Teorie masové komunikace 01-02

Prečo skúmať mediálne účinky?. Informací zprostředkovávaných médii je čím dál tím víc. Mediální konzumací trávíme množství času, jsou extrémně důležitou součástí našich každodenních životů. Jejich působení je všudypřítomné a konstantní. Médiá jsou prostředkem pro manipulaci verejné mienky. Mediální konzumace je užíváná společností a má negatívne účinky. Jejich působení není všudypřítomné a konstantní, čím dochází k ovplivňovaní i na základe geopolitckých aspektov, co prispíva k rozvratu společnostzi, protože se médiá snaží zniťit jednotné světové myšlení.

Tiskové tituly čte více než. 8 z 10. 5 z 10. 7 z 10. 3 z 10.

Tiskové tituly čte více než. 8 z 10 obyvatel ČR mezi 12 – 79 lety. 6 z 10 obyvatel ČR mezi 12 – 79 lety. 3 z 10 obyvatel ČR mezi 12 – 79 lety. 7 z 10 obyvatel ČR mezi 12 – 79 lety.

Čtenost deníků a příloh (na vydání) 2022/2023: 25 % obyvatel ČR mezi 12 – 79 lety. 35 % obyvatel ČR mezi 12 – 79 lety. 15 % obyvatel ČR mezi 12 – 79 lety. 5 % obyvatel ČR mezi 12 – 79 lety.

Čtenost časopisů (na vydání) 2022/2023: 36 % občanů ČR ve věku 12 – 79 let. 26 % občanů ČR ve věku 12 – 79 let. 56 % občanů ČR ve věku 12 – 79 let. 46 % občanů ČR ve věku 12 – 79 let.

Zorať konzumaci elektronických médií podle celkového času stráveného s médiem denně od nejvyššího po nejnižší. Televize. Webové stránky. Rádia. Televize a Webové stránky (multiscreening). Aplikace. Rádia a Webové stránky (multitasking).

Používaní internetu v roce 2022, lidé používajíci internet denně a lidé používajíci internet v mobilu. 77%. 67%. 89%. 95%.

Používání sociálních sítí 2022. 16-24 let. 25-34 let. 35-44 let. 45-54 let. 65+ let. populace ČR 16-74 let. 55-64 let.

Čo myslíme pod mediálnymi účinkami?. Výsledek působení mediálního vlivu; změna, která nastává u jednotlivce nebo sociální entity jako následek vystavení se mediálnímu poselství. Záměrné nebo nezáměrné krátkodobé nebo dlouhodobé změny ve znalostech, emocích, postojích a chování, které jsou výsledkem používání médií. Používáním médií se myslí záměrná nebo nahodilá konzumace různých mediálních typů (např. TV, noviny…), obsahů (např. zábavné obsahy, reklama, zpravodajství) a technologií (např. sociální média). Záměrné a dlouhodobé změny ve znalostech, emocích, postojích a chování, které jsou výsledkem používání médií. Používáním médií se myslí záměrná nebo nahodilá konzumace různých mediálních typů (např. TV, noviny…), obsahů (např. zábavné obsahy, reklama, zpravodajství) a technologií (např. sociální média).

Přiraď média. Primární. Sekundární. Terciární. Kvartérní.

Vypíš všetky typy mediálnych účinkov na jednotlivcov (vzájomne sa ovplyvňujúce prvky).

Označ všetky typy mediálnych účinkov na jednotlivcov (vzájomne sa ovplyvňujúce prvky). Poznanie. Presvedčenie. Postoje. Emócie. Fyziologický stav. Chovanie. Agresia. Averzia.

Vyber správne tvrdenia o mediálnom efekte poznania. ide o získavanie faktických informácií z mediálnych správ. okrem vstrebávania informácií v procese zapamätávania dokáže ľudská myseľ aj transformovať poznatky (odvodzovanie vzorcov naprieč mediálnymi obsahmi), zoskupovať mediálne správy a vytvárať nové významy, zovšeobecňovať a vytvárať princípy o skutočnom živote. ide čisto len o holé a faktické vstrebávanie informácií bez ďalšej aplikácie procesov myslenia.

Vyber správne tvrdenia o mediálnom efekte presveděnia. Viera že niečo je skutočné. Médiá formujú neustále naše presvedčenie tým, že nám ukazujú viac zo sveta ako sme schopní vidieť priamo vo svojom najbližšom okolí. napr. každý z nás je presvedčený o existencií veľkého počtu ľudí a to aj napriek tomu, že sme ich všetkých osobne nestretli. veci, ktoré sme osobne nikdy nevideli ale sme presvedčení o ich existencií a to vďaka zdeleniam v mediálnych správach. médiá majú minimálny vplyv na formovanie ľudského presvedčenia, pretože primárnym zdrojom stále ostáva osobná skúsenosť. osobnou skúsenosťou môže byť aj nazeranie na svet skrze médiá, ktoré vystupujú ako rozšírená zornica, ktorá prekonáva vzdialenosť aj čas. väčšinou stačí mediálne zdelenie k tomu, aby sme vytvorili alebo zmenili ľudské presvedčenie bez napojenia na osobnˇu ľudskú skúsenosť.

Vyber správne tvrdenia o mediálnom efekte postojov. sú to úsudky o niečom. napr. úsudky o filmových postavách, či sú príťažlivé, či majú status hrdiny ... keď médiá prezentujú príbehy o ľuďoch, udalostiach, problémoch a produktoch v reálnom svete, tie často vyvolávajú potrebu urobiť si vlastný úsudok o kontroverzných témach, politických kadidátoch atď. ľudia si tvoria úsudok na základe kolektívneho myslenia, nikdy nemajú vlastní nýzor a médiá často sprostredkuvávajú spoločenské trendy v myslení tak, aby si konzumeri mohli vytvoriť správny postoj.

Vyber správne tvrdenia o mediálnom efekte emócie. zahŕňa emócie a nálady. médiá nedokážu vyvolávať emócie. média dokážu vyvolať emócie ako napr. strach, smútok, smiech, žiadostivosť, hnev. médiá tiež fungujú ako prostriedok zvládania vlastných emócií a nálad, napr. keď sa cítime vystresovaní v skutočnom živote, môžeme sa schladiť počúvaním hudby, zabudnúť na svoje problémy sledovaním TV alebo sa stratiť pri úspechoch v hraní PC hier.

Vyber správne tvrdenia o mediálnom efekte fyziologický stav. Fyziologický stav je automatická reakcia tela. Fyziologický stav nie je automatická reakcia tela. Reakcia môže byť automatická (rozčírenie zreníc, krvný tlak, galvanická odozva kože). Reakcia môže byť kváziautomatická (srdcová frekvencia, sexuýlne reakcie). napr keď ľudia pozerajú akčný film, ich srdcový tep a krvný tlak sa zvyšuje, svaly sa im napínajú a potia sa - zažívajú reakciu úteku - hrozba zvyšuje pozornosť a telo sa pripravuje na boj s predátorom.

Vyber správne tvrdenia o mediálnom efekte Chovania. zvyčajne definované ako zjavné činy človeka. zvyčajne definované ako skryté činy človeka. nedochádza k žiadnym výskumom v tejto oblasti. vyskumníci robia mnoho výskumov kedy vystavujú konzumentov rôznorodým mediálnym obsahom a sledujú ich správanie po ešxpozícií týmto obsahom. výskumníci tiež vystavujú konzumentov konkrétnym mediálnym správam a pozorujú ich následné správanie ako napr. agresivita, používanie propagovaných produktov a diskusia o politických otázkach.

Vymenuj 4 zpôsoby ako média uplatňujú svoj vplyv (v zátvorkách bez medzeri uveď anglický názov).

Vyber správne tvrdenie o mediálnom účinku. Ak dospejeme k záveru, že efekt bol ovplyvnený médiami, tak máme mediálny efekt. Ak dospejeme k záveru, že efekt bol ovplyvnený médiami, tak aj tak nemáme mediálny efekt. Mediálny efekt znamená, že média boli jedinou príčinou tohoto účinku. Mediálny efekt/ účinok znamená, že média zohrali určitú úlohu pri dosiahnutí účinku.

Spoj správne. Získavanie/nadobúdanie. Spustenie. Zmena. Posilnenie.

Spoj správne. Získavanie. Spúšťanie. Zmena. Posilnenie.

Priraď. Mediálne pôsobenie. krátkodobá reakce na konkrétní mediální obsahy. effect. dlouhodobější proces, působení. influence. impact. víceméně setrvalý stav, který nelze snadno změnit;. dlouhodobá tendence zahrnující účinek i vliv.

Priraď. Čas, kdy nastane účinek. Trvání účinku.

Priraď. Valence. Typ změny. Úroveň účinků:. Intence.

Typologia dle typu účinku.

Typológia podľa priamosti a meratelnosti. Priamosť. Merateľnosť.

Priraď typológiu podľa zkúmaného obsahu. špecifické. difúzne.

Problémy s reliabilitou a validitou měření mediální konzumace. Typická nevhodná otázka: Kolik času strávíte v průběhu běžného dne sledováním televize?. vhodná otázka: Kolik času strávíte v průběhu běžného dne sledováním televize?. Spolehnutí se na to, co nám řeknou respondenti. Neudvera v to, co nám řeknou respondenti. Změny v užívání médií. Konzistence v užívání médií. Problémy se zacílením na konzumaci konkrétních obsahů.

Označ výzvy ve výzkumu mediálních účinku. Problémy s reliabilitou a validitou měření mediální konzumace. Mediální účinky nejsou univerzální a uniformní, ale podmíněné. Mediální účinky jsou obousměrné. Nová média vyžadují nové teorie užívání a účinků. Mediální účinky jsou univerzální a uniformní. Mediální účinky nejsou podmíněné. Mediální účinky jsou jednosměrné.

Přiraď výsledky meta-analýz mediálních účinku. Účinky násilných počítačových her. Účinky kampaní týkajících se zdraví na chování týkající se zdraví. Účinky sexuálně explicitních obsahů na agresivní chování. Účinky pro-sociálních mediálních obsahů na pro-sociální chování.

Naměřené velikosti účinku jsou. malé. malé až střední. střední. střední až velké. velké.

Označ konzistentní výsledky metaanaláz síly mediálních účinku. r = od cca 0,1 do 0,3. r = od cca 1 do 3. r = od cca 0,5 do 1. r = od cca 0,2 do 0,3.

Mediální účinky jsou podmíněné, tj. závislé na jiných faktorech, např. dispozicích konzumentů (temperament, nálada, již existující přesvědčení, hodnoty, postoje…), vývojových faktorech, sociálních faktorech, apod. Pravda. Nepravda.

Je reálné očekávat, že naměříme silné mediální účinky – média zkrátka působí na všechny stejně, jejich vliv je univerzální. Pravda. Nepravda.

Proto není reálné očekávat, že naměříme silné mediální účinky – média zkrátka nepůsobí na všechny stejně, jejich vliv není univerzální. Pravda. Nepravda.

Označ ciele vedy. Popis. Vysvetlenie. Porozumenie. Predpoveď. Kontrola. Hodnotenie. Označenie. Vyladenie.

Vypíš cesty k dosiahnutiu cieľov vedy.

Priraď. Teorie. Empirická data.

Označ všetky povahy vedy. Logická. Nelogická. Deterministická. Obecná. Všeobecná. Specifická. Konkrétna. Empiricky ověřitelná. Neoveritelná. Intersubjektivní.

Označ všetky povahy vedy. Otevřená změnám. Nemenná. Předpokládá existenci objektivní pravdy. Nepředpokládá existenci objektivní pravdy. Nepředpokládá skeptický postoj. Předpokládá skeptický postoj. Dokáže vždy přinést konkrétní a jednoznačné odpovědi na všechny typy otázek. Nedokáže vždy přinést konkrétní a jednoznačné odpovědi na všechny typy otázek.

Označ všetky podmienky preukázania kauzality. vztah; změna musí proběhnout souběžně. časová posloupnost (možnost určení, co bylo dřív a co později). vyloučení vlivu dalších proměnných. vylúčenie korelácie. nemusí byť časová postupnosť. zmena nemusí prebiehať súbežne.

Pospájaj správne klasický design experimentu. Experimentálna skupina. Kontrolná skupina.

Korelácia implikuje kauzalitu. pravda. nepravda.

Priraď typy výzkumov. Kvantitatívne prístupy. Kvalitatívne prístupy.

Označ problémy mediálneho skúmania. Měření mediální konzumace. Zkoumání účinků, které nemají podobu změny, ale posílení. Empirické testování účinků médií jako konstruktérů sociální reality. V západních zemích je de facto nemožné najít osoby, které nebyly vystaveny účinkům médií, abychom je mohli srovnat s „běžnou“ populací.

Priraď. teorie ideologie (Thompson 1990). teorie propagandy (Jowett & O´Donnell, 1986). teorie kultivace (Gerbner et al. 1986, Noelle-Neumann 1974).

Zoraď v akej postupnosti od najstarších po najmladšie vývojové etapy radíme výzkum mediálnych účinkov. silné účinky. omezené účinky. návrat k silným účinkom. potencionálne silné účinky. účinky založené na preferenciách.

Výzkum mediálních účinků: vývojové etapy. silné účinky. omezené účinky. návrat k silným účinkům. potenciálně silné účinky. účinky založené na preferencích.

Výzkum mediálních účinků: vývojové etapy. silné účinky. omezené účinky. návrat k silným účinkům. potenciálně silné účinky. účinky založené na preferencích.

Kedy môžeme datovať prvý záujem o vplyv médií a prečo. 1914-1918: prvá svetová vojna a obavy z účinkov vojnovej propagandy. 1939 - obavy z nacistickej propagandy. 1938 - masová histéria v USA kvôli odvisielaniu hry Válka světu.

The Payne Fund Studies boli séria výskumných štúdií, ktoré prebiehali v období od roku 1929 do 1933 v Spojených štátoch amerických. Tieto štúdie mali za cieľ preskúmať vplyv filmov a iných foriem zábavy na deti a mládež. Označ správne tvrdenia o Hlavnych oblastiach záujmu v rámci The Payne Fund Studies. Vplyv filmov na morálne a sociálne správanie detí. Vplyv reklamy v kinematografe na spotrebiteľské správanie. Vplyv zábavy na emocionálny stav a psychologické blaho detí. Rôzne aspekty filmov a televízie. Vplyv filmov na kriminalitu detí a mládeže. Vplyv filmov na sexualitu detí a mládeže.

The Payne Fund Studies boli séria výskumných štúdií, ktoré prebiehali v období od roku 1929 do 1933 v Spojených štátoch amerických. Tieto štúdie mali za cieľ preskúmať vplyv filmov a iných foriem zábavy na deti a mládež. Označ správne tvrdenia o výsledkoch výskumov. Štúdie naznačovali, že sledovanie určitých filmov môže ovplyvniť správanie detí. Nebolo zistené, že niektoré dramatické alebo násilné scény môžu mať vplyv na agresívne správanie mládeže. Filmová zábava bola spojená so zmenami v hodnotách a morálnych presvedčeniach detí. Niektoré filmy mohli posilniť konzervatívne hodnoty, zatiaľ čo iné mohli mať vplyv na liberalizáciu postojov. Zistilo sa, že reklama môže ovplyvňovať preferencie spotrebiteľov, najmä detí. Nezistilo sa, že reklama môže ovplyvňovať preferencie spotrebiteľov, najmä detí. Niektoré štúdie sa zaoberali emocionálnymi a psychologickými aspektmi filmov. Napríklad, analyzovali, ako farby a zvuk môžu ovplyvniť emocionálny stav divákov. Niektoré výsledky naznačovali, že filmová zábava môže mať aj pozitívny vplyv na vzdelávanie detí a mládeže, napríklad podporovaním záujmu o históriu a kultúru. Niektoré výsledky naznačovali, že filmová zábava môže mať len negatívny vplyv na vzdelávanie detí a mládeže, napríklad podporovaním agresie o históriu a kultúrua násilných činov.

The Payne Fund Studies podporily dobové obavy o silných účinkoch médií. Pravda. Nepravda.

Kedy sa stali filmy prostriedkom masovej zábavy. 20.roky 20.storočia. 30.roky 20.storočia. 40.roky 20.storočia. 50.roky 20.storočia.

Kedy sa stal rozhlas masovým médiom?. koniec 19. storočia. v priebehu prvej svetovej vojny. 30. roky 20. storočia. začiatok 20.storočia.

Čo sa šírilo prostredníctvom rádia v Európe v 30. rokoch 20. storočia?.

Ako sa volala rozhlasová hra, ktorá vzbudila histériu a paniku v USA V ROKU 1938, od Orsona Wellesa?.

Čo incident s rohlasovou hrou Válka svetou od Orsona Wellesa v roku 1938 v USA preukázal?. že rádio je efektívnym prostriedkom pre šírenie správ. že by poslucháčí nemali veriť všetkému, čo v rádiu zaznie. že ľudia sú schopní uveriť všetkému. že je potrebná a dôležitá zvýšená edukácia obyvateľstva.

Spoj teórie s obsahom. Teória injekčnej striekačky. Teória letiacej strely.

Aká predstava dominovala obdobiu do 40-tych rokov. predstava priamych a silných účinkov. predstava priamych a slabých úťinkov. predstava nepriamych a silných účinkov. predstava nepriamych a slabých účinkov.

Vyber správne tvrdenie o "S-O-R model" (Stimulus-Organism-Response). vyskytuje sa v rámci behavioralizmu. Tento model predstavuje trojstupňový proces, ktorý sa sústredí na vzťah medzi vonkajším stimulom, vnútorným organizmom (človekom) a jeho reakciou.

Spoj správne stupne S-O-R modelu. zdelenie. príjemca. účinok.

Vyber správne tvrdenia o S-O-R modely. V tomto modeli behaviorizmu v mediálnom výskume je kľúčovým predpokladom, že existuje priama a špecifická väzba medzi vonkajším stimulom (médiom) a konkrétnou reakciou jednotlivca. To znamená, že rôzne formy médií môžu vyvolať špecifické reakcie u divákov. V tomto modeli behaviorizmu v mediálnom výskume je kľúčovým predpokladom, že neexistuje priama a špecifická väzba medzi vonkajším stimulom (médiom) a konkrétnou reakciou jednotlivca. To znamená, že rôzne formy médií môžu vyvolať špecifické reakcie u divákov. Kritika tohto behavioristického prístupu však zdôrazňuje, že ľudské správanie a reakcie na médiá sú omnoho komplexnejšie a ovplyvnené mnohými ďalšími faktormi, ako sú osobnostné rysy, skúsenosti, sociálne kontexty a kultúrne pozadie. Moderné teórie masovej komunikácie sa snažia zohľadniť komplexnosť a zohľadňujú interakciu medzi jednotlivcom a médiom v kontexte sociálneho a kultúrneho prostredia.

Nasledujúci text je opisom aspektov teórie silných účinkov v oblasti mediálneho výskumu, a to konkrétne pohľadu, ktorý zdôrazňuje priamy a jednoznačný vplyv médií na pasívne publikum a odzrkadľuje staršie teórie masovej komunikácie, ktoré sa snažili pochopiť, ako médiá ovplyvňujú spoločnosť a jednotlivcov. Spoj správne. Masová a systematická distribúcia mediálnych sdělení. Lineární tok komunikace, přímé direktivní působení médií na (pasivní) publikum. Přímý kontakt mezi médiem a jedincem. Předpoklad silných a relativně uniformně působících účinků. Adresáti sdělení jsou sobě rovní a hlavně stejní (nepočítá se s tím, že různí lidé reagují na ta stejná mediální poselství odlišně). Všemocná a nebezpečná média, která mají schopnost manipulovat postoji.

V ktorom období dochádzalo k démonizovaniu role masových médií?. 40. roky 20. storočia - omedzené účinky. do 40. rokov 20. storočia - silné účinky. 80. roky potencionálne silné účinky. 60./70. roky návrat k silným účinkom.

"The People's Choice Study" (Štúdia Ľudového Výberu) bola významná sociologická a mediálna štúdia, ktorá prebehla v období prezidentských volieb v Spojených štátoch v roku 1940. Táto štúdia bola realizovaná v roku 1944 a publikovaná v roku 1948. Na čo bola štúdia zameraná?. identifikáciu faktorov, ktoré ovplyvňujú verejnú mienku a voličské rozhodnutia. zisťovanie ako veľmi médiá ovplyvňujú voličské konanie. pochopiť, akým spôsobom a prečo sa ľudia rozhodujú, koho budú voliť v prezidentských voľbách v USA.

"The People's Choice Study" (Štúdia Ľudového Výberu) bola významná sociologická a mediálna štúdia, ktorá prebehla v období prezidentských volieb v Spojených štátoch v roku 1940. Táto štúdia bola realizovaná v roku 1944 a publikovaná v roku 1948. Aké metódy využili?. panelový výskum. experiment. Analýza komunikácie. dotazník. Vplyv osobných kontaktov.

The People's Choice Study" (Štúdia Ľudového Výberu) bola významná sociologická a mediálna štúdia, ktorá prebehla v období prezidentských volieb v Spojených štátoch v roku 1940. Táto štúdia bola realizovaná v roku 1944 a publikovaná v roku 1948. Vedúcimi výskumníkmi boli Paul F. Lazarsfeld, Bernard Berelson a Hazel Gaudet. Aké zistenia výskum priniesol?. Jedným z kľúčových zistení bolo, že komunikácia nejde len priamo z médií na jednotlivca. Namiesto toho vzniká "two-step flow of communication", kde médiá ovplyvňujú názory opinion leaderov, a títo líderi potom ovplyvňujú názory bežných ľudí. Ukázalo sa, že osobné kontakty, odporúčania a rozhovory v skupine majú výrazný vplyv na tvorbu politických názorov. Interpersonálna komunikácia bola rovnako dôležitá ako masmédia. Štúdia naznačila, že volebné rozhodnutie nie je jednorázovým aktom, ale procesom, ktorý môže byť ovplyvnený rôznymi faktormi v priebehu času. Ukázalo sa, že médiá majú primárny a priamy vplyv na tvorbu politických rozhodnutí v spoločnosti.

Označ správnu odpoveď ohľadom teorie dvojstupňového toku komunikácie. komunikácia nejde len priamo z médií na jednotlivca - médiá ovplyvňujú názory opinion leaderov, a títo líderi potom ovplyvňujú názory bežných ľudí. dvojstupňová komunikácia znamená, že nestačí len jedno médium či zdelenie k tomu, aby presvedčilo ľudí či zmenilo ich názor.

Čo sa podarilo potvrdiť The Decatur Study (Lazarsfeld et al., 1955) – ověření hypotézy?. potvrdil a rozšíril koncept "two-step flow of communication, Zistili, že mienkotvorné osoby alebo opinion leaders hrajú kľúčovú úlohu pri formovaní názorov bežných jednotlivcov. Definovali pojem "opinion leader" ako osobu, ktorá má vysoký stupeň exponovanosti voči mediálnym obsahom a zároveň ovplyvňuje názory a postavenie ostatných jednotlivcov. Ukázali, že interpersonálna komunikácia (osobné rozhovory, odporúčania) je rozhodujúcim faktorom pri tvorbe a šírení názorov. Osobné kontakty môžu mať väčší vplyv než priamy kontakt s masmédiami. Použili koncept two-step flow aj v oblasti marketingu, zdôrazňujúc vplyv opinion leaders v procese rozhodovania spotrebiteľov o produkte alebo značke. Poukázali na to, že vplyv opinion leaders a tok informácií nie je statický, ale závisí od sociálnej štruktúry a vzťahov v danej komunite. Poukázali na to, že vplyv opinion leaders a tok informácií je statický, a nezávisí od sociálnej štruktúry a vzťahov v danej komunite.

Vyber správne tvrdenia o období Omezených účinkov (40/50.roky). Mediální účinky jsou mnohem komplexnější povahy než se jevilo, závisí na sociálních sítích konzumentů a jejich výběru konzumovaného obsahu (selektivní expozice);. spíše efekt posílení než změny. spíše efekt změny než posílení.

Vyber možné vysvetlôenia slabých účinkov médií v období omezených účinkov. politická stabilita. silná stranická identifikace. nízká voličská volatilita. selektivní expozice: lidé konzumují obsahy, se kterými souhlasí. nedostupnosť rôznych prostriedkov pre šírenie médií. presvedčenie o škodlivosti médií a snaha ľudí sa im vyhýbať.

V ktorom období dochádzalo k experimentom s účinkami propagandistických filmov. omezené účinky. silné účinky. návrat k silným účinkom. potencionálne silné účinky.

Ako sa volal významný experiment od Hovland a Lumsdaine z roku 1949?.

Aký prevratné zistenie okrem iných priniesol Experiments on Mass Communication z roku 1949?. Filmy zlepšily informovanost diváků (měli více poznatků o vojně), ale nezvýšily motivaci vojáků. Filmy zlepšily informovanost diváků (měli více poznatků o vojně), a zvýšily motivaci vojáků.

Aký prevratné zistenie okrem iných priniesol Experiments on Mass Communication z roku 1949? Filmy zlepšily informovanost diváků (měli více poznatků o vojně), ale nezvýšily motivaci vojáků, aké je možné vysvetlenie toho?. stropový efekt (ceiling effect). teorie dvojstupňového toku komunikace.

Vyber správne tvrdenia pre vysvetlenie stropového efektu. další konzumace médií již nevede k silnějším účinkům. príliž vysoká konzumácia médií znižuje ich vplyv a propagandu. zvyšovanie informovanosti neznamená zvyšovanie motivácie pre boj (v prípade vojenských propagandistických filmov a výskumu). Stropový efekt naznačuje, že existuje určitá maximálna úroveň, ktorú možno dosiahnuť, a ďalšie informácie alebo stimuly už nemajú rovnako silný vplyv.

ktoré obdobie definujú aj sofistikovanejšie výzkumné metódy a techniky a nové teórie. 60. a 70. roky tzv. Návrat k silným účinkom. 40/50.roky omezené účinky. do 40.rokov Silné účinky.

Ktoré metodologické problémy sa začali riešiť v období Návratu k silným účinkom?. sústredenie sa na krátkodobé účinky (volebné, marketingové kampane). sústredenie sa na dlhodobé účinky. pokusy o analýzu dlouhodobých změn vyvolaných médii. pokusy o analýzu krátkodobých změn vyvolaných médii.

Ako sa volá teória s ktorou prišla Elizabeth Noelle-Neumann v roku 1973?.

Ako sa volá teória, s ktorou prišiel George Gerber v roku 1975?.

Správne priraď. Špirála mlčania. Kultivačná teória.

Priraď správne myšlienku vety "Média ovlivňují naše přesvědčení o tom, co myslí jiní i to, jak vypadá svět kolem nás" k autorom: Média ovlivňují naše přesvědčení o tom, co myslí jiní. i to, jak vypadá svět kolem nás.

Označ správne predpoklady obdobia návratu k silným účinkom. média mají silný účinek. média mají slabý účinek. dlouhodobý účinek. krátkodobý účinek. účinek, postavený na všudypřítomném proudu víceméně shodných mediálních poselstev. účinek, postavený na všudypřítomném proudu víceméně ruznorodých mediálních poselstev.

Označ správne tvrdenia o sociálne konštruktívnom přístupe obdobia Návratu k silným účinkom od Bergera a Luckmanna. vliv médií je dán jejich schopností konstruovat vlastní významy, které pak již publikum včleňuje do vlastních kognitivních schémat. vliv médií je dán už konstruovanýmy významy, které sedí do kognitívnych schémat publika. Představa, že masová média konstruují sociální realitu. Představa, že masová média doplňují sociální realitu. Představa, že lidé mají jistou míru autonomie a konstruují vlastní pohled na sociální realitu, a to za pomoci symbolických konstrukcí médií. Představa, že lidé konstruují vlastní pohled na sociální realitu skrze médiá.

O ktorom období hovoríme ako o Silných a podmienených účinkoch. 70. a 80. roky 20. storočia. do 40. rokov. 40/50 roky. 60. roky.

Priraď. nastolovanie agendy. priming. rámovanie (framing).

Nastolování mediální agendy (Media Agenda Setting) - McCombs a Shaw - Správne priraď kľúčové aspekty. Agenda Setting. Paralelní tok informací. Vztah mezi médii a veřejností.

Média mají potenciálně silné účinky na naše postoje a na to, jak zpracováváme informace Tyto účinky jsou ale podmíněné individuálními charakteristikami (např. hodnotová orientace, kognitivní schémata) – McQuail 2005. Pravda. Nepravda.

Označ správne tvrdenia o fragmentovanom online prostredí. odkazuje na digitálny priestor, kde používatelia majú možnosť vyhľadávať, prispievať a konzumovať obsah podľa vlastných preferencií a presvedčení. Tento koncept vznikol v súvislosti so sťahovaním informácií na internete a rastom sociálnych médií. Ľudia majú tendenciu zisťovať, konzumovať a zdieľať obsah, ktorý je v súlade s ich existujúcimi názormi, záujmami a hodnotami. Ľudia nemajú tendenciu zisťovať, konzumovať a zdieľať obsah, ktorý je v súlade s ich existujúcimi názormi, záujmami a hodnotami.

Vyber správne tvrdenia z diela Pozorovatelné účinky: Posílenie již existujúcích preferencí (Cacciatore, Scheufele, Iyengar, 2016). Tento koncept zdôrazňuje, že v fragmentovanom on-line prostredí existuje tendencia k pozorovateľným účinkom, kde používatelia sú naklonení konzumovať obsah, ktorý je v súlade s ich existujúcimi presvedčeniami a preferenciami. Tento koncept zdôrazňuje, že v fragmentovanom on-line prostredí neexistuje tendencia k pozorovateľným účinkom, kde používatelia sú naklonení konzumovať obsah, ktorý je v súlade s ich existujúcimi presvedčeniami a preferenciami. Publikum si vyberá obsah, ktorý potvrdzuje ich existujúce názory, čo môže viesť k upevňovaniu týchto názorov a presvedčení. Filtračné bubliny - Používatelia môžu byť zahalení vo "filtračných bublinách," kde sú vystavení iba obsahu, ktorý je v súlade s ich existujúcimi názormi. To môže viesť k obmedzenej rozmanitosti informácií, ktoré konzumujú. Posilňovanie polarizácie - Existuje riziko posilňovania polarizácie a upevňovania sociálnych, politických a kultúrnych rozdielov, keď jednotlivci konzumujú obsah, ktorý iba potvrdzuje ich vlastné postoje a odmietajú informácie, ktoré s nimi nesúhlasia. Potenciál pre dezinformácie - Fragmentované prostredie môže prispievať k šíreniu dezinformácií, keď používatelia získavajú a šíria obsah, ktorý je v súlade s ich presvedčeniami, bez náležitého overovania pravdivosti informácií.

Označ fenomény na základe ktorých dochádza k posilňovaniu založenom na preferenciách (preference-based reinforcement): Motivace mediálních organizací k tomu, aby oslovovaly ideologicky fragmentovaná publika. Spoléhání na homogenní on-line sociální sítě lidí s podobnými názory (tzv. echo chambers nebo filter bubbles). Nová rozhraní médií a publik, např. personalizované výsledky vyhledávání nebo personalizované zpravodajské agregátory.

Priraď. Echo chambers. Filter bubbles.

Vyber správne tvrdenie. Výklad historie zkoumání mediálních účinků jako třech/pěti etap je nepřesný, zjednodušující a zavádějící. Výklad historie zkoumání mediálních účinků jako třech/pěti etap je přesný zjednodušující a zavádějící. Teorie se neobjevují jako vzájemně výlučné, vyskytují se společně, jsou citovány doteď, nedochází k jejich „nahrazení“. Teorie se objevují jako vzájemně výlučné, nevyskytují se společně, a dochází k jejich nahrazení. Postupujeme od relativně jednoduchých modelů přesvědčování a změny postojů k sofistikovanějším a vícevrstevným modelům. Postupujeme od sofistikovanějších a vícevrstevných modelů k relativně jednoduchým modelům přesvědčování a změny postojů. Nový výklad: důraz není kladen na empirickou velikost účinku, ale na podmínky, za kterých je účinek patrný. Nový výklad: důraz je kladen na empirickou velikost účinku, ale ne na podmínky, za kterých je účinek patrný.