talianos 3

331. Chorea: a) je spôsobená deficitom dopamínu v substantia nigra. b) je geneticky viazané ochorenie a u dievčat sa nevyskytuje. c) je dôsledkom postihnutia štruktúr striata. d) je ochorenie staršieho veku a u detí jeho výskyt zaznamenaný nebol. e) napodobňuje účelové pohyby (napr. smrkanie). f) je tvorená nepravidelnými náhodne sa sťahujúcimi mimovoľnými pohybmi rôznych častí tela, ktoré robia dojem trvalého nepokoja. g) vyskytuje sa aj u Parkinsonovej choroby ako následok poliekových zmien a progresie ochorenia. h) typickým prejavom je nepokoj udržať časť tela postihnutú choreou v určitom statickom postavení (napr. jazyk, oči, stisk ruky) tzv. imperzistencia. i) je charakterizovaná mimovoľnými rýchlymi nepravidelnými zášklbmi až pohybmi. j) motorické prejavy sa zvýrazňujú pri tonickom napätí svalstva, k) hypotónia je často sprievodným nálezom.

332. Pri syndróme centrálnej obrny nie sú prítomné: a) zvýšené šľahovookosticové reflexy. b) hypotrofia svalstva končatiny. c) fascikulácie. d) zvýšená hladina kreatínfosfokinázy. e) prítomné pyramidové javy zánikové. f) prítomné pyramidové javy iritačné. g) EMG zmeny. h) znížená svalová sila.

333. Do syndrómu periférnej obrny nepatrí: a) znížené až vyhasnuté šľachovookosticové reflexy. b) zvýšený tonus (znížený, preto sa označuje ako chabá obrna). c) znížená hladina homocysteínu. d) príznak Marinesco-Radovici (dlaňovo-bradový reflex). e) atrofie svalstva. f) príznak Babinského. g) znížená sila. h) zmeny hladín niektorých enzýmov.

334. Pri myasténii nachádzame: a) pyramídové javy iritačné. b) zníženú silu. c) únavu. d) poruchu sfinkterov. e) zvýšený tonus. f) atrofie svalstva. g) expresívnu afáziu. h) poruchu citlivost.

335. Pri lézii centrálnej motorickej dráhy v pravej hemisfére mozgu nachádzame: a) areflexiu brušných reflexov vpravo. b) areflexiu brušných reflexov vľavo. c) diplopiu. d) klonus nohy vľavo. e) ľavostrannú hemiparézu. f) pravostrannú hemiparézu. g) Babinského príznak vľavo. h) Hanzalov príznak vpravo.

336. Syndróm zmiešanej obrny (centrálna a periférna) nachádzame pri: a) cervikálnej myelopatii. b) pri hernii medzistavcovej platničky L5/S1. c) pri patologickom ložisku v zadnej jame. d) pri hernii medzistavcovej platničky L4/L5. e) amyotrofickej laterálnej skleróze. f) lézii thorakálnej miechy. g) pri tumore lokalizovanom v pravej hemisfére mozočka. h) pri polyradikuloneuritíde.

337. Alternujúce hemiparézy (hemiparéza a kontralaterálna lézia jedného hlavového nervu) sú: a) hemiparéza + lézia n. II. b) hemiparéza + lézia n. VIII. c) hemiparéza + lézia n. III., IV, V. d) hemiparéza + lézia n. III. e) hemiparéza + lézia n.VII. f) hemiparéza + lézia n. XII. g) hemiparéza + lézia n.V. h) hemiparéza + lézia n. I.

338. Medzi príčiny pravostrannej hemiparézy nepatrí: a) tumor v ľavej hemisfére mozgu. b) ischémia v povodí a. subclavia. c) intraparenchymový hematóm v ľavej hemisfére mozgu. d) absces v mostomozočkovom uhle vľavo. e) ischémia v povodí a. cerebri media vľavo. f) transverzálna lézia miechy v úrovni C4. g) pozáchvatová Toddova obrna vpravo. h) meningitída.

339. Pri nedostatku vitamínu B12 nachádzame: a) neuropatiu. b) syndróm zadných povrazcov. c) depresiu. d) poruchu čuchu. e) poruchu chuti. f) erektilnú dysfunkciu. g) poruchu zraku. h) kvadruparézu. i) zvýšené šlachovookosticové reflexy.

340. Pri periférnej lézii n. VII: (Pri periférnej obrne n. facialis:). a) pokles ústneho kútika na kontralaterálnej strane. b) pokles ústneho kútika na homolaterálnej strane. c) oslabnutie mimického svalstva na kontralaterálnej strane. d) oslabnutie mimického svalstva na homolaterálnej strane. e) oslabnutie mimického svalstva na ipsilaterálnej strane. f) je obrna všetkých mimických svalov ipsilaterálnej polovice tváre. g) pokles ústneho kútika na obidvoch stranách. a) prítomný lagoftalmus na homolaterálnej strane (pacient má lagoftalmus). h) znížený korneálny reflex na homolaterálnej strane.

340. Pri periférnej lézii n. VII: (Pri periférnej obrne n. facialis:). i) znížený korneálny reflex na ipsilaterálnej strane. j) prítomný Chvostekov reflex. k) pacient má širokú dilatovanú zrenicu ipsilaterálne, ktorá nereaguje na svetlo. l) pacient má hypakúzu ipsilaterálne. m) pacient má hyperakúzu, ak je lézia proximálne od odstupu n. stapedius. n) pacient má hypogeusiu na ipsilaterálnych predných dvoch tretinách jazyka, ak je lézia proximálne od odstupu chorda tympani. o) pacient má suché oko ipsilaterálne, ak je lézia nad odstupom n. petrosus superficialis major. p) pacient má hypogeuziu na ipsilaterálnych predných dvoch tretinách jazyka kontralaterálne. q) pacient je schopný vráštiť čelo na ipsilaterálnej časti postihnutia. r) pacient nevie zvraštiť obočie ipsilaterálne.

341. Poruchy svalového tonusu – hypotóniu môže spôsobiť: a) prerušenie periférneho nervu. b) prerušenie predných/zadných koreňov. c) lézie v oblasti predných rohov miechy. d) poškodenie zadných povrazcov miechy. e) lézie mozočka. f) lézie striata, putamenu. g) lézia retrorolandickej parietálnej oblasti. h) porucha periférneho motoneurónu.

341. Poruchy svalového tonusu – hypotóniu môže spôsobiť: i) porucha na úrovni nucleus dentatus. j) porucha v oblasti mozočka. k) porucha centrálneho motoneurónu. l) porucha sakrálneho parasympatika. m) lézia v oblasti hypothalamu. n) lézia v priebehu tractus mammillothalamicus. o) porucha aferentnej časti reflexného oblúka.

342. Poruchy svalového tonusu – hypertonia v zmysle spasticity- narastá odpor s pohybom a môže mať prejav až sklápacieho noža je zapríčinená: (Príznak sklápacieho noža je zapríčinený: a) porucha pyramídovej dráhy (kortikospinálne, kortikobulbárne) po odoznení akútneho štádia na kontralaterálnej strane. b) poruchou centrálneho motoneurónu. c) postihnutím nucleus subthalamicus Luisi. d) léziou v oblasti bazálnych ganglií. e) pri léziách v oblasti lamina cribrosa. f) patologickými procesmi v oblasti neuromuskulárneho spojenia. g) Léziou v oblasti substancia nigra. h) Poruchou periférneho motoneurónu.

343. Porucha svalového tonusu – rigidita je zvýšenie svalového tonusu v pokoji a stuhnutosť svalov, ktoré kladú odpor v celom rozsahu aktívneho aj pasívneho pohybu (fenomén ozubeného kolesa, olovenej trubice) vzniká pri: a) Parkinsonovej chorobe. b) lézii pyramídovej dráhy. c) postihnutí periférneho motoneurónu. d) postihnutí zadných povrazcov miechy. e) Parkinsonskom syndróme. f) pri súčasnom postihnutí centrálneho a periférneho motoneurónu. g) lézii substantia nigra.

344. Náhly vznik rotačného vertiga s udaním smeru, ťahom do strany až pádmi, výraznou nauzeou a profúznym vomitom, tinitom jednostranne a rýchlou úpravou spontánne resp. po liečbe je typický pre: a) periférny vestibulárny syndróm. b) léziu v oblasti cervikokraniálneho prechodu. c) léziu v oblasti hornej cervikálnej miechy. d) léziu v oblasti telencefala. e) cerebelárny hemisferálny syndróm. f) léziu horizontálneho semicirkulárneho kanálika. g) léziu v oblasti pons Varoli. h) kmeňovú léziu. i) zadnojamovú léziu.

345. K príznakom lézie vestibulárneho aparátu NEpatrí: a) ataxia. b) spontánna tonická adverzia hlavy a očí do strany. c) spontánne tonické odchýlky končatín. d) smerová odchýlka pri chôdzi. e) nystagmus. f) vomitus. g) negatívny Rombergov príznak. h) nauzea.

346. Periférny vestibulárny syndróm charakterizuje: a) nevyskytuje sa nystagmus. b) príznaky sú o. i. závraty a nystagmus. c) spôsobený je poruchou mozočka. d) typický príznak je tzv. vestibulárna hemiparéza. e) typické sú odchýlky končatín do strany. f) je tzv. úplný. g) je tzv. harmonický. h) vyskytujú sa pri ňom poruchy rovnováhy.

346. Periférny vestibulárny syndróm charakterizuje: i) nystagmus v smere tonických odchýlok končatín. j) nezávislosť smeru titubácii v postoji od polohy hlavy. k) nystagmus proti smeru tonických odchýlok končatín. l) zmenená dráždivosť labyrintu pri kalorickom resp. galvanickom dráždení. m) rotačný charakter vertiga. n) diplopia.

Čo platí pre neocerebelárny syndróm?. a) súčasťou obrazu môže byť intenčný tremor, hypermetria, adiadochokinéza, malá asynergia. b) býva unilaterálny na strane lézie. c) patrí k nemu intenčný tremor. d) môže byť jednostranný. e) patrí k nemu axiálna ataxia. f) súčasťou obrazu býva intenčný tremor, hypermetria, adiadochokinéza, veľká asynergia a porucha postury. g) patria k nemu axiálne javy. h) býva ipsilaterálne k strane lézie. i) je pozitívna skúška zvrátenia trupu.

348. Čo platí pre paleocerebelárny syndróm? (Pre paleocerebelárny syndróm platí) (Pre paleocerebellárny syndróm platí). a) nemá stranovú predilekciu. b) súčasťou je veľká asynergia. c) súčasťou obrazu bývajú pády. d) súčasťou je nystagmus. e) vyšetrujeme ho skúškou predklonenia trupu. f) titubácie sú závislé od polohy hlavy. g) titubácie nie sú závislé od zrakovej kontroly.

348. Čo platí pre paleocerebelárny syndróm? (Pre paleocerebelárny syndróm platí) (Pre paleocerebellárny syndróm platí). g) titubácie nie sú závislé od zrakovej kontroly. h) vyšetrujeme ho skúškou zvrátenia trupu. i) titubácie sú akcentované pri zavretých očiach. j) vyšetrujeme ho skúškou prst – nos. k) vyšetrujeme ho skúškou päta – koleno. l) titubácie nie sú závislé od polohy hlavy. m) patria k nemu axiálne javy, q) je unilaterálny. n) patrí k nemu axiálna ataxia. o) súčasťou je intenčný tremor. p) nystagmus je pravidelnou súčasťou.

349. Brunsov-Stewartov nystagmus: a) pri pohľade na stranu lézie sú kmity hrubé, pomalé, nepravidelné. b) pri pohľade na zdravú stranu sú kmity jemné, rýchle, pravidelné. c) vzniká pri tlaku na mozgový kmeň, pri neurinóme VIII, abscese mozočka. d) je spôsobený kombináciou pomalej zložky s veľkou amplitúdou na strane lézie rýchlou, malou amplitúdou na opačnej strane lézie. e) je spôsobený kombináciou pomalej zložky s veľkou amplitúdou na opačnej strane lézie a rýchlou, malou amplitúdou na strane lézie. f) je asociovaný s poruchou zraku.

349. Brunsov-Stewartov nystagmus: f) je asociovaný s poruchou zraku. g) je bilaterálny na oboch očiach. h) sa vyskytuje pri lézii flokulonodulárneho laloka. i) nazýva sa aj oscilopsia. j) môže byť asociovaný s poruchou sluchu ? (podľa mňa ano). k) je spôsobený kombináciou pomalej zložky s veľkou amplitúdou pri pohľade nahor a rýchlou, malou amplitúdou pri pohľade nadol.

351. Ktoré z nasledujúcich tvrdení platí o cerebelárnej ataxii?. a) negatívny Rombergov príznak. b) je zároveň znížená vibračná citlivosť. c) dominuje najmä neschopnosť ustáť na úzkej báze. d) nie je porucha vibračnej citlivosti. e) nemusí byť porušený postoj o úzkej báze. f) reflexy sú znížené. g) reflexy sú normálne.