Zápal, horúčka, bolesť

Zápal je ............ odpoveď organizmu na pôsobenie patogénnych podnetov: neurohumorálna. špecifická. obranná. vaskularizovaná. stereotypná. nešpecifická. prevažne systémová. patologická.

Úlohou zápalu je: adaptovať a mobilizovať celý organizmus. zahájiť proces hojenia. autoagresívne pôsobenie. zničiť, odstrániť, zriediť alebo ohraničiť patogénny podnet. zvýšiť krvný prietok v orgánoch. útočiť cielene. privolať a akumulovať zápalové bunky v mieste poškodenia. akumulovať humorálne plazmatické mediátory v mieste poškodenia.

Obranný zápal je: akútny zápal. pre organizmus prospešný. autoagresívny zápal. lokalizovaný a dysregulovaný. dlhotrvajúci zápal. normoergický zápal. autoimunitný zápal. lokalizovaný a regulovaný.

Medzi príčiny zápalu patria: imunitné bunky. nevhodné pôsobenie antigénu. baktérie a ich toxíny. trombóza. nekrotické tkanivá. popálenina a omrzlina. vírusy. cudzie telesá.

Cievna odpoveď zápalovej reakcie zahŕňa: zmeny cievnej permeability. perzistujúcu vazodilatáciu. zmeny termoregulácie. spomalenie až stázu krvného prietoku. fagocytózu. perzistujúcu vazokonstrikciu. zmeny hemodynamiky. zmeny na úrovni mikrocirkulácie.

Zápal sa makroskopicky manifestuje lokálnymi príznakmi: functio laesa. dolor. tremor. febris. color. rubor. tumor. nádor.

Zápalové mediátory krvnej plazmy: vznikajú exsudáciou leukocytov. vznikajú aktiváciou a vzájomnou interakciou 4 proteolytických systémov krvnej plazmy. zvyšujú cievnu permeabilitu. vyvolávajú degranuláciu neutrofilov. vyvolávajú chemotaxiu leukocytov. spôsobujú poškodenie tkaniva. vyvolávajú bolesť. vyvolávajú horúčku.

Bunková odpoveď zápalovej reakcie zahŕňa: únik plazmy z mikrocirkulácie do poškodeného tkaniva. ônik leukocytov z mikrocirkulácie do poškodeného tkaniva. akumuláciu neutrofilov pri chronickej bunkovej odpovedi. akumuláciu makrofágov a lymfocytov pri chronickej bunkovej odpovedi. fagocytózu. pyrózu. akumuláciu neutrofilov pri akútnej bunkovej odpovedi. hemostázu.

Medzi celkové príznaky zápalu patria: leukopénia. zvýšená syntéza proteínov akútnej fázy. anorexia / kachexia. horúčka. somnolencia, nechutenstvo, únava. zvýšená lipolýza a katabolizmus svalov. zvýšená sedimentácia erytrocytov. tachykardia.

Hojenie je: obnovenie pôvodnej štruktúry a funkcie poškodeného tkaniva. reparácia tkaniva. okamžitá odpoveď organizmu na poškodenie. finálna reparačná fáza zápalového procesu. pri akútnom zápale ukončené vyliečením, jazvou alebo nádorom. pri chronickom zápale sprevádzané deštrukciou a fibrotizáciou tkaniva. charakterizované angiogenézou, proliferáciou fibroblastov, tvorbou kolagénu. charakterizované pôsobením rastových faktorov, prozápalových cytokínov a chemotaktických faktorov.

Akútny zápal charakterizuje: pretrvávanie patogénneho podnetu. aktivácia a akumulácia PMN. obranno-adaptačná a reparačná funkcia. trvanie do 2 týždňov. prípona -itis, -itída. prítomnosť prevažne celkových príznakov zápalu. systémová amyloidóza. trvanie od 2 do 6 týždňov.

Chronický zápal charakterizuje: trvanie viac ako 6 týždňov. deštrukcia tkaniva. súčasne prebiehajúca zápalová reakcia aj hojenie s regeneráciou tkaniva. diseminovaná intravaskulárna koagulácia. vzniká ako následok po rekurentnom akútnom zápale. vzniká pri sepse. vzniká pri autoimunitných ochoreniach. prítomnosť celkových príznakov zápalu.

Syndróm systémovej zápalovej odpovede (SIRS): má obranný charakter. je generalizovaná akútna zápalová reakcia. musí byť akútnou zmenou stavu. je chronická zápalová odpoveď. predstavuje delokalizovaný a dysregulovaný zápalový proces. po pridružení bakteriálnej infekcie vzniká sepsa. je spôsobený dramatickým zvýšením protizápalových cytokínov. navodí imunosupresiu.

Horúčka je: klinický syndróm. všeobecný obranný mechanizmus. nešpecifický diagnostický ukazovateľ zápalu. prehriatie organizmu vyvolané exogénnou príčinou. regulované zvýšenie telesnej teploty. vyvolaná exo- a endogénnymi pyrogénmi. prenastavenie termoregulačného centra na vyššiu teplotu (new-set-point). modulovaná endogénnymi antipyretikami.

Telesnú teplotu reguluje/ú: autonómny nervový systém. pyrogénne podnety. termoregulačné centrum v hypotalame. termoregulačné centrum v hypofýze. neuróny predného hypotalamu. neuróny zadného hypotalamus. organum vasculosum laminae terminalis. neuróny v area preoptica.

Zvýšená telesná teplota: do 38°C sa označuje ako subfebrília. do 38°C sa označuje ako normotermia. do 38°C spôsobuje narušenie fyziologických funkcií. nad 41°C sa označuje ako hyperpyrexia. do 38°C zvyšuje imunitné reakcie. nad 42°C spôsobuje vznik ireverzibilných zmien v mozgu a ďalších orgánoch. nad 38°C sa označuje ako febris. nad 41°C je výlučne infekčného pôvodu.

Medzi exogénne pyrogény patria: makrofágy. prozápalové cytokíny. glukokortikoidy. niektoré lieky. baktérie. endotoxín. antigén. prostaglandíny.

Medzi endogénne pyrogény patria: Interleukín 10 (IL-10). Interleukín 6 (IL-6). Interleukín 1 (IL-1). Tumor nekrotizujúci faktor - alfa (TNF-α). Lipopolysacharid (LPS). Proteíny teplotného šoku. Interferóny. Transformujúci rastový faktor-beta (TGF-β).

Medzi antipyretiká (exogénne i endogénne) patria: Inhibítory cyklooxygenázy. Interleukín 10 (IL-10). Nesteroidné antiflogistiká (NSAID). Antikonvulzíva. Inhibítory acetylcholínesterázy. Glukokortikoidy. Kyselina acetylsalicylová. Selektívne inhibítory cyklooxygenázy-2 (koxiby).

Horúčka má niekoľko štádií: Stadium decrementi. Stadium incrementi. Stadium acme et fastigii. Stadium crisis. Stadium lysis. Prodromálne štádium. Štádium vzostupu telesnej teploty s pocitom chladu a triaškou. Štádium kulminácie horúčky spojené so zvýšením potením a znížením krvného tlaku.

Horúčka spôsobuje: Zníženie prietoku krvi cievami. Dehydratáciu. Obstipáciu. Hyperventiláciu. Zníženie tepovej frekvencie (-8 až -10 tepov/+1°C). Zníženú sekréciu pankreatických a črevných štiav. Zvýšenú diurézu. Hyperreaktivitu CNS.

Mechanizmy zabezpečujúce tvorbu a udržanie tepla v organizme sú: Termogenéza v hnedom tukovom tkanive. Chemická termogenéza. Kostrové svaly, bez výkonu mechanickej práce. Vazokonstrikcia na periférii. Vazodilatácia v koži a podkoží. Potenie. Termogenéza sprostredkovaná hormónmi štítnej žľazy. Piloerekcia.

Bolesť je: nepríjemná emocionálna skúsenosť spojená so skutočným alebo možným poškodením tkaniva. klinický symptóm. klinický syndróm. percepcia nocicepcie, ktorá sa uskutoční v mozgu. senzorický vnem. varovný signál. odpoveď organizmu na poškodenie tkaniva úrazom, chorobou alebo operačným výkonom. stimulácia nociceptorov.

Bolesť: je vždy subjektívna. adaptuje prakticky všetky orgánové systémy na záťažové podmienky. je rýchla reakcia mikrocirkulácie. e popisovaná výrazmi pre takéto poškodenie. vzniká ako dôsledok hemodynamických zmien. je objektívne merateľná. je očakávaním dôsledkom každého chirurgického výkonu. je najkomplexnejšou ľudskou skúsenosťou.

Akútna bolesť vzniká: ako priamy dôsledok lézie alebo ochorenia somatosenzitívneho systému. následkom protinádorovej liečby. priamo poškodením receptorovej bunky (nociceptorov). tlakovým alebo neprimeraným tepelným podnetom. nepriamo, uvoľnenými zápalovými mediátormi. pučaním („sprouting“) nervových výbežkov. procesmi centrálnej senzitizácie. priamym dráždením iónmi.

Akútnu bolesť charakterizuje, že: trvá niekoľko dní alebo týždňov, nepresahuje zvyčajne dobu 3 mesiacov. kauzálna liečba je zameraná na úpravu poškodeného tkaniva. nástup bolesti je rýchly a intenzívny. lokalizácia je obvykle dobre určiteľná. pri analgetickej terapii sa postupuje „step down“. je sprevádzaná depresívnymi symptómami. je sprevádzaná anxióznym správaním. jej trvanie presahuje dobu dlhšiu ako 3 až 6 mesiacov.

Chronickú bolesť charakterizuje, že: ustupuje po odstránení vyvolávajúcej príčiny. vyžaruje a zasahuje časti tela, aj veľmi vzdialené od postihnutého orgánu. príčinu nemusíme vždy poznať. je vyvolaná psychogénnymi podnetm. často je neúmerne väčšia ako pôvodne vyvolávajúci podnet. pri analgetickej terapii sa postupuje „step down“. klinicky sa prejavuje ako záchvatová, ostrá, veľmi silná, zvieravá. klinicky sa prejavuje ako tupá, difúzna, dobre lokalizovaná.

Chronická bolesť vzniká: pri poškodení slabo myelinizovaných Aδ a nemyelinizovaných C-vlákien. léziou v CNS. následkom sekundárnych zmien. zlyhaním antinocicepčných dráh. senzitizáciou nervového systému (periférnou i centrálnou). stimuláciou nociceptorov v orgánoch, peritoneu a pleure. v príslušnom dermatóme na povrchu tela. aktiváciou opioidného systému.

Neuropatická bolesť. sa označuje ako „totálna bolesť“. vzniká pri neuroinfekciách (napr. herpes zoster). súčasťou diagnostiky je dôkaz senzitizácie (napr. hyperalgézia, alodýnia). je krátkotrvajúca, silná až neznesiteľná bolesť. je vyvolaná psychogénnymi podnetmi bez organickej príčiny. vzniká pri metabolických polyneuropatiách. vzniká pri Sclerosis multiplex. vyžaduje si komplexný a dlhodobý liečebný prístup.

patofyziologického hľadiska delíme bolesť na: bazálnu. neuropatickú. nociceptívnu. akútnu. nádorovú. chronickú. prelomovú. idiopatickú.

Bolesť podľa priebehu počas dňa delíme na: akútnu. prirodzenú. prelomovú. biickú. bazálnu. spontánnu. procedurálnu. neprirodzenú.

Medzi profesionálne antigén prezentujúce bunky patria: dendritické bunky. langerhansove bunky. beta bunky pankreasu. makrofágy. leydigove bunky. monocyty. všetky bunky s HLA antigénmi. Purkyňove bunky.

Produkcia protilátok: gény pre reťazce protilátok sa nachádzajú len v plazmocytoch a preto len tieto protilátky produkujú. ak B-lymfocyt začne produkovať protilátky, voláme ho žírna bunka. sekundárna protilátková odpoveď je rýchlejšia. variabilita protilátok je spôsobená náhodným preskupením sekvenci v genóme a následnou selekciou klonov. variabilita protilátok je spôsobená cieleným preskupením sekvencií v genóme podľa príslušného antigénu a jeho štruktúry. je vyššia pri autoimunitných chorobách, preto títo pacienti zriedka trpia infekciami. reguláciu tvorby protilátok zabezpečuje nukleárny faktor kappa B. protilátky sa tvoria len počas infekcie alebo po očkovaní.

O AIDS platí: pacienti majú vyššie riziko oportúnnych infekcií. častou komplikáciou je reumatoidná artritída. pacienti majú vyššie riziko malignít. je to neliečiteľná choroba. u pacientov sú nízke počty CD4+ T-lymfocytov. je dnes najčastejšie infekčné ochorenie na svete. väčšina pacientov do 1 roka od infekcie zomiera na závažné sekundárne oportúnne infekcie. ide o imunodeficienciu, ktorá sa nevyskytuje u zvierat.

Anafylaktická reakcia: imunoglobulíny triedy IgE sú pri anafylaxii kľúčové. imunoglobulíny triedy IgD sú pri anafylaxii kľúčové. má včasnú a oneskorenú fázu. môže byť spôsobená včasnou alebo oneskorenou hypersenzitivitou. ak vedie k anafylaktickému šoku ohrozuje život pacienta kvôli hypertenzii. indukovať ju môžu aj niektoré lieky. kľúčovú úlohu hrajú eozinofily, ktoré produkujú IgE. vyskytuje sa najmä pri opakovanom kontakte s alergénom.

Autoimunitné choroby: patrí medzi ne systémový lupus erythematosus. HLA antigény sú dôležitými genetickými rizikovými faktormi. môžu byť spôsobené infekciam. niektoré autoimunitné choroby sú prenosné kontaktom s chorým. autoprotilátky pri niektorých autoimunitných chorobách aktivujú endokrinné žľazy. Graves-Basedowova choroba poškodzuje štítnu žľazu, a preto je u pacientov hypotyreóza. mnohé autoimunitné choroby majú kožné prejavy. mechanizmus molekulárneho mimikry vysvetľuje, prečo niektoré akútne infekcie vedú k chronickým autoimunitným chorobám.

O diabetes mellitus 1. typu platí: vyskytuje sa len u detí. ide o autoimunitné ochorenie. u pacientov sa detegujú protilátky proti glutamátdekarboxyláze. tejto chorobe možno predísť vyhnutím sa kravskému mlieku. tejto chorobe možno predísť vyhnutím sa kravskému mlieku. relatívny deficit inzulínu vedie k zvýšeniu senzitivity periférnych tkanív na inzulín. protilátky proti inzulínovému receptoru znižujú produkciu inzulínu. diabetes mellitus 1. typu je častejší ako Diabetes mellitus 2. typu.

Reumatoidná artritída: je ochorenie, ktoré má aj juvenilnú formu. predstavuje dôsledok dlhodobého opotrebovania kĺbov vo vysokom veku. u väčšiny pacientov je v plazme prítomný reumatoidný faktor. vzhľadom na dobre preskúmanú etiológiu je dnes možná kauzálna biologická terapia protilátkami proti TNF alfa. vysoký počet eozinofilov indikuje, že ide o chorobu z anafylaktickej precitlivenosti. liečba je celoživotná a symptomatická. u pacientov sú zvýšené prozápalové cytokíny. chronický zápal v kĺboch spôsobuje bolesť a opuchy.

Imunitná hypersenzitivita môže byť: alergická. včasná. cytotoxická. imunokomplexová. oneskorená. súčasťou AIDS. spôsobená liekmi. nezávislá od antigénov.

Systémový lupus erythematosus: je častejší u mužo. sú pri ňom zvýšené protilátky proti DNA. je spôsobený infekciou najčastejšie prenesenou od psov alebo vlkov. má prejavy podobné besnote, ale nejde o infekčné ochorenie. môže postihnúť všetky orgány, ale takmer nikdy nepostihuje kožu. ide o zápalové, ale nie o infekčné ochorenie. pacienti majú vyššie hladiny extracelulárnej DNA. má veľmi variabilné prejavy.

Medzi cytokíny patria: interferón gama. interleukín 4. tumor nekrotizujúci faktor alfa. transformujúci rastový faktor beta. HLA systém. MHC antigén. ajatín. C3a, C4a, C5a.

O cytokínoch platí. pôsobia výlučne parakrinne. môžu medzi ne patriť aj niektoré imunoglubulíny. zabezpečujú komunikáciu medzi imunokompetentnými bunkami. regulujú imunitnú odpoveď. sú prozápalové, na rozdiel od chemokínov. niektoré prechádzajú difúziou plazmatickú membránu, lebo sú lipofilné. patria medzi ne interleukín 4 a 10. patria medzi ne interleukín 1, interleukín 6 a t Tumor nekrotizujúci faktor alfa.

O protilátkach platí: ich variabilitu zabezpečuje najmä posttranslačná modifikácia. nie sú kódované v genóme, ale získavajú sa počas života, napr. pri očkovaní. ich hladiny stúpajú počas infekcie. majú charakter globulínov, ale môžu svoju štruktúru zmeniť na albumín po väzbe na antigén. sú produkované v plazmocytoch. ľahké reťazce môžu byť produkované aj v mitochondriách. zmeny génov kódujúcich protilátky v plazmocytoch sú dedičné. B-lymfocyty a NK bunky majú odlišnú sekvenciu DNA v genóme.

Antigén je: geneticky kódovaná antisense RNA proti niektorému génu. každý proteín, ktorý je rozpoznávaný imunitným systémom. vzniká po preskupení génov podobne ako pri produkcii protilátok. antigén je genetická informácia pre tvorbu protilátok. aj látka neproteínovej podoby, ktorá indukuje imunitnú odpoveď. imunoglobulín, ktorý sa viaže na DNA. aj intracelulárny proteín, ktorý bol degradovaný v proteazóme. je rozpoznávaný receptormi na membráne i v cytoplazme.

O superantigénoch platí. sú kódované príslušnými génmi v bakteriálnom genóme. majú štruktúru podobnú génom. patrí medzi ne lipopolysacharid. aktivujú nešpecificky imunokompetentné bunky. suprimujú imunokompetentné bunky a preto môžu indukovať silný zápal. v nízkych koncentráciách sú pre človeka nevyhnutné. pri AIDS je reakcia na superantigény oveľa silnejšia akou zdravých. sú používané pri liečbe imunodeficiencií.

O B-lymfocytoch platí: sú prítomné v kostnej dreni. sú prítomné v krvnej plazme. ich počet závisí od veku. majú v genóme úseky, ktoré sú odlišné od iných buniek. môžu ďalej diferencovať na T-lymfocyty, ak prestanú tvoriť protilátky. bez T-lymfocytov nie sú schopné adekvátne odpovedať na infekciu. nemajú jadro, lebo sú špecializované na produkciu protilátok. sú to T-lymfocyty schopné produkovať protilátky.

Protilátky majú: ľahký reťazec. štruktúru imunoglobulínov. schopnosť štiepiť pepsín. veľkú podobnosť s T-bunkovými receptormi. DNA-viažucu doménu. DNA-viažucu doménu. enzymatickú aktivitu. aj svoje vlastné špecifické receptory.

Respiračné vzplanutie: znamená lokálne zvýšenú spotrebu kyslíka. znamená lokálne zvýšenú produkciu kyslíkových voľných radikálov. je patologickým javom prítomným pri hypersenzitívnych reakciách. môže byť spôsobené neutrofilnými granulocytmi. je enzymaticky zabezpečené NADPH oxidázou. je enzymaticky zabezpečené myeloperoxidázou. zvyšuje oxidačný stres v tkanive. je jedným z prvých krokov apoptózy.

NADPH oxidáza: katalyzuje reakciu, ktorej produktom je kyslík a voda. katalyzuje reakciu, ktorej produktom je superoxid. jej aktivita poškodzuje aj zdravé tkanivá. je antioxidačný enzým. bráni oxidácii makromolekúl spôsobenej oxidačným stresom. je produkovaná neutrofilmi pri ich aktivácii infekciou. jej produktom u neutrofilov je kyselina hypochlórna. jej substrátom je kyslík.

Nukleárny faktor kappa B: reguluje expresiu všetkých génov v B-lymfocytoch. je aktivovaný oxidačným stres. je transkripčný faktor. nachádza sa len v jadre. stimuluje syntézu imunoglobulínov. je to prozápalový cytokín. ovplyvňuje aktivitu RNA polymerázy. po aktivácii mení štruktúru génu pre kappa reťazce imunoglobulínov.

Označte tvrdenie, ktoré platí o bakteriálnych patogénoch: sú druhovo špecifické pre človeka. všetky produkujú toxíny. všetky druhy spôsobujú u ľudí chorobu už pri infekcii jednou baktériou. je možné ich oslabiť genetickou modifikáciou. na boj proti nim sa zvyčajne používajú antibiotiká. aktuálnym zdravotníckym problémom sú kmene rezistentné na antibiotiká. zvyčajne nevyžadujú liečbu antibiotikam. voči niektorým druhom je zavedené celoplošné povinné očkovanie.

Antibiotiká: sú látky rôznej chemickej povahy. sú produkované bunkami vyšších stavovcov. vyrábajú sa vo fermentoroch. patria medzi ne niektoré chemoterapeutiká. sú bakteriostatické a bakteriocídne. zabraňujú rastu a deleniu baktérií, húb a vírusov. môžu byť ototoxické, nefrotoxické, neurotoxické. bránia tvorbe bunkovej steny vírusov.