talianos 1

301. Intrakraniálne cievne anomálie môžu byť: a) byť vrodené. b) postihovať artérie. c) aneuryzmy. d) byť príčinou krvácania. e) byť získané. f) postihovať vény. g) arterio-venózne malformácie. h) byť celý život klinicky nemé.

302. Pri ruptúre intrakraniálnej aneuryzmy vzniká: a) nauzea a vracanie. b) okamžitý meningeálny syndróm. c) meningeálny syndróm v priebehu 4 – 6 hodín. d) nejedná sa o život ohrozujúci stav. e) v likvore nie sú prítomné zmeny. f) jedná sa o život ohrozujúci stav.

303. Pri trombóze sinus transversus môže byť: a) zvýšená telesná teplota. b) zvýšená sedimentácia. c) triaška. d) na postihnutej strane edém proc. mastoideus. e) lokálna bolestivosť v oblasti processus mastoideus. i) Quecken-Stedtova skúška negatívna. l) intrakraniálna hypertenzia a kónus. m) postihnutie n. IX. n) dôsledkom otogénneho zápalu. o) prítomnosť zápalových zmien v likvore.

304. Pri trombóze sinus cavernosus môže byť: a) protrúzia očného bulbu. b) bolesť za očným bulbom. c) postihnutie n. IX. d) postihnutie n. X, lokálna bolestivosť v oblasti processus mastoideus. e) postihnutie n. XI. f) v likvore prítomné zápalové zmeny. g) edém papily. h) zvýšená telesná teplota. i) chemóza spojovky. j) dôsledkom otogénneho zápalu.

305. Pri trombóze sinus sagitalis superior môže byť: a) monoparéza. b) paraparéza. c) alterácia vedomia. d) v likvore prítomné zápalové zmeny. e) zvýšená telesná teplota. f) hemiparéza. g) hydrocefalus. h) Jacksonove epileptické kŕče.

307. K zvýšeniu intrakraniálneho tlaku u dospelého človeka dochádza v dôsledku: a) subdurálneho intrakraniálneho krvácania. b) epidurálneho intrakraniálneho krvácania. c) intracerebrálneho krvácania. d) komplikácií subarachnoidálneho krvácania. e) hydrocefalu. f) opuchu mozgu. g) odberu mozgovo-miešneho moku lumbálnou punkciou.

308. Medzi príznaky intrakraniálnej hypertenzie patrí/patria: a) zvracanie. b) poruchy vedomia. c) somnolencia. d) ložiskové príznaky (v závislosti od lokalizácie patologického procesu). e) edém papily zrakového nervu. f) meningeálne príznaky.

309. V období kompenzovanej intrakraniálnej hypertenzie: a) dochádza k extrakraniálnemu presunu krvi z rezervných priestorov. b) dochádza k extrakraniálnemu presunu likvoru. c) pri zvyšovaní intrakraniálneho tlaku dochádza k rýchlemu vyčerpaniu kompenzačných mechanizov.

310. Pri dekompenzácii intrakraniálnej hypertenzie u DOSPELÉHO človeka: a) dochádza k posunom a herniácii mozgového tkaniva. b) sú vyčerpané kapacity „nárazníkového systému“, ktorý predstavuje likvor v rezervných priestoroch (komory, subarachnoideálny priestor). c) klesá perfúzny tlak mozgu. d) nedochádza k zväčšovaniu intrakraniálneho priestoru. e) mozgové tkanivo je tlačené do možných únikových priestorov. f) dochádza k zväčšovaniu intrakraniálneho priestoru v dôsledku rozostupu švov lebky. g) dochádza k vzniku konusov. h) stúpa perfúzny tlak mozgu.

311. Pre bolesti hlavy pri syndróme intrakraniálnej hypertenzie platí: a) zväčšujú sa v ľahu, často sa objavujú pri prebudení a po vertikalizácii sa zmierňujú. b) zväčšujú sa pri použití brušného lisu. c) objavujú sa hlavne v oblasti oka, často sú sprevádzané slzením a zhoršením zraku. d) sú vždy hemikranické. e) sú pulzujúce, v úvode lokalizované v jednej polovici hlavy. f) tzv. ventilové bolesti vznikajú pri nádoroch v 4. komore, sú náhle, provokované zmenou polohy hlavy. g) začínajú nenápadne, pozvoľne progredujú, zle reagujú na analgetiká. h) sú vždy hlavne v oblasti inervácie tretej vetvy n. trigeminu.

312. Pre okcipitálny kónus platí: a) mozgové tkanivo je tlačené pod tentorium. b) mozgové tkanivo je tlačené do foramen magnum. c) dochádza pri ňom k tlaku na mozgový kmeň. d) je nebezpečný vzhľadom na možný útlak dýchacieho a vazomotorického centra v predĺženej mieche. e) môže vzniknúť v dôsledku lumbálnej punkcie u pacienta s intrakraniálnym tumorom. f) nejedná sa o subtentoriálny konus. g) jedná sa o subtentoriálny konus. h) mozgové tkanivo je tlačené do foramen ovale.

. Pre hydrocefalus platí: a) môže vzniknúť v dôsledku zníženej sekrécie likvoru. b) ak dochádza k nadmernému nahromadeniu likvoru v mozgových komorách, hovoríme o vonkajšom hydrocefale. c) ak dochádza k nadmernému hromadeniu likvoru v komorách, hovoríme o vnútornom hydrocefale. d) ak dochádza k nadmernému nahromadeniu likvoru v subarachnoidálnych priestoroch hovoríme o vonkajšom hydrocefale. e) môže vzniknúť v dôsledku zvýšenej sekrécie lymfy v lymfatických cievach mozgu. f) vzniká v dôsledku prekážky v cirkulácii likvoru.

314. Pre temporálny kónus platí: (Pre temporálny konus platí: a) dochádza k vtlačeniu spánkového laloka, najmä uncus gyri parahippocampalis cerebelli pod tentorium cerebelli. b) mozgové tkanivo je prvotne tlačené do foramen magnum. c) mozgové tkanivo je prvotne tlačené do foramen ovale. d) mozgové tkanivo je prvotne tlačené do tentoriálneho otvoru. e) nikdy nebýva sprevádzaný herniáciou pod falx cerebri. f) sa zvykne klinicky manifestovať pupilomotorickými poruchami v dôsledku tlaku uncus gyri parahippocampalis na tretí hlavový nerv. g) kompresiou a dislokáciou mozgového kmeňa môže vzniknúť porucha vedomia a príznaky pyramídovej lézie. h) mozgové tkanivo je prvotne tlačené pod tentorium. i) može pri ňom dochádzať k deformácii komorového systému mozgu.

315. Pri laterálnej temporálnej herniácii: a) často dochádza k útlaku tretieho hl. nervu, ktorý sa prejaví homolaterálnou mydriázou s vyhasnutou fotoreakciou. b) kompresiou a dislokáciou mozgového kmeňa môže vzniknúť porucha vedomia a príznaky pyramídovej lézie. c) z presunu mozgového kmeňa na druhú stranu, kde je tlačený na ostrú hranu tentoria, môžu vznikať príznaky aj na opačnej strane ako sa nachádza konus. d) nikdy nebýva sprevádzaná herniáciou pod falx cerebri. e) môže pri nej dochádzať k deformácii komorového systému mozgu. f) mediálna časť temporálneho laloku, uncus gyri hippocampi, je vtláčaná medzi okraj tentorium cerebelli a mozgový kmeň. g) mozgové tkanivo je prvotne tlačené do foramen magnum. h) z presunu mozgového kmeňa na druhú stranu, kde je tlačený na ostrú hranu tentoria, môžu vznikať príznaky aj na opačnej strane ako sa nachádza konus.