný charakter. majú všeobecnú konfiguráciu valenčnej vrstvy ns^2, np^1-6. sú kovy, nekovy a polokovy.

116. Prvky II.A skupiny: všetky sú kovy alkalických zemín. majú nižšie hodnoty prvej ionizačnej energie ako alkalické kovy. majú vyššie hodnoty prvej ionizačnej energie ako alkalické kovy. sú menej reaktívne ako prvky I.A skupiny.

117. Pary prchavých zlúčenín s prvkov farbia plameň: Li na karmínovočerveno. Na na zeleno. draslík na slabo fialovo a rubídium na ružovofialovo. sodík na žlto.

118. O prvkoch III.A skupiny platí: všetky sú kovy. bór tvorí len kovalentné väzby. hliník okrem kovalentných zlúčenín tvorí aj hydratovaný katión [Al(HO)6]3+. tálium má podobné vlastnosti ako alkalické kovy.

119. Prvky VI.A skupiny: sa nazývajú chalkogény. okrem kyslíka sú všetky za normálnych podmienok tuhé látky. v prírode sa vyskytujú len vo forme zlúčenín. na orbitále p majú šesť elektrónov.

120. Kyselina sírová: je silná kyselina a v koncentrovanom stave je silne hygroskopická. koncentrovaná má slabé oxidačné účinky. tvorí soli sírany a dihydrogénsírany. tvorí soli sírany a hydrogénsírany.

121. O kyseline sírovej platí: vyrába sa reakciu SO3 s vodou. pri riedení klesajú jej kyslé účinky a rastú oxidačné účinky. pri riedení lejeme vždy vodu do kyseliny. v koncentrovanom stave má silné oxidačné účinky.

122. Oxid siričitý: vzniká neúplným spaľovaním síry alebo fosílnych palív. má len oxidačné účinky. má oxidačné aj redukčné účinky. ak sa nachádza v ovzduší, spôsobuje kyslé dažde.

123. Vyberte reakcie, v ktorých oxid siričitý má redukčné účinky: 2SO2 + O2 = 2SO3. SO2 + H2O = H2SO3. SO2 + H2S = 3S + 2H2O. SO2 + 2NaOH = Na2SO3 + H2O.

124. Prvky V.A skupiny: sú N, F, As, Sn, Bi. na orbitále p majú tri nespárené elektróny. valenčnú vrstvu si stabilizujú vytvorením troch kovalentných väzieb. tvoria anióny M3-.

125. Dusík: jeho molekula N2 je mimoriadne stabilná, čoho prejavom je značná inertnosť dusíka. má maximálnu väzbovosť štyri. maxilmálne kladné oxidačné číslo je V a záporné -V. stabilizuje si valenčnú vrstvu len vytvorením troch nepolárnych kovalentných väzieb.

126. Pre dusík platí: má vždy väzbovosť 3. jeho maximálna väzbovosť je 4. môže sa zlučovať s kyslíkom a tvoriť oxidy, v ktorých má oxidačné číslo -III až VI. za normálnej teploty je nereaktívny.

127. Molekula dusíka je stabilnejšia ako atóm dusíka, lebo: v molekule dusíka majú oba atómy dusíka elektrónovú konfiguráciu najbližšieho vzácneho plynu. molekula dusíka má väčšiu hmotnosť ako atóm dusíka. molekula dusíka je nepolárna. vznik molekuly N2 je reakcia exotermická.

128. Amoniak: má vzorec NH4. má vzorec NH3. má zásaditý charakter. v koordinačných zlúčeninách vystupuje ako centrálny atóm.

129. O amoniaku platí: môže sa pripraviť reakciou dusíka s vodíkom. jeho molekuly sa navzájom spájajú vodíkovými väzbami. najčastejšie sa správa ako kyselina. pri laboratórnych podmienkach je bezfarebný plyn; nerozpúšťa sa vo vode.

130. Amoniak: je hlavným konečným produktom rozkladu bielkovín u človeka. s kyselinami tvorí amónne soli. je podľa Bronsteda kyselina. je podľa Bronsteda zásada.

131. Pri vzniku katiónu NH4+: vzniká vodíková väzba. vzniká iónová väzba. vzniká donorno-akceptorová väzba. vznikajú tri kovalentné väzby a jedna koordinačná kovalentná väzba.

132. Vyberte správne reakcie: 2NH3 + 6HCl = 2NCl3 + 3H2. 4NH3 + 5O2 = 4NO + 6H2O. NH3 + H2O =NH2- + H3O+. NH3 + HBr = NH4Br.

133. Kyslikaté zlúčeniny dusíka: sú oxidy, v ktorých má dusík oxidačné číslo I, II, III, IV alebo V. všetky okrem N2O sú toxické. N2O sa nazýva rajský plyn. sú veľmi nestále a za normálnych podmienok sa rozkladajú.

134. Kyselina dusitá: má vzorec HNO2. je silná kyselina. jej soľ dusitan sodný sa používa v potravinárskom priemysle. tvorí soli dusitany a hydrogéndusitany.

135. Kyselina dusičná: má silné oxidačné aj redukčné účinky. reaguje takmer so všetkými kovmi, okrem zlata a platiny. vzniká reakciou oxidu dusitého s vodou. tvorí soli dusičnany a dusitany.

136. Vyberte správne reakcie kyseliny dusičnej: Cu + HNO3 = Cu(NO3)2 + H2. 2NaOH + HNO3 = Na2NO3 + H2O. 3Cu + 8HNO3 = 2NO + 3Cu(NO3)2 + 4H2O. 4Zn + 10HNO3(aq) = 4Zn(NO3)2 + NH4NO3 + 3H2O.

137. Fosfor: sa nachádza vo forme vápenatých a horečnatých solí v kostiach a zuboch. sa nachádza aj v polysacharidoch. je súčasťou nukleových kyselín. je dôležitou súčasťou bielkovín.

138. Biely fosfor: je veľmi reaktívny a jedovatý. je menej reaktívny ako červený fosfor. má oveľa nižšiu zápalnú teplotu ako červený. vedie elektrický prúd rovnako ako čierny.

139. Biely fosfor: nie je jedovatý. pri horení bieleho fosforu vzniká P4O6 a P4O10. tvorí molekuly P2. tvorí molekuly P4.

140. O fosfore platí: patrí medzi p3 prvky. s vodíkom tvorí fosfidy. patrí medzi biogénne mikroprvky. tvorí tri alotropické modifikácie: biely, červený a čierny fosfor.

141. Kyselina trihydrogénfosforečná: vzniká reakciou oxidu fosforečného s vodou. tvorí soli dihydrogénfosforečnany, hydrogénfosforečnany a fosforečnany. patrí medzi najsilnejšie kyseliny. už pri izbovej teplote má silné oxidačné účinky.

142. Vyberte čo neplatí o kremíku: na rozdiel od uhlíka, kremík netvorí stabilné reťazce, väzba Si-Si je slabšia ako väzba C-C. tvorí veľmi stabilné zlúčeniny, v ktorých sa striedajú atómy -Si-O-. je typický nekov. s vodíkom tvorí silicidy, ktoré sú analógmi alkánov.

143. O oxide kremičitom platí: tavením s alkalickými hydroxidmi vznikajú kremičitany. reaguje s fluorovodíkom podľa rovnice SiO2 + 4HF = SiF4 + 2H2O. patrí medzi ionové oxidy. je dobre rozpustný vo vode.

144. Amfoterný charakter hydroxidu hlinitého dokazujú rovnice: Al(OH)3 + 3H2SO4 =Al(SO4)3 + 6H2O. Al(OH)3 + 3H3O+ = [Al(H2O)6]3+. Al(OH)3 + NaCl = Na[Al(OH)4] + HCl. Al(OH)3 + OH- = [Al(OH)4]-.

145. Prvky III.A skupiny: si stabilizujú valenčnú vrstvu prijatím troch elektrónov. sú všetko kovy. tvoria len kovalentné väzby. okrem bóru sú kovy.

146. O kovoch všeobecne platí: ich atómy sú v kryštálovej mriežke viazané kovovou väzbou. všetky kovy reagujú s kyselinami, pričom vzniká soľ a voda. fyzikálne vlastnosti kovov závisia od počtu valenčných elektrónov, ktoré sa zapájajú do kovovej väzby. majú vysoké hodnoty ionizačnej energie.

147. Kovy možno získať: redukciou z ich oxidov. len redukciou uhlíkom. redukciou uhlíkom, hliníkom alebo elektrolyticky. oxidáciou.

148. Vyberte rovnicu priamej redukcie železa: Fe2O3 + 2CO = 2 CO2 + 2Fe. Fe2O3 + 3C = 3CO + 2Fe. FeO + CO = CO2 + Fe. FeO + CO2 = Fe + CO3.

149. Hliník sa vyrába z bauxitu: redukciou uhlíkom. aluminotermicky. elektrolýzou taveniny oxidu hlinitého s kryolitom pri vysokej teplote. elektrolýzou kryolitu.

150. Vápnik: sa v ľudskom organizme nachádza vo forme katiónov Ca2+ alebo viazaný vo forme fosforečnanov. sa zapája do hlavných regulačných mechanizmov činnosti buniek. je dôležitý pri udržovaní normálnej dráždivosti srdcového svalu, nervov, je antagonistom draslíka. sa nachádza spolu s horčíkom v chlorofyle.

151. Prvky d: sú prvky, ktorých atómy majú valenčné elektróny v orbitáloch ns^1-2, (n 1)d^1-10. majú na poslednej elektrónovej vrstve 1 až 2 elektróny. poskytujú do kovovej väzby elektróny z orbitálov s, p, d, preto majú dobré fyzikálne vlastnosti. v periodickej sústave prvkov sa nachádzajú len v tretej a štvrtej perióde.

152. Pre d prvky platí: majú veľmi dobré fyzikálne vlastnosti (okrem Hg, Zn, Cd), pretože na kovovej väzbe sa podieľajú valenčné elektróny najmä z neúplne obsadených d orbitálov. môžu sa vyskytovať v oxidačných číslach -I, -III, II, III, V, VI. bezfarebné sú katióny d prvkov, ktoré majú prázdny alebo dobudovaný d orbitál. v koordinačných zlúčeninách vystupujú ako akceptory elektrónov.

153. Prvky d: v komplexných zlúčeninách sú donormi elektrónového páru. vystupujú v komplexných zlúčeninách ako centrálne atómy. majú na valenčnej vrstve v orbitále np 6 elektrónov a na orbitále (n-1)d 1-10 elektrónov. na predposlednej vrstve majú 18 elektrónov.

154. Centrálny atóm má oxidačné číslo II v zlúčenine: K3[Cr(H2O)4(CN)6]. [Pt(NH3)6]3[Fe(CN)6]2. [Cu(NH3)4]Cl2. [Ni(H2O)3](NO3)2.

155. Komplexne viazaný katión kovu sa nachádza v molekule: kyseliny cholovej. žlčových farbív bilirubínu a biliverdínu. chlorofylu. vitamínu B12.

156. Železo sa nachádza: katión Fe2+ v hemoglobíne. katión Fe3+ v cytochrómoch. katión Fe2+ v chlorofyle. katión Fe3+ v žlčových farbivách.

157. Chemická väzba: je sila, ktorá viaže atómy v molekule. je tvorená voľným elektrónovým párom. vzniká medzi atómami alebo molekulami. môže byť jednoduchá, dvojitá , trojitá alebo štvoritá.

158. Väzbová energia: je rovnako veľká ako aktivačná energia. je rovnako veľká ako disociačná energia. sa uvoľní alebo spotrebuje pri vzniku chemickej väzby, podľa toho, či ide o exotermickú alebo endotermickú reakciu. je energia, ktorá sa uvoľní pri vzniku chemickej väzby.

159. O chemickej väzbe možno povedať: je tým pevnejšia, čím väčšia väzbová energia sa uvoľní pri jej vzniku. že vzniká medzi atómami s vysokou elektronegativitou. na jej rozštiepenie je potrebné dodať disociačnú energiu. je tým pevnejšia, čím menšia energia sa uvoľní pri jej vzniku.

160. O chemickej väzbe platí: pri vzniku chemickej väzby sa energia spotrebuje alebo uvoľní podľa typu reakcie. pri vzniku chemickej väzby sa uvoľní väzbová energia. čím väčšia väzbová energia sa uvoľní pri jej vzniku, tým je väzba pevnejšia. je tým pevnejšia, čím väčšia disociačná energia je potrebná na jej štiepenie.

161. Vyberte správne výroky o chemickej väzbe: v kovalentnej väzbe je elektrónový pár spoločný pre oba zlúčené atómy. kovalentná väzba môže byť len jednoduchá. môže sa štiepiť vplyvom činidiel homolyticky alebo heterolyticky. môže byť jednoduchá, dvojitá alebo trojitá.

162. Stabilita molekuly závisí: od počtu atómov v molekule. len od polarity väzby. od veľkosti väzbovej energie, ktorá sa spotrebuje pri jej vzniku. od veľkosti väzbovej energie, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku.

163. Kovalentná väzba: môže byť väzba sigma alebo pí. môže byť len jednoduchá. je jednoduchá alebo násobná. môže byť nepolárna, polárna.

164. Nepolárna kovalentná väzba sa nachádza v molekulách: NaCl, CH4, NH3. Cl2, N2, O2. H2O, NH3, HCl. HCl, H2O, CO.

165. O kovalentnej väzbe platí: vzniká len medzi rovnakými atómami. atómy z väzby zdieľajú spoločný elektrónový pár. sa nachádza medzi molekulami vody. je napr. väzba peptidová.

166. Atómy sa zlučujú: preto, aby dosiahli el.konfiguráciu najbližšieho vzácneho plynu. aby sa zvýšila ich vnútorná energia. aby mali na valenčnej vrstve čo najviac nespárených elektrónov. preto, aby sa znížila vnútorná energia vzniknutého systému.

167. Polarita chemickej väzby: je posun elektrónového obalu atómu na stranu elektronegatívnejšieho atómu. je posun väzbového elektrónového páru na stranu elektronegatívnejšieho atómu. sa vypočíta z rozdielu protónových čísiel viazaných atómov. sa určuje z rozdielu elektronegativít zlúčených atómov.

168. Koordinačná väzba: vzniká vtedy, ak jeden atóm je donorom a druhý akceptorom elektrónového páru. sa nachádza v molekule amoniaku. vzniká tak, že jeden atóm poskytne do väzby elektrónový pár a druhý atóm prázdny orbitál. môže byť iónová.

169. Centrálnym atómom v daných zlúčeninách je: jód v K3[AgI4]. Fe v KFe(SO4)2. Ni v [Ni(NH3)6]SO4. K v K3[Fe(CN)6].

170. Väzba sigma: vzniká aj prekryvom orbitálov d-d. vzniká vtedy, ak najväčší prekryv orbitálov je na spojnici atómových jadier. vzniká len medzi orbitálmi px. nachádza sa v jednoduchej, dvojitej aj trojitej kovalentnej väzbe.

171. Násobná kovalentná väzba: je pevnejšia ako jednoduchá. je kratšia ako jednoduchá. je tvorená jednou väzbou sigma a tromi väzbami pí. predstavuje zníženú elektrónovú hustotu.

172. V bromide amónnom: sa nachádza jedna väzba pí, 4 väzby sigma. sú dve iónové väzby a 3 polárne kovalentné väzby. sú 3 kovalentné polárne väzby, jedna iónová a jedna koordinačná väzba. sa nachádzajú len kovalentné väzby.

173. Vyberte dvojice, v ktorých sa nachádza koordinačná väzba: CH4; CHCl. H3O+;NH4+. [Cu(NH3)4]Cl2; KCr(SO4)2. [Ni(H2O)3](NO3)2; NH4Cl.

174. Vyberte správny výrok: väzba sigma vzniká prekrytím orbitálov na spojnici atómových jadier. väzba pí vzniká prekrytím orbitálov nad a pod spojnicou atómových jadier. väzba pí sa nachádza napr. v molekulách Cl2, H2, N2, O2. väzba sigma aj väzba pí môžu existovať nezávisle na sebe.

175. Vyberte správny výrok: jednoduchá kovalentná väzba vzniká medzi atómami ak rozdiel v hodnote ich elektronegativít je menší ako 1,7. molekula CO aj CO2 sú polárne. koordinačná väzba, ktorá sa volá aj donorno-akceptorná, vzniká tak, že obidva väzbové elektróny poskytne len jeden atóm. vodíková väzba, ktorá sa volá aj vodíkový mostík, je silnejšia ako kovalentná väzba.

176. Vodíková väzba: je príčinou relatívne vyššieho bodu varu zlúčenín, ktoré ju tvoria, napr. vody. sa nachádza medzi molekulami všetkých uhľovodíkov. vzniká aj v molekulách bielkovín. podmieňuje dobrú rozpustnosť etanolu vo vode.

177. Molekula amoniaku: má tvar pravidelného štvorstenu, pretože atóm dusíka má na valenčnej vrstve 3 nespárené elektróny. má väzbové uhly 107°. môže s molekulami vody tvoriť vodíkové väzby. má väzbové uhly 109°.

178. Vyberte, čo platí pre iónový kryštál. v kryštálovej mriežke medzi katiónmi a aniónmi pôsobia silné elektrostatické príťažlivé sily. v pevnom skupenstve veľmi dobre vedie elektrický prúd. je tvrdý, krehký, s vysokou teplotou topenia. je dobre rozpustný v benzéne.

179. O iónových zlúčeninách platí: sú rozpustné v polárnych zlúčeninách. ich taveniny vedú elektrický prúd. ich kryštály sú dobré vodiče tepla a elektrického prúdu. sú sypké.

180. Atómový kryštál: tvoria atómy uhlíka v hybridizácii sp2, sp3. je veľmi stabilný, pretože medzi atómami pôsobia pevné polárne kovalentné väzby. tvoria aj zlúčeniny SiO2, SiC. má vysokú teplotu topenia, nevedie elektrický prúd a je veľmi tvrdý.

181. Grafit, tuha: vedie elektrický prúd. je tvorená atómami uhlíka v hybridizácii sp2, takže každý atóm C tvorí tri pevné kovalentné väzby. je stierateľná, pretože nespárené elektróny na valenčnej vrstve sú čiastočne delokalizované a jednotlivé vrstvy sú viazané len slabými van der Waalsovými silami. tvorí molekulový kryštál.

182. Kryštál oxidu uhličitého: tvorí typický molekulový nepolárny kryštál. je stabilný pri vyšších teplotách. v kryštálovej mriežke sú molekuly CO2 viazané vodíkovými väzbami. je nestabilný, prchavý.

183. Vodíková väzba: sa nachádza napr. v molekule vody. vzniká medzi molekulami, v ktorých je atóm vodíka naviazaný polárnou väzbou na atóm kyslíka, fluóru alebo dusíka. sa nachádza v molekulách bielkovín. nemá žiadnu úlohu pri translácii.

184. Vodíková väzba: sa uplatňuje pri replikácii DNA. je medzi molekulami aminokyselín v primárnej štruktúre proteínov. je príčinou vzniku glykozidovej väzby. sa nachádza v sekundárnej a terciárnej štruktúre proteínov.

185.Van der Waalsove sily: sú veľmi slabé medzimolekulové sily, ktoré vznikajú medzi okamžitými dipólmi. uplatňujú sa napr. pri terciárnej štruktúre bielkovín. sú asi 100-krát slabšie ako chemická väzba. sú silnejšie ako vodíková väzba.

186. Van der Waalsove sily: sú také slabé, že nemajú vplyv na vlastnosti nepolárnych molekulových kryštálov. sa nachádzajú v molekulách nukleových kyselín. sa uplatňujú pri terciárnej štruktúre proteínov. sa nachádzajú v molekulách polysacharidov.

187. Chemický dej je dej: pri ktorom sa mení štruktúra látok, napr. topenie ľadu. pri ktorom zanikajú vodíkové väzby. pri ktorom sa mení zloženie a štruktúra látky. pri ktorom pôvodné väzby v reaktantoch zanikajú a nové chemické väzby v produktoch vznikajú.

188. Predpokladom vzniku chemickej väzby medzi dvomi časticami je: len zrážka dvoch častíc. zrážka dvoch častíc, ktoré majú aktivačnú energiu. zrážka dvoch častíc, ktoré majú vhodnú orientáciu. aj vytvorenie prechodového komplexu.

189. Aktivačná energia: je vo vzťahu k rýchlosti chemickej reakcie. je energia, ktorá vzniká pri exotermických reakciách. pre endotermické reakcie je záporná. exotermických reakcii je menšia ako endotermických.

190. Hodnotu aktivačnej energie: vypočítame z rozdielu potenciálnej energie produktov a reaktantov. vypočítame z rozdielu potenciálnej energie prechodového komplexu a potenciálnej energie reaktantov. vypočítame z rozdielu potenciálnej energie prechodového komplexu a potenciálnej energie produktov. ovplyvňuje prítomnosť katalyzátora.

191. Chemické reakcie delíme na: jednoduché a zložité. anabolické a katabolické. protolytické, redoxné, zrážacie a komplexotvorné. adičné, substitučné, eliminačné.

192. Podstatou protolytickej reakcie je: prenos vodíka. prenos kyslíka. výmena H3O+ za OH-. prenos katiónu vodíka H+.

193. Protolytickú reakciu vyjadruje rovnica: N2 + 3H2 = 2NH3. HCl + H2O = H3O+ + Cl-. H2SO4 + Ca(OH)2 = CaSO4 + 2H2O. CaCl2 + Na2SO4 = CaSO4 + 2NaCl.

194. Vyberte protolytické reakcie: AgNO3 + KCl = AgCl + KNO3. 2Na + 2H2O = 2NaOH + H2. 2KOH + H2SO4 = K2SO4 + 2H2O. NH3 + HCl = NH4Cl.

195. Medzi protolytické reakcie môžeme zaradiť: NH4+ + H2O = NH3 + H3O+. HCO3- + H2O = H2CO3 + OH-. SO2 + H2O = H2SO3. CaO + H2O = Ca(OH)2.

196. Podstata redoxných reakcii je: prenos katiónu vodíka. prenos elektrónov. výmena oxidačných činidiel. dehydratácia.

197. V reakcii manganistanu draselného s peroxidom vodíka je oxidovadlo: draslík. kyslík. vodík. mangán.

198. V reakcii manganistanu draselného s peroxidom vodíka je redukovadlo: mangán. kyslík. vodík. draslík.

199. Oxidačné aj redukčné účinky má. HNO3. H2S. HClO. HCl.

200. Reakčné teplo: je teplo, ktoré si sústava pri reakcii vymieňa s okolím. vyjadruje v kJ/mol. závisí od skupenstva reagujúcich látok a od teploty. je teplo, ktoré treba dodať, aby látky mohli reagovať.

201. Reakčné teplo: závisí od aktivačnejenergie. súvisí s rýchlosťou chemickejreakcie. je teplo, ktoré si reakčná sústavavymieňa s okolím. závisí od spôsobu , akýmprebieha chemická reakcia.

202. Hodnota reakčného tepla závisí: len od typu reagujúcich látok. od veľkosti styčnej plochy reaktantov. od aktivačnej energie. od počiatočného a koncového energetického stavu reakcie.

203. Podľa 1. termochemického zákona pre reakčné teplo platí: reakčné teplo priamej a spätnej reakcie je podľa zákona zachovania energie vždy rovnaké. reakčné teplo priamej a spätnej reakcie je až na znamienko rovnaké. reakčné teplo priamej a spätnej reakcie je rovnaké ako reakčné teplo čiastkových reakcií. reakčné teplo vypočítame z rozdielu energií.

204. Podľa Hessovho zákona platí: reakčné teplo nezávisí od mechanizmu chemickej reakcie. reakčné teplo priamej reakcie sa rovná súčtu reakčných tepiel čiastkových reakcií. ktorými daný produkt vzniká. reakčné teplo nezávisí od teploty reaktantov. reakčné teplo priamej a čiastkovej reakcie sa líši len znamienkami.

205. Entropia: je kvantitatívnou mierou nevratnosti, resp. samovoľnosti chemického deja. je mierou neusporiadanosti systému. izolovaného systému pri spontánnych chemických reakciách narastá ΔS>0. chemický dej sa uskutočňuje spontánne v prípade keď ΔS<0.

206. Ak pre danú reakciu je ΔH>0, potom platí. hodnota aktivačnej energie je nízka. produkty reakcie sú stabilnejšie. reaktanty sú stabilnejšie. produkty majú slabšie väzby ako reaktanty.

207. Pri exotermických reakciách: reakčné teplo píšeme so znamienkom mínus. pretože reaktanty majú nižšiu energiu ako produkty. píšeme ΔQ<0, pretože produkty majú nižšiu energiu ako reaktanty. produkty sú stabilnejšie. stabilita reaktantov a produktov je rovnaká, líšia sa len energiou.

208. Pre entropiu kryštalického KCl a roztoku KCl platí: entropia kryštálov KCl je nižšia ako entropia roztoku KCl. entropia roztoku KCl je rovnaká ako entropia KCl v roztoku. entropia KCl v roztoku je nižšia ako entropia kryštálov KCl. nedá sa určiť.

209. Vyberte exotermické rovnice: 4NH3(g) + 5O2(g) = 4NO(g) + 6H2O(g)ΔH=-906kJ/mol. 2CO + O(g) = 2CO2(g)+556kJ. CaCO3(g) + 178kJ = CaO(g) + CO2(g). 2H2(g) + O2(g) = 2H2O(l)+571,6kJ.

210. Pre endotermické reakcie platí: reaktanty chemických reakcií sú nestabilnejšie ako produkty. produkty endotermických reakcií sú nestabilnejšie ako reaktanty. pri endotermických reakciách musíme energiu dodať. energia väzieb v produktoch endotermických reakcií je menšia ako v reaktantoch.

211. Pre endotermické reakcie platí. všetky endotermické reakcie prebiehajú samovoľne. sú to len protolytické reakcie. produkty endotermických reakcií majú nižšiu potenciálnu energiu ako reaktanty. produkty endotermických reakcií majú vyššiu potenciálnu energiu ako reaktanty.

212. Pri exoterickej reakcií. je potenciálna energia reaktantov vyššia ako potenciálna energia produktov. je potrebná vysoká hodnota aktivačnej energie. je potenciálna energia reaktantov nižšia ako potenciálna energia produktov. sa reakčné teplo vypočíta ako rozdiel potenciálnych energií produktov a reaktantov.

213. Pre entropiu kryštalického KCl a roztoku KCl platí: entropia kryštálov KCl je nižšia ako entropia roztoku KCl. entropia kryštalického KCl je rovnaká ako entropia KCl v roztoku. entropia KCl v roztoku je nižšia ako entropia kryštálov KCl. kryštál KCl má väčšiu usporiadanosť, preto má nižšiu hodnotu entropie.

226. Rovnováha chemickej reakcie 2NO(g) + O2(g) = 2No2(g) s hodnotou reakčného tepla Q=-117kJ/mol sa posúva na stranu reaktantov: znížením teploty. odstraňovaním NO2 z reakčnej zmesi. zvýšením tlaku v reakčnej zmesi. znížením tlaku v reakčnej zmesi.

214. Samovoľne môže prebiehať reakcia, v ktorej: stúpa entropia (ΔS>0) a Gibbsova energia má záporné znamienko (ΔG<0). klesá entropia a Gibbsova energia má kladné znamienko. pôsobí enzým s využitím energie ATP. aktivačná energia má veľmi vysokú hodnotu.

215. Predpokladom priebehu chemickej reakcie je: aktívna zrážka medzi časticami reaktantov. primeraná kinetická energia reagujúcich častíc. veľkosť častíc do 100nm. vhodná orientácia častíc pri zrážke.

216. Aktivačná energia: je daná rozdielom potenciálnej energie reaktantov a produktov. je daná rozdielom potenciálnej energie prechodového komplexu a reaktantov. je daná rozdielom potenciálnej energie prechodového komplexu a produktov. závisí od reakčného tepla.

217. Rýchlosť chemickej reakcie: vypočítame pomocou energetickej bilancie chemického deja. v=Δt/Δc. v=Δc/Δt. má jednotku mol*dm^-3*s^-1.

218. Podľa Guldbergovho-Waageho zákona: rýchlosť chemickej reakcie je priamo úmerná súčtu molárnych koncentrácii reaktantov a produktov. rýchlosť chemickej reakcie je pri stálej teplote priamo úmerná súčinu koncentrácií dosiaľ nezreagovaných reaktantov. sa rýchlosť v priebehu chemickej reakcie nemení, je konštantná. rýchlosť pre všeobecnú reakciu vypočítame podľa rovnice v=k*c(A)^α * c(B)^β.

219. Rýchlostná konštanta k: je konštanta pre daný typ chemickej reakcie. závisí od teploty. závisí od skupenstva reagujúcich látok. závisí len od koncentrácie produktov.

220. Podľa Arrhenia: rýchlosť chemickej reakcie závisí od teploty. ak sa teplota reakčnej sústavy zvýši o 10°C, rýchlosť každej reakcie sa zvýši štvornásobne. ak sa teplota reakcie zvýši o 2-4°C, rýchlosť chemickej reakcie bude desaťkrát väčšia. ak sa teplota reakčnej sústavy zvýši o 10°C, rýchlosť chemickej reakcie sa zvýši 2-4krát.

221. Rýchlosť chemickej reakcie môže ovplyvniť: len teplota, lebo rýchlostná konštanta závisí len od teploty. len koncentrácia reaktantov, ako vyplýva z I.kinetického zákona. veľkosť povrchu reagujúcich látok. prítomnosť katalyzátora.

222. Teplota ovplyvňuje rýchlosť chemickej reakcie: podľa Arrheniovho zákona. pretože čím vyššia bude teplota, tým vyššia bude hodnota aktivačnej energie, a tým rýchlejšia bude chemická reakcia. pretože čím vyššia bude teplota, tým väčší počet častíc dosiahne hodnotu aktivačnej energie. pretože pri vyššej teplote sa častice pohybujú pomalšie.

223. Teplota ovplyvňuje rýchlosť chemickej reakcie, pretože: vplyvom nižšej teploty budú mať častice vyššiu kinetickú energiu, preto sa budú pohybovať rýchlejšie a častejšie bude dochádzať k aktívnej zrážke. sa zvyšuje aktivačná energia. vplyvom vyššej teploty sa zvyšuje počet častíc, ktoré dosiahli aktivačnú energiu. všetky chemické reakcie prebiehajú pri zvýšenej teplote rýchlejšie.

224. Rýchlosť chemickej reakcie plynného vodíka s plynným chlórom sa zvýši ak: znížime koncentráciu plynného chlorovodíka. zvýšime koncentráciu vodíka. znížime koncentráciu chlóru. zvýšime koncentráciu reaktantov.

225. Ak v dvoch reakčných sústavách rovnakého objemu, jednej guľovej a druhej v tvare úzkej trubice, reaguje plyn A s plynom B (koncentrácia oboch plynov je rovnaká v oboch sústavách), potom rýchlosť reakcie: bude v oboch nádobách rovnaká, pretože majú rovnaký objem. bude rovnaká, pretože reagujú rovnaké plyny. v guľovitej nádobe bude vyššia ako v úzkej trubici. v úzkej trubici bude väčšia ako v guľovitej nádobe.

227. Na rýchlosť chemickej reakcie vplýva: len teplota. prítomnosť katalyzátorov. veľkosť aktivačnej energie. len koncentrácia produktov.

228. O katalyzátore platí: je to látka, ktorá znižuje hodnotu aktivačnej energie, ale na reakcii sa nezúčastňuje. je to látka, ktorá do chemickej reakcie vstupuje, ale po jej skončení zostane v nezmenenej forme. znižuje hodnotu aktivačnej energie, preto urýchľuje chemickú reakciu. je to látka, ktorá dodáva energiu.

229. Prechodový komplex: má najnižšiu energiu. je energeticky najnáročnejšia časť reakcie. je komplex, v ktorom postupne zanikajú pôvodné a zároveň vznikajú nové chemické väzby. je komplex, v ktorom energia potrebná na štiepenie chemickej väzby v reaktantoch sa kompenzuje energiou, ktorá sa spotrebuje pre vznik novej chemickej väzby v produktoch.

230. Veľkosť povrchu reaktantov: nemá vplyv na rýchlosť chemickej reakcie. čím je väčšia, tým pomalšie reakcia prebieha, pretože prebieha súčasne na veľkej ploche. ovplyvňuje rýchlosť reakcie tým, že ak sa zväčšuje, zvyšuje sa počet častíc, ktoré môžu spolu reagovať. zvyšuje rýchlosť chemickej reakcie tým, že sa zvyšuje veľkosť aktivačnej energie.

231. Rýchlosť chemickej reakcie: závisí nepriamo úmerne od koncentrácie reaktantov. vypočítame podľa Guldbergovho- Waageho zákona. závisí len od koncentrácie reaktantov a teploty. vypočítame podľa Hessovho zákona.

232. Chemická rovnováha: je stav, pri ktorom je koncentrácia východiskových látok aj produktov rovnaká a rovná sa jednej. je stav, pri ktorom je koncentrácia východiskových látok aj produktov konštantná vzhľadom na čas. nastáva v každom uzavretom reakčnom systéme v dôsledku neusporiadaného pohybu častíc. je statický stav.

233. Chemická rovnováha: je dynamický stav. nastane v každom reakčnom systéme a nezáleží na tom, či je otvorený alebo uzavretý. nastane len v endotermických reakciách. je stav, pri ktorom je rýchlosť priamej a spätnej reakcie rovnaká.

234. Rovnovážny stav reakcie: je stav reakčnej sústave, keď sa všetky reaktanty premenili na produkty. je stav, pri ktorom je rýchlosť priamej a spätnej reakcie rovnaká. charakterizuje rovnovážna konštanta K. charakterizuje rýchlostná konštanta.

235. Hodnota rovnovážnej konštanty reakcie 4KClO3 <=> KCl + 3KClO4 je daná vzťahom: K = 4[KClO3] / ( [KCl ] + 3[KClO4] ). K = ( [KCl ] * [KClO4]^3 ) / [KClO3]^4. K = ( [KCl] + [KClO4]^3 ) / [KClO3]. K = [KClO3]^4 /( [KCl ] * [KClO4]^3 ).

236. Rovnovážna konštanta: sa vypočíta pomocou I. termochemického zákona. závisí od typu reakcie a od teploty reakčného systému. závisí vždy od tlaku v reakčnej zmesi. ak je väčšia ako 10^-2 udáva, že rovnováha je posunutá na stranu produktov.

237. Hodnota rovnovážnej konštanty K: sa vypočíta z Hessovho zákona. sa vypočíta pomocou 1. kinetického zákona. je podiel rýchlostnej konštanty priamej a spätnej reakcie. závisí len od typu reakcie a od teploty.

238. Hodnota rovnovážnej konštanty K pre danú reakciu: sa mení vplyvom koncentrácie reaktantov. sa mení zmenou tlaku pri reakcii plynných látok. sa mení len vplyvom zmeny teploty. sa nemôže meniť.

239. Posun chemickej rovnováhy: môžeme ovplyvňovať na základe le Chatelierovho princípu akcie a reakcie. nemôže ovplyvniť zmena vonkajšich faktorov, pretože rovnovážna konštanta K je konštantná. môžeme vyvolať pridaním katalyzátora. môžeme ovplyvňovať na základe Arrheniovho princípu.

240. Vyberte, ktoré faktory môžu ovplyvňovať chemickú rovnováhu: tlak, teplota, katalyzátor, koncentrácia. pH, teplota, koncentrácia. veľkosť povrchu reaktantov, teplota, koncentrácia. tlak, teplota, koncentrácia.

241. Vyberte faktory, ktoré v reakcii CaCO3(s) <=> CaO(s) + CO2(g) ΔQ>0 posunú rovnovážny stav na stranu produktov: znížime teplotu. odoberieme oxid uhličitý a CaO. zvýšime teplotu. pridáme produkty.

242. Ak sa z rovnovážnej zmesi odoberie produkt: zmení sa rovnovážna konštanta. zníži sa rýchlosť priamej reakcie. zvýši sa rýchlosť spätnej reakcie. posunie sa rovnováha na stranu produktov.

243. Ak odoberieme z rovnovážnej zmesi produkty: ďalšia časť reaktantov sa premení na produkty. zvýši sa koncentrácia reaktantov a zníži sa koncentrácia produktov. posunie sa rovnováha na stranu produktov. posunie sa rovnováha na stranu reaktantov.

244. Zmenu tlaku v rovnovážnej zmesi: vyvolá vždy posun rovnováhy. môže vyvolať posun rovnováhy len v prípade, že sa v reakčnom systéme nachádzajú plynné látky. nemá vplyv na rovnovážny stav. ovplyvňuje len koncentráciu látok.

245. Rovnovážny stav reakcie 2HBr(g) <=> H2(g) + Br2(g) ΔH>0 sa posunie na stranu reaktantov: zvýšením teploty. odoberaním vodíka z reakčnej zmesi. zvýšením tlaku. odoberaním HBr z rovnovážnej zmesi.

246. Chemická rovnováha v reakčnom systéme 2SO3(g) <=> 2SO2(g) + O2(g) ΔH=+195kJ/mol sa posunie na stranu produktov: znížením teploty. zvýšením koncentrácie oxidu sírového v rovnovážnej zmesi. znížením tlaku. odoberaním kyslíka z rovnovážnej zmesi.

247. V rovnovážnom systéme N2(g) + 3H2(g) <=> NH3(g) ΔH=-92,4kJ/mol sa posunie rovnováha na stranu produktov, ak: zvýšime tlak. budeme odoberať produkt. zvýšime teplotu. odoberieme reaktanty.

248. Rovnováhu v chemickej reakcii NaOH(aq) + HCl(aq) <=> NaCl(aq) H2O(l) môžeme na stranu produktov posunúť: zvýšením tlaku. odoberaním NaCl. pridávaním NaOH. pridaním vody.

249. Podľa Arrhenia: kyselina je látka, ktorá vo vodnom prostredí odštiepi atóm vodíka a vytvorí katión H3O+. kyselina je látka, ktorá vo vodnom prostredí odštiepi katión vodíka a vytvorí katión H3O+. zásada je látka, ktorá vo vodnom prostredí vytvorí hydroxylový anión OH-. záasada je látka,.

250. Z Arrheniovej teórie vyplýva: kyselina zásady môžu byť len neutrálne molekuly. kyseliny a zásady môžu byť neutrálne látky alebo katióny. kyseliny sú napr. HCl, H2SO4, NH4+, HNO3. zásady sú nap. NaOH, KOH, Mg(OH)2.

251. Podľa Bronstedovej teórie: kyseliny sú látky schopné odštiepiť katión vodíka. kyseliny sú donormi vodíka. zásady sú akceptormi protónu. zásady sú látky schopné vodík prijať.

252. Kyselina podľa Bronsteda: je látka, ktorá obsahuje v molekule atóm vodíka. je vždy len neutrálna molekula. môže byť katión alebo anión, napr. Cl-. je látka, ktorá je donorom katiónu vodíka.

253. Kyseliny podľa Bronsteda sú: HNO3, NH3, HCl, H2SO4. NH4+, HCl, H2PO4-. H3O+, HClO4, H3PO4. Cl-, H2O, H3O+.

254. Zásady podľa Bronsteda sú: látky, ktoré v molekule obsahujú aspoň jednu hydroxylovú skupinu. napr. alkoholy a fenoly. látky, ktoré sú akceptormi katiónu vodíka. látky schopné prijať vodík.

255. Bronstedove zásady sú: OH-, HPO4^2-, Cl-. NH3, KOH, H2S. Br-, NH4+, NaOH. Cl-, PO4^3-, OH-.

256. Podľa Bronsteda sú amfolyty látky: schopné odštiepiť alebo prijať katión vodíka. ktoré v molekule obsahujú atómy vodíka aj hydroxylové skupiny, napr. glukóza. ktoré sa môžu tvoriť v organizme, napr. HCO3-. schopné prijať aj odštiepiť vodík.

257. Vyberte amfoterné látky podľa Bronsteda: H2PO4-, HCO3-, H2O. HClO4, H2PO4-, Cl-. H2O, OH-, H3O+. NH3, H2O, CO2.

258. V rovnici NH3 + HCl = NH4+ + Cl- určte konjugované páry: NH3, Cl-. NH3, NH4+. HCl, Cl-. H2O, OH-.

259. Neutralizácia je: reakcia kyseliny a zásady, pričom vzniká soľ a vodík. rovnica, ktorú môžeme zapísať rovnicou H3O+ + OH- = 2H2O. napr. reakcia kyseliny mravčej a kyseliny chlorovodíkovej. napr. reakcia kyseliny octovej a hydroxidu sodného.

260. Silu kyselín: určuje schopnosť kyseliny prijať katión vodíka. určuje schopnosť kyseliny odštiepiť katión vodíka. určuje počet atómov vodíka v molekule kyseliny. určuje počet atómov kyslíka v molekule kyseliny.

261. Mierou sily kyselín je: hodnota pH. hodnota disociačnej konštanty. ionizačný stupeň. koncentrácia kyseliny.

262. Sila zásady je určená: schopnosťou zásady odštiepiť OH-. počtom OH skupín v molekule. schopnosťou zásady prijať protón. koncentráciou zásady.

263. Mierou sily zásady je hodnota: disociačnej konštanty zásady. ionizačného stupňa α (alfa). pOH. koncentrácia látkového množstva hydroxidových aniónov.

264. O kyselinách a zásadach platí: čím je kyselina silnejšia, tým je silnejšia aj jej konjugovaná zásada. čím je kyselina silnejšia, tým je jej konjugovaná zásada slabšia. čím je kyselina a zásada silnejšia, tým väčšiu hodnotu má ich disociačná konštanta. hodnota disociačnej konštanty kyseliny a hodnota disociačnej konštanty jej konjugovanej zásady je vždy rovnaká.

265. Hydrolýza: je aj protolytická reakcia molekúl soli s vodou. je aj reakcia iónov soli s hydroxidovým katiónom. je aj protolytická reakcia iónov soli s vodou. nastáva vždy pri rozpúšťaní solí vo vode.

266. O hydrolýze platí: je aj protolytická reakcia iónov soli s vodou. je aj protolytická reakcia iónov soli s ľubovoľným rozpúšťadlom. môže spôsobovať zmenu pH roztokov soli. nastáva v každom vodnom roztoku soli.

267. Vyberte správne tvrdenie: roztok soli, ktorá obsahuje kyslý katión a anión, ktorý s vodou nereaguje je kyslý. roztok soli, ktorá obsahuje kyslý katión a anión, ktorý s vodou reaguje je kyslý. roztok soli, ktorá obsahuje zásaditý anión a katión, ktorý s vodou nereaguje je zásaditý. roztok soli, ktorá obsahuje kyslý katión a zásaditý anión môže byť neutrálny.

268. Elektrolytická disociácia: je dej, pri ktorom sa soľ pôsobením molekúl vody štiepi na menšie molekuly. je dej, pri ktorom sa soľ pôsobením molekúl vody štiepi na ióny. je v podstate elektrolýza roztoku soli. nastáva pri rozpúšťaní každej látky vo vode.

269. Soľ podľa Bronsteda: je látka, ktorá sa skladá z katiónu kovu alebo NH4+ a aniónu kyseliny. sa v roztoku štiepi na jednoduchšie molekuly. vo vodnom roztoku/ vždy podlieha hydrolýze. sa pôsobením molekúl vody disociuje na katióny a anióny.

270. Soľ vzniká: reakciou kovu s kyselinou. reakciou kovu s hydroxidom. neutralizáciou. esterifikáciou.

271. Vyberte správne reakcie vzniku soli: reakcia kovu s nekovom. zrážacou reakciou. reakcia kyselinotvorného oxidu s hydroxidom. soľ vzniká len pri redoxných reakciách.

272. Zásaditú reakciu majú vodné roztoky soli: NaNO3, K2MnO4. K2CO3, (CH3COO)2Mg. NH4Cl, NaNO2. K2SO3, Na2S.

273. Kyslú reakciu majú vodné roztoky: Fe2SO4, NH4I. CH3COOK, RbCl. (NH4)2SO4, Al(NO3)3. H2CO3, CH3COOH.

274. Vodný roztok s pH<7 vznikne rozpustením: FeSO4, SO2. glukóza, NH4Br. Cl2, CO2. CaCl2, NaNO3.

275. Modrý lakmus sa sfarbí na červeno vo vodnom roztoku soli: Li2SO4. NH4NO3. NaCl. FeCl3.

276. V roztoku octanu draselného bude mať indikátor farbu: lakmus modrú farbu. metyloranž červenú farbu. fenolftaleín červenofialovú farbu. metyloranž žltú farbu.

277. Metyloranž bude mať červenú farbu: v roztoku KCl. ak dáme sodík do vody. rozpustíme SO2 vo vode. v roztoku octanu amónneho.

278. Roztok A obsahuje kyselinu octovú s koncentráciou 0,2mol/l a roztok B obsahuje octan sodný s rovnakou koncentráciou, potom platí (ak sa neberie do úvahy následná hydrolýza solí): koncentrácia octanových aniónov je v obidvoch roztokoch rovnaká. koncentrácia octanových aniónov je väčšia v roztoku B. koncentrácia octanových aniónov je väčšia v roztoku A. octan sodný vo vode nedisociuje.

279. Po rozpustení vo vode vznikne zásaditý roztok: CaO. N2O5. MgO. P2O5.

280. Vodný roztok bude mať pOH < 7 ak v destilovanej vode rozpustíme. chlorid draselný. kyanid sodný. síran amónny. dusičnan strieborný.

281. Sila kyseliny závisí: od prostredia, v ktorom sa kyselina nachádza. od oxidačného čísla kyselinotvorného prvku. od počtu vodíkových atómov v molekule kyseliny. od sýtnosti kyseliny.

282. Určte v ktorom prostredí bude sila kyseliny sírovej najväčšia: v destilovanej vode. v roztoku NaOH. v zriedenej HNO3. najsilnejšia bude v koncentrovanom stave.

283. Iónový súčin vody: predstavuje rovnovážnu konštantu autoprotolýzy destilovanej vody. je daný súčinom rovnovážnych molárnych koncentrácii H3O+ a OH-. jeho hodnota je vždy 10^-14. v destilovanej vode má hodnotu 10^-14 pri teplote 25°C.

284. Vyberte kyslý roztok: pH=9,2. pOH=1,5. pOH=10. pH=2,4.

285. Kyslo reaguje roztok, keď: pOH>7. pH=3,5. pH>8. pOH=12,3.

286. Podľa koncentrácii H3O+ a OH- vyberte zásadité roztoky: c(h3O+)=1,5*10^-5 mol/dm3. c(OH-)=4,5*10^-12 mol/dm3. c(OH-)=8,7*10^-3 mol/dm3. c(h3O+)=4,4*10^-11 mol/dm3.

287. Na úplnú neutralizáciu 1 mol kyseliny sírovej potrebujeme: 1 mol KOH. 2 mol Ca(OH)2. 1/3 mol Ba(OH)3. 1 mol Mg(OH)2.

288. 1 mol kyseliny citrónovej úplne zneutralizuje: 3 mol NaOH. 1 mol Bi(OH)3. 2 mol Ca(OH)2. 3 mol Fe(OH)3.

289. Pre redoxnú reakciu KMnO4 + FeSO4 + H2SO4 = MnSO4 + K2SO4 + Fe2(SO4)3 + H2O platí: mangán sa redukuje. Mn(IV) + 2e = Mn(II). 2Fe(II) -2e = Fe2(III). stechiometrické koeficienty sú 2+5+10=2+1+10+3.

290. Pre redoxnú reakciu HCl + KMnO4 = Cl2 + MnCl2 + KCl + H2O platí: 2Cl(-I) + 2e = Cl(0). Mn(VII) +5e = Mn(II). Mn(VI) +4e = Mn(II). stechiometrické koeficienty sú 16+2=5+2+2+8.

291. Pre redoxnú reakciu H2S + K2Cr2O7 + H2SO4 = S + Cr2(SO4)3 + K2SO4 + H2O platí: H2S pôsobí ako oxidačné činidlo. S(-II) + 3e = S(IV). Cr2(VI) + 6e = Cr2(III). stechiometrické koeficienty sú 3+1+4=3+1+1+7.

292. V chemickej reakcii Fe + MgSO4 <=> FeSO4 + Mg. železo sa oxiduje. môže prebiehať len sprava doľava. horčík je redukčné činidlo. oxidačné číslo síry sa nemení.

293. Pre redoxnú reakciu NH3 + O2 = HNO3 + H2O platí: dusík sa v NH3 nachádza v oxidačnom čísle -III. N(-III) -8e = N(V). N(III) -2e = N(V). stechiometrické koeficienty sú: 1+2=1+1.

294. Atóm draslíka v reakcii 2K + 2H2O = 2KOH + H2: sa oxiduje, je oxidovadlo. sa oxiduje, je redukovadlo. prijíma elektróny. sa redukuje, je redukovadlo.

295. Pre redoxnú reakciu Zn + NaNO3 + NaOH = Na2ZnO2 + NH3 + H2O platí: oxidačné číslo sodíka sa nemení. zinok sa redukuje. oxidačné číslo Zn v Na2ZnO2 je II. stechiometrické koeficienty sú: 4+1+7=4+1+2.

296. V reakcii Zn + NiSO4 <=> ZnSO4 + Ni: zinok sa oxiduje a vystupuje ako redukčné činidlo. Zn nemôže redukovať Ni, pretože v rade napätia kovov stojí viac vľavo. reakcia prebieha zľava doprava lebo Zn má silnejšie redukčné účinky ako Ni. katión Ni(2-) je oxidovadlo.

297. Reakcia Cl2 + 2NaI <=> 2NaCl + I2: prebieha sprava doľava, pretože chlór má silnejšie oxidačné účinky ako jód. prebieha zľava doprava, pretože chlór má silnejšie oxidačné účinky ako jód. jód sa ľahšie redukuje ako chlór, preto v reakcii vystupuje ako oxidačné činidlo. chlór vystupuje ako oxidačné činidlo.

298. Pre redoxnú reakciu H2O2 + KMnO4 + H2SO4 = O2 + MnSO4 + K2SO4 + H2O platí: Mn(VII) -5e = Mn(II). O2(-I) -2e = O2(0). O(-I) +1e = O(-II). stechiometrické koeficienty sú: 5+2+3=5+2+2+7.

299. Pre redoxnú reakciu H2O2 + KI + H2SO4 = I2 + K2SO4 + H2O platí: O2(-I) + 2e = 2O(-II). 2I(-I) -2e = I2(0). peroxid je redukovadlo. stechiometrické koeficienty sú: 1+3+1=1+3+2.

300. Reakcia Cu + 2HCl <=> CuCl2 + H2: nemôže prebiehať, lebo meď má záporný elektródový potenciál. prebieha, lebo meď má dobré redukčné účinky. neprebieha, lebo meď je ušľachtilý kov. prebieha len pri vyšších teplotách.

301. Peroxid vodíka H2O2 je oxidovadlom v reakciách: H2O2 + KI + H2SO = I2 + K2SO4 + H2O. Ag2O + H2O2 = 2 Ag + H2O + O2. H2O2 + 2 FeSO4 = Fe(SO4)3 + 2 H2O. 5H2O2 + 2KMnO4 + 3 H2SO4 = 5 O2 + 2 MnSO4 + K2SO4 + 8 H2O.

302. Pre H2O2 platí: v reakcií s KMnO4 sa kyslík peroxidu oxiduje aj redukuje. v roztokoch sa chová ako slabá kyselina. 30% roztok sa používa v medicíne na dezinfekciu. 3% roztok sa používa v medicíne na dezinfekciu.

303. Ako oxidovadlo môže v chemických reakciách vystupovať: MnO2. HNO3. H2S. Br-.

304. Ako redukovadlo môže v chemických reakciách vystupovať: H2S. KClO4. SO2. CO2.

305. Dismutácia je: redoxná reakcia, pri ktorej dochádza k výmene len jedného elektrónu. 4 KClO3 = 3 KClO4 + KCl. redoxná reakcia, pri ktorej sa jedná látka oxiduje aj redukuje. 3 HNO2 = HNO3 + 2 NO + H2O.

306. Ako oxidovadlo aj ako redukovadlo môže vystupovať: kyselina dusičná. kyselina sulfánová. kyselina chloritá. kyselina chloristá.

307. Reakcia Zn s kyselinou dusičnou je: dismutácia. redoxná. protolytická. ide o prípravu roztoku.

308. Pre reakciu Zn + HNO3 = Zn(NO3)2 + H2 platí: Zn sa oxiduje, prijíma elektróny. Zn sa oxiduje, je redukovadlo. vodík sa redukuje, odovzdáva elektróny. stechiometrické koeficienty sú: 1+2 = 1+2.

309. Pri elektrolýze vodného roztoku KCl: sa na anóde vylučuje draslík. . dochádza k redukcií draslíka na katóde. v okolí katódy je pH roztoku väčšie ako 7. na anóde vzniká anión chlóru.

310. Pri reakcii jodidu sodného s peroxidom vodíka sa redukuje: jód. kyslík. sodík. vodík.

311. Redukčné účinky nemá anión: dusičnanový. sulfidový. chloridový. chlórnatový.

312. O zražacích reakciach platí: prebiehajú rýchlo, pretože sa pri nich uvoľňuje veľké množstvo tepelnej energie. prebiehajú pomaly, pretože prostredie je nehomogénne. prebiehajú pomaly, pretože reaktanty sú málo rozpustné. prebiehajú veľmi rýchlo, pretože vyžadujú nízku aktivačnú energiu.

313. Súčin rozpustnosti K6: udáva rozpustnosť kvapalnej, plynnej alebo kryštalickej látky. udáva maximálnu rozpustnosť soli za definovaných podmienok. charakterizuje rozpustnosť danej soli vo vode. závisí od teploty.

314. Mierou rozpustnosti latky je: mnozstvo latky, ktore zostane nerozpustene v nasytenom roztoku. dosiahnutie, maximalneho osmotickeho tlaku roztoku. hodnota jej solvatacneho tepla. koncetracia jej nasyteneho roztoku pri danych podmienkach.

315. Mierou rozpustnosti latky je: koncetracia jej nasyteneho roztoku pri danych podmienkach. dosiahnutie maximalneho osmotickeho tlaku roztoku. hodnota rozpustacieho tepla danej latky (vo vode). mnozstvo tepla, ktore sa uvolni pri jej rozpustani.

316. Nasyteny roztok soli vznikne ak: sucin koncetracii volnych ionov soli v roztoku sa v rovnovaznom stave rovna jednej. sa sucin rovnovaznych molarnych koncetracii volnych ionov soli v roztoku umocnenych ich stechiometrickymi koeficientami rovna sucinu rozpustnosti danej latky. v rovnovaznom stave je v roztoku koncetracia rozpustnej soli a nerozpustnej latky vzdy rovnaka. za danych podmienok je v roztoku rozpustene maximalne mnozstvo latky dane hodnotu Ks.

317. Rozpustnost AgCl v roztoku NaCl v porovnaní s destilovanou vodou: je znizena. je zvysena. sa nezmeni, NaCl rozpustnost neovplyvni. sa zmensi.

318. Pri určovaní množstva chloridov v moči možno použiť roztok: dusičnanu strieborného. síranu sodného. dusičnanu draselného. Ag(NO3)2.

319. Z uvedených reakcii vyberte zrážacie reakcie: NaOH + HCl = NaCl + H2O. Pb(NO3)2 + 2KI = PbI2 + 2KNO3. Zn + CuSO4 = ZnSO4 + Cu. 2NaHCO3 = Na2CO3 + H2O + CO2.

320. Pre hodnotu súčinu rozpustnosti Ks platí: Ks závisí len od teploty a typu rozpúšťanej látky. čím je pri danej teplote /hodnota Ks väčšia, tým je látka nerozpustnejšia. charakterizuje rozpustnosť tuhých elektrolytov. je konštanta, ktorá charakterizuje iónovú rovnováhu v roztokoch málo rozpustných elektrolytov.

321. Na základe známych hodnôt Ks pri teplote 25°C vyberte najlepšie rozpustnú látku: CaF2: Ks=3,4*10^-11. AgCl: Ks=8,3*10^-17. CaCO3: Ks=4,5*10^-9. BaSO4: Ks=1,4*10^-10.

322. Vyberte správne výroky: v roztoku sa začne vylučovať zrazenina, ak súčin koncentrácii voľných iónov v roztoku bude rovný jednej. čím je hodnota súčinu rozpustnosti menšia, tým je látka menej rozpustná. látka sa vo vode rozpúšťa dovtedy, kým hodnota súčinu jej iónov v roztoku nedosiahne hodnotu iónoveho súčinu vody. rozpustnosť danej látky môžeme ovplyvniť pridaním jedného z ej iónov do roztoku.

323. Pri danej teplote je najmenej rozpustná zlúčenina: AgBr: ak Ks=3,6*10^-13. Ag2CrO4: ak za daných podmienok je jeho rozpustnosť 3,32*10^-2 g/l. Ag2SO4: ak Ks = 7*10^-5. AgOH: ak za daných podmienok je jeho rozpustnosť 3,95*10^-3 g/l.

324. Prirodzená rádioaktivita: je samovoľný rozpad atómových jadier niektorých prvkov sprevádzaný rádioaktívnym žiarením. je samovoľný rozpad atómových jadier niektorých prvkov, pričom sa zvyšuje ich vnútorná energia. je taký rozpad atómových jadier rádioaktívnych prvkov, pri ktorom sa energia uvoľňuje. je charakteristizovaná polčasom rozpadu.

325. Vyberte čo neplatí o prirodzenej rádioaktivite: pri rádioaktivite sa mení iba štruktúra elektronoveho obalu. rádioaktivita nezávisí od vonkajších podmienok. rádioaktivita závisí od toho, či je atóm súčasťou zlúčeniny alebo prvku. objav rádioaktivity potvrdil nedeliteľnosť atómu.

326. Rádioaktívne žiarenie: alfa, beta a gama sa nedajú rozlíšiť podľa správania sa v elektrickom poli. gama je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou 0,5-40*10^-12m. alfa a beta je prenikavejšie ako gama. gama je najprenikavejšie.

327. O rádioaktívnom žiarení môžeme povedať: žiarenie alfa je prúd atómových jadier hélia 4/2He. žiarenie beta vzniká rozpadom jedného neutrónu na proton a elektron, ktorý sa potom vyžiari. žiarenie alfa sa v elektrickom poli vychýli ako prud zapornych nábojov. ak atóm vyžiari časticu beta vznikne prvok, ktorý v PSP stojí o jedno miesto doprava.

328. Vyberte správne tvrdenie: po vyžiarení častice alfa vznikne prvok, ktorý má protonove číslo menšie o dva a nukleonove čislo mensie o štyri ako pôvodný prvok. žiarenie beta pohltí olovená platňa o hrúbke 1,5mm. žiarenie gama má rovnakú energiu ako svetelné žiarenie. žiarenie alfa vzniká jadrovou premenou elektrónu na proton.

329. Počet atómov fosforu vo fosgéne je. 2. 1. 0. 3.

330. Počet atómov kyslíka v molekule disiričitanu draselného je: 3. 5. 6. 4.

331. Počet atomov vodíka v molekule siranu amonneho je. 3. 4. 6. 8.

332. Atom chromu má oxidačné číslo VI v zlucenine: KCr(SO4)2. Cr2(SO3)3. [Cr(NH3)6]Cl6. K2CrO4.

333. Dihydrogenarseničnan horečnatý má vzorec: Mg(H2AtO4)2. Mg(H2AsO3)2. Mg(H2AsO4)2. Mg(H2AsO4).

334. Jodistan vápenatý má vzorec: Ca(IO3)2. Ca(IO4)2. CaIO4. CaI2O7.

335. Vanád má oxidačné číslo V v zlúčenine. AgVO3. Mg(VO2)2. Na2VO3. K[VCl6].

336. Fosfor má oxidačné číslo V v zlúčenine: Na3PO4. Ca3(PO3)2. ATP. P4O10.

337. Mangán má oxidačné číslo VI v zlúčenine: K2MnO4. KMnO4. Al2(MnO4)3. MnO2.

338. Centrálny atóm má oxidačné číslo III v zlúčenine: [Cr(H2O)6]Cl3. Li[AlH4]. [Ag(NH3)2]Cl. Na3[CoF6].

339. Centrálny atom má oxidačné číslo II v zlucenine: Na[Pb(OH)3]. [Co(H2O)6]SO4. K3[Fe(CN)6]. Li[BF4].

340. Centrálny atom má oxidačné číslo II v zlúčenine: [Cu(NH3)4]SO4. K4[Fe(CN)6]. [Fe(H2O)6]Cl3. H2[PtCl6].

341. Vyberte silné elektrolyty: CaCl2. C6H12O6. HNO2. NH4OH.

342. Medzi slabé elektrolyty patrí: NH4OH. CH3COOH. CuSO4. Ni(NO3)2.

343. Medzi neelektrolyty patrí: H2O. C6H6. C6H12O6. HOOC-COOH.

344. Fyziologický roztok je: roztok glukozy s koncentráciou 0,3mol/dm3. roztok NaCl s koncentráciou 0,15mol/dm3. roztok glukozy s koncentráciou 0,15mol/dm3. roztok NaCl s koncentraciou 0,3mol/dm3.

345. Osmóza je: samovolny prechod častíc rozpúsťadla cez semipermeabilnú membránu. samovoľný prechod častíc látky cez semipermeabilnú membránu. je opak difúzie. dej, ktorý umožňuje, že samovoľne prechádzajú molekuly bielkovín z vonkajšieho priestoru do bunky.

346. Difúzia: po formálnej stránke je opakom osmozy. je prechod častíc látky cez semipermeabilnú membránu v smere koncentračného spádu. je prechod častíc látky z miesta s jej vyššou koncentráciou na miesto s jej nižšou koncentráciou. vyplýva z tepelného pohybu častíc.

347. Osmoza: zabezpečuje prenos vody v organizme. nezávisí od disociácie rozpustených látok. závisí od koncentrácie rozpustených látok. nie je dôležitá pre organizmus.

348. Osmóza: je dej, pri ktorom častice rozpúšťadla prechádzajú cez polopriepustnú membránu. je opakom difúzie. vyžaduje prítomnosť semipermeabilnej membrány. je dej, pri ktorom častice rozpustenej látky prechádzajú cez polopriepustnú membránu.

349. Fyziologický roztok: je izotonický s vnutornym prostredím bunky. izolované bunky pečene v ňom nemenia svoj objem. je izotonický s roztokom sacharózy s koncentráciou 0,15mol/l. je roztok glukozy.

350. Látková premena v živých sústavách využíva okrem jednoduchej difúzie: aktívny transport, ktorý podmieňuje prechod látky pomocou prenášačov proti koncentračnému spádu bez dodávania energie. uľahčený transport, čo je prechod 6látky pomocou prenášačov v smere koncentračného spádu, pričom nie je potrebné dodávať energiu. uľahčený transport, ktorý smeruje 6proti difúzii, pričom sa energia musí dodávať. aktívny transport, čo je prechod látky pomocou prenášačov proti koncentračnému spádu, ktorý vyžaduje dodávanie energie.

351. Vyberte, čo platí o osmotickom tlaku: je pri rovnakej koncetracii rovnaky v roztoku elektrolytu aj neelektrolytu. ak sa v roztoku nachadza elektrolyt aj neelektrolyt, osmoticky tlak zavisi len od koncetracie elektrolytu. pomocou osmotickeho tlaku mozeme zistit molekulovu hmotnost neelektrolytu podla rovnice M = (i.m.R.T) / (π.V). je tlak, ktorym musime posobit na povrch roztoku, aby sa zabranilo prenikaniu rozpustadla cez polopriepustnu membranu.

352. Difuzia: je prechod castic rozpustadla z miesta s vyssou koncetraciou rozpustanej latky na miesto s jej nizsou koncetraciou. je samovolny prechod castic latky v smere koncetracneho spadu. nastane napr. pri rozpustani krystalickeho KMnO4 vo vode. je formalne opakom dialyzy.

353. Osmoticky tlak: je urceny koncentraciou vsetkych osmoticky aktivnych castic v roztoku. krvi cloveka je podmieneny najma mineralnymi solami. krvi cloveka je priblizne 780kPa. elektrolytov je mensi ako neelektrolytov pri rovnakej koncetracii.

354. O osmoze plati: ak dame bunky do silne hypotonickeho prostredia, po chvili prasknu. velkost cervenych krviniek po ich vlozeni do fyziologickeho roztoku zostane nezmenena. osmoticky tlak nezavisi od poctu castic v roztoku, ktore vzniknu v roztoku po rozpusteni elektrolytu v danom rozpustadle a jeho ionozacii. nie je dolezita pri aplikacii injekcie do zily.

355. Medzi primarne biogenne makroprvky patri: N,P,B,C,O. C,H,O,N. P,Ca,S,N. C,Mg,H,N.

356. Medzi biogenne mikroprvky patri: Mn,Zn,Se,Mo. Cu,Cd,Fe,As. Pd,Hg,Fe,Cu. C,H,O,N.

357. Organicke zluceniny: su len zluceniny, ktore sa nachadzaju v zivých organizmoch. su zluceniny, ktore vo svojich molekulach obsahuju najma uhlik, vodik, ale aj kyslik, dusik, fosfor a siru. typu uhlovodikov, okrem metanu a jeho derivatov, maju vo svojej molekule uhlikovy retazec. nemozeme ich pripravit aj z anorganickych zlucenin.

358. uhlik v organickych zlučeninach: moze byt len v hybridizacii sp3. moze byt v hybridizacii sp3, sp2, sp. tvori najcastejsia dvojite a trojite vazby. je stvorvazbovy.

359. Elektronova konfiguracia atomu uhlika v zakladnom stave je: 1s2, 2s1, 2p3. 1s2,2s2,2p2. 1s2, 2s2, 2px1, 2py1, 2p1. (He) 2s2 2p2.

360. Atom uhlika je: primarny, ak v molekule zluceniny priamo viaze jeden atom uhlika. sekundarny, ak sa viaze s tromi dalsimi atomami uhlika. terciarny, ak su na tento atom naviazane tri rozne substituenty. nularny, ked sa nachadza v nezlucenom stave.

361. Medzi primarne biogenne makroprvky patri: selen. fosfor. dusik. zelezo.

362: Medzi biogenne mikroprvky nepatri: barium. zinok. arzen. med.

363. Uhlik v organickych zluceninach. tvori 4 jednoduche vazby, ak sa nachadza v hybridizacii sp2. sa moze viazat tak, ze tvori vazbove uhly 109°. je stvorvazbovy, preto nemoze tvorit vazbove uhly 120°. ak je v hybridizacii sp tvori vazbove uhly 180°.

364. Atomy uhlika sa mozu medzi sebou navzajom spajat vazbou: vodikovou. kovalentnou nepolarnou. nasobnou kovalentnou. ionovou.

365. Organicke zluceniny: obsahuju vo svojich molekulach prevazne nepolarne kovalentne vazby. nie su dobre rozpustne vo vode, ale rozpustaju sa v polarnych rozpustadlach. prevazne su rozpustne v nepolarnych rozpustadlach, napr. v benzene alebo inych kvapalnych uhlovodikoch. su horlave a pri ich spalovani vznika CO2 a voda.

366. Vyberte spravne dvojice. nerozvetveny nasyteny uhlovodik. rozvetveny nasyteny uhlovodik. cyklicky nenasyteny uhlovodik. aromaticky uhlovodik.

367. O chemickych vzorcoch v organickej chemii plati: pouzivame len sumarne, molekulove vzorce, ktore urcuju pocet jednotlivych atomov v molekule. nestaci poznat len molekulovy vzorec, lebo v organickej chemii je dolezite poznat aj strukturu molekuly. strukturny vzorec vyjadruje poradie, sposob a typ viazania jednotlivych atomov v molekule. strukturny elektronovy vzorec uvadza aj usporiadane valencnych elektronov v atome alebo molekule.

368. Molekulovy vzorec: vyjadruje len typy atomov v molekule. vyjadruje typy atomov a ich pocet v molekule. je napr. CH3-CH2-OH,C2H5OH. je napr. C6H12O6, C3H7Cl.

369. Strukturny vzorec: vyjadruje poradie, sposob a typ viazania jednotlivych atomov v molekule. nazyva sa aj konstitucny vzorec. vyjadruje okrem vazieb aj pocet valencnych elektronov a elektronove pary. vyjadruje celkove usporiadanie molekul v priestore.

370. Kovalentna vazba v organickych zluceninach moze posobenim cinidiel: zanikat vzdy len homolyticky. sa stiepit homolyticky alebo heterolyticky, podla charakteru vazby. zanikat len heterolyticky. nemoze zanikat, je vzdy potrebna pritomnost katalyzatora.

371. Homolyticky sa stiepi: kazda kovalentna vazba vplyvom radikaloveho cinidla. len nepolarna kovalentna vazba. jednoducha alebo nasobna nepolarna kovalentna vazba. polarna alebo nepolarna kovalentna vazba.

372. Homolyticky sa stiepi vazba: tak ze vazbovy elektronovy par sa rozlozi rovnomerne medzi obidva atomy. tak, ze cely vazbovy elektronovy par prejde na radikal. posobenim radikaloveho cinidla alebo dodanim energie za vzniku radikalov. len jednoducha.

373. Heterolyticky sa stiepi: napr. nepolarna jednoducha kovalentna vazba medzi dvoma atomami uhlika. len polarna jednoducha kovalentna vazba. jednoducha polarna kovalentna vazba alebo nasobna nepolarna vazba v pritomnosti heterolytickeho cinidla. akakolvek kovalentna vazba, podmienkou je len pritomnost, vhodneho cinidla.

374. Heterolyticky sa stiepi: polarna kovalentna vazba tak, ze vazbovy elektronovy par sa presunie na stranu elektronegativnejsieho atomu. v pritomnosti heterolytickeho cinidla napriklad vazba C = C. napr. nasobna vazba medzi atomami uhlika posobenim NaOH. aj vazba C-H v molekule benzenu vplyvom nukleofilneho cinidla.

375. O chemickych vlastnostiach organickych zlucenin plati: zavisia len od druhu atomov v retazci. zavisi od struktury molekuly. zavisia od typu charakteristickych skupin v molekule. hlavne zavisia od poctu uhlikov v molekule.

376. Reaktivitu organickych zlucenin ovplyvnuje: pritomnost nasobnej vazby. indukcny efekt. pocet atomov uhlika v retazci. mezomerny efekt.

377. Nasobna kovalentna vazba medzi atomami uhlika: moze zanikat homolyticky aj heterolyticky, podla toho, ake cinidlo vyvolava zanik vazby. je tvorena napr. jednou vazbou σ a jednou vazbou π. napriek tomu, ze je nepolarna, moze zanikat posobenim heterolytickeho cinidla, pretoze predstavuje zvysenu elektronovu hustotu. je tvorena len dvomi vazbami π.

378. Vazba C = C moze zanikat: len posobenim UV ziarenia. posobenim elektrofilneho cinidla. vzdy za vzniku biradikalu. posobenim molekuly vody v pritomnosti H+ ako katalyzatora.

379. Homolyticke cinidlo: je Cl• ;H •. moze byt Br2 v pritomnosti UV ziarenia. je aj Cl2 v pritomnosti FeCl3. moze byt len ultrafialove ziarenie, ionizacne ziarenie alebo zvysena teplota.

380. Radikalove cinidlo: je malo reaktivna castica s minimalne jednym nesparenym elektronom. je velmi reaktivna castica s minimalne jednym nesparenym elektronom. je castica s minimalne jednym nesparenym elektronom, preto ma zaporny naboj. vacsinou nie je elektricky nabita castica.

381. Heterolyticky môže zanikať väzba medzi atómami: C-Br. akýmikoľvek. C-NO2. C-C.

382. Elektrofilne cinidlo: sa navazuje na tu cast molekuly, kde je zvysena elektronova hustota. sa navazuje na tu cast molekuly, kde je znizena elektronova hustota. moze byt len kation. moze byt len anion.

383. Elektrofilnym cinidlom nemoze byt: kation Na+ , pretoze ma konfiguraciu vzacneho plynu a je nereaktivny. H+, NO2+. astica s ciastkovym kladnym nabojom δ+. H2O,NH3.

384. Nukleofilne cinidlo: je napriklad molekula s volnym elektronovym parom. moze byt len anion alebo kation. moze byt len anion. sa navazuje na tu cast molekuly, kde je ciastkovy kladny naboj.

385. Nukleofilnym cinidlom moze byt: kation vodika alebo kation draslika. anion. atom s elektronovym zriedenim. H2O alebo NH3.

386. Indukcny efekt: vznika v dosledku pritomnosti elektronegativnejsieho atomu, resp. polarnej vazby. ide o posun elektronov σ-vazieb v uhlikovom retazci. ovplyvnuje celu molekulu. s rastucou dlzkou retazca straca intezitu.

387. Indukcny efekt moze byt: kladny, ak atomy alebo skupiny sposobia zvysenie elektronovej hustoty na susednom atome. zaporny, ak atomy alebo skupina sposobia zvysenie elektronovej hustoty na susednom atome. vzdy len zaporny, pretoze ide o posun elektronov. kladny alebo zaporny.

388. Kladny indukcny efekt vyvola: -CH3. -R. -COOH. -SO3H.

389. Zaporny indukcny efekt vyvola: -Cl. -R. -NH2. -OH.

390. Mezomerny efekt: vznika posunom polarneho efektu po π vazbach. je slabsi ako indukcny. s rastucou dlzkou konjugovaneho systemu nestraca na intezite. nema vplyv na reaktivitu molekuly.

391. O mezomernom efekte mozeme povedat: je kladny, ak atom alebo skupinu atomov poskytuje elektrony do konjugacie, teda dochadza k posunu elektronov po konjugovanom systeme smerom k uhliku. zaporny vznika vtedy, ak atom lebo skupina atomov elektrony z konjugacie odtahuje, teda dochadza k posunu elektronov po konjugovanom systeme smerom od uhlika. ovplyvnuje napriklad kyslost fenolov. posobi len na aromatickom jadre.

392. Substitucia: je typ reakcie, pri ktorom dochadza k nahradeniu jedneho atomu uhlika v uhlovodikovom retazci inym atomom. je typ reakcie, pri ktorom dochadza k nahradeniu atomu alebo skupiny atomov inym atomom alebo inou skupinou atomov. je reakcie, pri ktorej nevznika vedlajsi produkt. podla typu cinidla moze byt elektrofilna, nukleofilna, radikalova.

393. O adicnych reakciach plati: adicia je reakcia, pri ktorej sa atom alebo skupina atomov navazuje na nasobnu vazbu v molekule. pri adicnych reakciach sa nasobnost vazby znizuje a nevznika vedlajsi produkt. mozu byt len elektrofilne. nemozu byt radikalove.

394. Pri adicii sa vazby medzi atomami uhlika: skracuju. predlzuju. excituju. nemenia.

395. Spontanny (samovolny) presmyk je reakcia: ktora prebieha vzdy spolu s eliminaciou. pri ktorej dochadza k stabilizacii molekuly, pricom sa jej vnutorna energia znizuje. pri ktorej dochadza napr. k zmene konstitucnej izomerie. exotermicka alebo endotermicka.

396. O oxidacii a redukcii organickych zlucenin plati: v zivych organizmoch ide najma o priamy prenos elektronu. oxidacia je dehydrogenacia alebo oxygenacia. redukcia je dehydratacia alebo deoxygenacia. redukcia je hydrogenacia alebo deoxygenacia.

397. Medzi eliminacne reakcie patrí: vznik eténu z etanolu. vznik vinylchloridu z etinu. redukcia propenu na propan. vznik kyseliny butendiovej z kyseliny jablcnej.

398.Adicia je reakcia: pri ktorej nevznika vedlajsi produkt. pri ktorej sa atom alebo skupina atomov navazuje na nasobnu vazbu. pri ktorej sa znizuje nasobnost vazby. nemoze byt nukleofilna.

399. Adicne reakcie: su charakteristicke pre vsetky uhlovodiky. su charakteristicke pre nenasytene uhlovodiky. na benzenovom jadre prebiehaju ako elektrofilne adicie. alkenov a alkinov su elektrofilne adicie.

400. Substitucne reakcie: su reakcie, pri ktorych dochadza k naviazaniu atómu alebo skupiny atomov na nasobnu vazbu. mozu byt radikalove, elektrofilne alebo nukleofilne. su reakcie, pri ktorych dochadza k nahradeniu atomu alebo skupiny atomov inym atomom alebo inou skupinou atomov. su len homolyticke.

401. Substitučné reakcie: sú charakteristické reakcie alkánov. sú charakteristické reakcie aromatických uhľovodíkov. prebiehajú vždy len adično-eliminačným mechanizmom. alkánov sú radikálové.

402. K eliminačným reakciám patrí: vznik eténu z etanolu. vznik vinylalkoholu z acetylénu. redukcia propénu na propán. vznik propénu z propánu.

403. Dehydrogenácia je: eliminačná reakcia. oxidácia. redukcia. reakcia vzniku acetaldehydu z etanolu.

404. O hydrogenácii platí: je oxidácia. je redukcia. je to naväzovanie molekuly vody. je eliminačná reakcia.

405. Pre reakcie organických zlúčenín neplatí: pri oxidácii dochádza k dehydrogenácii alebo deoxygenácii. redukčné reakcie sú hydratácie alebo hydrogenácie. samovoľný prešmyk je reakcia, pri ktorej dochádza k stabilizácii organickej molekuly. eliminácii je opak adície.

406. Izoméria: je jav, keď látky (izomery) majú rovnaký molekulový vzorec ale odlišné vnútorné usporiadanie atómov v molekule. môže byť len priestorová. môže byť len optická. môže byť priestorová a konštitučná.

407. Štruktúrna (konštitučná) izoméria: je daná povahou a usporiadaním atómov, skupín atómov, typom väzieb a spôsobom viazania. je typ stereoizomerie. môže byť cis-/trans-. je daná prítomnosťou dvojitej väzby medzi atómami uhlíka.

408. Dve organické zlúčeniny považujeme za izomerne: ak majú úplne odlišné fyzikálne a chemické vlastnosti. ak majú úplne rovnaké fyzikáne a chemické vlastnosti a odlišne molekulové vzorce. ak majú odlišnú aspoň jednu fyzikálnu alebo chemickú vlastnosť ale rovnaký molekulový vzorec. len ak majú iné priestorové usporiadanie.

409. Vyberte konštitučné izoméry: rezorcinol a hydrochinón. dimetyléter a etanol. fenol a krezol. kyselina tereftálová a kyselina fumarová.

410. Podobné chemické vlastnosti majú: enol a fenylalanín. manoza a galaktoza. acetón a antracen. kyselina asparágová a glycin.

411. Vyberte konštitučné izoméry. A. B. C. D.

412. Konfiguračna izomeria: cis-/trans- sa vyskytuje v molekulách organických zlúčenin, kde dvojitá väzba bráni rotácii okolo väzby C=C. je typ konštitučnej izomerie. môže byť cis- /trans- izomeria. cis-/trans- sa nachádza aj v molekulách necyklických alkánov.

413. Vyberte zlúčeninu, ktorá tvorí cis/trans izomery: pent-1-én. hept-3-én. 2-metylpent-2- én. 1,1-dichlóretén.

414. Vyberte dvojice, ktoré tvoria cis/trans izomery: kyselina mliečna a pyrohroznová. kyselina maleínova a fumarová. kyselina malónová a ftalová. kyselina olejová a elaidová.

415. Asymetricky uhlík: je uhlík v hybridizácii sp2. je uhlík v hybridizacii sp3. na ktorom sú naviazané aspoň dva substituenty. na ktorom sú naviazané aspoň 4 rôzne substituenty.

416. Optická izomeria: je typ izomerie, pri ktorej izomery otáčajú rovinu polarizovaneho svetla vždy o 90° doľava alebo doprava. je typ izomerie, pri ktorej izomery otáčajú rovinu polarizovaneho svetla o rovnaký uhol doľava alebo doprava. je podmienená prítomnosťou chirálneho uhlíka v molekule. je podmienená prítomnosťou uhlíka v hybridizácii sp.

417. Racemát: je zmes anomérov alfa a beta v pomere 1:1. je zmes pravotočivého a ľavotočivého izoméru v pomere 1:1. nie je opticky aktívna zmes. je roztok neelektrolytu.

418. Vyberte, ktoré dvojice zlúčenín predstavujú tautomery: CH3=CH2-COOH a CH3-O-CH3. CH2=CH-OH a CH3-CHO. CH3-O-CH3 a (CH3-CH2)2O. CH2=C(OH)-CH3 a CH3-CO-CH3.

419. Vyberte, ktoré látky predstavujú enol a keto formu: kyselina 2-hydroxypropánová a kyselina 2-oxopropánová. 2-hydroxy-6- oxopyrimidin a 2,6-dioxopyrimidin. glyceraldehyd a dihydroxyketon. uracil a tymin.

420. Geometrické izomery tvorí: kyselina oktadekanova. kyselina linolova. 1-chlór-1- propén (1-chlórprop-1-én). propén.

421. Vyberte dvojice, ktoré sú navzájom cis a trans izoméry: kyselina asparágová a glutarová. kyselina maleínová a fumarová. acetaldehyd a acetón. kyselina olejová a elaidová.

422. Vyberte látky, ktoré tvoria cis a trans izomery: pent-1-én. hex-2-én. vinylalkohol. kyselina buténdiová.

423. Chirálny atóm uhlíka sa nachádza v molekule: kyseliny jablčnej. glyceraldehydu. glycínu. kyseliny malónovej.

424. O konformačnej izomerii platí: je to typ stereoizomérie, pri ktorej dochádza k rotácii skupín atómov okolo jednoduchej väzby medzi atómami vodíka. v cyklohexáne vzniká vaničková a stoličková forma. nemôže byť napríklad v molekule glukózy. je podmienená existenciou dvojitej väzby.

425. Izomery cis a trans netvorí: 1,2-dichlóretylén. kyselina buténdiová. 1-butén (but-1-én). cyklohexán.

426. Benzylchlorid je odvodený od: benzénu. fenolu. toluénu. metylbenzénu.

427. Vinyl je jednoväzbová skupina odvodená od: etánu. eténu. etylénu. acetylénu.

428. Alyl je jednoväzbová skupina: CH2=CH-CH2-. CH3-CH=CH-CH2-. CH2=CH-. odvodena od propénu.

429. Alkyly, R-: sú napr. formyl, acetyl. su napr. benzyl, benzoyl. sú napr. fenyl, naftyl. sú napr. metyl, propyl.

430. Vyberte dvojicu tautomérov: etanal, etanol. dimetylketón, acetón. butanón, but-1-én-2-ol. propanol, dimetyléter.

431. Konštitučným izomérom rezorcinolu je: hydrochinón. benzochinón. pyrokatechol. pyrogalol.

432. Konštitučné izoméry sú: kyselina pyrohroznová, kyselina 2-hydroxyakrylová. acetón, dimetylketon. bután, 2-metylbután. rezorcinol, pyrogalol.

433. Asymetricky uhlík sa nachádza v molekula: A. B. C. D.

434. Medzi uhľovodíky patrí: cyklohexán. benzén. izoprén. chlóroprén.

435. Medzi acyklické uhlovodiky nepatrí: 3-metylbután. cyklopentán. naftalén. 2-etylhexán.

436. Alkány: sú uhľovodíky, ktoré majú len lineárne reťazce s nepolárnymi jednoduchymi väzbami. môžu byť lineárne, rozvetvené alebo cyklické. nerozvetvené necyklické majú homologický vzorec CnH2n+2. s nižším počtom uhlíkov sú rozpustné vo vode.

437. Atóm uhlíka v alkánoch: môže byť v hybridizácia sp3, sp2, sp. je vždy viazaný jednoduchými kovalentnými väzbami. je v molekulách nahradený aj atómom síry, dusíka alebo kyslíka. je štvorväzbový.

438. O alkánoch platí: fyzikálne vlastnosti závisia od počtu atómov uhlíka v molekule. v molekulách alkánov sú polárne a nepolárne kovalentné väzby. alkány s počtom atómov uhlíka C1-C2 sú rozpustné vo vode. alkany so horľavé.

439. Alkány: sú veľmi reaktívne, lebo jednotlivé atómy si viazané len nepolárnou jednoduchou väzbou. patria medzi málo reaktívne látky. sa nachádzajú v rope, zemnom plyne, uhli. sa nachádzajú v prírode len vo forme derivátov uhľovodíkov.

440. Charakteristické reakcie alkánov sú: radikálové substitúcie. redoxne reakcie. radikálové adicie. eliminácie.

441. Reakciou alkánov s: kyslíkom vzniká CO2 a voda. oxidačnými cinidlami v prítomnosti katalyzátora vznikajú kyslikaté zlúčeniny. HCl vznikajú chlórderiváty uhľovodíkov. aldehydmi vznikajú acetály.

442. Pre alkany platí: sú veľmi reaktívne, pretože jednoduché väzby medzi atómami uhlíka sú slabšie ako násobne. sú málo reaktívne nepolarne uhľovodíky. v prírode sa nenachádzajú voľné, ale iba vo forme svojich derivátov v rope. ich charakteristické reakcie sú radikálové substitúcie.

443. 2-chlórpropán z propánu: vzniká radikálovou substitúciou. reakciou chlóru s propanom v prítomnosti ultrafialového žiarenia. reakciou chlóru s propánom v prítomnosti chloridu hliniteho. reakciou chlóru s propánom pri teplote 25°C.

444. Pre alkány platí. pri úplnom spaľovaní vzniká oxid uhličitý a voda. reakciou s oxidačnými činidlami vznikajú alkoholy až karboxylové kyseliny. sú malo reaktívne. reakciou s oxidačných činidlami priamo vznikajú estery.

445. Vyberte, ktoré reakcie môžu prebiehať: alkán a koncentrovaná kyselina chlorovodikova. propán a chlór v prítomnosti ultrafialového žiarenia. etán a hydroxid sodný. bután a chlorid sodný.

446. Reakcia butánu s hydroxidom draselným: neprebieha. prebieha za vzniku butanolu. je nukleofilna substitúcia. je elektrofilna substitúcia.

447. Charakteristicke reakcie pre cykloalkány sú: nukleofilne adicie. elektrofilne adicie. radikálové substitúcie. eliminačné.

448. Charakteristické reakcie alkanov sú: adície nukleofilné, pretože na atómoch uhlíka je mierne zvýšená elektrónová hustota, čo sa prejavuje kladným indukčným efektom alkylovej skupiny. radikálové substitúcie, pretože nepolárna kovalentná väzba C-H tu zaniká len homolyticky. radikálové adicie, pretože dochádza k adicii radikálu. nemajú charakteristické reakcie, pretože alkany sú nereaktivne.

449. Alkény: sú menej reaktívne ako alkány, pretože väzba C=C je pevnejšia ako jednoduchá. sú reaktivnejšie ako alkány. sú menej reaktívne ako alkíny, pretože dvojitá väzba je pevnejšia ako trojitá. môžu tvoriť polyméry.

450. Vyberte správne tvrdenie o alkénoch: sú heterocykly. charakteristické reakcie alkénov sú radikálové substitucie. väzbu C=C môže štiepiť homolyticke aj heterolyticke činidlo, podľa podmienok reakcie. môžu tvoriť cis/trans izomery.

451. Alkany od alkenov rozlisime: reakciou s bromovou vodou. biuretovou reakciou. selivanovym cinidlom. reakciou s roztokom KMnO4.

452. alkeny: Mozno zaradit do homologickeho radu podobne ako alkany. Maju podobne fyzikalne a chemicke vlastnosti ako alkany. Maju podobne fyzikalne vlastnosti ako alkany. Su reaktivnejsie ako alkany a reakcnym centrom je dvojita väzba.

453. Medzi charakteristicke reakcie alkenov patri: Elektrofilna substitucia. Elektrofilna adicia. Nukleofilna adicia. Dehydrogenacia.

454. podľa Markovnikovho pravidla plati: Pri elektrofilnej adicii sa elektrofil navazuje na uhlik s menším poctom atomov vodika. Pri elektrofilnej adicii na asymetricky alken sa elektrofil navazuje na uhlik z dvojitej vazby, ktorý ma vacsi pocet atomov vodika. Pri elektrofilnej adicii na asymetricky alken sa nukleofil navazuje na uhlik z dvojitej vazby s menším poctom atomov vodika. Elektrofilne cinidlo sa navazuje vzdy na prvy uhlík.

455. Adicia HBr na asymetricky alken v prítomnosti organického peroxidu: Prebieha podla Kharashovho pravidla. Nie je mozna. Prebieha podla Zajcevovho pravidla. Prebieha tak, ze radikál halogenu sa naviaze na uhlik dvojitej vazby s vacsim poctom atomov.

456. Vyberte reakcie, v ktorych prevazne vznika daný produkt: A. B. C. D.

457. Vyberte reakciu pripravy 1,2 dichlorbutanu: A. B. C. D.

458.O alkinoch plati: v molekule maju dva atomy uhlika v hybridizacii sp. su menej reaktívne ako alkeny. charakteristicke reakcie alkinov su elektrofilne substitucie. Nereagujú s alkoholmi.

459. Charakteristicke reakcie alkinov su: nukleofilne substitucie. elektrofilne adicie. dehydrogenacie. napr. adicie halogenvodikov.

460.Alkiny mozu reagovat s: alkalickymi hydroxidmi. halogenmi v prítomnosti katalyzátora typu AIX3. vodou. halogenvodikmi.

461. Vyberte spravne reakcie: halogenaciou alkinov vznikajú derivaty alkenov alebo alkanov. hydrataciou alkinov vznikaju dihydroxyderivaty alkanov. hydrataciou etinu vzniká acetaldehyd. Hydrogenaciou alkenov vznikaju alkiny.

462.O alkinoch plati: mozu reagovat s vodou. niektoré tvoria acetylidy. maju mierne zasadity charakter. atomy vodika v etine su mierne kysle.

463.Alkiny reagujú podla reakcnej schemy: A. B. C. D.

464.Vyberte čo o väzbe C≡C neplati: je reaktivnejsia ako C=C, pretoze ma väčšiu elektronovu hustotu. napriek tomu, ze ma vacsiu elektronovu hustotu nie je reaktívnejsia ako C=C. nie je reaktivnejsia ako C=C. zanika len homolyticky.

465.Alkadieny: maju v molekule dve alebo viac dvojitých vazieb. podla polohy dvojitých vazieb delime na kumulovane, izolovane a konjugovane. su uhľovodíky s dvoma dvojitymi vazbami, napriklad chloropren. mozu polymerizovat.

466. Konjugovane alkadieny: maju dve dvojite vazby v molekule oddelene jednou jednoduchou vazbou. maju v molekule elektrony π-vazieb delokalizovane v dosledku konjugacie π- elektronov. lahko presmykuju na alkany. su napr. izopren a 1,3 - butadien.

467. Kumulovane alkadieny: maju v molekule dve dvojité vazby, ktore vychadzaju z jedneho atomu uhlika. nie su stabilne a ľahko presmykuju na alkiny. nie su stabilne a lahko sa stiepia na dva alkeny. maju molekulovy vzorec CπH2π.

468. Konjugovany system dvojitych vazieb sa nachadza v molekule uhlovodika: 2,4,5- hexatrienu. chloroprenu. izoprenu. 1,3,5- hexatrienu.

469. Roztok KMnO4 pri reakcii s nenasytenymi alkenmi meni farbu: meni cervenofialovu farbu, pretože dochadza k oxidacii dvojitých vazieb. sa odfarbuje, pretoze dochadza k oxidacii manganu. pretože sa Mn VII redukuje na Mn IV. pretoze vznikaju rozne oxidacne produkty, napr. fenoly.

470.Z etenu mozeme vyrobit zluceninu: vinylchlorid. etylenoxid. alylchlorid. formaldehyd.

471.Vyberte správny vyrok: vinylchlorid ziskame z etenu chloraciou a eliminaciou HCl. etylenoxid ziskame z etenu redukciou. kyslou hydrolyzou ziskame z etylenoxidu eten. kyslou alebo zasaditou hydrolyzou ziskame z etylenoxidu etandiol.

472.Eten vznika: dehydrogenaciou etanu. redukciou etanu. dehydrataciou etanolu. dvojnasobnou redukciou acetaldehydu.

473. O etene plati: nachadza sa v rope, uhli a zemnom plyne. je bezfarebný plyn sladkastej vône. vyrabaju sa z neho napr. chlorovane rozpustadla, plasty. používa sa na urychlovanie dozrievania niektorého ovocia.

474. Elektrofilne adicie: su typicke pre alkeny aj alkiny. su typicke pre alkany aj alkeny. začínajú atakom elektrofilu. u typicke pre aromaticke uhľovodíky.

475. Pri reakcii 2-metyl-2-pentenu(2-metylpent-2-enu) s vodou: vznika 2-metylpentan-2-ol. vznika terciarny alkohol. vznika sekundarny alkohol. ide o nukleofilnu substituciu.

476. Cyklohexen od cyklohexanu sa lisi: reakciou a bromovou vodou. reakciou s Tollensovym cinidlom. tym, ze dava pozitivnu jodoformovu reakciu. Tym, ze fialový roztok KMnO4 pri reakcii s cyklohexenom sa odfarbi a vznikne hneda zrazenina.

477. 2,2,3,3-tetrachlorbutan vznikne reakciou: but-2-enu s HCl. but-2-inu s dvomi molekulami chloru. nukleofilnou adiciou chlóru. elektrofilnou adiciou chlóru na but-2-in v prítomnosti napr. AlCl3.

478. O nenasytenych uhlovodikoch neplati: vznikajú dehydrataciou alkoholov. vznikaju dehydrogenaciou alkoholov. ch halogenaciou vznikaju alkiny. su reaktivne, pricom reakcnym centrom je dvojita vazba.

479. Adiciou 1 molekuly vodika na cyklohexadien vznika: hexin. cyklohexan. cyklohexen. hexan.

480. Adiciou vody na acetylen vznika ako konecny produkt: etandiol. aceton. vinylalkohol. acetaldehyd.

481.Ako oxidoredukčnu reakciu mozno oznacit: vznik etanalu z vinylalkoholu. vznik acetylenu z etenu. vznik nitrilu z amidu. vznik anilinu z nitrobenzenu.

482.Vyberte zluceninu, ktora neobsahuje dvojitu vazbu: aceton. guanidin. karbid vapnika. fosgen.

483.Konjugovany system dvojitych vazieb sa nachádza v: 1,3,5-heptatriene. 2,3,6- heptatriene. 1,2,5- heptatriene. 1,3,6- nonatriene.

484.Etylenoxid: vznika dehydrogenaciou etylenu. kyslou alebo zasaditou hydrolyzou dava etylenglykol. je stabilny cyklicky eter. vznika oxidaciou etenu.

485.O etylenoxide plati: je nestabilny a jeho hydrogenaciou vznika etylenglykol. jeho kyslou alebo zasaditou hydrolyzou vznika etandiol. patrí medzi etery. je ester kyseliny stavelovej.

486.Benzen: je 1,3,5-cyklohexatrien. je nenasyteny uhlovodik. ma atomy uhlíka v hybridizacii sp, preto je dlzka všetkých vazieb v aromatickom kruhu 0,139nm. je pravidelny sestuholnik, ktorého uhliky v cykle maju hybridizaciu sp².

487. O benzene plati: charakteristickou reakciou je elektrofilna adicia. je nestabilny a rozklada sa uz pri izbovej teplote, preto pri praci s nim treba vetrat. ma v molekule delokalizovane elektrony σ-vazieb. ma nizku vnutornu energiu.

488.Aromaticke zlúčeniny su: zluceniny, ktoré maju vyraznu aromu. zluceniny, ktore maju v molekule delokalizovany oblak π- elektronov a rovinnu strukturu. zluceniny, ktore maju cykle molekuly 4n+2 delokalizovanych elektronov. priestore maju vanickovu formu.

489.Pre areny neplati: maju rovinne molekuly. ich charakteristicke reakcie su adicie elektrofilne. atomy uhlika v molekule benzenu tvoria σ- vazby, ktore zvieraju uhol 120°. za bežných podmienok reaguju rovnako ako nenasytene uhlovodiky.

490. O arenoch plati tvrdenie: benzen sa kumuluje v mozgu. benzen posobi ako narkoticky jed. bezfarebný horlavy plyn, ktory so vzduchom tvori vybusnu zmes. majú vysoku vnutornu stabilitu.

491. Charakteristické vlastnosti arenov su: priestorove usporiadanie v stoličkovej forme. rovnaka dlzka vazieb C-C v molekule benzenu rovna 0,139nm. vysoka vnutorna energia, preto su velmi stabilne. delokalizacia π-elektronov.

492. O benzene mozeme povedať: je bezfarebna krystalicka latka. je vybornym rozpúšťadlom nepolarnych latok, hlavne lipidov. hori čadivym plamenom. je pre človeka toxický.

493. K derivatom benzenu nepatri: kumen. p-xylen. krezol. dioxan.

494. Charakteristicke reakcie benzenu su: reakcie nukleofilne a radikalove. Substitucie elektrofilne. oxidacie. redukcie.

495.Medzi charakteristicke reakcie benzenu patri: reakcia s halogenom v prítomnosti Lewisovych kyselin. reakcia s halogenmi v prítomnosti UV žiarenia. nitracia a sulfonacia. vznik hexachlorhexanu.

496. Nitrobenzen pripravíme: reakciou benzenu s kyselinou dusitou. reakciou benzenu s HNO3 v prítomnosti kyseliny sirovej. adiciou nitrozoskupiny na benzenove jadro. nitraciou benzenu.

497.Charakteristicke reakcie arenov su: radikalove substitucie. radikalove adicie. elektrofilne adicie. elektrofilne substitucie.

498. Medzi elektrofilne substitucie patri. vznik cyklohexanu z benzenu. reakcia benzenu s chloretanom. sulfonacia. diazotacia.

499.Elektrofilna substitucia je reakcia: benzenu s nitracnou zmesou. benzenu a chlóru v prítomnosti UV žiarenia. katalyticke hydrogenacia benzenu. benzenu a chloridu kyseliny octovej v prítomnosti chloridu hliniteho.

500. Radikalovym mechanizmom prebieha reakcia: chloracia benzenu v prítomnosti FeCl3. chloracia benzenu v prítomnosti UV žiarenia. adicia vodika v prítomnosti Pt. hydrogenacia benzenu za prítomnosti katalyzátora.

501. O elektrofilnu adiciu ide pri vzniku: acetylbenzemu z benzenu. styrenu z etylbenzenu. acetofenonu z acetylbenzenu. chlorderivatov z alkenov.

502. K elektrofilnym adiciam patri: vznik trinitrotoluenu. reakcia brometanu a etanolatu draselneho. reakcia etenu s HCl. vznik vinylbenzenu z benzenu.

503. K aromatickym zlucenin nepatri: hydrochinon. rezorcinol. piperidin. p-benzochinon.

504. Benzylchlorid je: chlorderivat fenolu. funkcny derivat kyseliny benzoovej. jednovazbova skupina odvodena od kyseliny benzoovej. chlorderivat odvodeny od toluenu.

505. Benzen reaguje podla reakcnej schémy: A. B. C. D.

506.Do polohy orto- a para- orientuju dalsiu substituciu: -NH2. -NO2. R-. -COOH.

507. Do polohy meta- orientuju ďalšiu substituciu: -Cl. -SO3H. -NO2. -OH.

508. Na prípravu meta-chlornitrobenzenu je najvhodnejsi: toluen. fenol. chlórbenzen. nitrobenzen.

509. Najľahšie bude prebiehať elektrofilna substitucia na: benzene. nitrobenzene. aniline. aminobenzene.

510. Vyberte, ktora elektrofilna substitucia bude prebiehať najtazsie: nitracia benzenu. sulfonacia nitrobenzenu. chloracia toluenu. nitracia fenolu.

511. Anilin: vznika oxidaciou nitrobenzenu. je rovnako zasadity ako alifaticky sekundarny amin. je rovnako zasadity ako alifaticky sekundarny amin. vznika oxidaciou anilinu.

512. Vyberte čo plati o kyseline ftalovej: pripravime ju redukciou p-benzochinonu. pripravime ju hydrataciou ftalanhydridu. vznika dehydrogenaciou hydrochinonu. vznika oxidaciou o-xylenu.

513. Vyberte správne reakcie: A. B. C. D.

514. Pri nitracii benzenu do druheho stupna vznika prevazne: 1,2-dinitrobenzen. 1,3- dinitrobenzen. m-dinitrobenzen. zmes orto a para dinitrobenzenu v pomere 1:1.

515. Nitraciou fenolu vznika prevazne: zmes orto a meta dinitrofenolu. o-nitrofenol a p- nitrofenol. 2,4,6-trinitrofenol. 3,5-dinitrofenol.

516. 1,2-nitrotoluen alebo 1,4-nitrotoluen pripravíme reakciou: toluenu s nitracnou zmesou. metylaciou nitrobenzenu. metylaciou benzenu a jeho naslednou nitraciou. nitraciou benzenu a jeho naslednou metylaciou.

517. Hexachlorcyklohexan pripravíme: elektrofilnou adiciou chlóru na cyklohexen. adiciou chlóru na benzen v prítomnosti UV žiarenia. elektrofilnou substituciou chloru na benzen. radikalovou substituciou chlóru na benzen v prítomnosti UV žiarenia.

518. Adiciou chloru na benzen vznika: chlorbenzen. dichlorhexen. 1,2,3,4,5,6- hexachlorcyklohexan. cyklicky substituovany alkan.

519. O arenoch plati: benzen sa z ropy ziskava dehydrogenaciou cyklohexanu. toluen sa používa na vyrobu sacharinu, kyseliny benzoovej a vybusnin. kumen je surovinou na vyrobu fenolu a acetaldehydu. benzen je biela krystalicka latka.

520. Medzi charakteristicke vlastnosti aromatickych zlucenin nepatri: rovinne usporiadanie atomov v cykle. nizka vnutorna energia. nizka stabilita. delokalizacia σ-vazieb.

521. Vyberte nesprávne tvrdenie: bromacia benzenu prebieha tazsie ako bromacia fenolu. acetylacia toluenu prebieha ľahšie ako acetylacia nitrobenzenu. nitracia anilinu prebieha tazsie ako nitracia benzenu. metylacia benzaldehydu prebieha ťažšie ako metylacia benzenu.

522. Vyberte správne vyroky: reakcia vzniku acetylbenzenu z benzenu je alkylacia. reakcia benzenu s H2SO4 je elektrofilna substitucia. nitracia benzenu je reakcia vzniku anilinu. reakcia benzenu s Cl2 za katalyzy FeCl3 je radikalova adicia.

523. Vyberte správne vyroky: oxidaciou kumenu vznika fenol. hydrogenaciou styrenu vznika etylbenzen. oxidaciou toluenu vznika kyselina benzoova. redukciou hydrochinonu vznika p- benzochinon.

524. Vyberte spravne reakcne schemy: A. B. C. D.

525. Derivaty uhlovodikov: su uhlovodiky, ktore maju v molekule atom uhlika nahradeny inym atomom, napr. chlorom. su uhlovodiky, ktore maju v molekule vzdy len jeden atom vodika nahradeny inym atomom alebo skupinou atomov. su zlúčeniny odvodené od uhlovodikov, ktore maju v molekule jeden alebo viac atomov vodika nahradeny inym atomom alebo skupinou atomov. mozu byt napr. dusikate a kyslikate.

526. O vlastnostiach halogenderivatov uhlovodikov plati: s rastucim poctom halogenov v molekule klesa horlavost. chloroform ma narkoticke ucinky. nižšie halogenderivaty su dobre rozpustne vo vode. chlorid uhlicity sa pouzival na cistenie odevov a na hasenie.

527. Halogenderivaty uhlovodikov: su bezfarebne latky dobre rozpustne vo vode. su velmi dobre rozpustadla nepolarnych latok, najma tukov. so stupajucim poctom atomov halogenov v molekule rastie ich horlavost. tetrachlormetan sa pouzival na hasenie.

528. Chloroform: e krystalicka latka sladkasteho zapachu. na svetle sa rozkladá za vzniku fosgenu. pri inhalacii sposobuje docasny utlm mozgovej kory. používa sa na hasenie.

529. Jodoform: vznika reakciou acetaldehydu s jodom v prítomnosti alkalickeho hydroxidu. vznika radikalovou substituciou vodikov metanu jodom. pouziva sa na definfekciu. je pre cloveka toxický.

530. Pre freony plati: su heterocykly, ktore maju v molekule aspoň dva halogeny, z ktorých jeden musi byt fluor. CCl2F2 je dobrym rozpúšťadlom najma tukov. vo vyšších vrstvach atmosfery sa rozkladaju za vzniku fluoru a sposobuje rozklad ozonu. vo vyšších vrstvach atmosfery sa rozkladaju za vzniku radikalu chloru a sposobuju rozklad ozonu.

531. Freony: su derivaty uhlovodikov, ktore v molekule obsahuju aspon dva rozne hocijake halogeny. su derivaty uhlovodikov, ktore v molekule obsahuju aspon dva rozne halogeny, z ktorých jeden musi byt fluor. su napr. dibromdifluormetan. su napr. dichlordibrommetan a dichlortrijodmetan.

532. Vyberte nesprávne tvrdenie: dichloreten, hexachlorcyklohexan, chloroform, tetrachlormetan, chlorbenzen su latky, ktore poškodzujú zdravie. dichloreten, hexachlorcyklohexan,chloroform,tetrachlormetan ,chlorbenzen maju karcinogenne účinky. dichloreten, hexachlorcyklohexan, chloroform, tetrachlormetan, chlorbenzen sa používajú ako anestetikum pod nazvom halotan. cim viac atómov v fluoru v molekule halogenderivatu, tym je menej toxický.

533. Vazba C-halogen: zanika homolyticky. zanika heterolyticky. moze vzniknut elektrofilnou substituciou vodika v alkanoch. sa stiepi posobenim nukleofilneho cinidla.

534. Reaktivita halogenderivatov uhlovodikov: zavisi len od typu halogenu v molekule. zavisi len od polarity vazby C-halogen. závisí od energie, polarity a polarizovatelnosti vazby C- halogen. stupa v poradi C-F<C-Cl<C-Br<C-I.

535. Charakteristike reakcie halogenderivatov uhlovodikov su: elektrofilne substitucie, pretože na atome halogenu su volne elektronove pary. nukleofilne substitucie, pretoze na uhliku vedla halogenu je δ+. nukleofilne adicie. radikalove substitucie.

536. Reaktivita halogenderivatov uhlovodikov pri Sn závisí: len od halogenu, ktorý je naviazany na atome uhlika. len od počtu uhlikov v molekule halogenderivatu. od typu halogenu, hybridizacie atomu uhlika, skupiny viazanej na C s halogenom. najma od toho, ci je halogen naviazany na primarny, sekundarny alebo terciarny atom uhlika.

537. O reaktivite halogenderivatov uhlovodikov plati: najreaktivnejsi je jodderivat, pretože vazba C-I sa moze najviac polarizovat. najmenej reaktívne su halogenderivaty alkanov. klesa v poradi halogenalkany>halogenareny>halogenalkeny. najreaktivnejsie su halogenareny.

538.Reakciou chlóretanu s etoxidom draselnym vznika: etylester. dietyleter. chloptan. dichlorid kyseliny etanovej.

539. Dietyleter moze vzniknut reakciou: metoxidu sodneho a 1-chlorpropanu. etoxidu draselneho a chloretanu. CH3CH2OK a C2H5Cl. NaOH a C2H5Cl.

540. Chlorid uhlicity: ma trivialny nazov fosgen. je nepolarne rozpustadlo. vznika reakciou acetylidu vapenateho a vodou. je nehorlavy.

541. Halogenderivaty uhlovodikov mozeme pripravit: radikálovou substituciou z alkanov. elektrofilnou substituciou z alkenov. elektrofilnou adiciou z nenasytenych uhlovodikov. elektrofilnou substituciou z arenov.

542. O halogenderivatoch uhlovodikov platí: nukleofilne substitucie prebiehaju lahsie na halogenalkanoch ako na halogenalkenoch. ak je halogen naviazany na aromaticke jadro, neprebiehajú substitucie nukleofilne ale elektrofilne. Sn na arylhalogenidoch a nenasytenych alkylhalogenidoch prebiehaju neochotne. mozeme ich pripraviť polymerizaciou alkenov.

543. Eliminacia u halogenderivatov uhlovodikov: nie su mozne. prebiehaju len pri zvýšenej teplote a v prítomnosti dostatočne zasaditych cinidiel. prebiehaju pri zvysenej teplote a v prítomnosti koncetrovanej kyseliny sirovej. su charakteristicke reakcie halogenderivatov.

544. Elimaciou HCl z chloretanu vzniká: acetylen. etylen. alken. alkan.

545. Vyberte reakcie, ktore mozu prebiehať: alken + HBr => bromalkan. alken + Br2 => dibromalkan. alkan + Br2 => chloralkan. alken+ H2O => keton.

546. Reakciou benzylchloridu s metoxidom sodnym vznika: ester. propylbenzen. metylbenzen. eter.

547. Dietyleter moze vznikat reakciou: metoxidu sodného a 1-chlorpropanu. metoxidu draselneho a chloretanu. CH3CH2OK a C2H5Cl. C2H5OH a C2H5Cl.

548. Medzi nukleofilne substitucie patri reakcia: A. B. C. D.

549. Vyberte správne reakcne schemy: A. B. C. D.

550. Reakcia alkylhalogenidu s alkoxidom je: elektrofilna adicia. nukleofilna adicia. nukleofilna substitucia. reakcia vzniku eteru.

551. Nitrozlúčeniny sú deriváty uhľovodíkov, ktoré: majú atóm vodíka v molekule uhľovodíka nahradený -NO2. vznikajú S(N) z halogenderivátov uhľovodíkov a dusitanov. vznikajú reakciou alkoholu s kyselinou dusitou. majú v molekule nitrózoskupinu.

552. Nitrozlúčeniny vznikajú: elektrofilnou substitúciou na aromatickom jadre. napr. reakciou glycerolu s kyselinou dusičnou. redukciou primárnych amínov. reakciou primárnych amínov s kyselinou dusitou.

553. Nitrozlúčeniny vznikajú: reakciou halogenderivátov uhľovodíkov a alkalickych dusitanov. redukciou anilinu. priamou reakciou uhľovodíkov so zriedenou kyselinou dusičnou pri vysokej teplote. substituciou atómu uhlíka dusíkom a následnou oxidáciou.

554. O nitrozlúčeninách plati: skupina -NO2 je silným nukleofilom. skupina -NO2 vyvoláva záporný indukčný a záporný mezomerny efekt. patria medzi najmenej polárne organické zlúčeniny. skupina -NO2 sa ľahko oxiduje.

555. O nitroderivároch platí: nitrobenzén sa redukuje vodíkom za prítomnosti katalyzátora (Pt, Ni) na anilín. nitroderiváty, ktoré obsahujú v molekule viac nitroskupín sú výbušné. používajú dá hlavne na výrobu polymérov. používajú sa ma výrobu farieb, výbušnín a liekov.

556. Redukciou nitroarénov vznikajú: v kyslom prostredí amíny s charakteristickou skupinou - NH2. v neutrálnom prostredí hydroxylamíny s charakteristickou skupinou -NH-OH. v alkalickom prostredí hydrazozlúčeniny -NH-NH-. vždy vznikajú amíny bez ohľadu na pH prostredia.

557. Aminoderiváty: delíme na primárne,sekundárne a terciárne podľa typu uhlíka, na ktorom je naviazaná -NH2 skupina. sú primárne,sekundárne s terciarne podľa toho, koľko atómov vodíka v amoniaku teoreticky nahradíme uhlovodikovym zvyškom. majú amfoterny charakter. s kyselinami tvoria amoniove soli.

558. O vlastnostiach aminov neplatí: aminy smalým počtom atómov uhlíka v molekule sú rozpustné vo vode. molekuly rozpustnych aminov tvoria s molekulami vody vodíkové väzby. všetky aminy majú amoniakálny zápach. všetky aminy sú biele kryštalické látky.

559. Medzi primárne aminy patrí: (CH3)N. NH2- (CH2)6-NH2. CH3-CH(CH3)-NH2. pyrol.

560. Zásadité vlastnosti aminoderivátov: podmieňuje voľný elektrónový pár na atome dusíka. závisia od charakteru jednoväzbovej skupiny naviazanej na atome dusíka aminoskupiny. vzrastajú v poradí fenylamín < metylamín < dimetylamín. klesajú v poradí trietylamín > dietylamín > etylamín.

561. Z uvedených aminov je najzásaditejší: metylamín. dimetylamín. rimetylamín v dôsledku pôsobenia troch kladných indukčných efektov. anilín.

562. Charakter amínov nemá zlúčenina: cholín. anilín. pyrán. guanidín.

563. Zásaditý charakter anilínu ovplyvňuje: +I efekt. -I efekt. +M efekt. -M efekt.

564. Najzásaditejší charakter má: anilín. etándiamín. hexándiamín. dimetylamín.

565. O anilíne platí: má slabo kyslé vlastnosti. je sekundárny amin. má slabo zásadite vlastnosti. reakciou s kyselinou chlorovodikovou vzniká anilíniumchlorid.

566. Vznik anilínu z nitrobenzénu je: oxidácia. redukcia. diazotácia. kopulácia.

567. Anilín: vzniká oxidáciou nitrobenzénu. vzniká redukciou nitrobenzénu vodíkom. má vzhľadom na kladný mezomerny efekt -NH2 skupiny slabo kyslý charakter. má zásadity charakter.

568. Dve aminoskupiny v molekule má: alanín. anilín. glycin. lyzín.

569. O primárnych aminoch platí: reagujú s alkalickymi dusitanmi za vzniku azozlucenin. reagujú napr. s dusitanom sodnym v prostredí kyseliny chlorovodikovej za vzniku diazoniovej soli. reagujú s kyselinou dusitou za vzniku nitrozaminov. sú menej zásadité ako sekundárne aminy.

570. Sekundárne aminy: sú zasaditejšie ako primárne aminy. reagujú s dusitanom sodnym v prostredí kyseliny chlorovodikovej za vzniku n- nitrozaminov. reagujú s dusitanmi v kyslom prostredí za vzniku diazoniovych soli. reagujú len s koncentrovanými mineralnymi kyselinami za vzniku amoniovych soli.

571. Anilín pripravíme: redukciou nitrobenzénu. reakciou brómbenzénu s amoniakom. reakciou benzénu s alkalickými dusitanmi. oxidáciou nitrobenzénu.

572. O azozlúčeninách platí: vznikajú reakciou aromatických amínov s fenolmi. vznikajú reakciou diazoniovych soli len s aromatickymi fenolmi. používajú sa na výrobu farbív. obsahujú skupinu -N=N-, ktorá sa nazýva chromofórova skupina.

573. Vyberte správne tvrdenie: sekundárne aminy pôsobia ako elektrofilne činidlá. aminy pôsobia ako nukleofilne činidlá. diazotacia prebiaha len pri vysokých teplotách. primárne aminy reagujú s halogenderivátmi uhľovodíkov za vzniku sekundárnych aminov.

574. Diazoniove soli vznikajú: reakciou primárnych aromatických alebo alifatickych aminov s NaNO2 v prostredí HCl. vznikajú kopuláciou. oxidáciou primárnych aminov. reakciou primárnych aminov s alkalickym dusitanom v prostredí kyseliny chlorovodikovej.

575. Diazóniove soli: aromatické diazoniove soli sú stabilnejšie ako alifaticke. vznikajú pri nízkych teplotách. využívajú sa v organických syntezach. sú nekleofilne činidlá.

576. O vlastnostiach amino neplatí: metylamin sa uvoľňuje pri tepelnej úprave rybieho mäsa. kadaverín a putrescin sa nazývajú aj mŕtvolné jedy. z anilínu sa vyrábajú liečiva sulfónamidy. anilín je silne zásaditý, lebo elektrónový pár na dusíku sa zapája do konjugácie s benzénovým kruhom.

577. Medzi prírodné amíny nepatrí: adrenalín. furán. chinín. nikotín.

578. Prírodne aminy: sú zložkou živých organizmov. vznikajú v organizme pri metabolizme aminokyselín. ú napr. adrenalín a acetylcholín. sú napr. aj karotény.

579. Alkaloidy obsahujú v molekule: fosfor. dusík. síru. halogén.

580. Metyloranž je: indikátor redoxných reakcii. acidobázicky indikátor. azofarbivo. primárny amin.

581. Kopulácia: je napr. reakcia diazóniových soli s fenolom. je reakcia diazoniovych soli s amoniakom. je reakcia vzniku azozlúčenín, ktoré sa používajú ako farbiva. je redoxná reakcia.

582. Reakciou benzendiazónium chloridu s benzénom vzniká: azobenzén. anilínová čerň. azozlúčenina. diazóniová soľ.

583. Dehydratáciou 2-pentanolu vzniká: 3- pentén. pentán. 2-pentanón. alkén.

584. O hydroxyderivátoch uhľovodíkov platí: so stúpajúcim počtom -OH skupín v molekule vzrastá rozpustnosť vo vode. fenoly sú biele kryštalické látky, ktoré sa na vzduchu farbia na ružovo až hnedočerveno. medzi molekulami hydroxyderivátov uhľovodíkov a molekulami vody vznikajú vodíkové väzby. všetky sú nepolarne látky.

585. Hydroxyderiváty uhľovodíkov delíme: podľa počtu -OH skupín na jedno-, dvoj- a viacsýtne. na primárne, sekundárne a terciárneho podľa počtu -OH skupín na jednom atome uhlíka. na alkoholy a fenoly, podľa hybridizácie atómu uhlíka, na ktorom je -OH skupina naviazaná. podľa pôvodu na živočíšne a rastlinné.

586. O vlastnostiach hydroxyderivátov uhľovodíkov neplatí: nižšie alkoholy sú dobre rozpustné vo vode, pretože medzi molekulami alkoholu a vody vznikajú vodíkové väzby. v porovnaní s príslušnými uhľovodíkmi majú vyššie teploty varu, lebo medzi molekulami nižších alkoholov sa tvoria vodíkové väzby. medzi molekulami nižších hydroxyderivátov sa tvoria kyslíkové väzby. vyššie alkoholy sú kvapaliny príjemného zápachu a omamných účinkov.

587. Metanol: je surovinou na výrobu formaldehydu. pripravíme podľa rovnice: CO + 2H2 = CH3-OH pri zvýšenej teplote za prítomnosti katalyzátora. je pre človeka toxický, letálna dávka je 20-50ml. od etanolu sa líši hlavne zápachom.

588. Etanol: sa priemyselne vyrába hydratáciou eténu. vzniká kvasením prírodných sacharidov. je bezfarebná kryštalická latka dobre rozpustná vo vode. sa používa ako rozpúšťadlo.

589. Glycerol: je zložkou lipidov. je surovinou na výrobu výbušnín. sa používa v medicíne na výrobu liekov. je zložkou ekrazitu.

590. Etándiól vzniká: oxidáciou etánu. oxidáciou eténu na etylénoxid a jeho následnou hydrolýzou. hydrolýzou etylénoxidu v prítomnosti kyselín alebo zásad. redukciou glycerolu.

591. Hydroxyderiváty uhľovodíkov: majú v molekule uhlovodika nahradený jeden alebo viac atómov vodíka skupinou -OH. môžu mať na v jednom atome uhlíka nahradený len jeden atóm vodíka -OH skupinou, inak sú nestabilné. sú dvojsýtne, ak majú v molekule na sekundárnom atome uhlíka -OH skupinu. môžu mať na jednom atóme uhlika maximálne tri -OH skupiny.

592. Prítomnosť -OH skupiny v molekule: podmieňuje amfoterny charakter hydroxyderivátov uhľovodíkov. podmieňuje rozpustnosť nižších alkoholov vo vode. spôsobuje, že alkoholy patria medzi stredne silne kyseliny. spôsobuje len zásaditý charakter alkoholov.

593. Kyslosť alkoholov klesá v poradí: primárny alkohol > fenol > sekundárny alkohol. voda > primárny alkohol > sekundárny alkohol > terciárneho alkohol. fenol > primárny alkohol. voda > fenol.

594. Fenoly sú kyslejsie ako alkoholy: v dôsledku +M efektu hydroxylovej skupiny. pretože voľný elektrónový pár kyslíka vstupuje do konjugacie s pí-elektrónmi benzénového jadra. lebo majú vyššiu molekulovú hmotnosť. dôsledku negatívneho mezomerneho efektu -OH skupiny.

595. Vyberte aromatické alkoholy: A. B. C. D.

596. Vyberte sekundárne alkoholy: A. B. C. D.

597. Vyberte viacsýtne stabilne hydroxyderiváty: A. B. C. D.

598. O alkoholoch a fenoloch neplatí: fenoly sú dobre rozpustné vo vode. so vzrastajúcim počtom -OH skupin v molekule fenolu sa zlepšuje rozpustnosť vo vode. fenoly a alkoholy sú bezfarebné kvapaliny príjemnej vône a narkotických účinkov. fenol je biela kryštalická látka, ktorá na vzduchu ružovie.

599. Hydroxyderiváty pripravíme: hydrogenáciou alkénov. reakciou benzénu s vodou v prítomnosti HCl. napr. hydratáciou propénu. redukciou aldehydu.

600. Zo sekundárneho alkoholu: dehydratáciou vznikne alkén. oxidáciou vzniká karboxylová kyselina. redukciou vzniká keton. oxidáciou vzniká keton.

601. Oxidáciou propán-2-olu vzniká: acetón. glycerol. aldehyd. ketón.

602. Oxidáciou etándiolu môže vzniknúť: glyoxál. etylénglykol. kyselina glyoxalová. kyselina oxálová.

603. O terciárnom alkohole platí: vzniká reakciou sekundárneho alkoholu s vodou v kyslom prostredí. je kyslejší ako primárny alkohol. je napr. pyrogalol. nemôže sa oxidovať za vzniku aldehydu.

604. Reakciou kyseliny s alkoholom vzniká: alkoxid. alkoxóniová soľ. karboxylová kyselina. alkohol s kyselinou nemôže reagovať lebo má mierne kyslý charakter.

605. Hydroxyderiváty uhľovodíkov sú podľa Brönsteda: len kyseliny. len zásady. amfolyty. nemôžu prijať ani odštiepiť kation vodíka.

606. Glycerol je: trojsýtny alkohol. terciarny alkohol. opticky aktívny. súčasťou kozmetických krémov.

607. Oxidáciou glycerolu: primárnom uhliku vzniká glyceraldehyd. na sekundárnom uhliku môže vznikať acetón. na sekundárnom uhliku môže vznikať dihydroxyaceton. do druhého stupňa vzniká kyselina citrónová.

608. O glycerole platí: nachádza sa v organizme človeka ako koenzým. vzniká v organizme pri proteosyntéze. zniká v organizme pri enzýmovej hydrolýze lipidov. je súčasťou lipidov a nukleovylch kyselín.

609. Glycerín: je roztok glycerolu vo vode a používa sa v kozmetickom priemysle. zvláčňujú pokožku. vzniká redukciou glyceraldehydu. je roztok glycerolu v alkohole.

610. Reakciou alkoholu s alkalickým hydroxidom vzniká: alkoxid. napr. alkoholát sodný. fenoxid. soľ alkoholu.

611. Zlúčenina CH3CH2OK: je etoxid draselný. etanoát draselný. etanolát draselný. vzniká reakciou draslíka s etanolom.

612. Fenoxid draselný: pripravíme reakciou kyseliny benzoovej s draslikom. vzniká reakciou fenolu s hydroxidom draselným. ma v molekule ionovu väzbu. vzniká reakciou toluénu s draslíkom.

613. Alkoxóniove soli vznikajú: oxidáciou alkoholu. reakciou alkoholu s minerálnymi kyselinami. reakciou kyseliny s fenoxidom. redukciou karboxylových kyselín.

614. Fenoly sú kyslejšie ako alkoholy: v dôsledku konjugacie volneho elektronoveho paru kyslíka a delokalizovaneho oblaku pí elektrónov na aromatickom jadre. v dôsledku pozitívneho mezomerneho efektu -OH skupiny. v dôsledku negatívneho mezomerneho efektu -OH skupiny. nie sú kyslejšie, pretože kyslík je silne elektronegativny a priťahuje si elektróny z aromatického jadra.

615. Metanol od etanolu rozlišime: podľa vône. reakciou KMnO4. reakciou s I2 v prostredí alkalického hydroxidu. jodoformovou reakciou.

616. Medzi fenoly zaraďujeme: kyselinu salicylovu. krezol. o-xylen. hydrochinon.

617. Oxidáciou hydrochinonu vzniká: p- benzochinon. m-benzochinon. kyselina tereftalová. nenasýtený diketón.

618. p-benzochinon vzniká: redukciou pyrogalolu. dehydrogenáciou hydrochinónu. dehydratáciou hydrochinónu. oxdiáciou hydrochinonu.

619. Vyberte správne tvrdenie: fenoly s FeCl3 dávajú farebne reakcie. fenol je dobre rozpustný vo vode. fenol vzniká oxidáciou kuménu. úplnou hydrogenáciou fenolu vzniká cyklohexán.

620. Etanol je kvapalina a etán je plyn, pretože: etan ma nižšiu molekulovu hmotnosť. etanol je kyslejší. medzi molekulami etanolu sa tvoria vodíkové väzby a medzi molekulami etánu nie. medzi molekulami etánu pôsobia pevne kovalentné väzby.

621. Dimetyldisulfid vzniká: dehydratáciou metántiolu. oxidáciou metántiolu. redukciou metántiolu. z organických peroxidov.

622. Disulfidová väzba: vzniká oxidáciou tiolov. sa nachádza aj v molekulách bielkovín. vzniká hydrogenáciou etántiolu. sa podieľa na sekundárnej štruktúre bielkovín.

623. Metamérom dibutyléteru je: CH3-CH2-CH2-O-CH2-CH2-CH2-CH2-CH3. CH3-CH2-CH2-CH2-CH2-CH2-CH2-O-CH3. CH3-CH2-CH2-O-CH2-CH2-CH3. CH3-CH2-CH2-CH2-CH2-CH2-CH2-CHO.

624. O éteroch môžeme povedať: majú nižšie teploty varu ako príslušné alkoholy. medzi molekulami éterov sa tvoria kyslíkové väzby. na svetle môžu tvoriť výbušné peroxyzlúčeniny. sú dobre rozpúšťadla organických zlúčenín a môžu prijať kation vodíka na voľný elektrónový pár kyslíka.

625. Reakciou alkoholov s: alkalickými hydroxidmi vznikajú alkoxidy a voda. alkalickymi kovmi vznikajú alkoxidy a vodík. aldehydmi v kyslom prostredí vznikajú poloacetály alebo acetály. fenolmi vznikajú aldoly.

626. Oxidáciou primárneho alkoholu vzniká podľa podmienok reakcie: karboxylová kyselina. keton. acetal. aldehyd.

627. Reakciou hydroxyderivátov uhľovodíkov s: ketonmi vznikajú aldoly. halogenvodikovymi kyselinami vznikajú alkoxoniove soli. kyslikatými minerálnymi kyselinami vznikajú estery. aldehydmi vznikajú acetály.

628. Primárne alkoholy vznikajú: redukciou ketonov. dehydrogenáciou aldehydov. redukciou karboxylových kyselín do druhého stupňa. hydrogenáciou aldehydov alebo ketónov.

629. Vinylakohol: vzniká adiciou vody na acetylen. vzniká adíciou vody na etylen. vzniká dehydratáciou etanalu. je nestabilný a prešmykuje na acetaldehy.

630. Pre alkoholy platí: jednosytne s najnižším počtom atómov uhlíka v molekule su bezfarebne kvapaliny príjemnej vône. s najnižším počtom atómov uhlíka v molekule sú vo vode veľmi dobre rozpustné. sú vo vode nerozpustné, pretože nedochádza k disociácii. ich rozpustnosť vo vode stúpa s rastúcim počtom atómov uhlíka v molekule.

631. Alkoholy majú vyššie teploty varu v porovnaní so základnými uhľovodíkmi pretože: medzi molekulami alkoholov sa netvoria vodíkové väzby. medzi molekulami alkoholov sa tvoria vodíkové väzby. vzniká vodíková väzba medzi molekulami vody a -OH skupinou alkoholov. majú vyššiu molekulovu hmotnosť.

632. Etándiol: je kvapalina sladkej chuti a používa sa ako sladidlo v potravinarstve. používa sa na výrobu nemrznucich zmesi. vzniká kyslou alebo zásaditou hydrolýzou etylenoxidu. je toxický.

633. Medzi aromatické alkoholy nepatrí: fenol. hydroxyderivát, ktorý ma -OH skupinu naviazanú na postrannom reťazci aromatického kruhu. pyrokatechol. benzylalkohol.

634. Alkoholy: sú amfotéry. majú väčšiu polaritu väzby O-H ako voda. ktoré majú hydroxylovu skupinu naviazanú na terciárnom uhliku sú, po metanole, najkyslejšie. ktoré majú hydroxylovú skupinu naviazanu na primárnom uhliku sú, po metanole, najkyslejšie.

635. Medzi fenoly patria: pyrokatechol, o-krezol. hydrochinón, rezorcinol. benzylakohol, o-xylén. benzochinón, etylénglykol.

636. Fenol. je biela kryštalická látka vo vode malo rozpustná. ľahšie odštiepi katión vodíka ako primárny alkohol. je slabšia kyselina ako metanol. používa sa v medicíne ja dezinfekciu rán.

637. Alkoholy: dehydratáciou poskytujú alkény. môžu vzniknúť reakciou halogenalkánov s NaOH. v molekule obsahujú aspoň jednu nepolarnu -OH skupinu. so silnymi zásadami nereagujú.

638. O etántiole platí: je kvapalina príjemnej vône, preto sa používa na odorizáciu zemného plynu. ma v molekule dve -SH skupiny. je sirna obdoba etylalkoholu. dehydrogenáciou vzniká dietyldisulfid.

639. Reakciou etanolu s H2SO4 vzniká: pri zvýšenej teplote eten. za studena ester. CH3- CH2-O-SO3H pri nízkej teplote. CH3-CH2-O-O- SO3H pri nízkej teplote.

640. Hydroxyderivaty uhľovodíkov poskytujú reakcie: produktom dehydrogenácie sekundárneho alkoholu je zlúčenina typu R-CO-R. oxidáciou -OH skupiny v kyseline mliečnej vzniká oxoskupina. produktom oxidácie primárneho alkoholu môže byť acetón. fenol dáva dehydrogenáciou cyklohexanol.

641. Z uvedených reakcii môže prebiehať: oxidácia 1-propanolu (propán-1-olu) na propanal. oxidácia formaldehydu na kyselinu mravčiu. redukcia ketokyseliny na oxokyselinu. redukcia metanalu na kyselinu metanovu.

642. Vyberte správne výroky o hydroxyderivatoch uhľovodíkov: sorbitol patrí k hydroxyderivátom uhľovodíkov. elektrofilne substitúcie fenolov prebiehajú ľahšie ako nesubstituovaných arénov. hydroxylove skupiny sa vyskytujú aj v molekulách sterolov, sacharidov, bielkovín, cholesterolu, vitamínu A, vitamínu E. etylalkohol je jednosýtny sekundárny alkohol.

643. Vyberte čo platí o fenole: reakciou s Cl2 v prítomnosti FeCl3 vzniká o-chlorfenol alebo p- chlorfenol. reakciou s HCl vzniká fenyloxónium chlorid. reakciou s metanolom vzniká fenylester. reakciou s draslikom vzniká fenoxid draselný.

644. Vyberte karbonylove zlúčeniny: CH3-CO-C6H5. acetofenón. pyrogalol. R-CO-O-R.

645. Vyberte, ktoré zo zlúčenín sú karbonylove zlúčeniny: CH2O. NH2-CO-NH2. CH3-O-CH3. CH3-CO-CH3.

646. Pre karbonylové zlúčeniny platí: môžu byť primárne, sekundárne, terciárneho, podľa počtu charakteristických skupín v molekule. karbonylový uhlík je v hybridizácii sp2, preto má karbonylova skupina rovinnú štruktúru. nespáreny elektrón atómu uhlíka tvorí s nespáreným elektrónom atomom kyslíka pí-väzbu. majú charakteristickú skupinu C=O.

647. O karbonylových zlúčeninách platí: majú nižšiu teplotu varu ako hydroxyderivaty uhľovodíkov, lebo medzi ich molekulami sa netvoria vodíkové väzby. nižšie aldehydy a ketony sú dobre rozpustné vo vode, lebo s molekulami vody tvoria vodíkové väzby. okrem karbonylovej skupiny sa v ich molekule už nemôže nachádzať žiadny iný substituent. všetky vznikajú oxidáciou primárnych alkoholov.

648. O reaktivite aldehydov a ketonov neplatí: závisí od charakteru jednoväzbovych skupín, ktoré sú naviazané na karbonylovom uhliku. je približne rovnaká, pretože aldehydy aj ketony obsahujú rovnakú karbonylovu skupinu. aldehydy sú pri nukleofilnych adíciach reaktivnejšie ako ketony. reaktivita karbonylovych zlúčenin závisí od pozitívneho čiastkového kladného náboja na karbonylovom uhliku.

649. Formaldehyd je reaktivnejsi ako acetlaldehyd, pretože: atómy vodíka formaldehydu majú malý +I efekt na funkčný uhlík. ma menšiu molekulovú hmotnosť. je plyn. +I efekt alkylovej skupiny acetaldehydu znižuje veľkosť čiastkového záporného náboja na jeho karbonylovom uhliku.

650. Acetón a vinylalkohol: sú optické izomery. sú tautomery. sú metamery. nie sú izomery.

Reaktivita karbonylových zlúčenín: môže ovplyvniť prítomnosť iných substituentov v molekule. zvyšujú substituenty, ktoré vyvolávajú +I efekt. zvyšujú substituenty, ktoré vyvolávajú -I efekt. nemožno ovplyvniť naviazaním inej charakteristickej skupiny na alkylovom zvyšku.

652. Vyberte správne tvrdenie: alkoholy reagujú s aldehydmi v kyslom prostredí. ketóny s alkoholmi reagujú zriedkavejšie, pretože alkoholy sú slabé nukleofily. acetálová reakcia musí byť katalyzovaná alkalickým hydroxidom, aby sa zvýšila reaktivita karbonylového uhlíka. acetálová reakcia prebieha len v kyslom prostredí.

653. Charakteristické reakcie aldehydov a ketonov sú: elektrofilne adicie. nukleofilne adicie. eliminačné reakcie. elektrofílne substitúcie.

654. Aldehydy môžu reagovať: s alkoholmi v prítomnosti kyseliny sírovej. spolu navzájom bez ohľadu na ich štruktúru. s ketonmi v prítomnosti -OH ako katalyzátora. karboxylovými kyselinami za vzniku esterov.

655. Acetálová reakcia: má význam v priemysle. používa sa na ochranu aldehydovej skupiny pred oxidáciou. prebiaha len v prítomnosti H+ ako katalyzátora, ktorý potlačí disociáciu vodíka aldehydu. prebiaha len v prítomnosti H+ ako katalyzátora, ktorý zvyšuje reaktivitu karbonylového uhlíka.

656. Z uvedených zlúčenín vyberte acetály: A. B. C. D.

657. Polacetál alebo acetál vzniká podľa reakčnej schémy: A. B. C. D.

658. Vyberte reakcie, v ktorých ketony reaguju podla reakčnej schémy: A. B. C. D.

659. O aldehydoch a ketonoch plati: Vyssie aldehydy a ketony su sucastou prirodnych chutovych a vonnych latok. benzaldehyd je kvapalina horkomandlovej vone a nachadza sa napr. v kostkach horkych mandli. aceton vznika v organizme pri glykoze. formaldehyd sa pouziva napr. na vyrobu lakov a plastov.

660. Formaldehyd: sa moze uvolnovat z noveho nabytku a sposobovat bolesti hlavy a zavraty. sa nachadza v cigaretovom dyme. je pre cloveka toxicky. je biela krystalicka latka.

661. Formalin: je 3% roztok formaldehydu vo vode. ma baktericidne vlastnosti. pouziva sa na uchovavanie biologickeho materialu. je 37% roztok formaldehydu vo vode.

662. Formaldehyd sa pouziva: na vyrobu plastov. na vyrobu tmelov a lakov, ktoré sa používajú najmä v nábytkárskom priemysle. v medicine na dezinfekciu. je jedovaty, preto sa v praxi nepoužíva.

663. Pre karbonylové zlúčeniny platí. v prítomnosti silnej zásady môžu odštiepiť z α- uhlíka katión vodíka. odštiepi vodík z α-uhlíka, lebo zvýšená elektrónová hustota na karbonylovom uhlíku spôsobuje kyslosť tohto vodíka. karbonylová skupina svojím -I efektom zväčšuje polaritu suusednej väzby -C-H. nemôžu navzájom reagovať, lebo majú rovnakú charakteristickú skupinu.

664. Aldolová kondenzácia: reakcia medzi molekulami karbonylových zlúčenín v zásaditom prostredí. reakcia začína ma tom aldehyde alebo ketóne, ktorý je menej reaktívny a má na alfa uhlíku aspoň jeden atom vodíka. začína naviazaním elektrofilu na karboxylový uhlík. môže byť reakcia medzi dvomi molekulami formaldehydu.

665. Aldolová kondenzácia medzi formaldehydom a benzaldehydom: začína vždy na formaldehyde, lebo je reaktívnejší. začína vždy na benzaldehyde, lebo má väčšiu elektrónovú hustotu na benzénovom jadre. nemôže prebiehať, lebo formaldehyd nemá α- uhlík a benzaldehyd nemá na α-uhlíku naviazaný atóm vodíka. nemôže prebiehať, lebo formaldehyd a benzaldehyd majú α-uhlík, ale nie je na ňom naviazaný atóm vodíka.

666. Reaktivita aldehydov a ketonov klesá v poradí: acetaldehyd > aceton. aceton > formaldehyd. aceton > benzaldehyd. benzaldehyd > formaldehyd.

667. Acetaldehyd: je bezfarebná kvapalina charakteristického zápachu. má vlastnosti podobné formaldehydu, ale miernejšie. vzniká oxidáciou etanolu. na rozdiel od formaldehydu nie je pre človeka toxický.

668. Aceton: je bezfarebný plyn charakteristického zápachu. používa sa na výrobu lakov, farieb, rozpušťadiel. vzniká v organizme pri vážnej dehydratácii a pri metabolických dejoch u diabetikov. je prchavá nehorľavá kvapalina.

669. Zlúčenina (obrázok) vznikne: vnutornou polacetálovou reakciou aldehydu obsahujúceho dve -OH skupiny. acetálovou reakciou formaldehydu a 1,3-propandiolu. reakciou hydroxylovej skupiny na 5. uhlíku s aldehydovou skupinou 3,5-dihydroxypentnalu. vzniká oxidáciou 1,3-dihydroxycyklohexánu.

670. Vyberte správnu aldolovú reakciu: A. B. C. D.

671. O redoxných reakciách ketonov plati: pri redukcii ketonov v pritomnosti H+ vznikajú primárne alebo sekundárne alkoholy. redukciou ketonov vznikajú sekundárne alkoholy. ketony sa v pritomnosti oxidacnych činidiel oxidujú na primárne alkoholy. ketony sa za beznch podmienok neoxiduju.

672. O aldehydoch a ketonoch neplatí: aldehydy na rozdiel od ketonov sa vemi lahko oxiduju uz aj slabými oxidačnými činidlami. pri oxidácii aldehydov vznikajú karboxylové kyseliny. väzba -C-C- je pevnejšia, preto sa oxidujú pri miernom zahriatí. karbonylová skupina je velmi reaktivna.

673. Prítomnosť aldehydov dokážeme: Tollensovým činidlom. Fehlingovým činidlom. biuretovou reakciou. brómovou vodou.

674. Haloformová reakcia: je reakcia halogénu v zásaditom prostredí s karbonylovou zlúčeninou typu CH3-CO-R. prebieha na α-uhlíku metylketonov a acetaldehydu. podmienkou pozitívnej jodoformovej reakcie je prítomnosť metylovej skupiny na karbonylovom uhlíku. je napr. reakcia jodu s formaldehydom v pritomnosti NaOH.

675. Vyberte reaktanty, ktorých reakciou vzniká zlúčenina (obrázok): p-chlortoluen a metanol. p.chlorbenzaldehyd a etanol. p-chlorbenzaldehyd a etanal. pentan-3-on a 4-chlorfenol.

676. Vyberte zlúčeninu, ktorá je vhodná na prípravu aldolu: A. B. C. D.

677. Jodoformova reakcia: je reakcia jodu v zasaditom prostredí s lubovolnymi aldehydmi alebo ketonmi za vzniku jodoformu. je dokazova reakcia pritomnosti skupiny -CO-CH3. ak je pozitivna, vzniká červená kryštalická látka CHI3. ak je pozitivna, vzniká žltá kryštalická látka, jodoform CHI3.

678. Vyberte reakcie, ktorými sa dokazuje pritomnost aldehydu: A. B. C. D.

679. Priebeh jodoformovej reakcie vyjadruje reakcna schema: A. B. C. D.

680. Vyberte zluceninu, ktorá dava pozitivnu jodoformovú reakciu: A. B. C. D.

681. Acetály vznikajú: reakciou dvoch aldehydov. reakciou 1 molu aldehydu a 2 molov alkoholu. reakciou 1 molu aldehydu a 1 molu alkoholu. elektrofilnou substituciou.

682. Jodoformova reakcia umožňuje: odlíšiť metanol od etanolu. dokázať prítomnosť acetónu v moči. odlišiť formaldehyd od acetaldehydu. dokázať prítomnosť močoviny.

683. Pre reakciu s Fehlingovym činidlom platí: prebieha v kyslom prostredí. kation meďnatý sa oxiduje na kation meďný. kation meďnatý sa redukuje na kation meďný. aldehyd sa oxiduje na kyselinu.

684. Hydrogenáciiou butanalu vzniká: kyselina butánová. bután-1-ol. bután-2-ol. but-1-én.

685. Dimetylketon dava farebnu pozitivnu reakciu: s Fehlingovým činidlom. so Schiffovým činidlom. s HNO3. jodoformovú.

686. Acetofenón vzniká zo styrénu: dehydrogenáciou. hydratáciou a dehydrogenáciou. hydratáciou a hydrogenáciou. nedá sa pripraviť zo styrénu.

687. Reakcia vody s acetaldehydom: je posunutá na stranu reaktantov. poskytuje kyselinu etánovú. dáva poloacetál. je reakcia vzniku 1,2-etándiolu.

688. Pri reakcii 2 molekul acetaldehydu v alkalickom prostredi vzniká: kyselina etánová. dietylketon. 3-hydroxybutanal. 2-hydroxypentanal.

689. Aldolová kondenzácia nemôže prebiehať, ak reaguje: metanal + metanal. etanal + etanal. propanal + propanal. butanal + butanal.

690. Aldolová kondenzácia formaldehydu s benzaldehydom: prebieha už pri izbovej teplote. nepriebieha, pretože ai jeden reaktant nemá α- vodík. začina na benzaldehyde. je endotermická.

691. Aldolovou kondenzáciou vznikajú: polacetály a acetály. len ketály. 3- hydroxyaldehydy. zlúčeniny, ktoré majú v molekule hydroxyskupinu aj karbonylovú skupinu.

692. Karboxylové kyseliny: môžu byť mono-, di-, tri- až polykarboxylové kyseliny. s nižšou počtom atomov uhlika maju štipľavý zápach. všetky sú dobré rozpustné vo vode, lebo majú v molekule polárnu skupinu. nižším počtom atómov uhlíka majú vyššie teploty varu ako príslušné uhľovodíky, lebo medzi ich molekulami sa tvoria vodikove väzby.

693. Karboxylové kyseliny s nižším počtom atómov uhlíka: sú rozpustné len v organických rozpúšťadlách. sú dobré rozpustné vo vode, lebo medzi karboxylovými skupinami kyselín a vodou sa tvoria vodíkové väzby. tvoria navzájom diméry, preto je ich teplota varu vysoká. sú biele kryštalické látky.

694. Kyslý charakter karboxylových kyselín vyplýva: z toho, že všetky majú štipľavý zápach a kyslú chuť. z presunu elektrónov čo sa prejaví na polarizácii väzby O-H. z toho, že v dôsledku vysokej elektronegativity kyslíka vzniká mezomérny efekt, ktorý polarizuje väzbu O-H tak, že sa odštiepi protón. z počtu atómov vodíka v molekule.

695. O karboxylovej skupine platí: karboxylový uhlík je v hybridizácii sp2. karboxylový uhlík vytvára tri σ a jednu π väzbu. atom uhlika a dva atomy kyslika tvoria pravidelny oktaeder. voľné elektronove páry kyslíka z -OH skupiny sa zapájajú do konjugácie s väzbou -C=O.

696. O vlastnostiach karboxylových kyselín neplatí: nižšie karboxylové kyseliny tvoria diméry, preto ich teploty varu sú vysoké. polarita skupiny -COOH spôsobuje rozpustnosť kyseliny vo vode. uhlíkový zvyšok karboxylovej kyseliny potláča rozpustnosť vo vode. pretože všetky karboxylové kyseliny obsahujú skupinu - COOH, sú všetky dobre rozpustné vo vode.

697. Kyslosť karboxylových kyselín závisí: len od počtu karboxylových skupín v molekule. len dlžky uhlikoveho reťazca. od koncentrácie a počtu skupín -COOH v molekule. od dlžky a charakteru uhlikoveho reťazca.

698. O vlastnostiach karboxylovej skupiny - COOH platí: polarita väzby -OH podmieňuje odštiepenie H+. v anione -COO- je záporný náboj rozložený rovnomerne na obidva kyslíky. dlžka väzieb -C-O v skupine -COOH je rovnaká a je to 0,127 nm. všetky tri väzby na karboxylovom uhlíku sú usporiadané v priestore a zvierajú uhol 107°.

699. Silu karboxylových kyselín charakterizuje: pH. koncentrácia. hodnota Ka a pKa. ionizačný stupeň.

700. Kyslosť karboxylových kyselín vzrásta v poradí: kyselina maslová < kyselina mravčia. kyselina octová < kyselina oxálová. kyselina šťavelová < kyselina mravčia. kyselina mravčia < kyselina benzoová.

701. O karboxylovych kyselinach mozeme povedať: v prírode sa väčšinou vyskytuju vo forme soli a derivatov. v prirode sa nachádza volne kyselina trifluoroctova. kyselina jantarova sa vyskytuje v ovoci a vznika aj pri metabolickych dejoch v organizme. vznikaju v prirode len rozkladom živočíšnych organizmov.

702. Medzi karboxylove kyseliny nepatri: kyselina pikrova. kyselina mocova. kyselina arachova. kyselina benzensulfonova.

703. Kyselina mravcia: je bezfarebna kvapalina stiplaveho zapachu a ma leptave ucinky. nachádza sa v telách mravcov, komarov, vciel a v žihľave, ale nema prakticke vyuzitie. vyuziva sa pri metalizacii kovov, spracovani koze a synteze zlozitejsich zlucenin. priemyselne sa vyraba z metanolu a oxidy uholnateho.

704. Vyberte nesprávne tvrdenie: konjugacia volneho elektrónového paru kyslika -OH skupiny sposobuje zmensenie hodnoty δ- na karboxylovom uhliku a polarizaciu -OH skupiny. karboxylovy uhlik v dosledku konjugacie elektronoveho paru kyslika, je voci nukleofilnym cinidlam menej reaktivny ako karbonylovy uhlik. charakteristicke reakcie karboxylovych kyselin su nukleofilne adicie. karboxylovy uhlik je v hybridizacii sp.

705. Redukcne vlastnosti ma: kyselina mravcia. kyselina ftalova. kyselina mliecna. kyselina citronova.

706. Oxidaciou kyseliny mravcej vznika: nasledne aj kyselina uhlicita. oxid uhlicity a voda. formaldehyd. kyselina karbamova.

707. Kyselina stavelova: je bezfarebna kvapalina. nachadza sa v rastlinach, ako napr. stavel, spenat. pre cloveka je toxicka, pretoze stavelan sodny je súčasťou oblickovych kamenov. stavelan vapenaty je zlozkou oblickovych kamenov.

708. Kyselina citrónová: je kyselina propantriova. je trojsytna hydroxykyselina. ma baktericidne ucinky a pouziva sa v potravinarskom priemysle na konzervaciu potravín. znizuje zrazanlivost krvi, lebo viaze vapenate kationy v krvi.

709. Kyselina citronova: nie je opticky aktivna. je kyselina propantriova. patri medzi substitucne derivaty karboxylovych kyselin. patri medzi funkcne derivaty karboxylovych kyselín.

710. Charakteristicke reakcie karboxylovych kyselin su: neutralizacia. elektrofilne substitucie. nukleofilne substitucie. dehydrogenacie.

711. O esterifikacii plati: je reakcia karboxylovej kyseliny a alkalickeho hydroxidu. je reakcia alkoholov a karboxylovych kyselin v kyslom prostredi. prebieha adicno-eliminacnym mechanizmom. je reakcia, pri ktorej moze reagovať len organicka kyselina s alkoholom.

712. Neutralizacia je reakcia: karboxylovej kyseliny a R-OH. karboxylovej kyseliny s hydroxidmi. pri ktorej vznika anhydrid kyseliny a voda. pri ktorej vznika anhydrid kyseliny.

713. Pre esterifikaciu karboxylovych kyselin plati: reakcnu zmes je potrebné chladit, lebo reakcia je silne exotermicka. kation vodika ako katalyzator zvysuje reaktivitu karboxyloveho uhlika a potlaca disociaciu kyseliny. kyselina môže reagovať len s jednysytnym alkoholom. rovnovazny stav reakcie je posunuty na stranu reaktantov, preto je potrebné odoberat.

714. Vyberte kyselinu, v ktorej sa prejavi najvyraznejsi -I efekt na karboxylovy uhlik: trichloretanova. dichloretanova. 4- chlorpentanova. octova.

715. Zlucenina CH3--CH2--O--CO--CH2--CH2--CH3 vznikne reakciou: CH3--CH2--CO--O--CO--CH2--CH2--CH3 s metanolom. CH3--CH2--CO--O--CO--CH2--CH2--CH3 s etanolom. CH3--CH2--CH2--COCI s etanolom. CH3--CH2--COOCI s propanolom.

716. Vyberte funkčné derivaty karboxylovych kyselin: CH3CONa. CH3CONH2. CH3CH2CH(Cl)COOH. kyselina salicylova.

717. Oznacte zluceninu, ktora predstavuje substitucny derivat karboxylovej kyseliny: glycin. etanoat sodny. kyselina vinna. chlorid kyseliny propionovej.

718. Medzi substitucne deriváty karboxylovych kyselin patri: kyselina jablcna. kyselina jantarova. kyselina glutamova. kyselina glutarova.

719. Acylpyrin pripravíme reakciou: kyseliny ftalovej a etanolu. kyseliny benzoovej a kyseliny octovej. kyseliny salicylovej a kyseliny octovej. anhydridu kyseliny salicylovej a etanovej.

720. Esterifikacia je reakcia medzi: metanolom a anhydridom karboxylovej kyseliny. enolom a chloridom kyseliny benzoovej. benzoylchloridom a kyselinou octovou. propanolom a benzoylchloridom.

721. Medzi viacsytne karboxylove kyseliny nepatri: kyselina malonova. kyselina glukarova. kyselina acetoctova. kyselina citrónová.

722. Propylester kyseliny octovej vznika reakciou: kyseliny propanovej a chloretanu. anhydridu kyseliny octovej a propán-1-olu. chloridu kyseliny etanovej a 1-propanolu. acetaldehydu a kyseliny octovej.

723. Kyslosť viacsytnych karboxylovych kyselin: zavisi len od poctu karboxylovych skupin v molekule. charakterizujeme hodnotu pK(a). adipovej a glutarovej je väčšia ako mravcej. zavisi od vzdialenosti karboxylovych skupín v uhlikovon retazci.

724. Redukcne ucinky ma kyselina: mliecna. mravcia. fumarova. pyrohroznova.

725. Vyberte správne tvrdenie: kyselina mliečna ma dobre oxidacne aj redukcne účinky. kyselina pyrohroznova vznika dehydrogenaciou kyseliny malonovej. dehydrogenaciou kyseliny 2- hydroxypropanovej vznika kyselina pyrohroznova. oxidaciou kyseliny octovej vznika kyselina malonova.

726. O karboxylovych kyselinach plati: dekarboxylaciou kyseliny propandiovej vznika kyselina octova. dehydrataciou kyseliny jablcnej vznika kyselina maleinova. dehydrataciou kyseliny vinnej vznika kyselina akrylova. hydrataciou kyseliny linovej vznika kyselina olejova.

727. Podla hodnôt pK(a) kyselin: jantarova 4,2; propenova 4,26 ; maslova 4,9; mravcia 3,68; octova 4,74; benzoova 4,19; rozhodnite, či plati. kyselina maslova je silnejšia ako kyselina jantarova. kyselina jantarova je najslabšia. kyselina mravcia je nasilnejsie. všetky patria medzi silné karboxylove kyseliny.

728. Pre substitucne deriváty karboxylovych kyselin plati: maju rovnake fyzikalne a chemicke vlastnosti ako pôvodne karboxylove kyseliny. obidve charakteristicke skupiny si zachovavaju svoje chemicke vlastnosti a reaktivitu. ich chemicke vlastnosti zavisia od typu charakteristickej skupiny a vzdialenosti od - COOH skupiny v uhlikovom retazci. nemaju charakter karboxylovych kyselin.

729. Aminokyseliny: su funkcne derivaty karboxylovych kyselin. všetky maju len zasadite vlastnosti, lebo obsahuju zasaditu skupinu- NH2. obsahujú charakteristické skupiny, ktoré su schopné odstiepit aj viazat proton. su amfolyty.

730. Aminokyseliny su amfolyty, pretoze: vo vodnom prostredí nedisociuju. obsahuju v molekule kyslu aj zasaditu charakteristicku skupinu. su schopné tvorit vnútorný ion. mozu byt kysle, zasadite alebo neutralne.

731. Izoelektricky bod pI aminokyseliny: je hodnota pK(a), pri ktorej sa aminokyseliny v elektrickom poli nepohybuje. je rovnovazna konstanta aminokyseliny. je hodnota pH prostredia, pri ktorej aminokyselina v roztoku tvori amfion. sa vyuziva pri elektroforetickej separacii aminokyselin.

732. O aminokyselinach plati. neesencialne aminokyseliny nemusi clovek prijimat v potrave, lebo si ich organizmus dokaze vytvorit z dusika, vodika, uhlika. aminokyseliny, ktore maju v molekule aromaticke jadro, heterocyklus alebo rozvetvený retazec su esencialne. neesencialne si organizmus dokaze vytvoriť transaminaciou. esencialne si organizmus dokaze vytvoriť z neesencialnych aminokyselin transaminaciou.

733. Hydroxykyseliny: ziskame napr. oxidaciou kyseliny pyrohroznovej. su napr. kyselina mliecna a salicylova. je napr. kyselina hyaluronova, ktora sa pouziva v kozmetike do kremov proti vraskam. pripravime napr. aj oxidaciou glukozy.

734. Medzi dvojsytne kyseliny patri kyselina: linolenova. tereftalova. malonova. oxalova.

735. Medzi nenasytene karboxylove kyseliny patri kyselina: acetylsalicylova. pyrohroznova. fumarova. arachidonova.

736. Kyselina salicylova: je kyselina o- hydroxybenzoova. je funkcny derivat kyseliny benzoovej. reakciou s kyselinou etanovou vytvára acylpyrin. je funkcny derivat kyseliny octovej.

737. Vyberte molekuly, ktore su opticky aktívne: kyselina vinna. kyselina fumarova. kyselina jantarova. kyselina citrónová.

738. Kyslosť substitucnych derivátov karboxylovych kyselin zavisi: od polohy substituenta vzhladom na karboxylovu skupinu. od poctu halogénov na uhlikovom reťazci karboxylovej kyseliny. len od dĺžky uhlikoveho reťazca. od charakteru substituenta.

739. Najsilnejšia bude kyselina: 3- chlorbutanova. 2,2-dichlorbutanova. trichloroetova. trifluoroctova.

740. Kyselina mliecna: je bezfarebna kvapalina. ma v molekule chiralny uhlik. vznika pri kvaseni kapusty. pri nadmernej fyzickej záťaži sa vytvara vo svaloch a je povazovana za pricinu ,,svalovice".

741. Anion CH3-COO- je : acyl. acetyl. acetat. pyruvat.

742. Funkcnym derivatom kyseliny uhlicitej je: guanidin. fosgen. mocovina. kyselina mocova.

743. Funkcne derivaty karboxylovych kyselin vznikaju reakciou: karboxylovej kyseliny s PCl3 alebo s PCl5. karboxylovej kyseliny s alkoholom v kyslom prostredí. anhydridu karboxylovej kyseliny s vodou. acylchloridu s aldehydom.

744. O reaktivite funkčných derivatov karboxylovych kyselin plati: amid je reaktivnejsi ako ester. anhydrid je reaktivnejsi ako amid. chloridy su najreaktivnejsie a pri reakcii s alkoholmi nie je potrebný katalyzátor. karboxylove kyseliny su reaktivnejsie ako ich funkcne derivaty.

745. O esteroch karboxylovych kyselin mozeme povedať: vsetky sú vo vode dobre rozpustne, lebo tvoria vodikove vazby. medzi estery patria aj lipidy. pouzivaju sa v potravinarstve ako esencie, napr. rumova, hruskova alebo ananasova. ester kyseliny metakrylovej a metanolu sa používa na vyrobu plexiskla.

746. Vyberte reakcie vzniku esteru karboxylovych kyselin: karboxylova kyselina s amoniakom. chlorid karboxylovej kyseliny s alkoholom. anhydrid karboxylovej kyseliny s alkoholom. tioester karboxylovej kyseliny a fenolom.

747. Vyberte správne reakcie, pri ktorých vznikajú derivaty karboxylovych kyselin: A. B. C. D.

748. Vyberte správne tvrdenie: chloridy a anhydridy karboxylovych kyselin su reaktivnejsie ako karboxylove kyseliny. esterfikacia chloridov a anhydridov karboxylovych kyselin prebieha bez katalyzatora. zasaditou hydrolyzou esterov vznika karboxylova kyselina a alkohol. zasaditou hydrolyzou vyssich mastnych (karboxylovych) kyselin vznika mydlo.

749. Opticky aktivna zlucenina je: A. B. C. D.

750. Ako lieciva sa pouzivaju: hydroxyderivat kyseliny salicyovej, ktorý ma antipyreticke ucinky. salicylamid, ktory pôsobí ako analgetikum na CNS. chlorid kyseliny salicyovej, ktorý pôsobí ako analgetikum. kyselina p- aminosalicyova, ktora sa používa pri liecbe tuberkulózy.

751. Vnútorný anhydrid vznika: z dvoch molekul kyseliny mravcej. z jednej molekuly kyseliny maleinovej. z jednej molekuly kyseliny tereftalovej. z jednej molekuly kyseliny jantarovej.

752. 1 mol anhydridu karboxylovej kyseliny vznikne z: 2 molov kyseliny ftalovej. 2 molov kyseliny etanovej. 1 molu kyseliny malonovej. 2 molov kyseliny adipovej.

753. Kyselina p-aminobenzoova : je súčasťou vitaminu kyseliny listovej. pôsobí na regeneráciu a syntezu červených krviniek. je rastovym faktorom niektorých mikroorganizmov. podporuje tvorbu a ukladanie lipidov do tukovych tkaniv.

754. Sťavelan vapenaty: ma vzorec (COOH)2Ca. je zlozkou oblickovych kamenov. ma vzorec Ca(COO)2. je ester kyseliny šťavelovej.

755. O kyseline štavelovej neplati: vznika oxidaciou metantiolu. redukcia dava 1,2- etandiol. je biela krystalicka latka. neobsahuje chiralny uhlik.

756. Kyselinu mravciu a octovu rozlisime: Biuretovou reakciou. jodoformovou reakciou. reakciou s oxidacnym cinidlom, lebo redukcne ucinky ma len kyselina mravcia. reakciou s oxidacnym cinidlom, lebo redukcne ucinky ma len kyselina octova.

757. Všeobecný vzorec R-CO-O-CO-R zodpoveda: esteru. diketonu. anhydridu. organickemu peroxidu.

758. Adiciou vody na kyselinu akrylovu vznika kyselina: jablčná. mliecna. pyrohroznova. 2- hydroxypropanova.

759. Karboxylovu kyselinu obvykle pripravime: kyslou hydrolyzou esterov. oxidaciou primarneho alkoholu do druheho stupna. hydrolyzou triacylglycerolu v kyslom prostredí. oxidaciou ketonov.

760. Kyselina etanova: vzniká v prírode kvasenim sacharidov. priemyselne sa vyraba oxidaciou butanu v prítomnosti katalyzátora. Bezvodná (100%) tuhne pri 16°C na látku, preto sa koncentrovana kyselina octova nazýva,,ladová ". v laboratórnych podmienkach sa pripravuje redukciou acetaldehydu.

761.Dekarboxylaciou kyseliny: ftalovej vzniká fenol. stavelovej vzniká kyselina metanova. acetoctovej vznika kyselina octova. malonovej vznika kyselina propanova.

762. Vyberte dvojsytne karboxylove kyseliny a ich substitucne deriváty: kyselina malonova. kyselina oxaloctova. kyselina fumarova. kyselina valerova.

763. Ako nukleofilna substitucia prebieha reakcia karboxylovych kyselin s: PCl5 za vzniku chloridov karboxylovych kyselin, resp. acylchloridov. NH3 za vzniku amoniovych soli. NH3 za vzniku amidov. alkalickymi hydroxidmi za vzniku esterov.

764. Vyberte reakcie prípravy funkčných derivatov karboxylovych kyselin: CH3COOH + CH3COOH. HOOC-CH2-CH2-COOH+CH3-OH. redukcia HOOC-CH2-CH2-COOH na HOOC-CH2- CH2-CH2-OH. dekarboxylacia kyseliny ftalovej na benzoovu.

765. Heterocyklicke zluceniny: su cyklicke zlúčeniny, ktore maju v molekule nahradeny aspoň jeden atóm vodíka dusikom, kyslíkom alebo sirou. maju v cykle nahradeny aspoň jeden atóm uhlika inym heteroatomom, najčastejšie dusikom, kyslíkom alebo sirou. sa používajú ako heribicidy a insekticidy. môžu obsahovať v molekule okrem uhlika aj atomy kremika, pretoze kremik ma tiez schopnosť tvoriť reťaze.

766. Heterocykly majú význam ako: stavebné jednotky nukleovych kyselín. súčasť bielkovín, vitamínov, alkaloidov. súčasť fosfolipidov. surovina pre farmaceuticky priemysel.

767. O vlastnostiach heterocyklov neplati : musia mat v cykle najmenej tri atomy a najviac šesť. závisia len od charakteru heteroatomu. vzhľadom na prítomnosť heteroatomu maju všetky výraznejší aromatický charakter ako benzen. závisia od charakteru heteroatomu, veľkosti a charakteru cyklu.

768. Pre heterocykly plati: heterocykly, ktoré obsahujú v molekule dusík, majú vlastnosti aminov. ako cyklicke eteny môžeme oznacit heterocykly s kyslíkom ako heteroatomom. všetky hetrocykly majú zasadite vlastnosti. nemôžu byť nasytene a nenasýtené.

769. Medzi päťclankove heterocykly s jedným heteroatomom patri: tiazol. pyrol. imidazol. tiofen.

770. Aromatický charakter heterocyklickych zlucenin: vzniká iba vtedy, ak pocet π delokalizovanych elektronov v cykle zodpoveda Huckelovmu pravidlu ( 4n +2) πe-. vznika vždy tak, ze heteroatom zapoji do konjugacie svoj voľný elektronovy par. furanu, tiofenu a pyrolu je rovnaký. Klesá v poradí tiofen> pyrol > furan.

771. Pyrol je súčasťou: hemoglobínu a chlorofylu. bilirubinu a zlcovych kyselín. žlčových farbív. vitaminu B12.

772. Zlcove farbiva: vznikajú rozkladom hemoglobínu. sú základom pre vznik žlčových kyselín. maju v molekule 4 furanove jadra. obsahujú pyrolove jafra.

773. Dva rovnaké heteroatomy obsahuje: tiofen. imidazol. tiazol. oxiran.

774. K derivatom pyrolu nepatri: bilirubin. chlorofyl. myoglobin. kyselina cholova.

775. Pyrol nie je súčasťou molekuly: indolu. purinu. tryptofanu. porfinu.

776. Pyrolove jadrá au súčasťou molekuly: hemoglobinu. vitaminu B12. zlcovych kyselín. kyseliny močovej.

777. Substitucie elektrofilne: spomedzi tiofenu, furanu a pyrolu najľahšie prebiehaju na tiofene. spomedzi tiofene, furanu a pyrolu takmer vôbec neprebiehaju na furane. prebiehajú tak, ze na tiofen sa substituent navazuje hlavne do polohy 2. na heterocykloch neprebiehaju.

778. Pyrolidin: vznika hydrogenaciou pyrolu. vznika oxidaciou pyrolu. ma v molekule dva heteroatomy. ma aromatický charakter.

779. O pyrole a pyridine plati: maju zasadite vlastnosti. lisia sa vznikom aromatickeho charakteru. majú odlišné acidobazicke vlastnosti. pyridin je zasadity.

780.o pyridine plati: volny elektronovy par sa nezapaja do konjugacie. aromaticky charakter vzniká tak, že päť nesparenych elektrónov 5-ich atomov uhlika a jeden nespareny elektron atomu dusika vytvárajú delokalizovany oblak. do delokalizacie π-elektronov sa z atomu dusika zapaja voľný elektronovy par, preto sa zvysuje elektronova hustota a prejavuje sa zasidity charakter. elektrofilne substitucne reakcie na pyridine prebiehaju ľahšie ako na benzene.

781. Heteroatom pyridinu moze svojím voľným elektronovym parom reagovať: a alkylhalogenidmi. s alkalickymi hydroxidmi a vytvara sodne alebo draselne soli. s halogenidmi karboxylovych kyselin. s anionmi kyselin za vzniku pyridiniovych soli.

782. Pyridin: na rozdiel od pyrolu ma zasadity charakter. dehydrogenaciou dava piperidin. lahko sa oxiduje. hydrogenaciou dáva piperidin.

783. Kyseliny nikotinova: je derivatom pyrimidinu. v organizme sa meni na nikotinamid. je znama ako niacin. moze vznikat v organizme aj z tryptofanu, ak je dostatok vitaminu B15, B2 a B6.

784. Pyridin: reaguje s kyselinami za vzniku soli. redukciou dava piperidin. nie je súčasťou izochinolinu. obsahuje v molekule dva atomy dusika.

785. Vyberte molekuly, ktoré obsahuje kyslík: pyrol. pyridin. pyran. porfin.

786. Kyselina barbiturova je derivatom: pyridinu. piperidinu. pyrimidinu. pyrolu.

787. Kyselina barbiturova vznika: reakciou kyseliny maleinovej a močoviny. reakciou kyseliny malonovej a mocoviny. oxidaciou pyrimídinu. redukciou tyminu.

788. Katalyticka hydrogenacia prebieha najľahšie na: tiofene. furane. pyrole. pyrolidine.

789. Hydrogenaciou: furanu vznika tetrahydrogenfuran. tiofenu vzniká tetratiofen. pyrolu vznika piperidin. zanika aromaticky charakter heterocyklu.

790. O heterocykloch plati: Pyridin je šesťclankovy heterocyklus s dvoma atomami dusika v molekule. uracil, cytozin a tymin su derivaty pyrimidinu. kyselina nikotinova a nikotinamid su derivaty pyrolu. kyselina barbiturova vznika kondezaciou kyseliny malonovej a mocoviny.

791. Dva kondenzovane cykly v molekule obsahuje: kyselina mocova a kofein. adenin a guanidin. adenin a guanin. cytozin a kyselina barbiturova.

792. Tautomerne formy tvori: tymin. uracil. pyridin. kyselina mocova.

793. Päť člankove heterocyklicke zluceniny: maju v molekule atomy uhlika v hybridizacii sp2 alebo sp3. maju v molekule len atomy uhlika v hybridizacii sp2 preto su rovinnymi utvarmi s vazbovymi uhlami 120°. nemozu mat aromaticky charakter. su napr. pyrol, tiofen, furan.

794. Siru ako heteroatom obsahuje: furan. tiazol. tiofen. imidazol.

795. Vyberte správne tvrdenie: od pyrazolu a tiazolu sú odvodené niektoré liečivá, ktoré tlmia bolesť a znizuju teplotu. od tiazolu sú odvodené peniciliny, sulfonamidy a tiamin. pyrazol je súčasťou vitaminu H a histidinu. pyrazol obsahuje v molekule jeden atóm kyslíka a jeden atom dusika.

796. Šesťclankove heterocyklicke zluceniny s jedným heteroatomom: všetky majú ako heteroatom dusik. su napr. 2H-pyran, 4H-pyran a pyridin. väčšina ma v molekule atomy uhlika v hybridizacii sp. väčšina ma v molekule atomy uhlika v hybridizacii sp2.

797. Kyselina mocova: vzniká u človeka ako produkt rozpadu pyrimidinovych latok. je dobre rozpustná vo vode. je hlavnou zlozkou mocu. je konecnym produktom latkovej premeny purinovych latok u cloveka.

798. O kyseline mocovej a močovine plati: lysia sa rozpustnostou vo vode. kyselina mocova moze krystalizovat v klboch. mocovina je hlavnou zlozkou mocu. obidve vznikajú rozkladom purinovych latok.

799. Alkaloidy: su prirodne latky zasaditeho charakteru. všetky vyvolavaju halucinacie. su analeptika pôsobiace na CNS. su aj kofein, teofylin, teobromin.

800.Alkaloidy sa pouzivaju: kodein, ktorý patri medzi opiove alkaloidy, tlmi kasel. ako analeptika, stimuluju centrálnu nervovu sústavu. kofeín a morfin tlmia bolesť. nikotin tlmi bolesť hlavy.

801. K alkaloidom a cyklom tropanu patrí: kofein. atropin. kodein. kokain.

802. Chinolinovy alebo izochinolinovy cyklus neobsahuje: kodein. morfin. nikotin. teobromin.

803. Kyselina lysergova je derivatom: pyridinu. indolu. chinolinu. pyrolidinu.

804. Kofein a teobromin su derivatmi: indolu. piperidinu. pyridinu. purinu.

805. Kodein je derivatom: indolu. purinu. izochinolinu. tropanu.

806. Základná stavebna jednotka makromolekulovej latky: pravidelne sa opakujuca časť makromolekuly, ktorá ma rovnake chemické zloženie. najjednoduchšie zoskupenie atomov, ktoré sa pravidelne opakuje. polyetylenoveho typu je totozna so strukturnou jednotkou. je molekula, ktorá obsahuje dvojitú väzbu alebo dve reaktívne charakteristicke skupiny.

807. Základná stavebna jednotka: polypropylenu je- [CH2-CH(CH3)]-. polyterpenu je -[CH2-C(CH3)=CH-CH3]-. musi byt vzdy totozna so štruktúrou jednotkou. polyetylenu je -[CH3-CH2]-.

808. Štruktúrna jednotka: je reakciou makromolekuly s rovnakým chemickým zložením. predstavuje najjednoduchšie usporiadanie stavebných jednotiek, ktoré sa pravidelne opakuje. je napríklad typu -[ A-B-C]-. ja len taká molekula, ktorá ma nasobnu vazbu.

809. Polymerizacia: je reakcia dvoch rovnakých monomerov s nasobnou vazbou. moze byt radikalova alebo ionova. ma adicno-eliminacny mechanizmus. je napr. príprava polystyrenu.

810. Polykondenzacia: prebieha stupnovitym spôsobom. ma adicno-eliminacny mechanizmus. je reakcia prípravy polyamidov. moze byt aj reťazová.

811. Synteticky kaucuk sa vyraba: polymerizaciou but- 1,2- dienu alebo jeho derivatov. polykondenzaciou izoprenu a chloroprenu. kopolymerizaciou butadienu a styrenu. kopolymerizaciou but-1, 3-dienu a kyseliny adipovej.

812.Polyadicia je reakcia: Dvoch monomerov s reaktívnymi charakteristickymi skupinami, z ktorých jeden je donorom a druha akceptorom kationu vodika. len radikalova. vzniku polystyrenu. vzniku polyuretanu.

813. Fenoplasty, bakelity sa pripravujú: z fenolu a mocoviny. z fenolu a metanolu. z formaldehydu a tiomocoviny. z formaldehydu a fenolu.

814. Aminoplasty sa pripravujú: polykondenzaciou diamidu kyseliny uhlicitej a formaldehydu. polyadiciou kyseliny močovej a formaldehydu. polymerizaciou močoviny a metanalu. kopolymerizaciou formaldehydu a butadienu.

815. Sacharidy: sú zložené len z atomov uhlika, vodika a kyslika. v molekule obsahujú atomy uhlika, vodika kyslika a dusika. su hydroxyaldehydy alebo hydroxyketony. obsahujú v molekulach ako heteroatomy siru alebo fosfor.

816. O vyzname sacharidov neplati: su súčasťou rastlinných a živočíšnych tiel. tvoria zasobne látky v organizme. v organizme sa nemôžu metabolizovat na ine látky dôležité pre organizmus. su neutrálnou zlozkou nukleovych kyselín.

817. Pre sacharidy platí: v prírode vznikaju fotosyntezou. cyklicke mozeme povazovat aj za heterocykly. delime ich podľa poctu monasacharidovych jednotiek na monosacharidy, oligosacharidy a polysacharidy. všetky monosacharidy a oligosacharidy maju sladkú chuť.

818. Monosacharidy: môžu mať v molekule 3 až 9 atomov uhlika. pri hydrolyze sa stiepia na jednoduchšie cukry. pri hydrolyze sa uz nemozu štiepiť na jednoduchšie sacharidy. takmer všetky maju sladkú chuť.

819. O monosacharidoch mozeme povedať: su to biele krystalicke latky dobre rozpustne vo vode. vo vode disociuju. su dobre rozpustne vo vode, lebo s vodou netvoria vodikove väzby. pri zvysenej teplote v prostredí mineralnej kyseliny hydrolyzuju na CO2 a H2O.

820. Viac ako jeden chiralny atom uhlika sa nachádza v molekule: aldotriozy. ketotriozy. ketohexozy. galaktozy.

821. D-glukoza a L-glukoza sa líšia: poctom chiralnych atomov uhlika v molekule. len polohou hydroxylovej skupiny na druhom atome uhlíka. polohou hydroxylovej skupiny na poslednom chiralnom atome uhlíka. smerom otáčania roviny polarizovaneho svetla.

822. Aldoza, ktora ma v molekule dve-OH skupiny: oxidaciou poskytuje kyselinu glycerovu. redukciou dava glycerol. sa nazyva etylenglykol. sa nazyva aldodioza.

823. Redukciou monosacharidu vznikaju: viacsytne alkoholy. poloacetaly. latky. ktore nereaguju so Schiffovym cinidlom. napr. ribitol, glucitol alebo galaktitol.

824. Cyklicke formy monosacharidov vznikaju z ich necyklickych foriem: vplyvom ultrafialoveho ziarenia. intramolekulovou poloacetalovou reakciou. intramolekulovou esterifikaciou. reakciou -OH skupiny na poslednom chiralnom uhlíku s karbonylovou skupinou.

825. Rovnaka priestorova orientacia poloacetalova hydroxylu a hydroxylu na poslednom chiralnom uhlíku vznik: α-D- glukopyranozy. α-L-glukopyranozy. β-D- glukopyranozy. β-L-glukopyranozy.

826. Anomery: su opticke Izomery. su látky, ktoré stáčaju rovinu polarizovaneho svetla o rovnaky uhol dolava alebo doprava. su látky, ktoré stáčaju rovinu polarizovaneho svetla o rovnaky uhol len doľava. su látky ktoré nestacajú rovinu polarizovaneho svetla o rovnaky uhol dolava alebo doprava.

827. Anomery: su opticke izomery, lebo otáčajú rovinu polarizovaneho svetla o rovnaky uhol dolava alebo doprava. su opticky aktívne, ale nie su opticke izomery. líšia sa polohou poloacetaloveho hydroxylu na danom atome uhlíka. nie sú optický aktivne.

828. Kyselina glukarova: ma v molekule dve aldehydove skupiny. ma v molekule jednu aldehydovu a jednu karboxylovu skupinu. ma v molekule dve karboxylove skupiny. vznika pôsobením silných oxidačných činidiel na glukozu.

829. Kyselina glukonova: je produkt oxidacie glukozy silnymi oxidacnymi cinidlami. vzniká už miernou oxidaciou glukozy. vzniká len v prítomnosti enzymu. nema chiralny uhlik.

830. Aldarova kyselina moze vzniknut: posobenim veľmi silných oxidačných činidiel na aldohexozu. len pôsobením redukčných činidiel v prítomnosti enzymov. len pôsobením oxidačných činidiel v prítomnosti enzýmov. nemôže vzniknúť z glukozy.

831. Cyklicka forma monosacharidov je: glykozid. ester. acetal. poloacetal.

832. Glucitol: je polyalkohol. vzniká redukciou glukozy alebo fruktozy. ma v molekule len jednu karbonylovu skupinu. nem redukčné účinky.

833. Ribitol a galaktitol: patria medzi hydroxyderivaty. vzniknu oxidaciou príslušných monosacharidov pôsobením bežných oxidačných činidiel. sú produkty redukcie ribozy a galaktozy. oxidaciou do druhého stupna poskytuju príslušné kyseliny.

834. Manitol vznika: redukciou maltozy. hydrolyzou maltozy. redukciou manozy. oxidaciou manozy.

835. Fruktoza dava pozitivnu reakciu: s Molischovym cinidlom. nitrochromovu. s Fehlingovym cinidlom. bromovou vodou.

836. Prítomnosť monosacharidov vo vzorke dokazeme: roztokom jodu. zmesou kyseliny HNO3 a K2CrO4. Fehlingovym alebo Tollensovym cinidlom. jodoformovou reakciou.

837. Prítomnosť všetkých/akýchkoľvek sacharidov v analyzovanej vzorke sa dokáže: Selivanovym cinidlom. jodovou tinkturou. molischovym cinidlom. biuretovou reakciou.

838. Polysacharidy vo vzorke dokazeme: Fehlingovym cinidlom. Molischovym cinidlom. reakciou s roztokom jodu. roztokom KMnO4.

839. Redukujuce sacharidy odlisime od neredukujucich: Fehlingovym cinidlom. Tollensovym cinidlom. nitrochromovu reakciou. reakciou s roztokom jodu.

840. Glukozu v moči dokážeme: elivanovym cinidlom. Malischovym cinidlom. Fehlingovym cinidlom. Tollensovym cinidlom.

841. Cyklicka forma glukózy sa prejaví: zmenou rozpustnosti monosacharidu. tym, že a Fehlingovym cinidlom reaguje az pri vyššej teplote. zmenou optickej aktivity. tym, ze netvori O- glykozidove väzby.

842. Z glukozy v glykolyze moze vzniknut: glukoza-6-fosfat. fruktoza -1,6-bisfosfar. glucitol. O-glykozidova väzba.

843. Esterifikaciou glukozy vznika: len glukoza-1-fosfat. len glukoza-6-fosfat. podla podmienok reakcie glukoza-1,6-bisfosfat. fosfoesterova vazba na ľubovoľnom atome uhlika glukozy.

844. L-glukoza: ma -OH skupiny na poslednom chiralnom uhlíku vľavo. je fyziologický dôležitý monosacharid pre ľudský organizmus. pri cukrovke sa nachádza aj v moči pacienta. je pravotociva forma glukózy.

845. Riboza a deoxyriboza a lisia: typom karboxylovej skupiny. tym, ze deoxyriboza obsahuje keto-skupinu a riboza je aldopentoza. len tym, ze deoxyriboza, na rozdiel od ribozy, nema na druhom atome uhlíka v molekule -OH skupinu. prítomnosťou kyslika na druhom atome monosacharidu ribozy.

846.a-D- fruktoza-6-fosfat: vznika esterifikaciou fruktozy s fosfanom. vznika reakciou hydroxylu na šiestom atome uhlika fruktózy a kyseliny fosforecnej. nevznika, pretoze na siestom atome uhlika nie je naviazany poloacetalovy hydroxyl. vznika esterifikaciou primarnej -OH skupiny na šiestom atome uhlika fruktózy kyselinou H3PO4.

847. Vyberte správne tvrdenie: esterifikacia môže prebiehať len na poloacetalovom hydroxyle monosacharidu. v molekule glukozy sa môže esterifikovat poloacetalovy hydroxyl alebo primarny hydroxyl na siestom uhliku. esterifikovat sa moze vzdy len iedna -OH skupina v molekule monosacharidu. glyceraldehyd sa nemôže esterifikovat.

848. Glykozy môžu vzniknut: reakciou kazdeho sacharidu s alkoholom. reakciou medzi dvomi monosacharidmi. reakciou ľubovoľného primárneho hydroxylu s alkoholom. len reakciou poloacetaloveho hydroxylu s alkoholom.

849. Glykozidova vazba: moze vzniknut medzi poloacetalovym hydroxylom a -OH skupinou alkoholu. moze vzniknut medzi poloacetalovym hydroxylom jedného monosacharidu a poloacetalovym alebo primárnym hydroxylom druhého monosacharidu. je kovalentna vazba a pri jej vzniku sa uvoľňuje molekule vody. je koordinacna, cize donorno-akceptorna väzba.

850. Propyl-β-D-glukopyranozid vznikne: reakciou propanolu a β-D-glukopyranozy. reakciou poloacetaloveho hydroxylu glukozy v pohode β -OH skupiny propanolu. neutralizaciou propanolu s kyselinou glukonovou. propanol nemoze reagovať s glukozou, lebo nema poloacetalovy hydroxyl.

851. O sacharoze mozeme povedať: nazyva sa repny cukor a je to najsladsi sacharid. ma v molekule glykozidovu vazbu, ktora vznikla naviazanim poloacetaloveho hydroxylu glukozy s primárnym hydroxylom na druhom atome uhlíka fruktozy. ma v molekule glykozidovu väzbu, ktorá vznikla naviazanim poloacetaloveho hydroxylu glukozy s poloacetalovym hydroxylom na druhom atome uhlíka fruktozy. typ glykozidovej vazby sacharozy je α-->β2.

852. O riboze plati: je súčasť DNA. je ketopentoza. nachadza sa v ATP. je medziprodukt glykolyzy.

853. Mliečny cukor je: redukujuci disacharid. galaktoza. aldohexoza. laktoza.

854. Redukujuce vlastnosti ma: hydrolyzat skrobu. laktoza. maltaza. sacharoza.

855. Sacharoza je neredukujuci disacharid preto, lebo: glykozidova vazba vznikla medzi dvomi poloacetalovymi hydroxylmi. nema v molekule volny poloacetalovy hydroxyl. nereaguje a Fehlingovym cinidlom. nemoze tvoriť estery.

856. Pri reakcii glukozy s Fehlingovym cinidlom: sa glukoza redukuje. kation mednaty sa redukuje na kation medny. vznika cervena zrazenina Cu2O. sa meď oxiduje.

857. Podstatou dôkazu prítomnosti glukózy Fehlingovym cinidlom je: ze glukoza sa oxiduje. kation mednaty sa oxiduje. kation mednaty sa redukuje. poloacetalovy hydroxyl sa redukuje.

858. Dihydroxyaceton: je najjednoduchšia ketoza. oxiduje sa na kyselinu glycerovu. vznika v organizme pri glykolýze. vznika oxidaciou glycerolu na sekundarnom uhliku.

859. Maltoza: je glukopyranozyl - glukopyranoza. sa sklada z dvoch molekul α-D- glukopyranozy naviazanych vazbou α(1-->4). je sladovy cukor a vznika stiepenim škrobu amylazou. sa sklada z galaktopyranozy a glukopyranozy.

860. Maltoza: je neredukujuci disacharid, lebo nemá voľný poloacetalovy hydroxyl. v molekule ma glykozidovu väzbu α(1-->4), preto ma voľný poloacetalovy hydroxyl. je redukujuci monosacharid. je redukujuci disacharid.

861. Mliecny cukor: ma rovnaké zloženie ako maltoza, líši sa len typom glykozidovej vazby. je zložený z β-D- galaktopyranozy a α-D- glukopyranozy. ma v molekule vazbu α(1-->4) a β(1-->4). ma v molekule väzbu β(1-->4).

862. O laktoze platí: v molekule ma volny poloacetalovy hydroxyl, preto je redukujúci disacharid. je rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. glykozidova väzba β(1-->4) je pricinou, ze nema redukčné účinky. pôsobením maltazy sa stiepi na glukozu a galaktozu.

863. Vyberte správne tvrdenie o disacharidoch: su biele krystalicke latky dobre rozpustne vo vode. maltoza je najsladsi disacharid. laktoza a maltoza su redukujuce disacharidy, lebo v molekule maju voľný poloacetalovy hydroxyl. vo vodnom roztoku disociuju na monosacharidy.

864. Skrob: je polysacharid rastlinného pôvodu. sklada sa z amylozy a amylopektinu. obsahuje glykozidove vazby α(1-->4) a β(1-->). obsahuje glykozidove väzby α(1-->4) a α(1-->6).

865. Skrob, celuloza a glykogen: sa lisia len miestom vyskytu. nelisia sa zlozenim. lisia sa typom glykozidovej vazby. vsetky obsahuju glykozidove väzby α (1-->4) a α(1-->6).

866. Skrob a glykogen: su zlozene z α-D-glukofuranozy. obsahujú glykozidove väzby α (1-->4) a α(1-->6). sa lisia vyskytom, skrob je rastlinný polysacharid a glykogen je živočíšneho pôvodu. sa lisia rozpustnostou vo vode.

867. Vyberte správne tvrdenie: glykogen a amylopektin sa z chemického hladiska lisia len poctom glykozidovych vazieb α(1-->6). amylopektin a glykogen sú vetvene, na rozdiel od celulózy a amylozy. na rozdiel od glykogenu amylopektin ma sladku chut. glykogen je redukujuci sacharid.

868. Vyberte, čo neplati: amyloza obsahuje glykozidove vazby len typu α(1-->4). amylopektin sa od glykogénu z chemického hľadiska líši iba poctom vazieb α(1-->6). glykogen a celuloza maju rovnaké vlastnosti, lebo obsahujú vazby α(1-->4) a β(1-->6). glykogen je silne rozvetveny.

869. Glykogen: je polysacharid živočíšneho pôvodu. je zásobna látka a ukladá sa v tukových tkanivách. moze byt svalový a pečeňový. sa nachádza aj v niektorých rastlinách.

870. Maltoza: v ľudskom organizme vzniká zo škrobu posobenim amylazy. vznika oxidaciou manitolu. maltazou sa stiepi na oxid uhličitý, vodu a energiu. je redukujuci disacharid.

871. Celuloza na rozdiel od skrobu: je rozpustna vo vode. obsahuje glykozidove vazby β(1-->4). je pre človeka nestráviteľna, lebo amylaza stiepi len α-glykozidove vazby. mozno ju dokázať roztokom jodu.

872. Pre polysacharidy plati: glykogen na rozdiel od skrobu a celulozy dokazeme Fehlingovym cinidlom. polysacharidy nemajú redukcne účinky. nemaju sladkú chuť. glykogen je zasobna latka živočíchov.

873. Derivatom sacharidu je: manitol. kyselina glutarova. kyselina glukarova. sacharoza.

874. Glukoza z disacharidov a polysacharidov môže vzniknut: redukciou. hydrolyzou v kyslom prostredí. hydrolyzou v prítomnosti enzymu disacharidazy resp. amylazy a disacharidy. pôsobením trypsinu.

875. V živočíšnom organizme sa netvori: arabinoza. laktoza. riboza. celuloza.

876. O celuloze plati: je linearny polysacharid. vo vode tvori koloidny roztok. je najrozšírenejší polysacharid v biosfere. vyuziva sa na výrobu viskozoveho hodvabu.

877. V metabolizme sacharidov ma dôležitú ulohu: tiamin. pyridoxin. retinol. vitamin K.

878. Oxidaciou monosacharidu: v prítomnosti enzymov vznikaju uronove kyseliny. pôsobením silných oxidačných činidiel vznikaju aldarove kyseliny. vznikaju aldonove kyseliny. sa stiepi uhlikovy reťazec a vznikaju nižšie aldehydy a ketony.

879. Sacharoza : sa sklada z α-D-glukopyranozy a β-D-fruktofuranozy. je neredukujuci disacharid lebo v molekule nema poloacetalovy hydroxyl. je redukujuci disacharid lebo glykozidova vazba vznikla medzi poloacetalovym hydroxylom glukózy a poloacetalovym hydroxylom fruktozy. ani po hydrolyze nedava pozitívnu reakciu s Fehlingovym cinidlom.

880. Acylglyceroly su: estery vyšších karboxylovych kyselin a terciarneho alkoholu. estery vyšších karboxylovych kyselin a trojsytneho alkoholu. estery vyšších karboxylovych kyselin. etery vyšších karboxylovych kyselin a jednosytnych alkoholov s dlhým uhlikovym reťazcom.

881. Medzi funkcie lipidov v organizme nepatri: su zdrojom energie a zasobnou latkou. zabezpečuju tepelnu izolaciu a vytvaraju prostredie, v ktorom sa rozpustaju nepolarne latky ako B-vitaminy. obaluju nervove vlakna a tvoria bunkove membrany. u súčasťou jadrovej RNA.

882. O jednoduchych lipidoch plati: obsahujú esterovo viazanu glukozu. obsahuju vazbu -O- CO-. mozu obsahovať zvysok H3PO4. si prijimane v potrave v podobe acylglycerolov.

883. Lipidy v organizme cloveka: su súčasťou bunkovych membran. vytvaraju prostredie, v ktorom sa rozpúšťajú nepolarne latky, ako napr. vitaminy a liečivá. sa zúčastňujú na proteosynteze. trialglyceroly sa stiepia pôsobením lipazy na glycerol a mastne kyseliny.

884. Zlozene (komplexne) lipidy delime podla zlozenia na: fosfolipidy. glykolipidy. živočíšne a rastlinné. tuhe a kvapalné.

885. Podľa obsahu alkoholovej zložky jednoduché lipidy delime na: acylglyceroly. vosky. tuky. oleje.

886. Súčasťou lipidov môžu byť karboxylove kyseliny, ktoré: maju lineárny rozvetveny reťazec. maju v molekule parný počet atomov uhlika. su jednosytne. su nasytene a nenasytene.

887. Medzi nenasytene mastne kyseliny patri kyselina: linolova. arachova. maslova. olejova.

888. Neesencialne mastné kyseliny su: kyselina arachidonova. kyselina asparagova. kyselina stearova. kyselina palmitova.

889. Vyberte ktorá mastná kyselina je esencialna pre človeka: C17H31COOH. C17H29COOH. C15H31COOH. C18H30O2.

890. Dve a viac dvojitých väzieb v molekule ma kyselina: olejova. linolenova. arachidonova. elaidova.

891. Vyberte esencialne mastné kyseliny: CH3-(CH2)7-CH=CH-(CH2)7-COOH. CH3-(CH2)4-CH=CH-CH2-CH=CH-(CH2)7-COOH. CH3-CH2-CH=CH-CH2-CH=CH-CH2-CH=CH-(CH2)7-COOH. CH3-CH2-CH=CH-CH(CH3)-CH=C(CH3)-CH(CH3)-CH=CH-(CH2)7-COOH.

892. O vlastnostiach lipidov plati: su hydrofobne. v studenej vode su nerozpustne, ale v teplej vode sa rozpúšťajú. nemusime ich prijimat v potrave, lebo nas organizmus si ich vie všetky vytvoriť. vo vode su nerozpustne, môžu tvoriť micely.

893. Estery vyšších karboxylovych kyselin a glycerolu: su stiepene amylazou. maju konzistenciu, ktorá zavisi od pomeru nasýtených a nenasýtených vyšších karboxylovych kyselin. su súčasťou steroidov. môžu byť v organizme enzymovo rozlozene na svoje zlozky.

894. Teplota topenia lipidov: zavisi len pd dlzky retazca esterifikovanej karboxylovej kyseliny. zavisi len pd poctu nenasýtených väzieb v molekule. zavisi od dlzky retazca esterifikovanej karboxylovej kyseliny a od počtu nenasýtených väzieb. je tym nižšia, čím je reťazec karboxylovych kyselin kratší a čím ma viac nenasýtených väzieb v molekule.

895. O mastných kyselinach plati, že sú to: všetky karboxylove kyseliny, ktoré su nerozpustne vo vode. nerozvetvene karboxylove kyseliny, ktoré majú aspoň 16 atomov uhlika a parný počet uhlíkov. nerozvetvene karboxylove kyseliny s minimalne šestnástimi atomami uhlíka v molekule. aromaticke karboxylove kyseliny.

896. Esenciálne mastné kyseliny: si organizmus vie vytvoriť dehydrogenaciou nasýtených karboxylovych kyselin a nemusime ich prijímať v potrave. maju v molekule aromaticky kruh alebo heterocyklus. maju v molekule dve a viac dvojitých väzieb. sú dôležité pri metabolizme nasýtených mastných kyselin a cholesterolu.

897. Úplnou hydrogenaciou kyseliny C19H31COOH vznikne: kyselina olejova. kyselina linolova. kyselina arachova. nasyteny uhlovodik.

898. Reakciou C17H29COOH+2H2 vznika: kyselina linolova. kyselina olejova. kyselina oktadecenova. nasytena mastná kyselina.

899. O lipidoch plati: nenasytene karboxylove kyseliny v molekulach nestuzenych lipidov su cis- izomery. pri ciastocnom stuzovanim lipidov vznikajú trans-izomery mastných kyselín. oleje lisované za studena nie su vhodné na fritovanie. tie, ktore obsahuju vysoke percento nenasýtených mastných kyselín su termostabilné.

900. Acylglyceroly: môžu byť mono-, di, tri- acylglyceroly. su jednoduché, ak v molekule obsahuju len nasýtené mastné kyseliny. su zmiesane ak je glycerol esterifikovany aspoň dvomi rôznymi mastnými kyselinami. obsahuju v molekule okrem vyššej karboxylovej kyseliny aj jednosytny alkohol s dlhym uhlikovym reťazcom.

901. V molekule jednoduchého lipidu sa nachádza vazba: karboxyfosfoesterova. esterova. O-glykozidova. peptidova.

902. Triacylglycerol: obsahuje v molekule tri karboxylove kyseliny viazane na terciarny alkohol. ma karboxylove kyseliny viazane karboxyesterovymi väzbami. ma v molekule aj fosfoesterovu vazbu. je 1,2,3- propantriol.

903. Zlucenina 2-stearyglycerol: je monoacylglycerol. sa sklada zo stearyalkoholu a glycerolu. je glycerol esterifikovany na dvoch atómoch uhlika. je glycerol, ktorý ma esterifikovanu hydroxylovu skupinu na sekundarnom uhliku.

904. Acylglyceroly vo svojej molekule môžu mať: esterifikovanu jednu, dve alebo tri hydroxylove skupiny. esterifikovane len primarne hydroxylove skupiny. rovnake alebo rôzne acyly vyšších karboxylovych kyselin. len acyly nasýtených mastných kyselín.

905. Jednoduché lipidy: obsahujú okrem alkohovej zlozky aj glycerol. v molekule obsahuju len alkoholovu zložku a zložku vyššej karboxylovej kyseliny. su napr. vosky. su aj acylcholesteroly, pričom acyly pochádzajú z vyšších karboxylovych kyselin.

906. Esterove vazby v molekule triacylglycerolu sa stiepia: hydrolyzou v prítomnosti lipazy. oxidaciou v prítomnosti oxidoreduktazy. kyslou alebo zasaditou hydrolyzou. dekarboxylaciou.

907. Starnutie lipidov: je oxidacia nenasýtených väzieb v molekule lipidu. je dej, pri ktorom sa oxiduju dvojite väzby v uhlikovych reťazcoch lipidu, pričom vznikaju nižšie aldehydy a ketony. sa nazyva aj zlnutie lipidov, lebo vzniknute aldehydy a ketony maju zltu farbu a zapáchajú. nespôsobujú aj mikroorganizmy vo vlhkom a teplom prostredí.

908. Vyberte, ako chránime lipidy pred starnutim: pridanim antioxidantov, napríklad vitaminu A,E alebo β-karotenu. len znizenim teploty a ochrannou dusikovou atmosférou. katalytickou hydrogenaciou rastlinných olejov. adiciou vodika na nenasýtené väzby v molekule lipidu.

909. Stuzovanie lipidov: je katalyticka dehydrogenacia olejov. je radikalova substitucia. prebieha stupnovitym spôsobom. znehodnocuje biologickú hodnotu rastlinných olejov.

910. Označte zmiešané acylglyceroly mastných kyselín: A. B. C. D.

911. Hydrolyzou triacylglycerolov: je opakom neutralizacie glycerolu. prebieha v kyslom prostredí a je opakom esterifikacie. moze byt kysla alebo zasadita. v organizme prebieha len zasaditou hydrolyzou.

912. Pre hydrolyzu lipidov plati: v kyslom prostredí vznikne glycerol a mastná kyselina. v zasaditom prostredí vznikne soľ glycerolu a mastná kyselina. v prítomnosti NaOH vznikne sodna soľ karboxylovej kyseliny a alkohol. zasaditom prostredí sa nazýva zmydelnovanie.

913. Mydlo je napr.: palmitan sodny. octan draselny. šetky sodne soli karboxylovych kyselin. CH3-(CH2)16-COONa.

914. Pracie účinky mydla sú založené: na prítomnosti polárnej a nepolarnej časti molekuly palmitanu sodneho. na tom, že hydrofobna časť molekuly mydla sa orientuje do nepolarnej štruktúry nečistoty. na tom, že hydrofilna časť molekuly mydla sa nachádza na povrchu micely. na tom, že sa mydlo v tvrdej vode zráža.

915. Úplnou hydrogenaciou kyseliny linolovej vzniká kyselina: palmitanova. olejova. stearova. Linolenova.

916. Produktom hydrolyzy fosfolipidov nemôže byť: kyselina trihydrogenfosforecna. cholin. glycerol. cetylalkohol.

917. Mydlo vzniká: hydrolyzou triacylglycerolu v prítomnosti NaCl. hydrolyzou lipidov v prítomnosti NaOH. hydrolyzou lipidu v prítomnosti alkalickeho hydroxidu a enzýmu hydrolazy. reakciou kyseliny palmitovej s hydroxidom sodnym.

918. Vosky: su jednoduché lipidy. su estery jednosytnych alkoholov s dlhym retazcom a mastných kyselín. mozu obsahovať celyalkohol alebo cerylalkohol. u len živočíšneho pôvodu.

919. Zlozenie lipidy: obsahuju v molekule len glycerol esterifikovany kyselinou trihydrogenfosforecnou. su napr. fosfolipidy, ktoré môžu obsahovať aj cholin, serin alebo etanolamin. su napr. estery glycerolu a kyseliny fosforecnej. obsahujú v molekule napríklad galaktozu alebo bielkovinovu časť.

920. O zložených lipidoch plati: mozu mat emulgacne vlastnosti. niektoré sa nazyvaju aj membranove lipidy. su len fosfolipidy. su to napr. cholesterolestery.

921. Vyberte zložené lipidy: fosfolipidy. lecitiny. cholin. zmiešané triacylglyceroly.

922. Fosfolipidy: maju v molekule kyselinu fosforecnu viazanu O- glykozidovou vazbou. maju esterifikovanu jednu -OH skupinu na primarnom uhliku glycerolu kyselinou. mozu obsahovať v molekule aj polárne zlozky: cholin, serin, etanolamin. maju v molekule fosfoesterovu vazbu.

923. V molekule triacylglycerolu sa nachádzajú väzby: kovalentne. fosfoesterove. P-glykozidove. esterove.

924. O fosfolipidoch plati: obsahuju glycerol esterifikovany kyselinou fosforecnou a cholinom. okrem glycerolu a mastnej kyseliny obsahuju len etanolamin alebo serin. obsahuju v molekule glycerol, mastné kyseliny, kyselinu trihydrogenfosforecnu. okrem glycerolu a mastnej kyseliny môžu obsahovať aj etanolamin, cholin alebo serin.

925. Fosfolipidy: maju aj polarnu časť v molekule. môžu obsahovať vo svojej molekule etanolamin, cholin a serin. obsahuje vo svojej molekule treonin. môžu obsahovať 3 zvyšky H3PO4.

926. V nepolarnej časti fosfolipidu sa nachádza: uhlikovy retazec mastnej kyseliny. cholin. etandiol. etanolamin.

927. Lipoproteiny: obsahuju v molekule okrem alkoholovej a kyselinovej zlozky aj proteinovy zvysok. v krvnej plazme sa podieľajú napr. na transporte cholesterolu. sa nachádzajú v bunkových membránach. v molekule obsahujú aj glukozu alebo galaktozu.

928. Vyberte správne tvrdenie: fosfolipidy podmienaju semipermeabilitu bunkových membrán. medzi lipoproteiny patri DHL a LDL, čo sú lipoproteiny, ktoré sa líšia hustotou. lipoproteiny su esenciálne latky, ktoré musíme prijímať v potrave. glykolipidy maju veľký význam pri imunologickych procesoch na povrchu buniek.

929. Pri metabolizme lipidov su v organizme potrebné: lipazy, ktoré stiepia esterove väzby lipidov. žalúdočné kyseliny a pepsin, ktoré stiepia mastné kyseliny. zlcove kyseliny, ktoré emulguju lipidy. β-karoten a vitamin C.

930. O cholesterole plati: je odvodeny od cyklopentanoperhydrofenantrenu. môže byť esterifikovany vyššou karboxylovou kyselinou. nemôže vznikať v organizme človeka, do organizmu sa dostáva len potravou. v organizme sa nachádza voľný aj esterifikovany.

931. O cholesterole plati: je súčasťou bunkovych membran. vznika z neho inzulin a glukagon. z cholesterolu vznikajú zlcove kyseliny. je súčasťou bilirubinu a biliverdinu.

932. Z cholesterolu v organizme vznikajú: pohlavné hormóny. žlčove farbivá. vitamin A. žlčove kyseliny.

933. Zlcove kyseliny: maju kratší bočný retazec ako cholesterol. pôsobia ako enzym pri trávení tukov. su produkty redukcie cholesterolu. obsahuju v molekule porfin.

934. Monoterpen: obsahuje jeden izopren. je zlúčenina, ktorá obsahuje 6 atomov uhlika. ma v molekule system konjugovanych vazieb. je limonen alebo mentol.

935. K tetraterpenom nepatri: limonen. β-karoten. vitamin A. kaucuk.

936. Fytol patri medzi: monoterpeny. diterpeny. triterpeny. tetraterpeny.

937. V cholesterole môže byť esterifikovana/y: len poloacetalovy hydroxyl. karboxylova skupina glycerolom. hydroxylova skupina na tretom atome uhlika. nemoze byt esterifikovany.

938. Pre steroidy plati: su živočíšneho alebo rastlinného pôvodu. patri k nim hormony, zlcove kyseliny, alkaloidy a niektoré vitaminy. maju v molekule heterocyklus. maju aromaticky charakter.

939. O steroloch mozeme povedať: fytosterol je živočíšneho pôvodu. ergosterol sa nachadza v kvasniciach. oziarenim ergosterolu UV ziarenim vznika vitamin B12. oziarenim ergosterolu UV žiarenim vznika ergokalciferol- vitamin D2.

940. Zlcove kyseliny: sa tvoria v pečeni z cholesterolu. vznikaju rozkladom hemoglobinu. su súčasťou tukových tkaniv, kde vznikaju z cholesterolu. tvoria sa hlavne v tenkom čreve.

941. Zlcove kyseliny v organizme su potrebne: pri tvorbe steroidnych hormonov. pri trávení a vstrebavani lipidov. na emulgaciu triacylglycerolov. na hydrolyzou bielkovin nerozpustnych vo vode.

942. Medzi steroidne hormony nepatria: hormóny kôry nadobliciek. kortikosteroidy. inzulin a glukagon. cholesterol.

943. Proteiny sa skladajú: len z α-aminokyselin. len z neutrálnych aminokyselín ako serin, valin alebo glycin. z neutrálnej zložky sacharidu, zasaditej bazy a kyslej zlozky, ktorú predstavuju aminokyseliny. a aminokyselin, ktore maju v molekule vzdy jednu -COOH skupinu a jednu skupinu -NH2.

944. Proteinogenne aminokyseliny: su len L- alebo D-α-aminokyseliny. niektoré môžu v molekule okrem aminoskupiny obsahovať aj amidovu alebo guanidylovu skupinu. niektoré môže obsahovať aj skupinu -SH alebo -OH. okrem skupín -NH2 a -COOH už neobsahujú inu charakteristickú skupinu.

945. Esenciálne aminokyseliny: musime prijimat v potrave. maju jednu -NH2 skupinu naviazanu na β-uhliku. su napr. fenylalanin,tryptofen a lyzin. všetky maju v molekule heterocyklus.

946. Atom síry obsahuje molekula: asparaginu. metioninu. serinu. cysteinu.

947. Heterocyklus sa nachádza v molekule: tyrozinu. tryptofanu. histidinu. asparaginu.

948. Skupina (obrazok) je súčasťou molekuly: asparaginu. kyseliny asparagovej. argininu. glutaminu.

949. O aminokyselinach plati: nachádzajú sa len v potravinách živočíšneho pôvodu. z glukogennych si organizmus dokaze vytvoriť glukozu. neesencialne vznikaju v organizme transaminaciou z oxokyselin. v ľudskom organizme metabolizuju na mocovinu.

950. O tyrozine neplati: je hormonom, ktorý sa tvorí v stitnej zlaze. v organizme moze vzniknut z fenylalaninu. je hydroxyderivat fenylalaninu. nema aromaticky charakter.

951. Medzi kyslé aminokyseliny zaraďujeme: kyselinu glutarovu. kyselinu glutamovu. kyselinu asparagovu. kyselinu askorbovu.

952. Zasadity charakter ma aminokyselina: lyzin, prolin, histidin. histamin, arginimz asparagin. lyzin, histidin,arginin. ktorá v molekule viac skupin -NH2 ako skupin -COOH.

953. Charakteristicke reakcie aminokyselín su: dehydratacne. dekarboxylacne a deaminacne. redoxne. kondenzačné a transaminacne.

954. Transaminacia: je reakcia prípravy neesencialnej aminokyseliny. prebieha v prítomnosti derivatu vitaminu B6 ako koenzymu transaminazy. je redukcia aminoskupiny. je napr. reakcia vzniku tryptofanu.

955. Väzba -CO-NH-: je koordinacna vazba. vzniká kondenzáciou dvoch aminokyselin, pričom sa uvoľňi molekula vody. vznika reakciou medzi skupinami -COOH dvoch aminokyselin. vznika reakciou skupiny -NH2 jednej aminokyseliny a skupiny -COOH druhej aminokyseliny.

956. P peptidovej vazbe plati: je pevna kovalentna vazba. ma rovinnu strukturu. mozeme ju dokazat biuretovou reakciou. je veľmi stabilna a stiepi sa len pri denaturacii.

957. Hodnota p1: je disociacna konstanta aminokyseliny. pre esenciálne kyseliny je rovna 7. je hodnota pH prostredia, pri ktorej sa aminokyselina nachádza prevažne vo forme amfionu. je charakteristicka pre každú aminokyselinu.

958. Valin pri pH=2 sa nachádza vo forme: (CH3)2CHCH(NH3+)COOH. (CH3)2CHCH(NH2)COO-. nedisociovanej. (CH3)2CHCH(NH3+)COO-.

959. V zasaditom prostredí sa serin vyskytuje hlavne ako: CH2(OH2+)CH(NH2)COOH. CH2(O-)CH(NH2)COOH. CH2(OH)CH(NH2)COO-. amfion.

960. Pri elektroforeze aminokyselín pri pH= 7 k anode pôjde najviac: fenylalanin. lyzin. kyselina glutanova. valin.

961. Proteíny v organizme človeka: maju stavebnú a pohybovú funkciu. možno nahradiť lipidami alebo polysacharidmi. maju transportnu, regulačnu a obrannu funkciu. su dôležitou súčasťou nukleovych kyselín, tvoria neutrálnu zlozku nukleotidov.

962. Primarna struktura proteinov: udava biologickú hodnotu bielkoviny a podmienuje jej vyššie štruktúry. je dana sekvenciou aminokyselín v polynukleotidovom reťazci. je stabilizovana vodikovymi vazbami medzi molekulami aminokyselin. je dana poradim aminokyselin viazanych peptidovymi vazbami.

963. Pre peptidovu väzbu neplati: porucha v primarnej štruktúre spôsobuje geneticku mutaciu. je veľmi stabilna a nestiepi sa pri denaturacii. ak sa vyskytne porucha v poradí aminokyselin, moze sa to prejaviť ochorenim organizmu. nazyva sa aj amidova vazba.

964. Sekundárna štruktúra proteinov: predstavuje geometrické usporiadanie peptidovych reťazcov. je stabilizovana vodikovymi vazbami medzi molekulami kyslíka a vodika peptidovych väzieb. ma formu lavotocitej zavitnice alebo skladaneho listu. je stabilizovana vodikovymi vazbami, ktoré sa tvoria medzi bočnými retazcami aminokyselín.

965. O geometrickom usporiadaní polypeptidu plati: ma formu α-helixu, ak vodikove vazby vznikaju medzi kyslikom a vodikom peptidovych vazieb v rámci jedného polypeptidoveho retazca. bocne reťazce aminokyselín sa v rámci zavitnice viažu van der Waalsovymi silami. bocne reťazce aminokyselín sa na sekundárnej štruktúre nezúčastňujú a smeruju do priestoru mimo zavitnice. nezanika denaturaciou.

966. Štruktúra β-skladaneho listu: vzniká medzi dvoma peptidovymi retazcami, ktoré prebiehajú voči sebe pararelne alebo antiparalelne. je tvorená van der Waalsovymi silami medzi reťazcami. bocne reťazce aminokyselín -R sa nepodieľajú na sekundárnej štruktúre a smeruju nad a pod rovinu β-skladaneho. je pevnejšia ako α- helix.

967. Vyberte nesprávne tvrdenie: atómy peptidovej vazby lezia v jednej rovine a nachádzajú sa prevažne v trans-konfiguracii. ore sekundarnu strukturu nie je rozhodujuce usporiadanie atomov v okoli peptidovej vazby. sekundárna štruktúra môže byť tvorena nielen vodikovymi vazbami ale aj N-glykozidovou vazbou medzi skupinami -NH2 a COOH. v prípade prolinu mozu mat atomy peptidovej vazby aj cis-konfiguráciu.

968. Terciarna štruktúra proteinu: nemá uz vplyv na biologickú funkciu bielkoviny. je stabilizovana nekovalentnymi medzimolekulovymi väzbami medzi bočnými retazcami aminokyselín. je stabilizovana aj koordinacnymi vazbami. je stabilizovana van der Waalsovymi silami, vodikovymi, ionovymi a disulfidovymi vazbami.

969. O terciarnej štruktúre proteínu platí: je fibrilarna, ak nekovalentne väzby pôsobia medzi viacerými polypeptidovymi retazcami. je fibrilarna, ak polypeptidoveho retazca su pospajane vodikovymi a koordinacymi vazbami. ak sa tvoria nekovalentne väzby v ramci jedného polypeptidoveho retazca, ide o globularnu strukturu. udava konečný tvar všetkých proteínov.

970. Pre kvartenu štruktúru proteínov platí: predstavuje definitívne usporiadanie bielkovinovych podjednotiek v priestore. kvartenu štruktúru maju len proteíny pozostávajúce z bielkovínovych podjednotiek. je stabilizovana polarnymi a nepolarnymi kovalentnymi väzbami medzi bielkovinovymi podjednotkami. bielkovinove podjednotky môžu byť spojene nekovalentnymi väzbami.

971.O proteínoch plati: nachádzajú sa v krvi zdravého človeka. nachádzajú sa vo vyšších množstvach v moči zdravého človeka. plnohodnotné su len rastlinného pôvodu. su súčasťou nukleovych kyselín.

972. Histony: nachádzajú sa v jadrach buniek. su proteiny, ktoré obsahujú vyšší podiel zasaditych aminokyselín. v bunkovymi jadre sa viazu s nukleovymi kyselinami. maju kysli charakter.

973. Denaturacia bielkovin: spôsobuje zanik biologickej aktivity proteínu, pričom biologická hodnota zostava zachovana. môže spôsobiť zanik všetkých štruktúr proteínu okrem primárnej štruktúry. je len nevratna. je vratna alebo nevratna, podľa toho, či sa po odstránení denaturacneho faktora obnovi biologická aktivita proteinu.

974. Denaturacnym faktorom bielkovín nie je: prítomnosti kationov Mg2+ , Ca2+, Na+. mechanicky faktor, napr. tlak, silné trepanie, rezanie a podobne. prítomnosť enzymov. organicka zlucenina, napr. Mocovina alifaticky alkohol.

975. Bielkoviny sa nevratne denaturuju: silnymi kyselinami. roztokmi soli alkalickych kovov. roztokom chloridu olovnateho. transferazami.

976. Enzym: je biokatalyzator, ktorý reakcie nielen urýchľuje ale aj reguluje. ovnako ako anorgaticky katalyzátor znizuje hodnotu aktivacnej energie. na rozdiel od anorgatickeho katalyzátora je potrebné ho počas reakcie dodavat. pôsobí iba aktivnym centrom, nie celym povrchom ako anorgaticky katalyzátor.

977. Pre enzymi plati: každý enzým obsahuje proteinovu zlozku- apoenzym. moze okrem apoenzymu obsahovať aj neproteinovu organickú časť, ktorá sa nazýva koenzym. koenzymom nemôžu byť vitamíny, NAD+. kofaktorom enzymu byva najčastejšie Cd2+ , Hg2+.

978. Aktívne centrum enzymu je: časť enzymu, kde su vytvorene len vhodne vazbove podmienky na naviazanie substratu. miesto enzymu, kde su vytvorene vhodné vazbove a priestorove podmienky na naviazanie substratu. zdy totozne s alosterickym centrom. miesto, kde je naviazany koenzym.

979. Pri enzymovej reakcii sa substrat viaze: na enzym pevnými kovalentnymi väzbami. na enzym takym spôsobom, že jeho príslušného charakteristicke skupiny su komplementarne so štruktúrou aktívneho centra enzymu. na alostericke centrum enzymu. na enzym nekovalentnymi vazbami.

980. Substratova specifickost enzymu: suvisi s apoenzymom. spôsobuje, ze enzým urýchľuje premenu len určitého substratu. súvisí s optickou aktivitou proteínu. umožňuje stiepenie β-glykozidovych vazieb α-amylazou.

981. Specifickost enzymu: ucinkova suvisi so štruktúrou alosterickeho centra enzymu. ucinkova suvisi s koenzymom. ucinkova predstavuje schopnosť enzymu katalyzovat len jednu z termodynamicky možných premien substrátu. je spôsobená presným Interakciami substratu s enzymom.

982. Specifickost enzymov: moze byt len substratova, pretože každý enzym je špecifický k príslušnému substrátu. je substratova, ucinkova a stereospecificka. sterospecifickost suvisi s konformacnou izomeriou. sterospecifickost v praxi znamena, ze enzym katalyzuje len premenu určitého optického izomeru.

983. Rýchlosť enzymovej reakcie neovplyvňuje: koncentrácia enzymu a substratu. veľkosť povrchu enzymu. teplota a pH prostredia. hodnota p1 aminokyselin, z ktorých sa sklada apoenzym.

984. Vyberte správne tvrdenie: rýchlosť enzymovej reakcie je priamo umerna koncetracii substratu, kym sa nedosiahne saturacny bod. pH optimum je hodnota pH, pri ktorej je daná enzymova reakcia najrýchlejšia. všetky enzymove reakcie prebiehajú najrýchlejšie pri pH=7. pri teplote 37°C je rýchlosť všetkých enzýmovych reakcií najvyššia.

985. O enzymovych reakciách plati: väčšina enzymov je najaktívnejšia pri pH=9. extrémne hodnoty pH a teplota 60°C spôsobuju denaturaciu enzymu. prebiehajú väčšinou v prostredí s nizkou koncentráciou substratu ale pri zvýšenom tlaku. prebiehajú pomalšie ako reakcie katalyzátora anorgatickych katalyzátorom.

986. Aktiváciu enzymu môže vyvolať: odštiepenie nizkomolekulovej časti peptidoveho reťazca. chemicka modifikacia , napr. fosforylacia. naviazanie alosterickeho aktivátora na aktívne centrum enzymu. pôsobenia kationov niektorých kovov ako napr. Zn2+, Mg2+ Cd2+.

987. Aktivaciou enzymu moze vyvolať: prítomnosť kationov, napr. Zn2+, Mg2+. odštiepenie časti aktívneho centra. naviazanie alosterickeho aktivátora. vytvorenie kovalentnych väzieb medzi aktivatorom a substratom.

988. Pepsin: sa v organizme syntetizuje ako pepsinogen. pri aktivácii sa znižuje jeho molekulova hmotnosť. katalyzuje stiepenie aminokyselín. katalyzuje stiepenie polysacharidov.

989. Inhibicia enzymu: moze byt vratna alebo nevratna. je kompetitivna alebo nekompetitivna. nemoze byt alostericka. moze byt len nevratna.

990. Ku kompotitivnej inhibicii enzymu dochádza, ak: inhibitor a substrat majú podobnu štruktúru a konkuruju si o naviazanie na aktívne centrum enzymu. sa dá odstrániť zmenou štruktúry aktívneho centra substrátu. ju možno odstrániť znížením koncentrácie substrátu. enzym nie je úplne špecifický pre daný substrát.

991. Kompetitivna inhibicia enzymu: môže byť vrátna. da sa odstrániť zvýšením koncetracie substratu. da sa odstrániť zvyšenim koncentráciam enzymu. da sa odstrániť zvýšením koncetracie enzymu alebo substrátu.

992. Vyberte správne tvrdenie: kompetitivna inhibicia enzymu sa využíva napr. pri liečení bakterialnej nakazy sulfonamidmi. pri alosterickej inhibicii enzymu sa alostericky inhibitor naviaze na alostericke centrum enzymu, a tak spôsobi napr. zmenu izomerie jeho aktívneho centra. alostericka inhibicia enzymu je len nevratna. enzymy nemozu regulovat biochemicke procesy.

993. Nekompetitivna inhibicia enzymu: inhibitor sa viaze na aktívne miesto enzymu. Da sa odstrániť zvyšenim koncentrácie substrátu. je napr. otrava niektorými jedmi. je typ inhibicie, pri ktorom sa moze inhibitor naviazat na niektorú reaktívnu funkčnu skupinu enzymu, cim sa poruší afinita enzymu k substrátu.

994. Pri nekompetitivnej inhibicii enzymu: tazkymi kovmi sa inhibitor viaze nevratne. tazkymi kovmi dochádza k denaturacii enzymu. sa inhibitor viaze len na alostericke centrum. ťažkými kovmi sa inhibitor viaze vratne.

995. Pre inhibiciu enzýmov neplati: inhibitory spomaľujú alebo úplne zastavuju enzymovu reakciu. alostericky inhibitor sa viaze vždy k denaturacii enzymu. pri kompetitivnej inhibicii dochádza vždy k denaturacii enzymu. pri biochemickych procesoch produkt jednej reakcie môže spôsobiť ako inhibitor predchádzajucej y.

996. O klasifikacii enzymov plati: hydrolazy katalyzuju stiepenie peptidovych, esterovych a O-glykozidovych vazieb. oxidoredukciou katalyzuju prenos fosfatovej skupiny z ATP na glukozu. transferazy katalyzuju prenos aminoskupiny pri transaminacii alebo prenos fosfatovej skupiny z ATP na glukozu. lyazy katalyzuju hydrolyticke štiepenie vazby C-H.

997. Hydrolazy stiepia: nekovalentne vazby v proteínoch. O-glykozidovej vazby. Esterove vazby v lipidoch. vodikove vazby.

998. Hydroláza: katalyzuje dehydratáciu substratu. jej koenzymom je FAD. Je napr. lipaza. katalyzuje stiepenie peptidovej vazby.

999. Oxidoreduktazy: katalyzuju len oxidácie substratu. katalyzuju všetky redoxne deje. maju ako koenzymy FAD, NAD. umoznuju oxidaciou aldehydu na etanol.

1000. Izomerazy katalyzuju: vzájomné premeny izomerov. napr. premenu glukoza-6-fosfatu na fruktoza-6-fosfat. napr. premenou ribozy na deoxyribozu. nielen izomerizacne ale aj polymerizacne reakcie.

1001. O ligazach a lyazach plati: Ligazy katalyzuju syntezu dvoch substratov v prítomnosti ATP. Ligazy katalyzuju syntezu dvoch substratov v prítomnosti NAD+. Lyazy nehydrolyticky stiepia vazbu medzi atomami uhlika. lyazy a ligazy mozu katalyzovat rovnake typy reakcií.

1002. V oboch danych koenzymoch oxidoreduktaz: NAD+, FAD sa nachádza: Pyridin. Purin. Vitamin PP. Riboza.

1003. Nukleove kyseliny: Zodpovedaju za organizaciu a reprodukciu zivej hmoty. Su polypeptidy. Obsahujú kyslu, neutralnu a zasaditu zlozku. Su biomakromolekulove látky a ich strukturnou jednotkou su peptidy.

1004. DNA sa lisi od RNA : Len obsahom pentozy, DNA obsahuje deoxyribozu a RNA ribozu. Vyskytom v bunkovom jadre. obsahom dusikatych baz. štruktúrou.

1005. O zlozeni nukleotidu plati: obsahuje H3PO4 naviazanu fosfoesterovou vazbou na purinovu alebo pyrimidinovu bazu. Baza sa viaze N-glykozidovou vazbou na prvý uhlik pentozy. pentoza sa viaze fosfoesterovou vazbou na kyselinu fosforecnu. kysla a zasadita zlozka nukleotidu sa viaze amidovou vazbou.

1006. Polynukleotid vznika: kondenzaciou nukleotidov. polymerizaciou nukleotidov. ak, že nukleotidy sa navzajom viazu 3',5' - fosfodiestovou vazbou. polyadiciou nukleozidov.

1007. Nukleotidy a nukleozidy: sa lisia obsahom kyslej zlozky. v bunkach sa nachádzajú aj volne a plnia rôzne funkcie. sa nenachádzajú volne v bunkach. vo svojich molekulach maju zasadite bazy viazane makroergickou vazbou, preto mozu prenasat v organizme energiu.

1008. ATP: je adenozintrifosfat a v organizme pri biochemickych procesoch prenáša energiu. Uvoľňuje energiu stiepenim N-glykozidovej vazby. Uvolnuje energiu podla schémy ATP--> ADP--> AMP, pricom sa odstiepia dve molekuly H3PO4. Obsahuje tri makroergicke vazby.

1009. Kyselina H3PO4: je súčasťou molekuly AMP, NAD+. Je to trojsytna stredne silna kyselina, tvori len 2 typy soli: fosforecnany a hydrogenfosforecnany. Je zlozkou membranovych lipidov a súčasťou nukleovych kyselín. Ma vyznam v metabolizme sacharidov.

1010. Makroergicke zlúčeniny: Su napr. ATP,GTP,NAD+,FAD. obsahujú v molekule makroergicku vazbu. uvolnuju energiu pri hydrolytickom stiepeni fosfoesterovej vazby. su napr. ATP,GTP, acetyl-CoA.

1011. O štruktúre DNA plati: primarna struktura je dana sekvenciou nukletidov, ktoré su viazane intramolekulovou 3',5'-fosfodiesterovou vazbou. porucha v poradi nukleotidov spôsobuje geneticke mutacie. obsahuje štyri typy nukleotidov: adeninovy, cytozinovy, guaninovy a uracilovy. ma podobnu primarnu, sekundarnu, terciarnu a kvarternu štruktúru ako proteíny.

1012. Komplementarita baz: je dana prítomnosťou charakteristikych skupin baz, medzi ktorými sa môžu tvoriť vodikove vazby. znamena, že medzi adeninom a cytozinom sa tvoria vzdy dve vodikove väzby. znamená, ze cytozina guanin sa navzajom spajaju tromi vodikovymi vazbami. Znamená znamenitelnost castu retazca DNA castou retazca mRNA.

1013. Vyberte nesprávny vyrok: komplementaritu baz sa uplatňuje medzi kodonom a antikodonom v procese proteosyntezy. kodon a antikodon sa viazu esterovou vazbou. v makromolekule DNA je vždy pomer baz A: U = 1:1. na komplementarite baz je zalozena transkripcia.

1014. Sekundarna štruktúra DNA : je dvojitý α- helix. je podmienena komplementaritou purinovych a pyridinovych baz. vznika vytvorenim vodikovych vazieb medzi purinovymi a pyrimidinovymi dusikatymi bazami dvoch polynukleotidovych reťazcov. je tvorená vodikovymi vazbami, van der Waalsovym silami a disulfidovymi vazbami.

1015. Súčasťou DNA nie je: guanidin. guanin. riboza. kyselina.

1016. Medzi nukleozidy nepatrí (otazka rozlisuje nukleozidy a deoxynukleozidy). adenozin. tymidin. guanidin. uridin.

1017. Mediatorova RNA (mRNA): vznika v cytoplazme. ma štruktúru dvojitého α-helixu. obsahuje adenin, guanin, cytozin a tymin. Je jednovlaknova a tvori sa v bunkovom jadre.

1018. Transferova RNA(tRNA): ma sekundarnu strukturu,,datelinoveho listu". Pri transkripcii prenasa nukleotidy na miesto tvorby mediatorovej RNA. na dlhsom konci ma vzdy triplet CCA, na ktorý sa viaze aminokyselina. Obsahuje kodon.

1019. Vyberte správne vyroky o RNA: ma mRNA sa nachádzajú kodony. sekundárna štruktúra rRNA je dvojity α-helix a v miestach, kde je porusena komplementarita baz sa tvoria ovalne vybezky, laloky. rRNA sa tvorí v ribozomoch. rRNA je len dvojvlaknova.

1020. tRNA: ma vzdy na jednom z koncov adeninovy nukleotid. pri translacii ma aminokyselínu naviazanu esterovou vazbou na tretom uhlíku ribozy adeninoveho nukleotidu koncoveho tripletu CCA. pri translacii ma aminokyselina naviazanu esterovou vazbou na antikodon. pri translacii ma aminokyselinu naviazanu esterovou vazbou na prvom uhlíku ribozy adeninoveho nukleotidu koncového tripletu CCA.

1021. Transkripcia: Je preklad poradia nukleotidov do poradia aminokyselin. je prepis genetickej informácie z DNA na mRNA na základe komplementarity baz. prebieha v bunkovom jadre. prebieha aj v cytoplazme.

1022. Aminoacyl-tRNA vznika: tak, že na dlhsom konci tRNA sa aktivovana aminokyselina naviaze na posledný adeninovy nukleodid esterovou vazbou na tretí uhlik ribozy. Naviazanim aktivovanej aminokyseliny na antikodon. naviazanim aminokyseliny amidovou vazbou na kyselinu fosforecnu posledného nukleotidu. Naviazanim aminokyseliny N- glykozidovou vazbou na adenin posledneho nukleotidu dlhšieho ramienka.

1023 Translacia: je preklad poradia nukleotidov do poradia aminokyselin peptidoveho reťazca. Zacina vždy na štart kodone AUG. Na začiatku translacie sa metionyl-tRNA nachádza na peptidylovom mieste ribozomu. Medzi iniciatorom a start kodonom sa vytvorí peptidova vazba.

1024. O peptidylovom (P) a aminoacylovom (A) mieste ribozomu mozeme povedať: peptidylove miesto P je miesto, kde sa nachádza iniciator alebo tRNA s narastajúcim peptidovym reťazcom. acylove miesto A obsadzuje vždy nový aminoacyl- tRNA. pri elongacii musí byť v ribozome obsadene len P miesto. P miesto sa v priebehu elongacie meni na A miesto.

1025. O elongacii plati: je predlzovanie peptidoveho reťazca. je predlzovanie mRNA. pri elongacii musi byt obsadene P aj A miesto ribozomu. je časť transkripcie.

1026. Terminacia je: ukoncenie transkripcie. Dana prítomnostou stop kodonov, ku ktorým nie je komplementarny ziadny antikodon. dej, pri ktorom terminacne faktory uvolnia vzniknuty peptidovy retazec. zaverecna faza tvorby mRNA.

1027. Start kodon je: UAA. UGA. AUG. GUA.

1028. Štart kodon: je iniciacny kodon. Určuje naviazanie metionyl-tRNA na mRNA. urcuje naviazanie metionyl-tRNA na rRNA. nie je komplementarny k žiadnemu kodonu, len dodava energiu na translaciu.

1029. Stop kodony su: UAA, AUG,UGA. UAA, UAG UGA. nie sú komplementarne k žiadnemu antikodonu. komplementarne len k metionyl - tRNA.

030. Geneticka informacia bunky človeka je zakodovana v: histonoch. chromozomoch. tRNA. DNA.

1031. O antikodone platí: nenachádza sa v DNA ale v mRNA. sklada sa z troch pyrimidinovych alebo dvoch purinovych nukleotidov. urcuje poradie aminokyselin v mRNA. vodikovymi vazbami sa viaze na kodon v mRNA.

1032. Metabolicka draha: je subor biochemickych reakcií, ktore na seba nadvazuju. Je subor reakcií, pricom produkt jednej reakcie je východiskovou latkou nasledujucej reakcie. je napríklad reakcia neutralizacie alebo komplexotvornej reakcie. je vždy vratna.

1033. Metabolicke drahy mozu byt: len anabolicke, pri ktorých z jednoduchých latok vznikaju latky zlozite, napr. proteosynteza. len katabolicke, pri ktorých sa zlozite latky v organizme rozkladaju za vzniku energie. anabolicke, katabolicke a amfibolicke. redoxne a hydrolyticke.

1034. Medzi amfibolicke reakcie zaraďujeme: tvorbu glykogenu. glykolyzu. β-oxidaciu mastných kyselín. transaminaciu.

1035. Vyberte správne tvrdenie: gibbsova energia je energia využiteľná aj na mechanickú prácu. prenos voľnej energie zabezpecuju makroergicke zluceniny, napr. ATP, NAD, GTP. Amfibolicke reakcie nemaju výraznejši energeticky prinos pre organizmus. katabolicky rozklad prebieha vzdy az po aktivácii substratu a takto je regulovana premena substrátu na produkt.

1036. Mechanizmus redoxnych dejov je zalozeny na prenose: atomov vodika na pyridinovom jadre NAD+. atomov vodika na purinovom jadre NAD+. Atomov vodika na pyrimidinovom jadre NAD+. atomov vodika na purinovom jadre NADP.

1037. Endergonicke procesy: prebiehaju len v anaerobnych podmienkach. prebiehaju len pri znizenej teplote. Sú napríklad anabolicke metabolicke drahy. ziskavaju energiu stiepenim makroergickych vazieb.

1038. O exergonickych a exotermickych reakciách plati: nelisia sa nicim. v obidvoch typoch sa uvolnuje teplo, ale exergonicke reakcie prebiehajú len v živých sustavach. pri exergonickych reakciach sa uvoľňuje Gibssova energia, ktorá sa uklada do ATP. pri exotermickych reakciách sa uvolnuje reakcne teplo, ktoré sustava odovzda okoliu.

1039 . Degredacia zivin prijimanych v potrave: nastáva priamo v bunkach za vzniku acetyl-CoA. zacina uz v ustnej dutine, kde enzymy stiepia bielkoviny a sacharidy. Zacina v tenkom čreve a pokračuje v hrubom čreve. Sacharidov zacina v ústach, tukov a bielkovín v zaludku a pokracuje v tenkom creve.

1040. Krebsov cyklus: prebieha v mitochondriach, kde sa nachádzajú enzymy a koenzymy oxidoreduktaz. prebieha v ribozomoch. ma katabolicky efekt, ale napriek tomu patri medzi amfibolicke metabolicke drahy. Sluzi organizme ako hlavný zdroj na ziskavanie energie.

1041. Význam citratoveho cyklu pre organizmus je v tom, ze: medziprodukty cyklu organizmus vyuziva napr. na tvorbu neesencialnych aminokyselín. vznikajú redukovane koenzymy NADH a FADH2. je hlavný zdroj energie pre cely organizmus. je zdroj kyseliny citrónovej.

1042. V citratovom cykle prebiehajú reakcie: fosforylacie. deaminacie. dehydrogenacie. dekarboxylacie.

1043. O citratovom cykle plati: Zacina kondenzaciou acetyl-CoA s kyselinou oxaloctovou. kondenzaciou acetyl-CoA s kyselinou oxaloctovou vzniká kyselina citrónová. kyselina citronova v cykle hydrolyzuje na kyselinu 2-oxoglutarovu. dehydrogenaciou a dekarboxylaciou kyseliny 2-oxoglutarovej vzniká priamo kyselina oxaloctova.

1044. Citratovy cyklus: Prebieha v cytoplazme. prebieha v mitochondriach. je lokalizovany v ribozomoch. prebieha aj v bunkovom jadre.

1045. Ocl citratovom cykle plati: dehydrogenaciou a dekarboxylaciou kyseliny vznika kyselina 2-oxoglutarova. konecnym produktom cyklu je voda a energia. výsledným produktom Krebsovho cyklu je kyselina oxaloctova. je hlavným zdrojom energie pre organizmus.

1046.O význame citratoveho cyklu plati: z medziproduktov, citratoveho cyklu môže v organizme vzniknúť napríklad neesencialne aminokyseliny, glukoza. je zdrojom redukovanych koenzýmoch. e zdroj kyseliny citrónovej. vznika 8 molekúl ATP.

1047. KOR- koncovy oxidačný reťazec je: Lokalizovany na vnútornej membráne mitochondrii. Postupny prenos atomov vodika z oxidovanych koenzymov a prenos elektronov cez cytochromy na kyslik. postupný prenos vodikov z redukovanych koenzýmoch, prenos elektronov cez cytochromy na kyslik transportovany do buniek hemoglobínom a jeho nasledna reakcia s voľnými protonmi za vzniku vody. lokalizovany v cytoplazme.

1048. Vyberte správne tvrdenie o dýchacom reťazci: postupný prenos elektrónov z atomov vodika na kyslik cez system cytochromov umoznuje bunke uvolnenu energiu využiť na tvorbu ATP. Ak by doslo k priamemu prenosu elektronov z vodika na kyslík, uvoľnila by sa taká velka energia, ze bunka by ju nedokazala ulozit do ATP a celá by sa premenila na teplo. nie je potrebný postupný prenos elektrónov z vodika na kyslík, lebo reakcia je amfibolicka. redukovane koenzymy NAD+ a FAD sa oxiduju v koncovom oxidacnom retazci na NADP+ a FADH2.

1049. Pry glykolyze dochádza k: fosforylacii glukozy v prítomnosti voľnej kyseliny H3PO4. aktivacii a fosforylacii glukozy v prítomnosti ATP, aby sa zabranilo jej prechodu cez membránu. vzniku glukoza -6-fosfatu. izomeracii glukozy nagalaktozu.

1050. Glykolyza: prebieha v mitochondriach. je lokalizovana v cytoplazme. e lokalizovana v ribozomoch. prebieha aj v bunkovom jadre.

1051. Vyberte správne tvrdenie: v glykolyze po dehydrogenacii a fosforylacii glyceraldehyd-3- fosfatu ba 1,3-bisfosfoglycerat a naslednom prenose fosfatu z 1,3- bisfosfoglyceratu na ADP vznika ATP. fruktoza -1,6-bisfosfat vzniká izomerizáciou a ďalšou fosforylaciou glukoza-6-fosfatu. fruktoza-1,6-bisfosfat vznika pôsobením H3PO4 na fruktozu v pentozovom cykle. v prvej faze glykolyzy sa spotrebujú 2 ATP.

1052. Kyselina pyrohroznova: v anaerobnych podmienkach sa redukuje na kyselinu mliečnu. v živočíšnom organizme v aerobnych podmienkach dekarboxyluje na acetaldehyd. v aerobnych podmienkach z nej vznika dekarboxylaciou a oxidáciou acetyl-CoA, ktorý vstupuje do citratoveho cyklu. vznika redukciou kyseliny mliečnej.

1053. V procese glykolyzy su nevratne reakcie: glukozy s ATP, za vzniku glukoza-6-fosfatu. fruktózy s ATP, za vzniku fruktoza-1,6-bisfosfatu. oxidacie kyseliny mliečnej na kyselinu pyrohroznovu. dihydroxyacetonfosfatu na glyceraldehyd-3-fosfat.

1054. O glykolyze plati: kyselina pyrohroznova sa v anaerobnych podmienkach redukuje na kyselinu mliečnu. je anabolicka metabolicka draha. z pyruvatu vzniknutom v glykolyze nasledne v anaerobnych podmienkach vznika v kvasinkach etanol. je amfibolicka reakcia.

1055. Vznik glukoza-6-fosfatu a fruktóza -6- fosfatu pri glykolyze je katalyzovany: oxidoreduktazou. ligazou. hydrolazou. transferazou a izomerazou.

1056. Pri tvorbe kyseliny mliečnej v glykolyze ide o: redoxnu reakciu. hydrataciu. aerobnu reakciu. anaerobnu reakciu.

1057. Pri alkoholovom kvaseni: je medziproduktom kyselina pyrohroznova. z kyseliny pyrohroznovej vznika acetaldehyd. dochádza k anaerobnej reakcii. etanol vznika dehydrogenaciou acetaldehydu.

1058. Lipidy: vznikaju v organizme aj premenou zo sacharidov, ak su v potrave v nadbytku. sa enzymom lipazou stiepia na glycerol a vyssie karboxylove kyseliny. sa stiepia v zaludku na acetyl-CoA. vsetky musime prijimat v potrave, organizmus si ich nevie vytvoriť.

1059. Lipidy: v bunkových štruktúrach organizmu mozeme nahradiť sacharidmi. v organizme tvoria prostredie, v ktorom sa rozpúšťajú látky nerozpustne vo vode, napr. vit. skupiny B. su dôležitou súčasťou bunkovych membran. v ľudskom tele chrania dôležité orgány.

1060. V molekule lipidu sa nachádza: karboxylova kyselina s počtom uhlikov 15. nerozvetvena monokarboxylova kyselina s parnym poctom atomov uhlika. rozvetvena monokarboxylova kyselina. napr. kyselina stearova, linolenova, arachidonova.

1061. Acylglycerol: obsahuje v molekule len mastnú kyselinu naviazanu na trojsytny alkohol peptidovou vazbou. obsahuje v molekule len mastnú kyselinu naviazanu na trojsytny alkohol esterovou väzbou. obsahuje v molekule aj cholin. ma v molekule fosfoesterovu vazbu.

1062. Medzi esencialne mastne kyseliny patria: kyselina olejova, linolova a linolenova. mastne kyseliny s najmenej dvomi dvojitymi vazbami. kyselina palmitova, arachova, maleinova. kyselina linolova a linolenova.

1063. Lipidy: su menej významný zdroj energie ako sacharidy. ktore obsahuju nasytene vyssie karboxylove kyseliny su hlavnou zlozkou tukovych tkanív. v tukovych tkanivach su prevažne fosfolipidy. ktore obsahuju nenasýtene vyssie karboxylove kyseliny su hlavnou zložkou tukových tkanív.

1064. Vosky: su estery vyšších karboxylovych kyselin a jednosytnych alkoholov s dlhym reťazcom. su rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. obsahujú v molekule terciarny alkohol. patria medzi zlozene lipidy.

1065. Starnutie lipidov: je oxidacia nasobnych vazieb vzdušným kyslikom, pričom sa trhaju dlhé reťazce mastných kyselín. sposobuju aj mikroorganizmy vo vlhkom a teplom prostredí. je dehydrogenacia lipidov v prítomnosti katalyzátora. spomalime pridanim vitaminu D alebo beta karotenu.

1066. Pre triacylglyceroly plati: ich kyslou hydrolyzou vznika mydlo. mozu byt jednoduché alebo zmiesane podla obsahu alkoholu. mozu byt jednoduche alebo zmiesane podla obsahu mastnej kyseliny. ich zasaditou hydrolyzou vzniká mydlo.

1067. β-oxidaciou mastných kyselín: prebieha rovnako ako citratovy cyklus a dychaci reťazec v mitochondriach. po aktivacii mastnej kyseliny dochádza k dehydrogenacii v prítomnosti FAD za vzniku nenasytenej mastnej kyseliny. je dej, pri ktorom postupnou oxidaciou vyššej karboxylovej kyseliny na β-uhliku vznika ako konecny produkt ketokyselina. sa nazyva aj Lynnenova spirala, lebo prebieha dovtedy, kým sa karboxylova kyselina nerozstiepi na molekuly acetyl-CoA.

1068. Acetyl-CoA: vzniká ako medziprodukt degradacie sacharidov, lipidov a bielkovín. je neaktivna forma kyseliny octovej. neobsahuje makroergicku vazbu. v citratovom cykle kondenzuje s kyselinou oxaloctovou za vzniku kyseliny citrónovej.

1069. Medzi makroergicke zluceniny patri: GTP. AMP. Acetyl-CoA. FAD.

1070. Acetyl-CoA vznika: ako medziprodukt degradacie len lipidov. ako medziprodukt degradacie len sacharidov. stiepenim acetoacetyl-CoA. β-oxidaciou mastnych kyselín.

1071. Pre travenie lipidov: je potrebna hydrolyza. su dôležité zlcove farbiva. su dôležité zlcove kyseliny. su dôležité zlcove kyseliny.

1072. Cyklopentanoperhydrofenantren je zlúčenina, od ktorej môžeme odvodiť: hormony pankreasu. estradiol. cholesterol. kyselinu cholovu.

1073. Medzi hlavný koncovy produkt metabolizmu bielkovín v organizme človeka patrí: mocovina. kyselina mocova. amoniak. diamid kyseliny uhlicitej.

1074. Konecnym produktom odburavania purinovych baz je: iminomocovina. kyselina karbámova. kyselina mocova. mocovina.

1075. Ako vitaminy označujeme latky: organickeho pôvodu, ale nedaju sa zaradiť medzi bielkoviny, lipidy alebo sacharidy. len anorgatickeho pôvodu. ktoré v organizme plnia väčšinou funkciu koenzymov. ktorých je v organizme viac ako 0,005% z celkovej hmotnosti organizmu.

1076. O vitaminoch plati: vitamíny, ktoré su pre ľudský organizmus nevyhnutné, nie su vzdy esenciálne aj pre zvieratá a mikroorganizmy. su zdrojom energie pre organizmus. rozdeľujeme ich podla pôvodu na rastlinne a živočíšne. rozdeľujeme ich podľa rozpustnosti na rozpustné vo vode a v tukoch.

1077. Nadbytok vitaminov v organizme: nema nepriaznive ucinky, lebo vitamíny sa v organizme nekumuluju. moze mat toxicke ucinky, ak ide o vitamíny rozpustne v tukoch. spôsobuje vedľajšie nepriaznive ucinky v prípade vitaminov rozpustných vo vode. nemoze nepriaznivo pôsobiť, lebo vitamíny su len koenzymy a nezasahuju velmi do biochemickych procesov v organizme.

1078. Avitaminoza: je úplný nedostatok vitaminu. moze spôsobiť vazne ochorenia organizmu až jeho zanik. stav, ked zastúpenie vitamínov v organizme klesne pod hodnotou 0,15% hmotnosti organizmu. je len prechodný nedostatok vitaminu.

1079. Provitamin: je neaktivna forma vitamínu. vitaminu A je cholekalciferol. retinolu je β- karoten. vitaminu PP je pepsin.

1080. Medzi vitaminy rozpustné v tukoch nepatrí: tiamin. tokoferol. vitamin D2. kyselina listová.

1081. Vyberte správne pomenovanie vitamínov: B3-tiamin. B2-riboflavin. niacin-vitamin E. retinol-vitamin A.

1082. Vitamin A: vznika v organizme symetrickym stiepenim molekuly β-karotenu. pri jeho nedostatku vznika krivica. jeho hypovitaminoza spôsobuje zhorsene videnie za sera. je v nadbytku toxický.

1083. Medzi antioxidanty patrí: Vitamin A,E,C a selen. Zn,Mg a vitamín C. Na, K a vitamin C. len vitamin C.

1084. O vitamine D a E plati: maju steroidnu štruktúru. tokoferol pôsobí ako antioxidant. vitamin D podporuje vstrebávanie vapnika a fosforu z potravy. vitamin D podporuje uvoľnenie vapnika a fosforu z kostí a zubov.

1085. Vitamin K: ovplyvňuje zrážanlivosť krvi. vplýva na tvorbu protrombinu. jeho nedostatok spôsobuje šeroslepotu. znizuje zrážanlivosť krvi.

1086. O vitaminoch skupiny B platí: su synergicke. okrem jednej charakteristickej skupiny maju rovnake chemické zloženie. všetky sa navzájom ovplyvňujú a nadbytok jedného spôsobí nedostatok iného vitaminu danej skupiny. takmer všetky sa rozkladajú pôsobením alkoholu, liekov na spanie, estrogenov, liekov obsahujúcich siru a vplyvom fajčenia.

1087. Vitamin B1: reguluje oxidaciou zivin a ziskavanie energie. je súčasťou FAD. zabezpečuje energiu pre centrálny nervový systém. je termostabilny.

1088. Vitamín B6: je derivat pyridinu. je súčasť koenzymov aminotransferaz. vyskytuje sa len v rastlinnej potrave. sa v organizme meni na nikotinamid.

1089. Anemiu moze spôsobiť nedostatok: vitaminu F. niacinu. kobalaminu. kyseliny listovej.

1090. Hypovitaminoza je: aktuálny nedostatok vitamínu. neucinna forma vitamínu. aktuálny nadbytok vitaminu. dlhodoby nedostatok vitaminu.

1091. Biuretovu reakciu nedava: tyroxin. testosterón. inzulin. adrenalin.

1092. Pozitivnu biuretovu reakciu dava: vazopresin. inzulin. inzulin. tyroxin.