Všeobecná kvs

Na kontrakčnom procese myokardu sa zúčastňujú tieto kontraktilné proteíny: aktín, myozín a sarkoplazmové retikulum. myozín, mitochondrie a sarkoplazmové retikulum. aktín, myozín, troponín, tropomyozín. aktín, myozín, troponín, tropomyozín a sarkoplazmové retikulum. troponín, tropomyozín a kalcium. aktín, myozín, sarkoplazmové retikulum a sarkolema.

Za aeróbnych podmienok získava srdcový sval energiu vo forme ATP v hlavnej miere: betaoxidáciou mastných kyselín. anaeróbnou glykolýzou. aeróbnou glykolýzou. pentózovým cyklom. glykogenolýzou. aeróbnou glykolýzou a glykogenolýzou.

ATP využíva myokard : výlučne na kontrakciu. výlučne na relaxáciu. prevažne na transport iónov. hlavne na bazálny metabolizmu. hlavne na dej kontrakcie a relaxácie. hlavne na udržiavanie štruktúry organel.

Afterload je určovaný hlavne týmito faktormi: preloadom a objemom krvi v kapacitnom riečisku. preloadom a periférnou rezistenciou arteriol. kontraktilitou a preloadom. arteriálnou compliance, periférnou rezistenciou venúl a dĺžkou svalového vlákna. arteriálnou compliance, objemom krvi v art. riečisku a periférnou rezistenciou arteriol. pružnosťou kapilár a objemom krvi v srdci na konci diastoly.

Frankov-Starlingov mechanizmus hovorí, že: sila kontrakcie sa zvyšuje s východiskovou dĺžkou svalového vlákna. frekvencia kontrakcie sa zvyšuje s východiskovou dĺžkou svalového vlákna. tenzia v stene ľavej komory je priamoúmerná polomeru. tenzia v stene ľavej komory je priamoúmerná objemu komory. vnútrokomorový tlak je determinantom sily kontrakcie. spotreba ATP sa zvyšuje s tenziou v stene.

La-Placeov zákon hovorí, že: tenzia v stene komory je priamoúmerná hrúbke. tenzia v stene komory závisí od dĺžky sarkoméry. tenzia v stene závisí od kontraktility. tenzia v stene sa zvyšuje pri dilatácii komory. tenzia v stene komory sa zvyšuje pri hypertrofii komory. len tlakové preťaženie indukuje hypertrofiu steny komory.

Hypertrofia srdca ako odpoveď na hemodynamické preťaženie je: adaptačný mechanizmus. kompenzačný mechanizmus znižujúci riziko dysrytmií. kompenzačný mechanizmus znižujúci riziko cievnej mozgovej príhody. adaptačný mechanizmus chrániaci myokard pred ruptúrou. rizikový faktor infarktu myokardu a cievnej mozgovej príhody. kompenzačný mechanizmus a rizikový faktor náhlej smrti, infarktu.

Pri Laplaceovom zákone platí, že: tenzia v stene je priamoúmerná jej hrúbke. hrúbka steny je nepriamoúmerná tenzii v stene. tenzia v stene je nepriamoúmerná jej hrúbke. tenzia v stene je priamoúmerná vnútrokomorovému tlaku a polomeru komory. tachykardia, nitkovitý pulz, anxiozita a vracanie. priemer komory je nepriamoúmerný vnútrokomorovému tlaku.

Bezprostredným realizátorom kontrakcie sú: tenké vlákna myozínu a laktínu. hrubé vlákna myozínu a tenké vlákna tropomyozínu. vlákna troponínu, tropomyozínu, aktínu a myozínu. troponín-tropomyozínový komplex. aktín, myozín a kalcium. vlákna aktínu a myozínu.

Počas kontrakcie a relaxácie sa koncentrácia kalcia mení: z hladiny 10-1 na 10-5. v intervale medzi 10-5 - 10-7mmol/l. v súlade s potrebami srdca. v cytoplazme myocytu až stonásobne. viac v systole ako diastole. výraznejšie v diastole ako systole.