Štítna žľaza a prištítne telieska

Periférne účinky hormónov štítnej žľazy sú: pôsobenie na úrovni genómu. zvýšená spotreba kyslíka a produkcia tepla. chronotropný a inotropný účinok na srdce. znižujú počet adrenergných receptorov. znižujú metabolický obrat kostí, pričom stúpa exkrécia hydroxyprolínu močom. T3 inhibuje expresiu génov pre α- aj β-podjednotku TSH. zvyšujú metabolický klírens kortizolu a tým aj jeho produkciu, no jeho hladina sa pritom nemení. hypoventilácia s hypoxiou a hyperkapniou.

Pri primárnej hypotyreóze nachádzame: zvýšené hladiny TSH (tyreotropný hormón). znížené hladiny TSH (tyreotropný hormón). pokles telesnej hmotnosti. zvýšený bazálny metabolizmus. znížený bazálny metabolizmus. zhoršenú kvalitu vlasov a kože. sínusovú tachykardiu. agresívne správanie.

Pri primárnej hypertyreóze nachádzame: zvýšený bazálny metabolizmus. znížený bazálny metabolizmus. mentálnu retardáciu. zvýšené hladiny TSH (tyreotropný hormón). znížené hladiny TSH (tyreotropný hormón). sínusovú tachykardiu. pokles telesnej hmotnosti. exoftalmus.

Medzi najčastejšie príčiny hypertyreózy patrí: deficit jódu u matky. chronická autoimunitná lymfoidná tyreoditída. solitárny toxický adenóm. Gravesova choroba. toxická multinodulárna struma. mutácia spôsobujúca aktiváciu TSH receptorov. dysgenéza fetálnej štítnej žľazy. Hashimotova tyreoditída.

Medzi najčastejšie príčiny vzniku tyreotoxikóz patria: struma ovarii. neonatálna tyreotoxikóza. gestačná tyreotoxikóza. M. Graves-Basedow. iatrogénna tyreotoxikóza. solitárny adenóm. toxická uzlová struma. exogénny jodid u pacientov s autonómiou štítnej žľazy.

Čo z nasledujúcich možností prinesie zlepšenie exoftalmu pri Gravesovej chorobe: thyroidektómia. podávanie testosterónu. podávanie T4. podávanie látok inhibujúcich tvorbu T-lymfocytov. hypofyzektómia. zvýšený príjem jódovanej soli. podávanie imunosupresívnych liekov. zníženie hladiny cholesterolu.

Najdôležitejšie účinky parathormónu sú: mobilizuje zásoby energie. stimuluje syntézu vitamínu D3. zvyšuje reabsorpciu kalcia v distálnych tubuloch obličiek. stimuluje proteosyntézu. inhibuje osteolýzu v kostiach. mobilizuje kalcium a fosfáty z kostí. aktivuje reabsorpciu fosfátov v proximálnych i distálnych tubuloch obličiek. zvyšuje absorpciu kalcia z čreva.

Pri porovnaní rozdielov medzi paraneoplastickou hyperkalciémiou a primárnou hypertyreózou zisťujeme pri paraneoplastickej hyperkalciémii tieto parametre: nízku hladinu parathormónu v krvi. nízku hladinu Cl- iónov v krvi. vysokú hladinu HCO3- v krvi. vysokú hladinu kalcitriolu. vysokú hladinu osteokalcínu. vysokú aktivitu osteoklastov. vysokú hladinu CAMP v moči. hypofosfatémiu.