Zapal, horucka, bolest

Zápal je ............ odpoveď organizmu na pôsobenie patogénnych podnetov: neurohumorálna. špecifická. obranná. vaskularizovaná. stereotypná. nešpecifická. prevažne systémová. patologická.

Úlohou zápalu je: adaptovať a mobilizovať celý organizmus. zahájiť proces hojenia. autoagresívne pôsobenie. zničiť, odstrániť, zriediť alebo ohraničiť patogénny podnet. zvýšiť krvný prietok v orgánoch. útočiť cielene. privolať a akumulovať zápalové bunky v mieste poškodenia. akumulovať humorálne plazmatické mediátory v mieste poškodenia.

Obranný zápal je: akútny zápal. pre organizmus prospešný. autoagresívny zápal. lokalizovaný a dysregulovaný. dlhotrvajúci zápal. normoergický zápal. autoimunitný zápal. lokalizovaný a regulovaný.

Medzi príčiny zápalu patria: imunitné bunky. nevhodné pôsobenie antigénu. baktérie a ich toxíny. trombóza. nekrotické tkanivá. popálenina a omrzlina. vírusy. cudzie telesá.

Cievna odpoveď zápalovej reakcie zahŕňa: zmeny cievnej permeability. perzistujúcu vazodilatáciu. zmeny termoregulácie. spomalenie až stázu krvného prietoku. fagocytózu. perzistujúcu vazokonstrikciu. zmeny hemodynamiky. zmeny na úrovni mikrocirkulácie.

Zápal sa makroskopicky manifestuje lokálnymi príznakmi: functio laesa. dolor. tremor. febris. color. rubor. tumor. nádor.

Zápalové mediátory krvnej plazmy: vznikajú exsudáciou leukocytov. vznikajú aktiváciou a vzájomnou interakciou 4 proteolytických systémov krvnej plazmy. zvyšujú cievnu permeabilitu. vyvolávajú degranuláciu neutrofilov. vyvolávajú chemotaxiu leukocytov. spôsobujú poškodenie tkaniva. vyvolávajú bolesť. vyvolávajú horúčku.

Bunková odpoveď zápalovej reakcie zahŕňa: únik plazmy z mikrocirkulácie do poškodeného tkaniva. ônik leukocytov z mikrocirkulácie do poškodeného tkaniva. akumuláciu neutrofilov pri chronickej bunkovej odpovedi. akumuláciu makrofágov a lymfocytov pri chronickej bunkovej odpovedi. fagocytózu. pyrózu. akumuláciu neutrofilov pri akútnej bunkovej odpovedi. hemostázu.

Medzi celkové príznaky zápalu patria: leukopénia. zvýšená syntéza proteínov akútnej fázy. anorexia / kachexia. horúčka. somnolencia, nechutenstvo, únava. zvýšená lipolýza a katabolizmus svalov. zvýšená sedimentácia erytrocytov. tachykardia.

Hojenie je: obnovenie pôvodnej štruktúry a funkcie poškodeného tkaniva. reparácia tkaniva. okamžitá odpoveď organizmu na poškodenie. finálna reparačná fáza zápalového procesu. pri akútnom zápale ukončené vyliečením, jazvou alebo nádorom. pri chronickom zápale sprevádzané deštrukciou a fibrotizáciou tkaniva. charakterizované angiogenézou, proliferáciou fibroblastov, tvorbou kolagénu. charakterizované pôsobením rastových faktorov, prozápalových cytokínov a chemotaktických faktorov.

Akútny zápal charakterizuje: pretrvávanie patogénneho podnetu. aktivácia a akumulácia PMN. obranno-adaptačná a reparačná funkcia. trvanie do 2 týždňov. prípona -itis, -itída. prítomnosť prevažne celkových príznakov zápalu. systémová amyloidóza. trvanie od 2 do 6 týždňov.

Chronický zápal charakterizuje: trvanie viac ako 6 týždňov. deštrukcia tkaniva. súčasne prebiehajúca zápalová reakcia aj hojenie s regeneráciou tkaniva. diseminovaná intravaskulárna koagulácia. vzniká ako následok po rekurentnom akútnom zápale. vzniká pri sepse. vzniká pri autoimunitných ochoreniach. prítomnosť celkových príznakov zápalu.

Syndróm systémovej zápalovej odpovede (SIRS): má obranný charakter. je generalizovaná akútna zápalová reakcia. musí byť akútnou zmenou stavu. je chronická zápalová odpoveď. predstavuje delokalizovaný a dysregulovaný zápalový proces. po pridružení bakteriálnej infekcie vzniká sepsa. je spôsobený dramatickým zvýšením protizápalových cytokínov. navodí imunosupresiu.

Horúčka je: klinický syndróm. všeobecný obranný mechanizmus. nešpecifický diagnostický ukazovateľ zápalu. prehriatie organizmu vyvolané exogénnou príčinou. regulované zvýšenie telesnej teploty. vyvolaná exo- a endogénnymi pyrogénmi. prenastavenie termoregulačného centra na vyššiu teplotu (new-set-point). modulovaná endogénnymi antipyretikami.

Telesnú teplotu reguluje/ú: autonómny nervový systém. pyrogénne podnety. termoregulačné centrum v hypotalame. termoregulačné centrum v hypofýze. neuróny predného hypotalamu. neuróny zadného hypotalamus. organum vasculosum laminae terminalis. neuróny v area preoptica.

Zvýšená telesná teplota: do 38°C sa označuje ako subfebrília. do 38°C sa označuje ako normotermia. do 38°C spôsobuje narušenie fyziologických funkcií. nad 41°C sa označuje ako hyperpyrexia. do 38°C zvyšuje imunitné reakcie. nad 42°C spôsobuje vznik ireverzibilných zmien v mozgu a ďalších orgánoch. nad 38°C sa označuje ako febris. nad 41°C je výlučne infekčného pôvodu.

Medzi exogénne pyrogény patria: makrofágy. prozápalové cytokíny. glukokortikoidy. niektoré lieky. baktérie. endotoxín. antigén. prostaglandíny.

Medzi endogénne pyrogény patria: Interleukín 10 (IL-10). Interleukín 6 (IL-6). Interleukín 1 (IL-1). Tumor nekrotizujúci faktor - alfa (TNF-α). Lipopolysacharid (LPS). Proteíny teplotného šoku. Interferóny. Transformujúci rastový faktor-beta (TGF-β).

Medzi antipyretiká (exogénne i endogénne) patria: Inhibítory cyklooxygenázy. Interleukín 10 (IL-10). Nesteroidné antiflogistiká (NSAID). Antikonvulzíva. Inhibítory acetylcholínesterázy. Glukokortikoidy. Kyselina acetylsalicylová. Selektívne inhibítory cyklooxygenázy-2 (koxiby).

Horúčka má niekoľko štádií: Stadium decrementi. Stadium incrementi. Stadium acme et fastigii. Stadium crisis. Stadium lysis. Prodromálne štádium. Štádium vzostupu telesnej teploty s pocitom chladu a triaškou. Štádium kulminácie horúčky spojené so zvýšením potením a znížením krvného tlaku.

Horúčka spôsobuje: Zníženie prietoku krvi cievami. Dehydratáciu. Obstipáciu. Hyperventiláciu. Zníženie tepovej frekvencie (-8 až -10 tepov/+1°C). Zníženú sekréciu pankreatických a črevných štiav. Zvýšenú diurézu. Hyperreaktivitu CNS.

Mechanizmy zabezpečujúce tvorbu a udržanie tepla v organizme sú: Termogenéza v hnedom tukovom tkanive. Chemická termogenéza. Kostrové svaly, bez výkonu mechanickej práce. Vazokonstrikcia na periférii. Vazodilatácia v koži a podkoží. Potenie. Termogenéza sprostredkovaná hormónmi štítnej žľazy. Piloerekcia.

Bolesť je: nepríjemná emocionálna skúsenosť spojená so skutočným alebo možným poškodením tkaniva. klinický symptóm. klinický syndróm. percepcia nocicepcie, ktorá sa uskutoční v mozgu. senzorický vnem. varovný signál. odpoveď organizmu na poškodenie tkaniva úrazom, chorobou alebo operačným výkonom. stimulácia nociceptorov.

Bolesť: je vždy subjektívna. adaptuje prakticky všetky orgánové systémy na záťažové podmienky. je rýchla reakcia mikrocirkulácie. je popisovaná výrazmi pre takéto poškodenie. vzniká ako dôsledok hemodynamických zmien. je objektívne merateľná. je očakávaním dôsledkom každého chirurgického výkonu. je najkomplexnejšou ľudskou skúsenosťou.

Akútna bolesť vzniká: ako priamy dôsledok lézie alebo ochorenia somatosenzitívneho systému. následkom protinádorovej liečby. priamo poškodením receptorovej bunky (nociceptorov). tlakovým alebo neprimeraným tepelným podnetom. nepriamo, uvoľnenými zápalovými mediátormi. pučaním („sprouting“) nervových výbežkov. procesmi centrálnej senzitizácie. priamym dráždením iónmi.

Akútnu bolesť charakterizuje, že: trvá niekoľko dní alebo týždňov, nepresahuje zvyčajne dobu 3 mesiacov. kauzálna liečba je zameraná na úpravu poškodeného tkaniva. nástup bolesti je rýchly a intenzívny. lokalizácia je obvykle dobre určiteľná. pri analgetickej terapii sa postupuje „step down“. je sprevádzaná depresívnymi symptómami. je sprevádzaná anxióznym správaním. jej trvanie presahuje dobu dlhšiu ako 3 až 6 mesiacov.